15. kapitola: Životné lekcie

18. listopadu 2013 v 19:00 | Mary

V minulých častiach: Kým Lexi ušla do New Yorku, lebo sa znova stretla s jej biologickým otcom, Vicki v Atlante musela riešiť to, čo sa stalo medzi ňou a Paulom, čiže ich spoločne strávenú noc. Prezradila to Mattovi, ktorí si z nej chvíľu uťahoval a vedela to aj Lexi, ktorá jej chce pomôcť túto situáciu vyriešiť. Po tom ako sa Lexi vrátila z New Yorku sa stavila u Iana a obaja nechali svojim citom voľný priebeh.



"Môžeme tu ostať navždy?" spýtala som sa Iana po chvíľke.
"Môžeme, ale Kevin nás zabije," povzdychol si.
"Tak to aby sme už vstali," začala som sa zberať z postele, no Ian ma stiahol späť a pevne ma objal.
"Nikam ťa nepustím," pokrútil hlavou a začal mi bozkávať krk. Na to nám obom prišla SMS: AK NEPRÍDETE DO POL HODINY NA SET, BUDETE TU TÝŽDEŇ NOCOVAŤ!!! S LÁSKOU KEVIN
Pozreli sme sa na seba, vymenili sme si mobily a keď sme zistili, že nám to poslal dvakrát, rozosmiali sme sa.
"Tak to by sme už mali ísť, ak nechceme nocovať na sete," povedal Ian.
"No ja ti neviem. Vyskúšať Damonovu posteľ by bolo celkom fajn," mykla som plecom a Ianovi sa zablyslo v očiach.
Na set sme prišli ruka v ruke, Kevin povedal: "Konečne" a potom nás nahnal do šatní, lebo treba robiť. Prezliekla som sa a sadla som si k Nine, ktorá práve netočila. Preberali sme ďalšiu akciu, ktorá sa chystá a tešili sme sa na fanúšikov. Nina vravela o tom, aké je to super cítiť z nich tú energiu a ja som sa veľmi tešila na to, že tam teraz pôjdem s nimi. Potom mi zazvonil mobil a ja som sa zasmiala, keď som si prečítala správu od Vicki: OBED!!! ÁNO alebo ÁNO.... iná možnosť nie je
Odpísala som jej, že veľmi rada, ale že po mňa musí prísť, lebo svoje auto som nechala u Iana a šli sme spolu na tom jeho. Najprv neodpisovala a potom prišla odpoveď: No dobre
Tesne pred obedom som natáčala scénu s Candice, ktorú sme však robili na štyrikrát, lebo sme obe boli vo veľmi vtipnej nálade a vždy sme sa v polke rozosmiali. Napokon sme to však hrdinsky zvládli a Kevin nás omilostil.
"Tak, čo si dáme na obed?" objal ma Ian okolo ramien a ja som si s ním preplietla prsty.
"Neviem, ty asi niečo z kuchyne a ja podľa toho, kde s Vicki zapadneme."
"Opúšťaš ma?"
"Iba na hodinu a pol," našpúlila som pery a počkala, kým mi dá pusu.
Na chodbe sme narazili na Vicki, ktorá určite nebola v poriadku. Po prvé, vyzerala bledo a po druhé, nechápala som ničomu z toho, čo vravela. A keď k nám prišiel aj Matt, bola som už úplne mimo. Tí dvaja majú nejakú špeciálnu reč, ktorej nechápe nikto okrem nich, takže som to nechala tak, rozlúčila som sa s Ianom a šla som s Vicki na obed.
Keď som sa vrátila z obeda, trielila som do šatne, no niekto do mňa vrazil.
"Sorry, nevidel som ťa," šepol Paul so sklonenou hlavou a šiel ďalej.
"Paul, hej, čo sa stalo?" spýtala som sa ho.
"Ale nič," mávol rukou.
"A teraz tú o Červenej čiapočke," odfrkla som, chytila som ho za ruku a ťahala som ho k sebe do šatne. Kým som sa prezliekala, sedel a ticho pozeral na fotku, ktorú som mala na stole. Bola som tam s Vicki, tetou a strýkom. "Fajn, Paul. A teraz to vyklop... dobre vieš, že ťa mám rada a chcem, aby si..."
"Spal som s ňou," vyšlo z neho. "S Vicki sme spolu strávili noc a ona sa tvári, že sa nič nedeje. Dokonca mi povedala, že sa cíti vinná za to, že sa vyspala s kreténom, ako som ja," povedal zničene a keď sa na mňa pozrel, mal slzy v očiach.
"Ah, Paul," objala som ho. "Vicki nie je zlá. Ona ťa má rada, toto je len jej spôsob obrany pred tým, čo naozaj cíti."
"Bráni sa tým, že ma uráža a tvrdí, že nič necíti?"
"Paul, je to komplikované. Vždy, keď si pripustila, že sa jej páčiš, vždy sa to nejako pokazilo. Je pre ňu ľahšie predstierať, že to ta nie je."
"Ale ja som tiež len človek! Myslíš si, že je ľahké dívať sa na ňu, keď je s Chrisom a počúvať všetky jej urážky? Robím všetko, aby bola šťastná. Nechal som ju, nech sa mi pomstí za strednú, bol som k nej milý, dával som jej čas, dal som jej kľúče, aby sem mohla kedykoľvek prísť a ona? Najprv flirtuje s Mattom, čo ma vytáča do nepríčetna, potom sa s ním dohaduje na plese a keď ja niekoho pozvem, aby som sa necítil ako debil, že idem sám, hoci som chcel pozvať ju, tak sa urazí a napokon si začne s Chrisom a keď si už myslím, že si konečne priznala svoje city, tak mi povie, že som kretén a ľutuje tú noc, lebo má najlepšieho priateľa, akého môže mať. Som debil, keď dúfam, že medzi nami niečo bude."
"Paul, daj jej čas. Ona je len zmätená. Ja nechcem byť zlá, ale vy dvaja robíte všetko nesprávne. Najprv si robíte prieky a potom sa hádate a všetko to robíte len preto, lebo v skutočnosti chcete byť spolu."
"Lexi, máš ísť na scénu," vošla do šatne Nina.
"Jasné, už idem. Paul, budeš v poriadku?"
"Budem, vďaka, že si ma vypočula," objal ma a vtisol mi bozk na čelo.
"Čo sa mu stalo?" spýtal sa ma Ian.
"Komplikácie," pošepla som a postavila som sa na značky.

Večer sme šli po moje auto k nemu a potom priamo k nám, keďže teta zavolala Iana na večeru a to ešte nevedela, že s Ianom sme im chceli oznámiť, že sme spolu.
Len čo ho Vicki zbadala v kuchyni, začali sa navzájom doberať a potom prišiel rozradostený strýko, ktorý nám oznámil, že príde Paul s novou priateľkou. Vicki zdrhla hore, tak som šla za ňou a naznačila som jej, o čom som hovorila s Paulom, no keď ho zbadala s tou slečnou, radšej sa zavrela do izby.
"Jason, Beth," pozrel na nich Ian, keď sme sedeli po večeri v obývačke len my štyria, lebo Paul so slečnou už odišli a Vicki ešte stále trucovala hore, "s Lexi by sme vám chceli oznámiť, že spolu chodíme. Ľúbim ju a dúfam, že vám to neprekáža."
"Samozrejme, že nie, my sme na to už dávno čakali," zasmiala sa teta.
"Sme radi, že to takto dopadlo. Pristane vám to. Keď sa vráti Chris, spravíme si rodinnú večeru," zasmial sa strýko a potom s tetou odišli hore.
"Navrhla by som ti, aby si tu prespal, ale myslím, že Vicki ma potrebuje," šepla som mu.
"Jasné, choď za ňou," pobozkal ma na čelo. "A zajtra si nič neplánuj na celý deň."
"Prečo?"
"Spravíme si pekný večer," pobozkal ma vo dverách a potom nasadol do auta. Zamávala som mu, odišla som do kuchyne spraviť Vicki niečo pod zub a vyšla som hore za ňou. Chcela som vedieť, ako to všetko vlastne vníma ona. Najprv nadávala a potom sa rozplakala.
"Viem, že bol smutný a chcela som ho utešiť a potom odrazu on utešoval mňa a potom sme pili a myslím, že aj flirtovali a keď som sa zobudila, ležala som nahá v jeho náručí. Bez nejakých spomienok nič. Len prázdno a pocit viny."
"Och moja poď sem," objala som ju a hladila som ju po vlasoch, kým sa nevyplakala. Napokon od vyčerpania zaspala. Prikryla som ju a šla som k sebe do izby. Tí dvaja to ešte budú mať komplikované.
Ráno som bola za ňou, ale keď som videla, že ešte tuho spí, zavolala som k nej do práce, že má teplotu a nemôže prísť. Snáď ma za to nezabije.

Na natáčaní sme sa veľa nasmiali, lebo Nina s Kath si vystrelili z Mika, ktorý zaspal na gauči a pol dňa chodil po sete s nápisom Pobozkaj ma vždy, keď ťa oslovím menom na čele. A tak sme ho celý čas bozkávali na líce a on chudák nevedel, čo sa deje. Najmä po tom, ako mu Matt dal štvrtýkrát pusu do vlasov so slovami: "Ja ťa mám tak rád, kamarát, ale Ninu by som momentálne nakopal."
Keď sme s Ianom dotočili poslednú dnešnú scénu, rýchlo sme sa prezliekli a šli sme na večeru. Čašníčka nás usadila k zadnému stolu a priniesla nám menu. S Ianom sme sa držali za ruky a zhovárali sme sa o tej akcii, ktorá má byť v LA. Keď nám priniesli jedlo, Ian sa zamračil.
"Zlatko, nechutí ti to?" spýtala som sa ho.
"Nie, nejde o jedlo. Nepáči sa mi tamten chlap. Celý čas na teba pozerá," kývol hlavou.
"Ignoruj ho tak ako ja. Tak ako on mňa celý život," odvetila som, keď som si uvedomila, o koho ide.
"To je tvoj..."
"Biologický darca spermií, áno," sklonila som hlavu a mlčky som dojedla. Ten chlap ma ešte vždy vedel vytočiť. Len čo som si všimla, že v reštaurácii už nie je, nálada sa mi zlepšila. S Ianom sme sa šli ešte poprechádzať a potom sme šli k nemu. Ešte v aute som poslala tete SMS, že nebudem spať doma.
Takto to šlo celý týždeň. S Ianom sme spali raz uňho, raz u mňa a vždy, keď sme boli niekde vonku, objavil sa tam Mark. Ianovi to už začalo liezť na nervy a chcel sa s ním ísť pozhovárať, ale prehovorila som ho.
Vo štvrtok ráno vletela do kuchyne Vicki celá vysmiata s tým, že príde Chris. Takže sme si dohodli dvojité rande, z ktorého sa ale vykľulo čosi iné. Šli s nami totiž aj Paul a Nina, lebo Chris ho pozval a Paul si zavolal Ninu, keďže tá jeho brunetka už chodila s niekým iným.
Šli sme na bowling a rozdelili sme sa do tímov. Chris, Ian a Paul boli v jednom a ja s Vicki a Ninou v druhom. Bolo vtipné sledovať ako sa tvári Vicki, keď sa Paul s Chrisom bavili a vtipkovali. Pozrela som na Iana a mykla som plecami, lebo toto bolo nad moje sily. Potom sme si šli sadnúť do boxu a objednali sme si večeru.
"Ako bolo v NY?" pýtala sa Nina.
"Výborne, len mi hrozne chýbala moja Vicki," usmial sa na ňu Chris a nahol sa k nej, aby ju mohol pobozkať. Vicki na chvíľu stuhla, no nikto si to nevšimol. A Paul zaťal päste, ale snažil sa tváriť vyrovnane.
"Tak toto snáď nie!" zahromžil Ian.
"Zlato, čo sa deje?" pozrela som naňho.
"Zas je tu," šepol a keď som sa pozrela tam, kde hľadel on, zbadala som Marka. "Ja mu už niečo poviem."
"Ian, nechaj to tak," šepla som duto.
"Nie, vidím, čo to s tebou robí, keď ho zbadáš. Nechcem, aby sa k tebe približoval. Nechcem, aby si sa cítila zle."
"Ian," chytila som ho za ruku a zadržala. "Ostaň pri mne, prosím," šepla som. Zhlboka sa nadýchol, zagánil na Marka a objal ma.
Domov sme šli pešo, lebo sme to mali celkom blízko a Vicki s Chrisom sa celú cestu naháňali a smiali. Bola som šťastná spolu s ňou, ale bolo mi ľúto Paula, ktorý smutne kráčal vedľa nás. Zúfalo som sa pozrela na Iana, ktorý sa s ním začal potichu rozprávať a my s Ninou sme šli vpredu a držali sme sa za ruky ako v škôlke.
"Láska? Podvádzaš ma?" spýtal sa ma Ian so smiechom.
"Čo ti mám na to povedať?" zasmiala som sa a zabočili sme k Paulovi domov, kde sme pokračovali v party. A kým sme my baby šli do kuchyne, aby sme spravili niečo pod zub, chalani sa v obývačke opili. Premýšľala som, že Iana nechám spať na zemi, ale napokon som sa nad ním zľutovala a vzala som ho k nám domov. Nina ostávala prespať u Paula a Vicki šla ku Chrisovi domov. Keď som Iana vytrieskala až na poschodie, zavolala som Vicki, aby som zistila ako je na tom. Fučala tak isto, ako ja, ale chválila sa tým, že Chris je už tiež v posteli. Zapriali sme si dobrú noc a zložili sme.
Na druhý deň ráno som Iana budila s čajom na bolesť hlavy. Pozrel na mňa a hodil sa späť do postele.
"Tak to ani náhodou. Treba pracovať, takže vypiješ čaj a odchádzame. A dole ťa čakajú raňajky."
"Miláčik," stiahol si ma k sebe. "Ostaňme doma."
"To mám zavolať Kevinovi, že nevieš, kde je sever a ostávame doma?"
"Uhm," pozrel na mňa zúfalo. "Tak fajn, niečo vymyslím," povzdychla som si, zavolala do práce a ľahla som si k Ianovi.

Ďalší mesiac sme makali ako fretky. Verejnosť prišla na môj vzťah s Ianom, takže to bolo témou takmer každého rozhovoru, bola som vo Vickinej relácii ako hlavný hosť, Vicki s Chrisom vyzerali úplne šťastne, až na chvíle, keď sa Vicki zahľadela na Paula a do očí sa jej vkradol známy smútok. Paul strácal nádej, že niekedy sa to medzi ním a Vicki ešte zmení, hoci sa už dokázali baviť úplne normálne. A občas, keď sa rozprávali, obaja zmĺkli a hľadeli na seba akoby si chceli niečo povedať, no potom sa opäť vybrali každý inam.
Ja s Ianom a Vicki s Chrisom sme boli spolu na baskete, čo na druhý deň zaplnilo takmer všetky noviny článkom: Dvojité rande hviezd. Jeden víkend sme s Ianom trávili v LA na tej akcii, ktorá bola nádherná a ten ďalší sme boli uňho doma, lebo ma chcel predstaviť mame, ktorá bola úplne úžasná a okamžite som si ju obľúbila.
Kevin nám na natáčaní potom povedal, že moja postava možno na pár častí odíde, no nikto s tým nesúhlasil, tak sa rozhodol prerobiť scenár. Bola som vďačná ostatným, že ma chcú pri sebe, ale mala som pocit, že seriál to potrebuje. Aj vzťah Damona a mojej postavy. Stalo sa medzi nimi mnoho vecí.

V jeden večer som sa vracala sama domov, lebo Ian išiel s Paulom, Mattom, Mikom, Stevenom, Josephom a Zachom na panskú jazdu a pred autom ma čakal Mark. Naštvane som naňho pozrela.
"Čo tu ešte robíš? To ťa naozaj baví?"
"Alexis, prosím. Ja chápem, že si nahnevaná, ale vypočuj ma. Neodídem z Atlanty, kým sa neporozprávame."
"Máš tri minúty."
"To je veľmi málo..."
"Dve a pol."
"Prišiel som ťa požiadať o pomoc, hoci na to nemám žiadne právo, lebo som ti veľmi ublížil a ver, že ma to mrzí."
"Tak už sa vykoktaj."
"Ide o to, že môj mladší syn. Tvoj brat... Simon je chorý. Potrebujeme darcu. Zapísali sme ho aj do toho zoznamu, ale lekár nám vravel, že najlepšie bude, ak to bude niekto z rodiny, no nikto z nás nie je kompatibilný. Prišiel som ťa poprosiť o pomoc, nie pre seba, ale pre tvojho brata. Viem, že je to pre teba cudzí človek, ale včera mi volala Jess. Simonovi sa pohoršilo, ak nenájdeme darcu čím skôr..."
"Prestaň," prerušila som ho a on sa smutne pozrel do zeme. Závidela som Simonovi. Aj keď bol smrteľne chorý, závidela som mu, lebo zaňho otec bojoval. "Zavolám šéfovi, že potrebujem voľno a ty zavolaj do nemocnice, že máš darcu. Dúfam, že budem kompatibilná."
"Ďakujem Lexi," chcel ma objať, ale odstúpila som od neho.
"Medzi nami dvoma sa týmto nič nemení. Zajtra sa stretneme na letisku," povedala som mu a sadla som do auta. Cestou domov som zavolala Paulovi.
"Paul, ahoj, ešte si triezvy?"
"Som úplne v poriadku. Čo potrebuješ?"
"Na zajtra si nerob plány, letíme do NY. Nikomu to nevrav a hlavne nie Ianovi. Všetko ti vysvetlím na letisku."
"Okej," povedal a zložil.
Doma som sa rýchlo zbalila, zavolala som Kevinovi, aby mňa a Paula uvoľnil a ľahla som si, aby som sa aspoň trocha vyspala.
"Tak, o čo ide?" pýtal sa ma Paul, keď o pol šiestej nasadal ku mne do taxíka.
"Ideme do NY."
"To si mi už povedala včera," zamumlal, oprel sa o sedadlo a zadriemal. Na letisku som ho prebudila, nasadila som si slnečné okuliare a vyšla som z auta. Paul šiel pomaly za mnou a keď som zastala, zmätene na mňa pozrel.
"Paul, toto je Mark Cooper. Môj otec. Mark, to je Paul Wesley. Môj kolega a kamarát, ktorý s nami letí."
"Myslel som si, že s nami pôjde tvoj priateľ."
"Môj priateľ by ti rozbil hubu, takže som to riešila takto. Ospravedlň ma, musím si zavolať," odstúpila som od neho a zavolala som Vicki, že idem do NY, aby to nevravela Ianovi.
"A čo mu mám podľa teba povedať?"
"Ja neviem, ale nesmie sa dozvedieť, že idem s otcom."
"Ja nechápem, prečo to robíš, keď ho neznášaš. Klamal ti, opustil ťa..."
"Nerobím to preňho. Robím to pre jeho syna. On nemôže za to, že jeho otec je bastard."
"Dávaj si pozor."
"Neboj, Paul je tu so mnou."
"Čože?"
"Potrebuje trocha pauzu. Raz vám z toho preskočí. Priznaj si, čo k nemu cítiš, lebo to zničí vás oboch."
"Nič necítim. Som šťastná s Chrisom."
"A teraz tú o Popoluške," zaironizovala som. "Ja viem, že si šťastná s Chrisom, ale prečo ti potom zrak blúdi po Paulovi, vždy keď niekam ideme? A prečo sa pri ňom vždy rozklepeš? A prečo ťa musí zachraňovať Matt?"
"Vieš čo, sklapni, lebo ti ujde lietadlo," zahriakla ma, lebo vedela, že mám pravdu.
"A tebe ujde chlap."
"Si sprostá."
"Som úprimná."
"Nemám ťa rada."
"Máš a raz mi za to poďakuješ."

V NY nás na letisku čakali nejaké dve ženy. Jednu z nich som poznala. Bola to Jess a druhá bola mladšia, asi v mojom veku a podobala sa na mňa. Pozrela som na Marka a dúfala som, že tá podoba je len prelud mojej nevyspatej mysle.
"Alexis, toto je moja manželka Jess a toto je tvoja sestra Camille."
"Ahoj, chcem sa ti poďakovať za to, čo pre nás robíš," usmiala sa na mňa Jess.
"Neďakujte mi, neprišla som sem na to."
"Ahoj Lexi, tešila som sa na túto chvíľu celý život. Otec mi o tebe rozprával tak často, až som mala pocit, že ťa poznám. Dokonca sme chodili na tvoje hry," objala ma Camille a ja som nevedela, čo mám robiť. On im o mne hovoril? Chodil na moje predstavenia?
"Tak poďte, ideme k nám. Do nemocnice sme objednaní na zajtra ráno, aspoň si oddýchnete," usmiala sa na nás Jess a viedla nás k autu. Posadila sa za volant, Mark si sadol vedľa nej a Camille si sadla dozadu ku mne.
"Nevieš si predstaviť, ako sa teším, že ťa konečne vidím. Vždy som ťa obdivovala. Keď som mala dvanásť, tak som o tebe písala referát v škole. Mali sme písať, kto je môj vzor a ty si práve dostala tú hru v divadle."
Takže ona je odo mňa mladšia len o tri roky. Môj otec podvádzal moju mamu a mňa päť rokov, kým sa rozhodol nás opustiť. Nevedela som, čo mám povedať, čo urobiť, ani ako sa zatváriť. Paul vycítil, že som v koncoch a chytil ma za ruku.
"Inak je úplne super, že hráš v denníkoch. Milujem ten seriál. Všetci ste tam super."
"Ďakujeme," usmial sa na ňu Paul.
Keď sme prišli k nim domov, Jess nám ukázala naše izby. Paula poslala do hosťovskej a potom sa vystrašene pozrela na mňa.
"Alexis, veľmi ma to mrzí, ale budeš musieť byť v izbe s Camille."
"To je v poriadku," vošla som do izby na ktorú mi ukázala a ostala som zarazene stáť. Camille mala na stene veľkú nástenku rodinných fotiek. A bola som tam aj ja. Moje fotky z detstva, fotky z vystúpení a fotky vyrobené vo photoshope, na ktorých sme boli obe spolu a potom aj so Simonom, aspoň som si myslela, že ten tmavovlasý chlapec je Simon, lebo nikto iný to byť nemohol.
"Camille ťa mala vždy veľmi rada," začala Jess. "Aj pre ňu to bolo ťažké. Vedela, že má sestru a chcela byť s ňou, no nemohla," začala. Keď videla, že počúvam a neskáčem jej do reči, pokračovala ďalej. "Tvojho otca som prvýkrát stretla na strednej. Bol o dva roky starší ako ja a vtedy bol slobodný. Keď sme sa stretli znova, bol už ženatý a mal teba. Snažila som sa mu vyhýbať, ale nešlo to. Zaľúbili sme sa. Nechceli sme tým nikomu ublížiť, ale bolo to silnejšie ako my."
"Vedeli ste, že je ženatý a má dieťa."
"Vedela som to. Mala si vtedy dva roky. Ty si ma veľmi nepamätáš, ale stretli sme sa, keď s tebou otec chodil do parku. Potom sme sa navzájom jeden druhému vyhýbali, ale nešlo to dlho. Keď som zistila, že som tehotná, odišla som z Atlanty. Myslela som, že tvojho otca už nikdy neuvidím. Nechcela som, aby opustil tvoju mamu a teba a rozhodla som sa, že moje dieťa ostane bez otca, lebo ty si tu bola skôr. Potom sme sa však stretli v New Yorku. Keď tvoj otec uvidel Camille, všetko mu došlo.
Mark ľúbil tvoju mamu, veľmi ju miloval a miloval aj teba. Keď odišiel od tvojej mamy, chcel sa s tebou aj naďalej stretávať, ale nedovolila mu to. Milovala ťa a bála sa, že stratí aj teba. No tvoj otec na teba nikdy neprestal myslieť. Našim deťom o tebe stále rozprával a oni sa na teba stále tešili a čakali, kedy ťa stretnú. Chodili sme na tvoje predstavenia, aby ťa videli aspoň takto. Nikdy som ťa nechcela pripraviť o rodinu, ale nedokázala som sa vzdať tvojho otca. A bola by som rada, ak by si sa rozhodla patriť do našej rodiny, lebo my sme ťa vždy považovali za jej súčasť."
"Ja som si myslela, že ma opustil... že sa na mňa vykašľal... A aj keď teraz viem pravdu, nie je jednoduché zahodiť tie roky predtým."
"Tvoja mama mu zakázala chodiť za tebou a on to rešpektoval, no nemohla mu zakázať vídať ťa z diaľky a dávať na teba pozor. Nechcem povedať, že tvoja mama je na vine. Len chcem, aby si vedela, že ťa neopustil."
"Ďakujem," pozrela som na ňu.
"Nemáš, za čo. Dlhujem ti to," usmiala sa na mňa a vyšla z izby.
Chvíľu som tam sedela sama a potom sa ozvalo zaklopanie. Do vnútri vošla Camille a sadla si ku mne na posteľ. Chvíľu bola ticho a potom sme sa začali zhovárať. Asi po hodine som sa pristihla pri tom, že sa bavím a uvoľnene sa smejem a uvedomila som si, že ju mám rada. Potom ma vytiahla vonku na dvor a zahrali sme si basketbal ja s Paulom proti nej a Markovi. Keď som ich dvoch videla, prišlo mi ľúto, o čo všetko som prišla. Jess nás potom zavolala na večeru. Camille zmizla v dome tak rýchlo, že som ju nestihla zaregistrovať a Paul vbehol hneď po nej.
"Alexis, môžeš na chvíľu?" začula som za sebou a zastala som. "Jess mi povedala, že s tebou hovorila."
"Hovorila."
"Miloval som tvoju mamu," šepol. "A bolelo ma, keď som od vás odchádzal, ale nedokázal som sa vzdať Jess. Ak by som vedel, že tým rozhodnutím stratím teba, neurobil by som ho."
"Opustil by si Jess a Camille?"
"Nie, vedel som, že keď si vyberiem vás, budem môcť vídať aj Camille. Preto som dúfal, že aj tvoja mama to zoberie takto a dovolí mi byť s tebou. No zvrtlo sa to inak. Lexi, vždy som ťa ľúbil. Si predsa moje dievčatko," šepol a mne sa spustili slzy.
"Ja neviem, či som pripravená pustiť ťa späť do svojho života. Ja už mám novú rodinu. Mám Jasona, ktorý je mi otcom a mám Beth. A Vicki. Moju skvelú staršiu sestru. Ale nechcem prísť o šancu spoznať Camille a Simona."
"Dievčatko moje, máš toľko času, koľko len budeš chcieť. Dvere tohto tomu sú pre teba vždy otvorené. Je to predsa aj tvoj dom," objal ma a zo mňa spadol balvan, ktorý som niesla celých štrnásť rokov.
Na druhý deň sme šli do nemocnice, lekár zistil, že som kompatibilná a okamžite sme šli na operačku. Simonova operácia trvala dlhých šesť hodín. Opierala som sa o Paula a Camille sa opierala o mňa. Všetci sme čakali na to, kedy vyjde lekár a povie nám dobré správy.
"Tak?" vyskočila zrazu Jess, ktorá si ho všimla ako prvá.
"Najhoršie má za sebou a vyzerá to tak, že bude v poriadku, ale musíme si počkať na výsledky prvých testov."
"Môžeme ísť za ním?" spýtala sa Camille a lekár prikývol.
"O chvíľu by sa mal prebrať."
Jess, otec a Camille šli k jeho izbe a ja som ostala na chodbe s Paulom.
"Lexi!" zakričala na mňa Cam a chytila ma za ruku.
Jess si sadla na kraj postele a chytila ho za ruku, zatiaľ čo otec sa postavil za ňu a ruky jej položil na ramená. Cam si sadla na druhú stranu a čakala. Keď malý pohol rukou a otvoril oči, Jess sa rozplakala.
"Mami, rozpučíš ma, povedal tenkým hláskom." Mal len jedenásť, čiže bol odo mňa presne o jedenásť rokov mladší. Potom si všimol, že niekde vzadu stojím aj ja a prekvapene pozrel na otca.
"Oci? Lexi prišla, aby ma zachránila? Ty si ma zachránila?" pozeral na mňa veľkými hnedými očami, ktoré zdedil po Jess. My s Camille sme mali modré. Pristúpila som k nemu, pohladila som ho po vláskoch a prikývla som. "A smiem ťa objať?" spýtal sa a ja som prikývla znova. Otec s Jess potom odišli za lekárom a ja s Cam sme odišli až keď zaspal.
"Bude v poriadku," oznámil nám otec. "Lekár dostal predbežné výsledky. A odkazuje ti, aby si sa v najbližších dňoch šetrila. Vraj si ešte nemala vstávať z postele," pozrel na mňa prísne.
"Som v poriadku. O tri hodiny nám to letí, takže som musela."
"Už ideš?" pozrela na mňa Cam.
"Musím. Práca nepočká. A nahnevaný priateľ tiež nie. Nedala som mu vedieť, kam idem a mám vypnutý mobil."
"Ale prídeš ešte niekedy, však?"
"Veľmi rada," objala som ju, potom som objala otca a nakoniec aj Jess.

"Vieš, že Ian sa bude veľmi hnevať, keď zistí, že si zdrhla na tri dni za otcom?" spýtal sa ma Paul, keď sme nastúpili do lietadla.
"Prečo myslíš, že som brala teba? Poviem mu, že si potreboval zmenu prostredia."
"Ty si teda riadna potvora," pokrútil hlavou.
Na letisku nás čakala Vicki. Keď ma zbadala, pribehla ku mne a objala ma. Usmiala som sa na ňu a bola som šťastná, že ju vidím.
"Ian je na práškoch," oznámila mi.
"Vravel som jej to," povedal Paul a nakladal kufre do auta.
"Čo si mu povedala?"
"Že nič neviem."
"A teta so strýkom?"
"Tí sa radšej nepýtali."
"Fajn, pravdu viete len vy dvaja. Nikto iný. A oficiálna verzia znie, že Paul potreboval zmeniť ovzdušie," pozrela som na nich. Zahľadeli sa na seba a keď si uvedomili, že som si ich eyesex všimla, pozreli na mňa a prikývli.
"A ako bolo?" spýtala sa Vicki, keď sme nasadli do auta. Povedala som jej úplne všetko o tom, že otec ma neopustil, že Camille je úplne skvelá a že hoci ma neskutočne bolí celé telo, nikdy by som si neodpustila, ak by som nepomohla tomu malému chutnému chlapčekovi, ktorý je môj brat.
"Takže máš rodinu," šepla.
"Tak nejako. Ale to nemení nič na tom, že ty si moja sestra a navždy ňou budeš a že Jason je mojím otcom. Len už nechcem žiť vo falošnej nenávisti. On ma nikdy neopustil."
"Ja to chápem," usmiala sa na mňa. "A teším sa spolu s tebou."
"Ďakujem, sestrička. A kam vlastne ideme?" spýtala som sa, keď som spoznávala parkovisko.
"Predsa na set. Nechceš prekvapiť svojho drahého?"
"Nie som si tým istá," zamumlala som a opatrne som vystúpila z auta. Hneď na to ma niekto pevne držal v objatí.
"Už to nikdy nerob," šepkal mi Ian do vlasov. "Kde si vlastne bola?"
"S Paulom na dovolenke. Potreboval nový vzduch," zaklamala som a pobozkala som ho.
"Alexis! Do kancelárie!" zavelil šéf, tak som sa odtrhla od Iana a šla som za Kevinom.
"Ako sa má brat?" spýtal sa, keď za nami zavrel dvere.
"Lekár povedal, že výsledky sú v poriadku a Simon, keď sa prebral hovoril, že už ho nič nebolí," odvetila som. Potom som sa nadýchla a povedala som mu všetko, čo sa stalo.
"Tak ťa nebudeme na natáčaní veľmi zaťažovať aspoň tých pár dní. A vlastne dnes máš voľno," usmial sa na mňa.
"Prečo?"
"Tvoj priateľ do mňa hučal celé tri dni. Mal som len dve možnosti, buď ho zabiť, alebo ti dať voľno. A do basy ísť nechcem."

S Ianom a Vicki sme šli k nám domov, kde som sa zvítala s tetou a strýkom, prezliekla sa a potom sme šli k Ianovi.
"Zlatko, povieš mi už, čo sa deje?" pýtala som sa ho, keď sme sedeli vedľa seba na gauči po výbornej večeri, ktorú navaril môj skvelý chlap.
"Chcem sa ťa niečo opýtať," pozrel na mňa a ja som sa zľakla, že bude chcieť podrobnejšie vysvetlenie môjho výletu.
"Pýtaj sa."
"Miláčik, čo keby sme spolu bývali?" navrhol mi a ja som ostala prekvapene civieť.
"Chceš, aby som sa k tebe nasťahovala?"
"Nie, chcem, aby sme si spolu kúpili dom. Ty a ja. Náš spoločný," usmial sa na mňa. "Čo na to hovoríš?"
"ÁNO!" skríkla som a pobozkala som ho. Ian si ma za pás pritiahol bližšie, takže som si naňho obkročmo sadla a pritisla som sa k nemu. "Dúfam, že som ti chýbala," šepla som a perami som sa presúvala na jeho krk.
"Ani nevieš ako veľmi."

Nasledujúce tri týždne ubehli veľmi rýchlo. Teta so strýkom vyzerali viac nafetovane ako doteraz, až sme si z nich robili s Vicki srandu. Paulova nálada bola nepriamo úmerná Chrisovým návštevám a my s Ianom sme hľadali ten správny dom. Chceli sme niečo dostatočne veľké a dostatočne blízko k našim aj do centra.
V jeden deň sme sa prechádzali po okolí a zazreli sme tabličku Na predaj. Okamžite sme volali majiteľom, ktorý ochotne prišli, aby nám poukazovali dom. Bol prázdny, bez nábytku, takže ho bolo treba celý zariadiť a vymaľovať, ale len čo som doňho vošla, cítila som z neho domov.
"Prečo ho predávate?" spýtala som sa.
"Moji rodičia tu prežili celý svoj život a po ich smrti tu nemá kto ísť," hovoril muž. "My bývame na druhom konci mesta, naša dcéra študuje v Chicagu a náš najstarší syn je v Anglicku a tak sme sa rozhodli, že ho predáme."
"Čo naňho vravíš?" spýtal sa ma Ian.
"Milujem to tu," obzrela som sa a videla som ho už úplne zariadený.
"Berieme ho," oznámil im Ian.
"Fajn, môžeme teda podpísať zmluvu," potešil sa majiteľ.
O hodinu sme sa stretli v dome aj s právnikmi, podpísali sme zmluvu a vypísali sme im šek. Majiteľ nám dal kľúče a šťastne sa na nás usmial.
"Dúfam, že tu prežijete toľko šťastných rokov, ako moji rodičia," poprial nám. Len čo sa za nimi zatvorili dvere, skočila som Ianovi do náručia.
"Je to tu perfektné."
"Ja viem. Je to nádherné, dvor je veľký, dom je skvelý a ty si tu očividne šťastná," pohladil ma po vlasoch.
"Nevieš si predstaviť ako," vošla som mu rukami pod tričko a pritisla som sa k nemu.
"Myslím, že by sme to mali osláviť," vtisol mi bozk a zbehol do auta. Keď sme prišli podpisovať zmluvu, už sme šli autom. Ian priniesol deku, šampanské a poháre.
Ráno som sa prebudila s hlavou na Ianovej hrudi prikrytá dekou. Bola som mierne dolámaná, ale veľmi spokojná. Iana som pobozkala na hruď a nechtiac som ho tým prebudila.
"Dobré ránko," zaprial mi.
"Skvelé. A prvé v našom novom dome," tešila som sa ako malá.
"Len my dvaja, šesť prázdnych spálni na poschodí, prázdna obývačka, pracovňa, prázdne kúpeľne, kuchyňa..." menoval.
"No a čo. Postupne to zaplníme," zasmiala som sa.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama