66. kapitola: Ja hysterčím, ty hysterčíš, on hysterčí

26. května 2012 v 20:38 | Mary


Keď Tina povedala, že ideme, tak som začala poskakovať na mieste. Teda tlieskať si, lebo poskakovať s tým bruškom sa nedalo. Malý cítil, že som šťastná a začal kopať.
"Ben, miláčik, ja viem, že sa tešíš na LA a tetu Claire," pohladila som bruško.
"Ben? Malý sa bude vlať Benjamin?" spýtala sa Tina a usmiala sa.
"Uhm. Ianovi sa to páči. A ja som do toho mena zbláznená. Rozhodovala som sa medzi viacerými, ale... ako sa bude volať maličká? Už viete meno?"
"Uhm. Natasha."

"Tash, to je nádherné," rozplývala som sa.
"Včera sa prvýkrát pohla. Plakala som od dojatia," šepla Tina.
"Miláčik drobnučký," zatlieskala som. "Je to ten najkrajší pocit na svete. Keď cítiš ako sa hýbe. Niekedy mám pocit, že viem, kedy sa smeje. A vtedy ma chytí taká vlna šťastia, že si nedokážem pomôcť. Ako teraz. Malý je nadšený. Myslím, že nejako vie o Tash."
Tina sa zasmiala a potom so mnou šla do bufetu. Dostala som chuť na hotdog. Sedeli sme na stoličkách pri Kevinovi, vraveli sme mu, čo treba vylepšiť a pozorovali sme natáčanie. Po chvíli si k nám sadol Zach s miskou s ovocím, vyložil nohy a ponúkol nás. Bolo to ako v kine.
Kevin chcel natáčať až do noci, ale Ian s Paulom to rázne zamietli s tým, že im opäť odchádzame na tri dni, takže sme sa o štvrtej zbalili a šli sme domov. Julie im to dovolila a Kevin napokon rezignoval.
S Ianom sme šli najprv na nákup. Zbadala som čokoládové sušienky a Ian vzal rovno celú krabicu. Nakúpili sme všetko potrebné na večeru a šli sme k pokladni. Predavačka na nás divne zazerala. Ian ma objímal okolo pása, bozkával ma na pery a ruku mal na brušku.
"Zlatko? Zobral si syr?" spýtala som sa ho, keď som pozrela na nákup.
"Samozrejme," dal mi pusu. "Nazabudol by som predsa," ďalšiu. "Na niečo, čo moje lásky milujú," rozkošne sa usmial a znova ma pobozkal.
Predavačka práve začala blokovať náš nákup. Bola to mladá baba. Mohla mať o dva roky menej ako ja. Takmer sme odchádzali, keď Iana poprosila o podpis. Ian sa na ňu usmial a podpísal sa jej. Potom som im ešte urobila fotku a šli sme domov.

Kým sa Ian sprchoval, ja som začala robiť omáčku. Dala som dusiť mäso a ochutila som ho. Potom som začala krájať zeleninu na šalát. Ian zišiel dole, pritlačil sa ku mne zozadu, pobozkal ma na krk a začal mi pomáhať.
"Čo je?" spýtala som sa ho, keď som si všimla, že sa usmieva.
"Páči sa mi to."
"Čo sa ti páči?"
"My dvaja. Spolu na nákupoch, spolu pri príprave večere, spolu vo vani, spolu pred krbom," položil nôž, prišiel ku mne a pevne ma objal. "Hlavne, že je tam my dvaja spolu."
"Už navždy," šepla som a pobozkala som ho. Ian zablúdil rukami pod moje tričko. Trocha som sa od neho odtiahla.
"Zlatko, deje sa niečo?"
"Nie, len Ian, dnes nemám chuť na pizzu, tak by sme mali dovariť tú večeru," pozrela som sa naňho vážne a on sa nádherne rozosmial.
"Máš pravdu, moja žena a môj syn si zaslúžia len to najlepšie."
Ian nakoniec musel dovariť večeru sám. Ja som volala s Ednou a mamou, aby sme si dohodli detaily. S Ianom prídeme po nich a na letisku sa stretneme s Tinou a Angie. Teta Claire už má pre nás pripravené špeciálne izby.

Keď sme sa najedli, šla som sa osprchovať. Potom som si ľahla a začítala som sa do knihy. Ian vyšiel asi po pol hodine. Organizoval nejakú charitatívnu akciu a doťahoval detaily. Ian chce, aby sme tam šli spolu. Takisto pôjdu všetci všetci z denníkov, čiže aj Paul s Tinou. Trocha som sa toho bála. Ale spravím preňho čokoľvek. A ak tam bude Tina a Candie a Nina, bude to fajn.
Ian si ľahol ku mne a vzal mi knihu z ruky. Dal mi bozk na pery a pohladil ma po brušku. Potom sa na mňa čudne zahľadel a vytiahol mi pyžamo.
"Zlatko?" spýtal sa a pozrel sa na hrboľ na brušku.
"To je päta tvojho syna. Myslím, že v takejto polohe zaspal, lebo je takto od večere," vysvetľovala som mu. Ian ma pohladil, pobozkal brucho a potom si naňho položil hlavu.
"Panebože," šepol po chvíli.
"Čo je?" spýtala som sa mierne preľaknuto.
"Počujem mu biť srdiečko. Počujem ho," povedal dojato a takmer plakal. Okamžite som ho objala.
"Ty ho počuješ?"
"Uhm, lekár vravel, že približne v tomto období to bude možné."
"Ja viem, ale aj tak. Ty počuješ nášho syna," tiekli mi slzy.
"Milujem ťa."
"Aj ja ťa milujem."

Ráno sme naložili kufor do auta, teda Ian naložil a ja som si odšoférovala poslednú trasu v Atlante. Babkám sme sa pochválili ako pekne kopeme a ako nás je počuť a potom sme počúvali ich nadšené ovácie. Na letisku sme sa stretli s Tinou a Paulom.
Nechcelo sa mi lúčiť, ale tešila som sa na LA. Tam sa to začalo. Teda takmer. Ale ta sme ich spoznali úplne. Tam sme sa s Ianom prvýkrát pobozkali. Tam ma požiadal o ruku. Tam mi prisahal, že ma bude milovať. A tešila som sa na Claire. Hrozne moc.
"Nechcem vás pustiť nikam. Nie teraz, keď sme konečne spolu."
"Bude to len na tri dni. Neboj, miláčik, vrátim sa. K tebe sa vždy vrátim," šepla som mu do úst a pobozkala som ho.

"Nie je ti zle?" pýtala sa ma Edna, keď sme vzlietli. Sedela som medzi ňou a mojou mamou. Tina sedela s Angie pred nami. Pozrela som na ňu a pokrútila som hlavou, hoci malý sa točil, akoby sme boli na ruskom kole.
"Naozaj?" uisťovala sa mamina. Obe asi videli môj výraz tváre.
"Len kope trocha viac ako zvyčajne." Obe babky mi položili ruky na bruško. Malý kopal ako o život.
"Toto robil aj Ian. Tiež sa takto hýbal," smiala sa Edna.
"Malý bude celý tatino," usmiala som sa. "Aj tie chute má po ňom."
Edna s maminou začali rozoberať to, aký malý bude a dosť sa na tom zabávali. Edna spomínala na prvé Ianove roky. Keď sa učil chodiť a rozprávať. Úprimne som sa začínala báť toho, čo z môjho syna vyrastie.

Ony potom prešli na nejakú inú tému a ja som zaspala. Prebrala som sa až v LA. Vystúpili sme a viezli sme sa rovno do hotela. Mamina bežala za tetou Claire a my s Tinou sme zastavili v strede haly a obzerali sme sa.
Všetko mi pripomínalo minulé leto. Tam mi dal Ian ružu, keď sme boli pohádaní. Nakukla som do jedálne a zbadala som náš stôl. Videla som seba a Tinu pod stolom v záchvate smiechu. Videla som Vann liať Tomovi vodu na hlavu. Suzi objímala Mika. Mima vychádzala z výťahov spolu s Joeym a obaja žiarili. Bruno hmkal Euke do ucha, kým ona im naberala raňajky. Majka a Steven jedli z jedného taniera. Paul a Ian si menili záhadné pohľady, lebo na nás opäť niečo kuli.
Toto bol náš hotel. Hotel nášho leta. A ja som bola šťastná za všetky momenty, ktoré sme tu prežili a ktoré som si mohla pripomenúť.

Teta nás ubytovala v rovnakej izbe, v ktorej sme boli aj predtým. Vleteli sme do nej úplne nadšené. Tu som prvýkrát spala v Ianovom náručí. Ah, ako veľmi mi chýba.
Keď sme sa vybalili, šli sme do jedálne, kde sme sa posadili k zvyšku našej dámskej jazdy.
,,Teta Claire?" spýtala sa po chvíli Tina.
,,Prosím Tina."
,,Pracuje tu ešte Denis?"
,,Jasné, je na pláži ako vždy."
,,Nenahneváš sa, ak ťa tu na okamih nechám?" pozrela na mňa.
,,Nie, jasné choď," usmiala som sa na ňu a začala som sa rozprávať s Rogerom, ktorý na Clairinu žiadosť spravil naše obľúbené jedlá a Claire mu za odmenu ukázala, pre koho varil.
"Vy ste fakt tu?"
"Hej, mamina chcela prísť za sestrou, tak sme si spravili dvojgeneračnú dámsku jazdu."
"Mary?" začula som Ryanov hlas a usmiala som sa.
"Ahoj. Ešte stále vedieš Welness?"
"No, ešte vždy, ty sa pochváľ, nejako si nám vyrástla."
"Tak troška."
"Ian sa teda snažil," podpichol.
"Nebol sám. Aj Paul sa snažil."
"Chceš povedať, že Tina je tiež tehotná?" spýtala sa Jess, ktorá šťastne objímala Ryana.
"No, tak nejako," usmiala som sa a zrazu mi zazvonil mobil.
"Prepáčte, tatino kontroluje."

"Ahoj láska, už ste sa ubytovali?"
"Uhm. A máme presne tú izbu, ktorú sme mali predtým."
"Chýbaš mi."
"Aj ty mne, ale všade, kde sa pozriem, si ty. Na pláži, v jedálni, pri pulte."
"Raz tam pôjdeme spolu. Do našej izby," povedal zastreto.
"Už sa teším."
"Stretla si už niekoho známeho?"
"Hej, Rogera, Ryana..."
"Oh, to nie sú príjemné spomienky."
"Prečo?"
"Do konca života si neodpustím, čo som ti povedal. Vtedy, keď som si myslel, že ty a Ryan a potom to s Paulom, Tinou a Torrey..."
"Ian, prestaň. Tá hádka bola dôležitá. Vďaka nej som si uvedomila, že bez teba nebudem vedieť existovať. Stratila som ťa a uvedomila som si, aká som bez teba prázdna. Som za to vďačná."
"Milujem ťa."
"Aj ja ťa milujem."
"Mary, nevieš, kde je Tina?"
"Na pláži, prečo?"
"Paul si trhá vlasy."
"Daj mi ho," šepla som a počula, ako mu Ian podal telefón.
"Sestrička? Kde mám Tinu, snažím sa jej dovolať a ..."
"Hej, pokoj, Paul. Nádych, výdych, ako pri pôrode."
"Ja nerodím."
"Mne sa nezdá," zasmiala som sa.
"Mary, prosím, povedz jej, nech sa mi ozve, kým osivejem."
"Rozkaz, šéfe, idem hneď za ňou."
"Čo sa stalo?" spýtala sa Angie.
"Tvoj syn sa ide zblázniť, lebo citujem: Už osem hodín, dvadsaťosem minút a trinásť sekúnd nepočul jej hlas."

,,Všetko v pohode?" pýtala sa Tina, keď ma zbadala, ako sa blížim k pláži.
,,Paul mi práve vyčistil žalúdok."
,,Prečo?"
,,Už dve hodiny sa ti snaží dovolať. Mala by sa mu ozvať, inak po príchode budeš mať doma holohlavého plešatca."
,,Nemám so sebou mobil."
,,Tu máš môj," podala som jej ho a pozrela som sa na fešného plavčíka. "Čauko Denis."

Tina volala s Paulom, kým sa mi nevybila baterka. Denis nechápal, o čom spolu môžu tak dlho hovoriť. Neveriacky som naňho pozrela.
"O malej, o ceste, o izbe, o spomienkach a ak k tomu prirátaš milión vyznaní, tak si vieš predstaviť."
"Len som sa pýtal," zasmial sa.

Na večeri sme rozoberali svadbu. Mama s Ednou začali hysterčiť, že je jún a do októbra to určite nestihneme. Jediné, čo sme s Ianom mali, bol dátum. Dvadsiatydruhý október. Malý bude mať tak mesiac a pol až dva a budeme ho môcť nechať u starých rodičov aspoň na víkend, kým mi pôjdeme na svadobnú cestu. Už teraz sa cítim ako mizerná matka.
"Nesmieš to takto brať," povedala Edna. "Malý bude s nami v bezpečí a po pôrode nesmieš zanedbávať ani manžela."
"Edna má pravdu," pridala sa Angie. "Nebudete len matky, ale aj partnerky," narokom použila to slovo, aby v Tine neskrslo podozrenie.
"Akú chceš výzdobu?" spýtala sa mamina.
"To jediné je podľa mňa jasné," zasmiala sa Tina.
"Fialovo-tyrkysovú. Taký svetlý tyrkys a krásnu fialovú."
"A viete, koľko budete mať hostí?" spýtala sa Edna. "So Zuzanou sme rátali len rodinu a kolegov z denníkov s partnerkami a zatiaľ nám to vyšlo na stodvadsať ľudí. A myslím, že budete volať aj nejakých ďalších."
"No, Ian bude chcieť ešte nejakých kolegov určite."
"A nezabúdajte, že treba kvalitného fotografa a kameramana," pripomenula Angie.
"Vezmite niekoho z Denníkov," zasmiala sa Tina a ja som si uvedomila, že to je skvelý nápad, keď už kameraman, tak poriadny.
"A obrúčky, pozvánky, menu," menovala Tina ďalej.
"Šaty," šepla som. "Ale tie môžem riešiť až po pôrode. Len neviem, kto mi ušije šaty za týždeň," povedala som zúfalo.
"Denisova sestra," usmiala sa Tina.
Po dvoch hodinách rečí o tom, či budeme mať troj alebo päťposchodovú tortu sme sa s Tinou odobrali do izby.
"Máš to ale pech," zasmiala sa Tina.
"Počkaj, keď ja to budem mať za sebou a ty budeš hysterčiť."
"Paul sa akosi nečiní, takže to zatiaľ neriešim."
"Raz sa ale činiť bude," povedala som neurčito. "Vieš, najneskôr v domove dôchodcov, ale svadba bude."
"To by som ho zabila," zasmiala sa Tina.
"Hádam by si nespravila z vlastnej dcéry sirotu?!" zasmiali sme sa obe.

Na druhý deň sme prešli celé LA. Teta mala voľno, čo sme sa s Tinou obe dosť divili a vzala s nami aj Miška a Klárku. Obaja sa motali okolo mňa a Tiny, lebo boli fascinovaní tým, že nám v brušku rastú bábätká. Keď som na nich pozerala, uvedomila som si, že chcem aspoň tri deti. Miško mal takmer sedem a Klárka mala štyri. Bolo na ňom vidieť, ako bezhranične ju zbožňuje a ako ju chráni. Držal ju za ruku a celý čas na ňu dával pozor. Otvoril jej cukríky a keď niečo chcela, tak dlho prosil Claire, aby jej to kúpila, až mi stískalo srdce.
"To je také krásne," šepkala som Tine a pozorovala ich dvoch, keď sme sedeli v cukrárni a Miško utieral Klárke pusu, ktorú mala od čokolády.
"Sú skvelí. Teta Claire, máš úžasné deti."
"Ďakujem, zlatko. Som na nich každým dňom viac hrdá. Uvidíte to o pár mesiacov. A keď budete mať ďalšie, uvidíte, že ich milujete čoraz viac. Nebudete musieť lásku deliť. Bude jej viac," povedala nám a naše mamy svorne prikyvovali. Opäť mi zazvonil mobil.
"Ian?" spýtala sa Edna.
"Uhm. Akosi bez nás nevie vydržať," usmiala som sa na ňu a vstala som od stola. "Áno tatino?"
"Kedy sa už vrátiš?" spýtal sa a ja som si všimla, že Tina tiež volá.
"No netuším, ako ste pokročili."
"Už len detská izba. Všetko ostatné je ako má byť. Vyzerá to úchvatne."
"To som rada. Myslím, že zajtra poobede budeme letieť. Večer som doma. Už sa na teba teším."
"Aj ja na teba. Dáš mi Tinu? Myslím, že aj Paul chce hovoriť s tebou, lebo tu na mňa mrká."
"Jasné, zlato," s Tinou sme si vymenili mobily.
"Tak ako? Nervózny pred veľkým dňom?" podrypla som doňho.
"Ani nevieš ako. Ian mi vravel, že je to v pohode, ale akosi mu neverím."
"Braček, pozri. Tina ťa miluje, čakáte spolu dieťa, bývate spolu. Je žena a sníva o bielych šatách. Kto iný by bol lepším kandidátom na žiadosť o ruku? Nestresuj sa, lebo jej dôjde, že sa niečo deje. Proste si zajtra kľakni, alebo ľahni, alebo sa zaves zo stropu a povedz jej všetko, čo cítiš."
"Máš pravdu. Dobre, idem ja, Julie blázni."
"Julie? Nie Kevo?"
"Nie Julie. Vieš, že v sobotu nenatáčame, kvôli tej vašej akcii, na ktorú všetci ideme a Julie chce, aby to bolo v predstihu. Dokončujeme posledné dve časti, lebo sa to akosi natiahlo a každý už chce voľno."
"Ah," vzdychla som si.
"Neboj sa, raz verejnosť musí zistiť, že Ian už nie je voľný a má rodinu. A ja tiež plánujem verejné vyhlásenie."
"Ja viem. A k tomu voľnu, ktoré si spomínal... neviem, či nejaké bude vzhľadom na tie vaše Cony neviem aké, čo máte všade možne."
"Ale to bude dovolenka. Paríž, Barcelona, Madrid, Londýn, bude sa vám tam páčiť. Tak sa zatiaľ maj, vidíme sa pozajtra."
"Pa."
Keď som zložila, nechápala som ničomu, verejné vyhlásenia, Barcelona... čo? Veď ja som len chcela pokojne sa opierať v obývačke o Iana a pozerať nad obraz nad krbom, ktorý máme od Tiny. Ale kam pôjde Ian, pôjdem aj ja.

Na druhý deň s nami šla Claire na letisko. Odrátavala som minúty do stretnutia s Ianom. Len čo som vystúpila z lietadla, zrýchlila som krok. Keď som ho zbadala, rozbehla som sa k nemu. Boli to len dva dni, ale chýbal mi. Všimla som si nejakých reportérov na letisku. Ian ma tuho objal a sledovali sme Paula s Tinou, ktorí sa objímali, akoby sa nevideli roky. Usmiali sme sa na nich a dohodli sme sa, že sa stretneme zajtra na natáčaní. Ukázala som Paulovi zdvihnuté prsty a nasadla som do auta. Bola som taká unavená, že som nechala Iana šoférovať.

Doma sme sedeli pred krbom a hľadeli na obraz nad ním. Boli sme zabalení do jednej deky a ja som v rukách držala hrnček s čajom. Ian ma nežne bozkával na krku.
"Myslíš, že to vyjde?" spýtala som sa ho.
"Hm?" šepol neprítomne.
"Tina a Paul," povedala som mu. "Bože, tak veľmi dúfam, že to dopadne dobre," vstala som a začala som sa prechádzať po izbe.
"Miláčik, vyšľapeš nám cestičku v koberci."
"Och, zlatko, ja viem, ale keď ide o dvoch ľudí, na ktorých mi záleží najviac na svete."
"Ja viem, Mary. Neboj sa, všetko dopadne dobre. Milujú sa."
"Hej. Máš pravdu, zbytočne jančím," pripustila som. "Ale, čo keď..." začala som, ale Ian ma okamžite pobozkal, aby ma umlčal.
"Žiadne, čo keď. To zistíme až ráno," šepkal a hladil ma po bokoch. "Teraz sa venuj mne, bola si dlho preč."
"Iba tri dni," zasmiala som sa.
"Večnosť," zasmial sa Ian, vzal ma na ruky a niesol do spálne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tina Tina | Web | 29. května 2012 v 0:02 | Reagovat

krásne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama