2. kapitola: Prekvapenie

13. března 2013 v 21:37 | Tina


V minulých častiach: Alexis po dlhom čase konečne vyšla z domu tak, ako jej teta chcela, pretože ju už ničilo pozerať sa na to, ako sa jej neter trápi. Všetko bolo skvelé, pokým sa Alexis nesnažila vyhnúť samovrahovi na ceste, čo spôsobilo, že sa s autom vyvrátila z cesty a prebrala sa až v nemocnici.



"Ahoj anjelik, tak ako si sa vyspala?" pýtal sa ma strýko, keď som zišla po schodoch na raňajky.
"Dobre a ty?" pobozkala som ho na čelo a posadila som sa oproti nemu. Zakaždým, keď sa na neho pozriem, vidím v ňom svojho otca, ktorý zomrel pri výkone svojho povolania. Otec bol vojak na zahraničných misiách. Celý život som prakticky vyrástla v spoločnosti strýka a otca, ktorý viac nebol doma. Zomrel, keď som mala sedem rokov. Keby sa strýko nerozhodol, že sa stane mojím opatrovníkom, skončím ako sirota v detskom domove.
"Volala tvoja matka, už zase." Povedal medzitým ako prevracal stránku novín, čo číta odkedy si pamätám.
"Ja nemám matku." Odpila som si z kávy.
"Zlatko, už by si ale naozaj mohla prestať. Si dosť stará na to, aby si to pochopila. Kým si bola dieťa, chápal som, že si v puberte. Chrisovi by sa nepáčilo, že....."
"Môj otec by povedal, že je to len na mne a ja nemám mamu." Vyskočila som ostro uprostred jeho monológu. ,,Pozri strýko Jason, ja viem, že si môjho otca mal rád a že sa snažíš splniť to, o čo ťa poprosil, ale ver mi, moja matka v tom nehrá úlohu."
"Ako to vieš?" založil ruky a venoval mi plnú pozornosť.
"Pretože ma opustila, keď som ju potrebovala najviac. Bola som bezbranná pre tento svet a jediný človek, ktorý ma mohol chrániť ma opustil."
"Poznáš jej dôvody?"
"Nie a je mi to jedno. Ty by si to urobil? Opustil by si svoje bábätko?" zaťala som do živého. Strýko Jason mal priateľku, ktorá otehotnela. Plánovali svadbu. V jeden večer ako sa vracala domov ju prepadli a pri tom zabili. Od vtedy nemal nijakú inú ženu. Posledné tri roky sa stretáva s Elizabeth. A vidno na ňom, že mu to prospieva. Pred pár dňami sa k nej nasťahovala jej neter Alexis, ale vídala som ju len zriedka.
"Prepáč strýko, nechcela som oživiť tú spomienku, ale pochop, že to isté prežívam ja, keď začneš hovoriť o mojej biologickej matke."
"Lenže tvoja matka je živá."
"Radšej keby nebola." Šepla som si ale musel ma počuť.
"Victoria, takto už nikdy viac nehovor. Nemala si to ľahké, ale nepraj smrť iným."
"To som nechcela, ale k tej žene cítim len odpor. Strýko Jason pochop, že mala aj iné možnosti ako útek."
"Asi je to tak."
V tichosti sme pokračovali v raňajkách.
"Dobre ja musím letieť lebo to nestihnem." Lúčila som sa bozkom na líce.
"Kedy prídeš?"
"Asi až večer, nemuší na mňa čakať." Kričala som z chodby.
"Možno nebudem doma." Povedal a ja som sa vrátila.
"Ako to?"
"Mám stretnutie." Povedal tajomne.
"Je stredne vysoká, plavé vlasy a modré oči?"
"A čo som na výsluchu?" obrnil sa, keď pochopil, že presne viem, o kom hovorí.
"Nie uži si to a pozdrav Elizabeth."

O hodinu neskôr
"Dobré ráno Atlanta, máme osem hodín a začína veľká ranná show s Jessie a Rob." Hovoril môj kolega. V práci som zásadne používala svoje stredné meno.
"Pekné ráno prajem, dúfam, že ste vstali s postele správnou nohou, pretože dnes máme pred sebou krásny slnečný deň. Na posilnenie energie Vám posielame dnešnú novinku, ktorá môže otriasť celou hitparádou je od Pitbulla a pripravte sa na to, že s Vami riadne zacvičí." Povedala som a Rob pustil song. Celý deň ubehol v pokojnej atmosfére. Na druhý deň ráno som si našla na stolíku odkaz, že strýko Jason s Elizabeth, pretože Alexis mala večer autonehodu. Po ceste tam som kúpila kávu a kvety a ponáhľala som sa za nimi.
"Si poklad anjelik." Objal ma strýko, keď som mu podávala kávu. Elizabeth si ju vzala opatrne a jej červené oči svedčali o tom, že preplakala celú noc.
"Bude v poriadku." Povzbudzovala som ju.
"Si milá."
"Ale choďte, veď je to v rodine." Žmurkla som a ona na mňa vyvalene pozrela.
"J-Jason?" zakoktala sa.
"Vidím, že máte rovnaké obrúčky. Som trochu dotknutá, že ste ma z toho vynechali, ale inak sa teším s Vami. Aj keď už je to skoro mesiac."
"Nechceli sme to takto. Celé sa to zbehlo rýchlo, keď Lexina mama, moja sestra ochorela, už sme mali všetko pripravené. Nebolo by fér ťahať ju sem v jej stave. Chcela som to Lexi povedať hneď ako sa trochu spamätá a teraz toto."
"V poriadku. Môžem ťa volať teta Elizabeth?" usmiala som sa. Vtedy z Alexinej izby vyšiel on a ja som len nechápavo hľadela.
"Ian Somerhalder? Čo ten tu robí?"
"Ty ho poznáš?" spýtala sa ma zaskočene.
"Iste a kto nie. Je to herec jedného z najúspešnejších seriálov tejto doby."
"To on zachránil Lexi."
"Oj tá ma šťastie."
"Victoria." Zvýšil strýko hlas.
"Čo je, aj ja by som chcela byť zachránená takým sexi chlapom." povzdychla som si. Ian podišiel k nám a prehodil pár viet s tetou. Na druhý deň prišiel zase. Práve som sedela pri Lexi a čítala som jej najnovšie módne tipy, ktoré som musela okomentovať.
"Prepáčte, prídem neskôr." Povedal, keď ma zbadal.
"To je v poriadku pán Somerhalder nech sa páči. Hrdina má prednosť."
"Nie som hrdina. Len som bol na správnom mieste."
"A v správnom čase." Doplnila som mierne slintajúc pri pohľade na neho.
"Prepáčte, nechcem byť netaktný, ale kto ste hovorili, že ste?"
"Nehovorila som. Volám sa Victoria a som tak povediac Alexina nevlastná sestra. Naši pestúni sa pred časom tajne zosobášili. Lex to ešte nevie. Je to tajomstvo."
"Iste." Usmial sa Ian.
"Tak ja pôjdem, nech máte súkromie." Brala som si veci.
"Váš hlas." Povedal náhle a ja som zamrzla a otočila sa k nemu.
"Je mi povedomý." Povedal zamyslene.
"Možno ste ho už niekde počuli?"
"Vy ste Jessie." Usmial sa.
"Ako ste na to prišli?"
"Počúvam Vašu show každé ráno. Milujem ju. Robíte to neskutočne dobre. Váš humor a trefné poznámky, to ma vždy dostane."
"Ďakujem a na oplátku musím pochváliť ja Vás, vy robíte Vašu prácu tiež vynikajúco. Milujem Damona a jeho výrazy a tiež ako dáva na frak Wesleymu." Ian sa rozosmial.
"Pán Somerhalder..."
"Hovor mi Ian."
"Dobre Ian, mám nápad, čo keby sme denníkom urobili reklamu prostredníctvom nášho rádia? Nahráme pár upútavok, ktoré nahovoríš ty s kolegami a šťastní budeme všetci,+ teda ešte malý rozhovorík v mojej showke?"
"Pekne si ideš za svojím." Rozosmial sa.
"Je to obchod výhodný pre obe strany." Uzavrela som.
"Dobre zistím, ktorí kolegovia by mali záujem."
"Ďakujem, teraz už fakt padám." Zamávala som mu a bežala domov. Bola som od radosti celá bez seba lebo na druhý deň mi Ian potvrdil účasť. Na to sa prebrala aj Lexi. Po pár dňoch ju pustili z nemocnice. Teta okolo nej poskakovala a dohliadala na jej pohodlie. Asi týždeň po jej návrate sa rozhodli, že je načase povedať jej pravdu. Ani im odlúčenie neprospievalo a nájom za vedľajší dom sa zbytočne predražoval.

Presne o pol siedmej sme zazvonili pred domom. Strýko bol nahodený akoby mu šlo o život a niesol kyticu kvetov a fľašu drahého vína. Ja som niesla darček pre Lexi. Bola to krásna ručne vyrezávaná krabička na kód. Môže tam uchovávať zlato, šperky alebo aj spomienky a všetko, na čo nikdy nebude chcieť zabudnúť. Po tom, čo mi teta Elizabeth v krátkosti povedala, čím si prešla usúdila som, že máme podobný osud. Mne ju v tom čase daroval otec, čiže pre mňa má ešte výraznejšiu hodnotu. Dúfam, že sa táto bude Lexi páčiť.
"Vitajte, poďte ďalej." Usmiala s a teta. Usadili sme sa v obývačke a čakali sme kým sa Alexis pripraví.
"Jason to si nemusel." Usmiala sa na neho a dávala kyticu do vázy s vodou.
"Musel pre teba anjel môj." Pobozkal jej strýko ruku a ona sa zapýrila.
"O bože." Povzdychla som si.

O siedmej sme si sadli ku stolu. Trochu ma zamrzelo, že Lexi darček prijala, no odložila ho bokom bez toho, aby ho otvorila. Vyzerala akoby chcela byť niekde inde.
Večera išla celkom dobre, až do bodu, kedy prišlo na odhalenie. Alexis sa zarazila a chvíľu zo seba nedostala ani slovo. Čakala som hnev a krik ale ona povedala: ,,Fajn, super blahoželám." A pokojne jedla ďalej.
"Lexi, chcem, aby si vedela, že ja tvoju tetu...." začal strýko, ale strhol sa, keď na neho Alexis vybehla.
"Volám sa Alexis!!! Nehovorte mi Lexi. Nie, keď ma nepoznáte."
"Mohla by si sa upokojiť?" zapojila sa jej teta.
"Prepáčte, nie je mi dobre. Idem do svojej izby. Blahoželám k svadbe a mrzí ma, ak som pokazila tento večer." Otočila sa ku mne. ,,Ďakujem za darček, vážim si to."
Keď odišla, teta Elizabeth skryla tvár v dlaniach a strýko Jason ju objal. Vstala som a kráčala ku schodom. Zaklopala som na dvere jej izby a bez varovania som vošla.
"Hej čo je?" prekvapene sa spýtala.
"Pozri Alexis. Ja chápem, že je toho na teba moc, že je to nové. Ocitla si sa na mieste, kde nechceš byť, ale uvedom si, že tí dvaja ľudia dole ťa majú radi. A ja v podstate tiež. Prišla si mi v pohode, keď som ti predčítavala tie články."
"Nič o mne nevieš, tak ma nesúď." Sykla.
"Myslíš? A čo ak ti poviem, že máme niečo spoločné?"
"Iste a čo také?"
"Obe sme prišli o blízkeho človeka. Alebo si myslíš, že zo strýkom žijem pretože chcem? Pozri, aj keď to bolí a máš pocit, že sa ti rúca svet, opak je pravdou. Ak ti život jedny dvere zatvorí, otvoria sa iné. A ak nie dvere tak okno. Ponúkne ti druhú šancu."
"Nie vždy." Povedala opatrne.
"Ale áno. Vždy, len ju musíš chcieť objaviť. Dám ti návrh. Keď budeš chcieť, môžeme sa porozprávať som ti k dispozícii, môžeme spolu niečo podniknúť. Ak chceš môžeš ma spoznať. Ale musíš to chcieť. Počula som o tebe veľa. Viem, že si talentovaná super baba, ktorá má teraz ťažké obdobie. Ale Alexis to obdobie nebude trvať večne." Usmiala som sa.
"Teraz ťa nechám, aby si si oddýchla a keby si niečo potrebovala, tak budem oproti cez chodbu."
"Moment ako to?"
"Od zajtra sa sťahujeme, aby sme boli ako rodina pod jednou strechou." Vysvetlila som jej a ona prikývla. Na to som ju nechala a zišla dolu k tým dvom hrdličkám. Ponúkla som sa, že spracem zo stola, aby mali okamih pre seba. Ráno ma strýko zobudil pomerne skoro a pustili sme sa do nosenia krabíc, čo sme mali pripravené. Behom dňa som sa ocitla v dome s novou mamou a nevlastnou sestrou. Ale tešilo ma, že je strýko šťastný, pretože on si to konečne zaslúžil po takom čase.


A/N: ďakujeme za komentáre :) bolo ich veľa a hrozne potešili :)
Cicuš dúfam, že sa ti aj táto páčila :)
Norika mám rada tvoju závislosť na našich poviedkach :) nám každá vaša závislosť len vyhovuje :) kým vás baví čítať, nás baví písať :)
Merry ďakujeme :)
Ivuš tak to si sa strafila presne na začiatok zverejňovania :)
Veva to vôbec nevadí :) hlavné je, že si čítaš :) nás to teší a komentáre tiež :)
Nika a to ešte poviedka len začala :) toho napätia tu bude ešte strašne veľa :)

V dnešnej časti sa Vicki zoznámila s Alexis a Jason s Beth sa rozhodli, že je načase bývať spolu, takže prebehla prvá spoločná rodinná večera, ktorá nedopadla najlepšie.
V nasledujúcej kapitole Donútim ťa žiť bude Ian chodiť za Alexis do nemocnice, hoci ona bude zo začiatku mierne odmeraná a nakoniec prebehne sťahovanie do spoločného domu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika :) Nika :) | 13. března 2013 v 21:49 | Reagovat

ešte jednu :) veď ja som normálne závislá na tých vašich poviedkach :)

2 Katherine Katherine | 13. března 2013 v 21:53 | Reagovat

Pekná kapitola. Veľmi sa mi páči Vicki. Príde mi taká správna baba čo vie vždy podržať. Veľmi sa mi páčil jej rozhovor s Alexis. Pripadá mi, že sa vždy snaží pomôcť a to je super :-)

3 Norika :D Norika :D | 13. března 2013 v 21:58 | Reagovat

Victoria sa stretla s Ianom..aj ja chceeem :D :D ja by som skor na mieste odpadla.. strasne sa mi paci ta poviedka..tesim sa na dalsiu :D tieto poviedky by som citala od rana do vecera :D

4 Damonica15 Damonica15 | 14. března 2013 v 13:17 | Reagovat

Jeee super ... kedy bude ďalšia poviedka .. aj ja by som brala stretnúť sa s ním normálne tak nestranne a nie na akcii :D

5 Veva Veva | 14. března 2013 v 20:01 | Reagovat

skvela kapca :-D  s Vicki mam rovnaky nazor na Iana. Aj ja by som chcela mat  autonehodu, keby som vedela, ze ma vytiahne on :-D  :-D a garantujem ti, ze vsetky poviedky ktore napisete, budem citat...ci hned, alebo neskvor, ale budem. ohromne mi vedia zdvihnut naladu :D  :D tesim sa na dalsiu cast :-)
P.S. paci sa mi jak si ide za svojim. A ma pravdu, bude to obojsranna vyhoda. Uz teraz mam Vicki rada. Ale, keby som stretla Iana ja, tak by som prinajlepsom stratila hlas a prinajhorsom, by som odpadla :D :D

6 ivuš ivuš | 15. března 2013 v 15:25 | Reagovat

mám taký dojem že som závislá na poviedkach na tomto blogu :-)inak skvelá kapitola :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama