61. kapitola: Odídem jedine s tebou

9. května 2012 v 20:44 | Tina


,,Tina ja to nezvládnem." Začala zase raz pri raňajkách Mary. Nad jej poznámkou som len prevrátila očami. Nielenže som nepochybovala o tom, že to zvládne ja som vedela, že to pre ňu bude hračka. Otázky sypala z hlavy na požiadanie, skúšali sme sa každý večer. Viem, že o pár dní to príde, ale to ako stresuje a hlavne chabo je sa mi nepáči. Juraj bol u nás na večeri každý boží deň. Bola som mu za to vďačná. Kým oni sa potom skúšali, ja som sa u seba učila. Vlastne len som si opakovala. Napriek tomu, že okolo mňa všetci stresovali ja som bola pokojná.

,,My to dokážeme, že poklad, nebudeme sa predsa stresovať kvôli škole." Usmievala som sa, keď som si večer pred spaním krémovala bruško. Už bolo vypuknuté ako to Maryne, len menšie. A to sa divím, pretože dievčatká bývajú obvykle väčšie. Podľa posledných lekárskych vyšetrení sme všetci v poriadku a darí sa nám. Dokonca aj ten môj tlak sa ustálil. Michal si to síce pravidelne overoval a mám pocit, že ma kontroloval. Nevadilo mi to. Aspoň sme vždy hodili reč.

,,Ahoj tatino, ako sa máme?" smiala som sa na Iana.
,,Bolo by to lepšie, keby sa moja láska toľko nestresovala."
,,Neboj sa mám to pod kontrolou. Dostáva pravidelné utlmujúce prostriedky."
,,TINA a čo dieťa?" zvreskol.
,,Ten tiež. Teda poviem ti od malička bude závislák."
,,To nie je vtipné." Vrčal.
,,Ale je, ako keby si ma nepoznal. Neublížila by som tvojmu synovi."
,,Ja viem. Takže, aký je plán?" spýtal sa.
,,Keďže Mary nič netuší, urobíme to nasledovne. Podnik som rezervovala. Dievčatá tiež prídu a ty s Candice počkáte spolu s nimi na mieste."
,,Nemôžem ju čakať pred miestnosťou?" urobil psie oči.
,,Nie, pokazíš tým prekvapnie." Stopla som ho.
,,Ale ale...."
,,Žiadne ale Smoldy, ber alebo nechaj tak." Založila som si ruky.
,,Si zlá." Zaúpel.
,,To som, ale budem ťa tu trpieť celé dva týždne v kuse, takže...." rozosmiali sme sa.
,,Takže zajtra ju odveziem ráno do školy a okolo obeda Vás vyzdvihnem na letisku, pôjdeme pripraviť podnik a potom ma tam počkáte, kým prídem." Dohodli sme si posledné body. Večer som popriala Mary veľa šťastia a sladké sny. Ráno som si privstala a urobila som jej kráľovské raňajky, aby mala energiu. Odšťavila som jej pomaranče, urobila wafle s ovocím a fit tyčinku spolu s celozrnným chlebíkom, maslom, šunkou a zeleninou som jej zabalila spolu s termoskou čaju. Niesla som jej podnos a opatrne ju budila.
,,Tina, ja nič neviem." Začala vzlykať.
,,Hej poklad, len pokoj." Objala som ju.
,,Všetko to máš tu. Hlavne sa teraz zhlboka nadýchni a upokoj sa. Nesmieš sa nechať vystresovať. Tu máš, dobre sa najedz, nech máš energiu, ja sa idem obliecť. Za chvíľku po teba prídem. Dobre to dopadne, budem tam s tebou."
,,Ty nemáš vôbec strach? Čaká ťa to o dva dni." Neveriacky krútila hlavou.
,,Nie nemám. To, čo viem, viem a nové sa už nenaučím." Usmiala som sa. V skutočnosti som pociťovala trému, ale dokázalasom ju potlačiť. Vždy som sa stresovala len chvíľku, aj pred skúškami som sa dokázala upokojiť.

Odviezla som ju do školy. Stretli sme sa s Jurajom, ktorý štátnicoval deň pred Mary. Sedel tam a mal jej robiť spoločnosť, keby vyšla skôr ako je v pláne. Mal ju zabaviť. Držala som ju za ruku a upokojovala ju do poslednej chvíle. Skôr ako šla dnu, prišla jej sms od Iana.
,,ZVLADNEŠ TO VERÍM TI A MILUJEM ŤA!!! DRŽIM PALCE ! IAN"
Usmiala sa, zhlboka sa nadýchla a vykročila dnu. Pol hodinu na to som vyrazila smerom na letisko. Len čo som ich uvidela zvískla som. Candice ku mne pribehla a objala ma.
,,Neverím vlastným očiam. Si tu???"
,,Som mám dovolenku a povedala som si, že som Vás už dlho nevidela. Ale ty sa ukáž, nejako si nám narástala. Aha, už je vidno bruško." Usmiala sa.
,,Iba troška." Povedala.
,,Ale je vidno." Dodal Ian. Objala som ho a všetci traja sme kráčali k autu. V podniku sme sa stretli s babami, ktoré pobehovali s balónikmi a kvetmi a výzdobou. Tortu som dala objednať, pretože by som ju nemala kedy upiecť bez toho, aby ju videla a ja som chcela, aby to bolo prekvapenie. Pobehovali tam a smiali sa a užívali si zase možnosť byť spolu. Nakoniec som išla pre Mary. Juraj sa presunul do klubu a ja som sedela pred triedou.
,,Kde si bola?" spýtala sa podozrievavo.
,,Dostala som chuť na Kebab." Usmiala som sa a vytiahla dve vrecká. Jedno som jej podala a ona sa do neho s chuťou pustila.
,,Tak ako?" pýtala som sa.
,,Presné výsledky budú o chvíľu, ale pocit mám dobrý. Vedela som reagovať a myslím, že som to zvládla dobre." Usmievala sa.
,,No vidíš, ja som ti to hovorila." Obíjmala som ju veselo.
,,Mala si pravdu, stresovala som zbytočne. Musím to oznámiť Ianovi." Tešila sa a išla si zavolať. Po chvíli sa vrátila celá rozžiarená a bez najmenších pochybností.
,,Čo povedal?" spýtala som sa.
,,Neviem, Ian natáčal, ale hovorila som s Candice." Rozosmiala sa. Nakoniec to, že prišla bolo na niečo dobré.
,,Čo tak dať si zmrzlinový pohár na oslavu?" navrhla som.
,,Ja som unavená." Povedala.
,,Dobre, tak poďme domov, hodíme na seba niečo pekné a zájdeme si na večeru."
,,Dobre."
,,A ako dezert si dáme ten pohár." Dodala a ja som prikývla. Pekne sme sa upravili a potom sme vyrazili.
,,Ty Tina, asi majú zatvorené." Hovorila Mary, keď sme stáli pred podnikom.
,,To snáď nie, tešila som sa." Smutne som povedala.
,,Tak sa najeme inde." Chácholivo ma potľapkala po pleci.
,,Nie, ja budem dnes večerať tu." Povedala som a vošla dnu.
,,Preboha Tina neblbni, je to pre uzavretú spoločnosť." Vykríkla a vbehla za mnou. Nevšimla si ale, že som sa skryla hneď pri dverách, takže do miestnosti vbehla prvá ona.
,,Tina?" ozvala sa a vtedy sa rozsvietilo a zaznelo: ,,Prekvapenieeeeeee!!!"
Candie s Ianom boli skrytí, ich čas ešte neprišiel.
,,Všetko najlepšie." Usmiala som sa a objavila sa vedľa nej.
,,Ale narodeniny mám až zajtra." Koktala zaskočene. Dívala sa na najlepších priateľov, Euku s Brunom, dievčatá, pár svojich spolužiakov, Michal. V strede bol obrovský balík previazaný krásnou fialovou stuhou. Okolo neho bolo množstvo malých balíčkov.
,,Decká, ale ja nemám dnes narodeniny."
,,Ale v tom je to prekvapenie." Rozosmiala sa Euka a bežala ju objať.
,,Hele ja vím, že jsme vzácny, ale nejsi zvědavá, co je uvnitř?" ukázala na najväčší balík.
,,Som, od koho je?" spýtala sa zvedavo.
,,Ten je od Iana." Povedala som.
,,Oo, miláčik môj." Usmiala sa Mary. Prišla bližšie a hľadala, kde by začala odbaľovať.
,,Skús nožnice." Podišla k nej Candice, ale Mary bola taká zaujatá darčekom, že si nevšimla, že je to ona. Žmurkli sme na seba a ona sa ticho postavila ku mne. Mary dala dolu stuhu, strhla papier a otvorila krabicu, z ktorej vyskočil Ian. Mary zvískla a trvalo to len sekundu, kým pochopila. Hodila sa mu do náručia a my sme začali tlieskať.
,,Ty si tu?" plakala od radosti.
,,Som a už odídem jedine s tebou." Hovoril jej.
,,Hej Smoldy máme ju rozosmiať, nie rozplakať." Zakričala som a Mary sa ku mne pozrela. Všimla si Candice a zvreskla od radosti. Bežala k nej. Všetko som fotila, lebo som vedela, že neskôr to bude mať cenu krásnych spomienok.
,,Ďakujem." Hovorila asi miliontý raz. Večer sa rozbehol, dokonca sme si aj zatancovali. Okolo polnoci som sa ospravedlnila a išla si domov ľahnúť, lebo som bola unavená, nechala som Mary moje auto a ja som sa zviezla s Michalom.
,,Si v pohode?" pýtal sa.
,,Som, len sa mi oči krížia. Bol to dlhý deň."
,,Ale poviem ti, vypracovala si to do detailu. Tie maličkosti."
,,Hmm je to moja práca, mal si vidieť, keď som oraganizovala ples rozprávok." Hrdo som povedala. Bola som na to pyšná a rada na to spomínam. Dalo mi to síce veľa práce a vzalo čas, ktorý som mohla stráviť s mojimi kočkami, ale stál mi za to a urobila by som to znovu. Rozlúčila som sa s Michalom a vošla do bytu. Poslepačky som zašla k sebe a hodila sa na posteľ. Zaspala som tak tvrdo, že som ani nepočula kedy sa Ian s Mary a Candice vrátili domov.
Ráno som sa zobudila, dala si sprchu, kávu o ktorej nikto nevedel, že pijem. Bola bezkofeinu a dávala som si ju len občas, a pustila som sa do posledného opakovania. Okolo obeda vyšli aj Ian s Mary zavesení jeden do druhého v dobrej nálade.
,,Jej ahojte." Usmiala som sa.
,,Čauko." Pozdravil ma Ian a pobozkal na líce.
,,Dobrá noc?" tipovala som.
,,Skvelá." Usmial sa a Mary sa začervenala.
,,Hej, mala som pocit, že zobudia polku paneláka." Ozvala sa Candice.
,,Fakt? Až tak?" nechápala som.
,,To vieš, bol som dlho bez nej." Zase sa ozval Ian a stiahol si ju k sebe na kolená.
,,Ty si to nepočula?" pýtala sa Candice.
,,Nie."

Po obede si vyšli na prechádzku a ja som si dorábala posledné veci. Skúšala som si náhodné otázky. Pred večerou som volala s Paulom a rozprávali sme sa.
,,Mary to má za sebou." Chválila som ju.
,,Ani mi nedala vedieť." Smutne povedal.
,,Nemala moc čas. Ian ju poctivo okupuje."
,,To je ale sebec."
,,Candice na nich dáva pozor."
,,Ona je tam tiež?"
,,Hej, veď je na dovolenke." Vysvetlila som.
,,Aj ja chcem prísť." Smutne povedal.
,,Aj ja to chcem tiež." Dodala som s úsmevom.
Večer sme si všetci pozreli film a na druhý deň som zašla domov. Vzala som Sannyho na vychádzku a blbi sme spolu. Domov som sa vrátila až večer. Umyla som sa a pripravila si veci. Ráno je tu deň D musíme dobre vyzerať.
Zvuk budíka ma prebral zo sladkých snov. Vstala som, vošla do kúpelne, umyla sa a vrátila sa do izby, aby som sa obliekla. V kostýme a topánkach na podpätku som vošla do kuchyne, kde si Candice už pochutnávala na káve, ktorá krásne voňala. Zabila by som sa za dúšok tej dobroty.
Posadila som sa z stôl s pohárom mlieka a hľadela na ňu.
,,Pristane ti to. Také formálne a slušné." Usmievala sa.
,,Diky, len kvôli malej mi to tu mierne odstáva." Ukázala som.
,,Ale to skoro nevidno." Oponovala mi.
,,Hmm, ale mne to nevadí aj tak. Milujem to malé mimi."
,,A nie si sama." Dodala a obe sme sa usmiali. Chvíľku bolo ticho, keď ma začala podrypovať.
,,Tak čo máš strach?" pýtala sa ma.
,,Nie."
,,Isto?"
,,Hej,"
,,Ani trochu?" provokovala ma.
,,Nebojím sa a viem ti to povedať v 5 jazykoch, ak máš záujem." Usmiala som sa.
Vtedy vošla do kuchyne Mary.
,,Dokelu, vidíš miláčik, ja som ti povedala, že to nestihneme." Karhala Iana.
,,Čo nestihnete?" smiala som sa.
,,Chcela som ti vrátiť tvoje služby v deň mojich skúšok." Povedala.
,,To je v pohode." Mávla som rukou. Išla si po papiere vzala tašku, kľúče a išla ku dverám.
,,Ehm Tina?" zastavila ma Mary.
,,Prosím?"
,,Nás necháš doma?" pýtala sa.
,,Skôr som myslela, že prídete neskôr, načo tam budeš sedieť, kým budem čakať na výsledky."
,,Tiež fakt, ale držím palce, dobre to dopadne." Usmiala sa a prišla ma objať, po nej Ian a Candice.
,,Dakujem decká. Veď uvidíme." Žmurkla som a už ma nebolo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | 10. května 2012 v 5:38 | Reagovat

:-D  :-D  :-D super kapitola, teším na ďalšiu... hehe, že Smoldy :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama