8. kapitola: Tak toto bolo čudné....

20. května 2013 v 20:47 | Tina

V minulých častiach: Vicki je na Paula napálená za to, čo sa stalo na strednej škole a hoci už prešli roky, nevie mu to zabudnúť. Podľa nej by bolo najlepšie, ak by sa už nikdy nestretli, ale na Vickinu smolu sa s Paulom stretáva dosť často. Ako vrchol všetkého bolo to, že sa jej nasťahoval do domu. Kým Vicki s Paulom bojujú a hádajú sa vždy, keď sa stretnú, Ian sa snaží naučiť Lexi znova žiť. Ona mu pomaly začína dôverovať a práve preto sa pred ním otvorila a povedala mu o svojej mamine.




Po príchode na miesto, kde sme mali stráviť nasledujúce štyri dni, sme sa pustili do stavby stanu a prípravy miesta na varenie. Najväčší stan sa ušiel samozrejme nám dievčatám.
"Ale je Vám jasné, že sme v presile?" smial sa Matt, kým sme sa delili.
"Ale my sme krajšie." Prebila som ho.
"Jasné hlavne ráno." Fľochol Paul, keď prechádzal okolo.
"Neviem, kto vyzerá akoby si vtáky pomýlili jeho hlavu s hniezdom...." zadosť učinením mi bolo ako sa chytil za hlavu a nenápadne zdúchol do stanu.
"To si nemusela, nemal to také hrozné." Napomenula ma Alexis.
"Ale musela. Nemohla som si to odpustiť." Ona len pokrútila hlavou a pokračovala v nosení vecí. Ian jej bol za zadkom stále ako jej chvostík. Je to zvláštne, ale na to, že hrá pózu sme najlepší priatelia sa chová čudne. Musím si na neho posvietiť.
"Dobre, dosť bolo srandy," povedal Steven a ešte stále sa chechtal. "My chlapi dokončíme zvyšné stany a vy baby zájdete po drevo, ak dnes chceme večerať."
"Ja idem s Vicki," vyhlásila Alex a šli sme do lesa. Nina s Candie šli druhou stranou.
"Toto bude ešte riadne šialené." Nadhodila.
"No to vyzerá," pritakala som.
"Tak, aké bolo včera rande s Ianom?" zmenila som tému.
"To nebolo rande. Ian je môj najlepší kamarát. V podstate som vďačná za to, že som sa vysypala z cesty."
"Iste Alex a ja som kráľovná amazoniek."
"Ale je to tak." Trvala na svojom.
"Poviem ti, že to bolo teda veľmi prospešné vysypanie sa," rozosmiala sa. "Teraz sme s celým castom na stanovačke."
"To si musíme užiť, aj keď som ešte stále videla len prvých pár častí. Nejako nemám čas na telku. "
"Dobehneš to, doma si spravíme maratón." Usmiala sa.
"S vanilkovou a orieškovou zmrzlinou."
"A bez dozoru," rozosmiali sme sa.
"Máš pravdu, dozor pošleme na svadobnú cestu." Súhlasila som.
"A spravíme im oslavu, ktorú mať nemohli," posmutnela.
"Vieš, moja mamina mala len dve túžby, aby som si splnila svoje sny a aby sa jej mladšia sestra vydala." Rozhovorila sa.
"Museli mať krásny vzťah." Šepla som. Presne ako môj otec a strýko Jason.
"To mali. Vždy som chcela mať sestru. Ale muž, čo ma splodil zdrhol, len čo zbadal kratšiu sukňu a mama potom žila už len pre mňa. Želanie sa mi splnilo, až keď sa teta vydala za tvojho strýka," usmiala sa na mňa. Bolo to milé, vlastne mi tým naznačila, že akceptuje, že sme rodina.
"Ja som chcela dvoch súrodencov. Myslím, že k dokonalej rodine nám chýba už len malý braček," nadhodila som. Môj sen o staršom bratovi, ktorý by ma chránil, bol už dávnou minulosťou, takže nebolo potrebné, aby som o tom hovorila. Časy keď som si ho najviac želala, mám už za sebou a zostali mi na ne len nepríjemné spomienky. Ak nerátam to, že satan z pekla mi poslal darček v podobe Paula.
"Ja si to myslím tiež," prikývla so smiechom.
"Alexis, môžem sa ťa niečo spýtať?"
"Jasné, čokoľvek. A hovor mi Lexi. Vždy som bola Lexi. Len po maminej smrti som nedokázala to meno počúvať. Pripomínalo mi to ju."
"Plne ťa chápem," šepla. "Prečo si sa vlastne tak uzavrela?" zaujímalo ma.
"Uzatvárala som sa preto, lebo... občas mám pocit, že zrádzam jej pamiatku, keď sa bavím a usmievam. Vieš, ona tu už nie je a ja si spokojne chodím po svete a bavím sa, hoci najdôležitejší človek v mojom živote odišiel. Cítim sa hrozne. Viem, že je to iracionálny pocit, ale neviem si pomôcť. Mám pocit, akoby som mala smútiť ešte niekoľko rokov, aby som si uctila jej pamiatku.
Keď ja tak veľmi chcem, aby tu bola. Aby som jej stihla povedať, že ju ľúbim a že jej ďakujem za všetko. Posledné dni stále hovorila, koľko veľa pre ňu strácam, lebo som sedela celý čas pri nej. Ona chcela, aby som šla von, ale ja som sa nemohla baviť. A mama si vyčítala, že som pri nej, že sa toľko obetujem. Ja len chcem, aby vedela, že som neobetovala nič. Práve naopak, dala by som všetko za to, aby som ju mohla ešte raz objať a povedať jej, ako si vážim všetko, čo pre mňa robila."
"Ale ty predsa za jej smrť nemôžeš. Takto sa viniť z niečoho, čo nedokážeš ovplyvniť je hotová katastrofa."
"Hmmm." šepla a v očiach mala slzy. Vedela som, že je ten správny čas na môj príbeh.
"Viem ako to bolí, možno som už zabudla na prvotné pocity, ale tiež som stratila milovaného človeka. Odrazu som tu zostala len ja a môj hrdina padol v boji. Nestihla som mu povedať, ako veľmi ho ľúbim. Bola som malé dievčatko, ktoré keby nemalo strýka, zostane napospas samé obrovskému svetu.
Keď zomrel ocko, mala som osem rokov. Ak ťa zaujíma, kam sa podela moja matka, tak neviem. Opustila ma pár dní po tom ako som sa narodila. Otec bol tri roky na materskej dovolenke a podľa opisu jeho slov, to bolo pre neho ťažké. Vraj nemal problém poskladať zbraň, zašiť si krvácajúcu ranu, držať hladovku, ale utíšiť, nakŕmiť a prebaliť malé bábätko to už bolo čosi iné." Usmiala som sa a do očí sa mi hrnuli slzy. Tak dlho som si nezaspomínala na tieto spomienky. "Keď opäť nastúpil do práce, nevyhol sa povinným misiám. Takže vlastne viac ako s ním, som bola zo strýkom Jasonom. Spomínam si, že som mala na stene kalendár s ockovou fotkou a červenou fixou som škrtala dni, ktoré zostávajú do jeho príchodu. Bolo to akoby prišli Vianoce. Vzácne krátke a plné radosti."
"Och bože." Zavzlykala Lexi, ktorej sa pustili slzy po tvári.
"Je toho toľko, čo som od neho chcela vedieť, toľko s ním ešte zažiť. A potom v to leto, krátko po mojich ôsmich narodeninách nám pri dverách zazvonil nejaký muž. Ja som len vedela, že je to vojak. Musel to byť nejaký generál, ktorý nám prišiel povedať o nešťastí v Iraku. Otec sa mal vrátiť na mesiac domov, no už sa nikdy nevrátil. Obetoval svoj život za záchranu malého dievčatka, čo sa ocitlo na ulici, keď vypukla streľba. Zachránil ju a mohol žiť, keby jeden vojak neurobil zo strachu hlúposť. Otec skočil pred neho a dostal jeho guľku. Mám doma list, ktorý mi písal, no nestihol ho poslať. Tým vojakom bol mladý chalan krátko plnoletý. Spanikáril a zazmätkoval. Ockovi udelili zásluhy a mám doma medaily a čestné uznania, dostali sme aj nejaké peniaze, no všetky sú na tajnom účte, o ktorom mi strýko Jason nechce nič povedať. Vraj dostal presné inštrukcie od otca a bude sa ich držať. Neviem asi mi ich dá, až keď sa odsťahujem." Usmiala som sa.
"Ako to, že dokážeš žartovať. Berieš to s takou ľahkosťou. Ako si sa s tým vyrovnala?"
"Každá bolesť sa skončí, niektorá skôr, iná neskôr, ale skončí sa. Nehovorím že to prestane bolieť úplne, to nie pretože ide o človeka, ktorý pre teba znamenal celý svet. Tvoja mama videla tvoj talent, tvoje úspechy, tvoju radosť ani nevieš ako veľmi ti toto závidím. Ja som nemala šancu ukázať ockovi dôvod, aby bol na mňa hrdý. Dokonca som ani neplakala, keď sme ho pochovávali. Hanbím sa za to. Príde mi akoby som ho neľúbila."
"Ježiš, ale to nie ej pravda. Vicky...."
"Ja viem, dnes sa na to dívam inak. Ale v živote som prežila veľmi ťažké chvíle, v ktorých mi môj strýko nedokázal nahradiť ocka. Verím, že aj s Paulom by to dopadlo inak keby žil. Zmlátil by ho." Vypla som hruď a obe sme sa zasmiali.
"Poviem ti tajomstvo smiech lieči." Uškrnula som sa.
"Vicki? Ja len, že ma mrzí, že som na začiatku bola taká... nijaká... Ak budeš kedykoľvek čokoľvek potrebovať, tak tu budem. Chcem tu byť pre teba."
"S tým rátam, veď si moja sestra," zasmiala som sa. "A platí to rovnako. Vždy, keď ma budeš potrebovať, budem tu."

"Ehm, drevo ste kde nechali?" spýtal sa Zach, ktorý nás zbadal ako prvý.
"V lese?" odvetili sme jednohlasne a rozosmiali sme sa. Postupne sa k nám pridali všetci a spoločne sme sa pustili do prípravy večere.
"No ale toto nie cvoky, takto to nebude fungovať." Prísne na mňa pozrel Matt.
"Prepáč ale Lexi ma tak zabávala, že som sa vzdala pôvodného plánu na jej vraždu."
"Už sme mohli mať o jedného menej."
"Ale ani ty si tu nič neurobil."
"Ok necháme to tak." Odstúpili sme od seba a neušlo nám ako na nás všetci divne pozerajú.
"Kedy im chceš povedať o svojej nesmrteľnosti?" spýtala som sa.
"Až príde ten správny čas." Mykol plecom a vzdialil sa.
"Čo to ako malo byť?" chcela vedieť Lexi.
"Spôsob našej komunikácie."
"Je medzi Vami niečo?" usmiala sa.
"Hej sme tajní milenci a máme päť detí."
"No pekne." Rozrehotala sa a ja som sa k nej pridala. Po večeri sme zostali sedieť okolo ohníka a ja som priniesla vrecko s marshmallow. Ako dezert sme si na ňom pochutili všetci. Steven začal hrať na gitare, kým mu ju v nestráženom okamihu neukradol Matt a nezačal svoje skladateľské vnútro odhaľovať pred všetkými.....
"Výborne láska, teraz si to všetkým vykvákal." Povedala som nahnevane.
"Čo som urobil?" spýtal sa previnilo.
"Mali sme ich tu zabiť, ak si spomínaš a teraz si im v tej hlúpej pesničke všetko vytáral." Hrala som nahnevanú. Na okamih okolie stíchlo akoby to nebodaj mala byť pravda. Vstala som od ohňa a odišla kúsok bokom. Matt za mnou prišiel a tváril sa roztomilo nešťastne.
"Ty- ty sa na mňa hneváš?"
"Kdeže." Brnkla som mu po nose.
"Fuha, odľahlo mi. Baby išli radšej spať a počul som ako hovoria o tom, že slzák budú pre istotu držať v ruke."
Vrátili sme sa k ohňu a pokračovali v zábave. Na konci sme už ostali len ja, Lexi, Ian, Paul, Matt a Mike, ktorí sa doťahovali na tom, kto z nich prišiel na formulách do cieľa prvý.
"Vy ste boli na formulách bez nás?" spýtala som sa nešťastne.
"To sme vás ešte nepoznali srdiečko" ohradil sa Matt.
"Ale najbližšie vás tam iste vezmeme," žmurkol Mike a usmial sa na Lexi.
"Tým som si istá," zasmiala sa.
"Myslím, že idem spať. Zajtra potrebujem veľa energie," povedal veľavýznamne Matt a zdrhol v stane.
"Na čo zas prišiel?" spýtal sa Ian Mika.
"Nemám poňatia," zdrhol aj on.
"To mu tak verím. Iste majú niečo za lubom," začal Paul.
"Iba Paul, nie všetci sú ako ty. Alebo podľa seba súdim teba?" neodpustila som si hoci sa ku mne správal neutrálne.
"Ty vieš najlepšie, však?" pozrel sa.
"Nie, od najlepších výkonov si tu predsa ty. To vieme všetci, máme to v pamäti."
"Idem spať. Na toto nemám síl," vliezol do stanu.
"Slaboch, takto ujsť z boja." Zakričala som.
"Neutekám, len som si povedal, že múdrejší ustúpi," zakričal zo stanu.
"Aspoň raz v živote, čo? Inak si vždy za hlupáka," zakričala som späť a víťazoslávne som sa usmiala, keď bolo ticho.
"Takže, čo teraz?" spýtal sa Ian.
"Ja som vám zrazu tááka unavená," zívla som natiahla som sa a cítila som, že by som asi mala vypadnúť. Keď som vliezla do stanu, baby si čosi šuškali.
"Zasvieťte." Niekto hystericky povedal.
"Kočky pokoj, to som len ja."
"Veď práve." Zasmiala sa Candice.
"Dobre asi došlo k nedorozumeniu, chceme si to vysvetliť?" spýtala som sa a vliezla som si do spacáku.
"Tak začni." Šepla Nina a odtiahla sa.
"Vy sa ma bojíte?"
"Teba sa treba báť."
"Prečo?"
"Občas nerozumiem tvojím rečiam."
"O tom, že Vás chcem pozabíjať v spánku a Vaše vnútornosti rozvešať po stromoch?"
"V-vidíš už zase to robíš."
"Ale viete, že to je len žart. Nikdy by som niečo také neurobila a viete prečo?"
"NIE?"
"Šialene sa bojím krvi. Dokážem omdlieť aj u zubára."
"Naozaj?"
"Nie, ale preboha snáď ste to nebrali vážne.. Matt má taký iný humor a mne sa to páči. Ale celkom som si Vás obľúbila. Bolo by mi smutno."
"Takže sa ráno zobudím?" pýtala sa Nina.
"Živá a zdravá, mám ti to odprisahať?" smiala som sa a ľahla som si. Ani neviem kedy prišla Lexi, musela som zaspať veľmi rýchlo.


Keď som sa ráno zobudila, zistila, som že som v stane posledná.
"Páni tie to zobrali nejako vážne." Smiala som sa a snažila som sa prebrať. Potrebovala som sa natiahnuť, ale najprv zaostriť zrak. Na to, že som skoro nevidela sa mi podarilo dať čočky celkom rýchlo. Všetci sa už dobre bavili. Nečakala som ale, že Matt urobí niečo, za čo som bola na neho riadne nahnevaná.
"Dobré ráno svetlo mojich očí, poď sa kúpať."
"Iste len mi daj chvíľočku na prebratie." Lenže on si moje slová vysvetlil po svojom a prehodil si ma cez rameno. Keď mi došlo, na čo sa chystá začala som jačať.
"Nie Matt prosím, toto nie. Počkaj ja sa prezlečiem a hneď som pri Vás."
"Na to si už mala možnosť." Smial sa a niesol ma bližšie k vode.
"Prosím Matt, nerob to, budeš to ľutovať."
"Už sa bojím, čo mi ty asi tak urobíš? Som nesmrteľný, zabudla si?" zasmial sa a pokračoval v ceste. Vošiel do vody po pás okolo nastalo ticho.
"Matt nie, prosím."
"Ale čo sa bojíš vody?" smial sa Paul a preplával okolo.
"Trhni si teba porazím kedykoľvek." Povedala som a Matt to asi vzal ako výzvu pretože som s hlasným čľup pristála vo vode.
Ani som sa nenadýchla, no to ma vôbec nehnevalo jediné, čo mi prebehlo mysľou boli tie odporné staré okuliare, čo tu mám ako náhradu pre prípad, že by sa mi niečo stalo s posedným párom šošoviek čo mi teraz vyplavila voda. Okamžite som nahodila nepríjemný výraz a zastavilo ma len:
"Na mňa sa nepozeraj, ja som to nespravil."
"Sorry, Mike. Ty dement, Davis! Kde si?"
"Odplával preč." Povedal ktosi.
"No počkaj toto si ešte vypiješ!!!"
"Tu som, blázonko," zasmial sa Matt a vstal z vody. Otočila som sa a za pochodu som ho tresla. Tá facka sadla tak skvele, že aj keby som veľmi chcela, nevlepím mu takto.
"Au," trel si líce a ostatní sa nehorázne smiali. Odišla som sa prezliecť do plaviek a váhala som, čo mám urobiť. Vo vode mi to môže byť jedno tam mi okuliare nepomôžu. Deň to bol ale vtipný, nielen že som nevidela na osobu, čo na mňa hovorila, v jednej chvíli ma knokautoval aj dvere na aute. Ja som ich prosto nevidela. Uhrala som to do autu vlastným smiechom, aj keď ma hlava bolela a cítila som, že mi tam navrie riadna hrča.

Večer Candie vymyslela cestu k pokladu. Každý sme dostali nejakú čudnú mapu a mali sme niečo nájsť. Okuliare som mala vo vrecku lebo bez nich nebola šanca, aby som vôbec pochopila pointu hry.
V lese bolo ukrytých desať pokladov a ten, kto nájde ten svoj ako prvý, vyhral. Všetci sme sa rozutekali do strán. Narazila som si okuliare, až keď som bola sama a prvé čo som si všimla bol obal s CD zavesený na šnúrke. Že by to bolo až také jednoduché? Vzala som ho a kráčala do tábora, keďže tam nikto nebol rozhodla som sa nechať si okuliare na nose a celkom som na ne zabudla. V tom som začula kroky a niekoho, kto dychčal.
"Háááá som tu prvá," vykríkla som na Lexi, kým ona šokovane stála a hľadela na mňa.
"Moja, to čo máš na nose?" spýtala sa a mne ihneď došlo, že čo asi vidí.
"Božinku, ešte, že ma v nich nevidel nikto iný."
"Povieš mi, načo sú ti okuliare z roku x?"
"Lebo keď ma Matt hodil do vody, tak sa mi vyplavili šošovky."
"Takže ty nevidíš." Poznamenala.
"Veľmi rozmazane." Potvrdila som.
"Aha a prečo ich nemáš celý čas?"
"Lebo ten namyslený ignorantský egocentrický somár, ktorý sa tvári, že je štýlová sexi superhviezda by ma mohol spoznať. A to rozhodne nepotrebujem."
"Toľko adjektív v jednej vete. Vicki, tebe sa Paul páči?"
"Šibe ti? Ten dement, ktorý sa tvári, že požral všetku múdrosť sveta a nikomu inému sa z nej neušlo? Ani náhodou. Ten debil sa mi ani náhodou nepáči. To ťa ako napadlo? Preboha len pri tej predstave sa mi dvíha žalúdok."
"Stačilo povedať nie," uchechtla sa. "Ale dobre, Paula doriešime neskôr, teraz budeme riešiť, ako ťa udržať pri živote, keďže nechceš, aby ťa spoznal a všetko v okolí je životu nebezpečné."
"Budeš mi robiť bielu paličku," povedala som.
"Ha-ha, rob si zo mňa srandu a paličku bude hrať Paul."
"Vieš, že keď si bola nesmelá, páčila si sa mi viac," zagánila som.
"Viem."

Keď sa vrátili všetci, urobilo sa vyhodnotenie a navečerali sme sa. Oheň pomaly vyhasínal a ja som sa ponúkla, že zájdem po drevo.
"Idem s te...." začal Matt, no len čo uvidela ako sa pozerám cúvol.
"Zvládnem to aj sama."
"Vicky asi by si nemala chodiť sama." Nahodila Lexi.
"JA TO ZVLÁDNEM!" skríkla som na Candice.
"Dobre veď ja nič nehovorím." Povedala vystrašene.
"Prepáč." Rýchlo som zo seba vysúkala a zmizla v lese. Chvíľku som si chcela dokázať, že to zvládnem aj sama, ale opak bol pravdou. Musela som si ich nasadiť. Podarilo sa mi nejako zablúdiť a nevedela som, ktorým smerom mám ísť a to som nikdy nemala s orientáciou problémy, lenže toto miesto vyzeralo rovnako z každej strany. Hodinky mi ukazovali, že som preč už viac ako pol hodinu. Možno si ešte nevšimli, že som preč. V tom niečo zašušťalo a ja som sa s jakotom rozbehla preč. Potkla som sa o nejaký kmeň a spadla som na zem. Nič by na tom nebolo, keby som nestratila okuliare. Skôr ako ma načisto ovládla panika, som sa zhlboka nadýchla a zatvorila som oči. Spomenula som si na ocka a na to, že nikdy nestrácal pokoj ani v tých najhorších chvíľach. Keď som bola malá, brával ma na túry a stanovačky pravidelne, viem prežiť v lese. Chodili sme aj so strýkom Jasonom.
"Zlatko upokoj sa, ak prídeš o jeden zmysel, spoľahni sa druhý, postupuj systematicky." Znel mi v hlave ockov hlas. Už ako malej mi lese zaviazal oči a nechal ma vyskúšať iný zmysel. Myslím, že vedel, že sa mi to raz hodí.
"Ďakujem oci." Šepla som a kľakla som si na zem. V prvom rade potrebujem nájsť okuliare. Rukami som opatrne nahmatávala okolo seba, keď v tom čosi zapraskalo neďaleko mňa. Vyskočila som na nohy a do niekoho som vrazila. Obaja sme zleteli k zemi, náraz to bol riadne tvrdý už aj tak ma bolela hlava.. Schytila som nejaký konár a začala som rozhadzovať rukami.
"Daj mi pokoj, počuješ?" kričala som.
"Vysvetlíš mi, čo robíš?" spýtal sa Paul za mojím chrbtom podľa zvukov sa zbieral zo zeme.
"Nič." Povedala som rýchlo.
"Nevyzeralo to ako nič."
"Zase sa chceš hrať na múdreho?"
"Nie, mohla by si ísť, už si o teba robia starosti."
"A ty si ma išiel hľadať lebo?" povedala som nepríjemne.
"Lebo sme sa rozdelili." Odfrkol. Ani jemu sa nepáčilo, že tu musí byť.
"A ty si mal tu smolu, že si ma našiel." Poznamenala som, hoci bolo od neho milé, že súhlasil s pomocou, za to ako sa k nemu správam, sa na mňa mohol pokojne vykašľať.
"Už to tak vyzerá,." Povzdychol si a kráčal preč.
"Tak čo ideš?" po pár metroch zastal.
Nemala som na výber, ak odídem bez okuliarov som stratená.
"Nemôžem, spadli mi tu niekde okuliare." Priznala som sa.
"Ty nosíš...."
"Ježiši áno, ja nosím okuliare, bože, keď ma Davis hodil do vody, vyplavil sa mi posledný pár kontaktných šošoviek a mám tu len otrasné staré okuliare, ktoré by mohli byť odpoveďou na to, prečo sa k tebe chovám tak, ako sa chovám."
"Tomu nerozumiem."
Chcela som mu odpovedať trefnou poznámkou, ale v tejto chvíli by to bolo nefér.
"Na strednej škole za tebou prišlo jedno dievča. Naznačilo ti, že sa jej páčiš a chcelo ťa pozvať na ples. Povedal si jej, že ťa to mrzí, ale keby si to vedel skôr mohol si to urobiť sám. Vraj Vás nič nespája, lebo ona milovala knihy a ty si bol športovec. Nemáš potuchy ako sa vtedy cítila. A keď si jej pri odovzdaní diplomov povedal "My sme boli spolužiaci?" tak sa jej zrútil svet. Ona ťa obdivovala a ty si ju poslal do čerta." Hovorila som.
"Pozri mrzí ma, čo som Ti vtedy povedal. Bol som ešte nedozretý chalan. Ale bola to stredná. Viem, asi som to mohol povedať aj inak. Ale netušil som, že ťa to až tak vezme."
"Moment, ty vieš, kto som?"
"Od prvej chvíle ako mi Lexi povedala tvoje meno." Povedal.
"Nechal si ma, aby som sa k tebe tak správala, pričom si vedel, kvôli čomu to je?" nechápala som. Cítila som sa ako kvalitný idiot.
"Mal som pocit, že si tak budeme kvit. Lenže keď to neprestávalo, nadobudol som dojem, že je v tom viac."
"Och bože." Sadla som si a Paul podišiel ku mne. Po dvoch krokoch sme počuli prasknutie.
"Hop asi som našiel tvoje okuliare."
"Super." Zložila som si hlavu do dlaní.
"Nehnevaj sa, zaplatím nové." Dotkol sa ma na ramene.
"O to nejde, hnevám sa na seba. Celý ten čas som sa uisťovala, že ťa musím nenávidieť a ty si bol po celý čas ticho a nechal si ma, nech ti strpčujem život?"
"Už to nechaj tak. Minulosť sa nedá vrátiť."
"Asi máš pravdu."
"Mali by sme ísť skôr ako sa ostatní úplne zbláznia."
"Rada by som, ale nevidím si ani na krok."
"Dôveruješ mi?" spýtal sa.
"Mám s tým problém po nových skutočnostiach."
"Neboj sa." Presviedčal ma.
"Ok."
Vzal ma na ruky a niesol ma do tábora. Bol to veľmi zvláštny pocit.
"Ráno ťa vezmem do mesta a zoženieme nejaké okuliare."
"Fajn."
"Neviem, či to cítiš inak, ale je mi s tebou lepšie, keď normálne komunikujeme." Zasmial sa.
"Aj mne, ale v tábore ti to neprejde."
"Bude scéna?"
"A ešte aká." Zasmiala som sa.

"Našiel ju." Kričal ktosi a okamžite sa pri nás zjavili ostatní. Niekto mi prehodil cez ramená deku.
"Mala som o teba strach." Objala ma Lexi.
"Všetko je ok, až na to, že tento idiot, ktorý ma nešťastnou náhodou našiel, mi zlomil okuliare, ktoré som musela mať, pretože nejaký iný idiot mi ráno vyplavil posledné šošovky."
"Chvalabohu je spať." Zasmial sa Matt. Posadili sme sa k ohňu a Matt si ma schúlil pri sebe aby som sa mohla oprieť. Pociťoval vinu, tak sa rozhodol že mi bude robiť sprievod. Civela som do tej oranžovej škvrny a v hlave som mala len to, čo sa stalo v tom lese. Tak rada by som teraz videla ako sa Paul tvári. Po chvíli mi začala padať hlava.
"Odnesiem ťa do stanu." Šepol mi ktosi a nebol to Matt..




A/N: ďakujeme za komentáre :)
ospravedlňujem sa, že to trvalo tak dlho, ale viete... bakalárka... no našťastie ju už mám za sebou :D písala som ju štyri dni vkuse a spala som pritom len dve hodiny denne :D predtým som ešte robila výskum, dotazník a všetky dristy, takže som na blog nemala ani chvíľu času, to sa však zmení :) čakajú ma už len štátnice, ale to nevadí :)
ďakujem vám za podporu, za to, že ste počkali a za všetko :* a za komentáre k poviedke :*
Veva stanvačka bola skvelá :) aspoň si to vyriešili :D
Zuzu Lexinu minulosť odhalíme aj v ďalších častiach :) ešte tam je veľa nevypovedaného :)
Katherine ale spravilo to z nej silnú ženu... a tú silu bude ešte potrebovať :)
Barča neboj Vicki je skvelá stále... ale niektoré krivdy nás poznačia... no možno nie je trucovitá... možno si len nepripúšťa niečo, čo sa deje a ona sa to len snaží potláčať :)
Tereza uhádla si :) a ešte raz prepáč, že si musela tak dlho čakať :)
Ivuš dej pomaly naberá na obrátkach a ešte sa toho stane veľmi veľa :D

V dnešnej časti Vicki stratila šošovky v dôsledku čoho si musela nasadiť okuliare. Keďže nechcela, aby ju Paul spoznal, najprv sa snažila hrať, no napokon bola odhalená a keď utiekla do lesa, Paul ju našiel.
V nasledujúcej časti Nevzdám sa svojho sna Ian pozve Lexi na natáčanie a tam ju niekto spozná a dostane ju do situácie, v ktorej sa ocitnúť nechcela.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Norika :D Norika :D | 20. května 2013 v 21:10 | Reagovat

aka som len rada ze si spet :D bakalarku si zvladla tak paradne, a drzim palce pri statniciach :D Poviedka nadherna ako vzdy, nesklamala vobec .. nadherna scena bola ked sa rozpravali LExi a Vicki..takto krasne opisaat pocity vies len ty.. a ta scena s Paulom v lese bola tiez uzasna :D strastne sa mi pacia tie ich podpichovacky a urazky :D Som zvedava koho stretne Lexi na natacani, lebo to znie veeelmi zaujimavo ako vsetko ostatne.. tesim sa na dalsiu kapitolu.. strasne mi chybali poviedky :D

2 The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction | Web | 20. května 2013 v 21:13 | Reagovat

skvelá časť. mám pocit, že od teraz sa vzťah Vicki a Paula začne meniť... dúfam, že nová časť bude čím skôr, pretože to čakanie je neznesiteľné. teším sa ;-)

3 Vikuska Vikuska | 20. května 2013 v 21:59 | Reagovat

Myslím, že vzťah medzi Vicky a Paulom konečne naberie na obrátkach. Tí dvaja mi neskutočne spolu sedia. Naopak pri Lexi a Ianovi si nie som až taká istá. Vôbec neviem, čo si mám o ich vzťahu myslieť, aj keď by som sa veľmi potešila, keby skončili spolu. :) :-)

4 Katherine Katherine | Web | 21. května 2013 v 9:29 | Reagovat

Konečne ste späť! Užasná kapitola. Tak dlho som sa tešila, ale určite sa oplatilo počkať. Vicki je skvelá, tie jej poznámky :D

5 RIA RIA | 21. května 2013 v 9:44 | Reagovat

Super kapitola a velmi sa tesim na pokracovanie :)

6 Veva Veva | 21. května 2013 v 19:03 | Reagovat

Jejooo, aha kto sa vratil. :D super...tesim sa :) skvela kapitola :-)  milujem ako sa Paul a Vicky hadaju...super par :-D a podla mna sa k sebe hodia. Aj ked...ani Matt neni na zahodenie. Ale, Matt... predsa len nie je Paul :D Ian a Lexi, hmmmm...mne sa spolu pacia :-)  straaaasne moc sa tesim na dalsiu kapcu,ale to stale. Nie som si ista ci ta to este bavi citat, ze sa tesim...kazdopadne, je to pravda tekze... :-D  :-D A haadam, ze ten kto zobral Vicky do stanu bol Paul :P gratulujem, ze si sa nezlozila z tak malo spanku a prajem vela stastia este s statnicami :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama