60. kapitola: Odrátavanie

8. května 2012 v 23:02 | Mary


Držala som svoju zmrzlinu a pozerala som na Iana s Paulom. Muselo to vyzerať naozaj komicky.
,,Myslím, že sme práve našli uprchlíka." Povedal Paul Ianovi a ten prikývol.
,,Zlatko? Polož ten teglik," povedal Ian akoby som mala v ruke zbraň hromadného ničenia.
,,Nie," povedala som pevne. Ani za nič sa nevzdám svojej zmrzliny.

,,Láska, nie je to moc zdravé," presviedčal ma.
,,Ale ja to potrebujem. My to potrebujeme," hodila som smutné očká. Dokonca sa mi zberali slzy. Nedokázal tomu odolať a vzdal sa. Prišiel ku mne a chytil ma za ruku.
Paul si prisadol k Tine a sledoval jej zmrzlinu s hranolkami. Potom si povzdychol a vzal si kúsok pizze. Ian si vzal tiež. Asi som to s nákupmi jedla trocha prehnala. Mali sme zásoby na dva dni. Keď som dojedla zmrzlinu, prišiel doktor. Všetci sme naňho pozreli a čakali, čo povie.
,,Mám dobré správy. Vaše testy sú v poriadku, dnes môžete ísť domov," oznámil Tine a my sme zajasali. Všetci sme tým boli nadšení. Lekár šiel podpísať papiere a zhotoviť správu. Tina s Paulom balili jej veci a my s Ianom sme čakali na chodbe. Nechcelo sa mi sedieť na lavičke, tak sme sa šli trocha prejsť po chodbe. Hneď za rohom bola miestnosť, v ktorej ležali bábätká. Také malinké, krehučké, nádherné.
"Pozri na nich," stála som vedľa Iana, držala ho za ruku a nevedela som sa vynadívať.
"Sú nádherné," objímal ma zozadu.
"Už chcem nášho syna objímať."
"Ja už chcem objímať vás oboch."
"Poďme späť, nech nás nehľadajú," šepla som a vrátili sme sa.

Prvá vec, ktorú Tina spravila, keď sme prišli domov, bola, že sa šprintom rozbehla do svojej izby a hodila sa na posteľ. Paul sa na tom výdatne bavil a šiel za ňou. S Ianom sme sa odobrali do kuchyne a začali sme variť obed. Už sme mali systém, vďaka ktorému nám to šlo rýchlo.
Keď sme sa naobedovali, začali sme sa chystať na koncert. Šli sme jedným autom. Šoféroval Ian, lebo sa mu páčilo jazdiť po našich cestách. Neviem, čo ho na tom fascinovalo, ale nemohla som odolať jeho smutným očiam.
Pred štadiónom nás už čakali dievčatá. Pribehli sme k nim, objali sme ich, Tina ich poriadne vystískala a šli sme dnu. Bruno nám vybavil VIP miesta. Keď vyšiel na pódium, začali sme výskať ako bláznivé. Chudák Ian s Paulom. Museli ich poriadne bolieť uši.
Štadión bol plný na prasknutie. My sme sa bavili v pohodlí, nikto nás nesácal a boli sme blízko pri pódiu. Po pár piesňach sa Bruno zahľadel na Euku a prikývol. Euka šla na pódium. Ochrankári ju už poznali, takže jej robili gardé. S babami sme sa usmievala a tlieskali. Dav šalel. Bruno Euku vysadil na klavír a začal spievať Just the way you are. Bolo to také prekrásne, až som plakala.
"Sú úchvatní," kričala som, aby ma baby počuli a oni nadšene prikyvovali.
Euka ostala na pódiu do konca koncertu. Bruno jej venoval všetky pesničky. S babami sme sa kukli na seba a zasmiali sme sa.
"Keď zistia jej identitu, tak ju zlinčujú," prehodila Suzi.
"Bruno si ju nedá," nesúhlasil Paul.
"Si si vedomý toho, koľko dievčenských sŕdc práve prišlo o ilúzie?" zasmiala sa Mima. "Vieš, keď niekto z vás celebrít má vážny vzťah, my plačeme."
"Aj keď teraz nám tie vaše vzťahy úplne vyhovujú," zasmiala sa Majka.
"No já jsem z nich přímo v extáze," smiala sa Vann, ktorá mala ísť na leto do Anglicka za Tomom.

Keď sa skončil koncert, zašli sme do jedného podniku. Bruno musel najprv spraviť vyhlásenie pre naše média, pozdraviť fanúšikov a podobné veci a my sme zatiaľ čakali. Paul s Ianom sa mierne schovávali, aby ich nikto nespoznal, lebo novinármi sa to tu naozaj hemžilo. Iana som pevne objala a pritúlila som sa k nemu. Asi po pol hodine sme vyrazili.
S babmi sme veľa fotili a rozoberali sme všetko možné. Chalani vkuse tancovali, lebo nás chceli vytancovať všetky a Bruno sa potom venoval už len Euke. Bola som z nich nadšená. S dievčatami sme si dohodli ešte nejakú babskú jazdu počas roka a napokon sme sa rozlúčili, lebo už bolo neskoro a chalani trvali na odpočinku.

Paul s Tinou šli do sprchy a my s Ianom sme pripravili jednohubky k filmu. Ian spravil kakauko, na ktoré som mala nehoráznu chuť a keď sa k nám pripojili Tina s Paulom, tak sme si pustili film.
Už sa mi driemalo, všimla som si, že Paul prenáša Tinu do spálne. Ian ma pohladil po tvári. Vliezla som do vane, dopriala som si rýchlu sprchu a potom som čakala v izbe na Iana, kým príde z kúpeľne aj on. Len čo ma objal, zaspala som.

Na druhý deň sme si s chalanmi vyšli do mesta na obed a prechádzku. Bolo mi smutno, lebo som vedela, že to je posledný ich deň pri nás. Večer som bola mĺkvejšia. Sedeli sme pri nejakom programe v telke a chalani sa už celkom chytali na slovenčinu. Vstala som a šla som si ľahnúť. Ian prišiel asi päť minút po mne.
"Láska, čo sa deje?" sadol si na posteľ a pohladil ma po tvári.
"Je mi smutno. Nechcem, aby si odišiel. Už sa nechcem lúčiť. Je to čoraz ťažšie."
"Mary, pozri sa na mňa," povedal dôrazne. Otočila som sa k nemu a zahľadela som sa naňho. "Sľubujem ti, že toto je posledné lúčenie, ktoré musíme absolvovať. V júni si po teba prídem a odídeme spolu."
"Sľubuješ?"
"Sľúbil som ti to pred rokom," sklonil sa ku mne a pobozkal ma.

Na druhý deň sme ich s Tinou viezli na letisko. Čakali sme s nimi, kým ohlásia let. Objímala som Iana a uvedomovala som si, že už len dva mesiace a budeme spolu. Toto je naposledy, čo odo mňa odchádza. Čo odchádza od nás. Usmiala som sa.
"Miláčik? Usmievaš sa."
"Áno. Pretože keď najbližšie budeš odchádzať, tak pôjdeme všetci," pobozkala som ho. Celý ten čas prešiel tak rýchlo. Po chvíľke som sa postavila a šla som sa rozlúčiť s Paulom.
"Maj sa braček."
"Aj ty," usmial sa. "Dávaj mi pozor na Tinu a malú, dobre?"
"Neboj sa. Budem. Tak ako doteraz. A ty dávaj pozor na seba a môjho snúbenca," zasmiala som sa. Bolo to prvýkrát, čo som to vyslovila nahlas. Konečne to dostávalo reálne rozmery. Budem jeho manželkou. Čakáme spolu dieťa. A nie je to rozprávka.
Objala som Paula a šla som k Ianovi. Stúlila som mu v náručí a vdychovala som jeho vôňu. Ian ma hladil po vlasoch. Keď ohlásili ich let, pobozkal ma na brucho, potom mi vtisol bozk na pery a zamával.

S Tinou sme sa vrátili domov a spravili sme si jesť. Hneď potom sme obe zaliezli do svojich izieb a začali sme sa učiť.
V knihách osm bola zatvorená nasledujúcich pár týždňov. Cez deň som sa učila a večer som volala s chalanmi. Občas sme sa s Ianom učili spolu. On scenár k ďalšej časti a ja témy na štátnice a skriptá na skúšky. Stačilo mi, keď som sa pozrela na obrazovku a videla som ho, ako hľadí do papierov.
Väčšinou som zaspávala s notebookom v posteli. Ian sa práve chystal do práce a ja som ležala pod perinou a pozorovala ho, kým sa mi nezatvorili oči.
Dosť často som volávala aj s babami, ktoré toho mali tiež dosť. Raz do týždňa sme mali skupinový hovor, aby sme si zdelili, čo je nové. S Tinou sme sedeli pri jednom notase a počúvali plány dievčat na leto. Vann ide za Tomom do Anglicka, Mima s Joeym idú za jeho rodičmi, Mike plánuje prísť na Slovensko za Suzi, Bruno má koncertnú šnúru na predstavenie nového Cd a Euka ide s ním a Majka so Stevenom idú do Austrálie na nejakú akciu.
S Tinou sme sa tešili, že im to tak vyšlo, ale bolo nám smutno, že sa v lete neuvidíme, lebo to minulé bolo nezabudnuteľné. Všetky naňho budeme spomínať do konca života. Baby nás však ubezpečili, že minimálne mesiac musíme stráviť spolu. Že to bude rovnaká sranda ako minule. No neviem, či sa budem v siedmom mesiaci môcť potápať.
S Ianom sme sa dohodli, že s nami priletí aj moja mamina, aby bola pri pôrode. Nechcela som totiž, aby prišla o zážitky s vnúčaťom len preto, lebo bude ďaleko. Edna s ňou bola už dávno dohodnutá, že bude bývať u nej, aby sme my mali súkromie. S Ianom sme sa smiali na tom, ako sú dokonale zorganizované.

Prešiel ďalší mesiac. Tesne pred štátnicami som volala s Eukou, ktorá ich mala pár dní predo mnou. Bola som taká zostresovaná, že som celé dva dni nejedla. Tina nad tým krútila hlavou a snažila sa do mňa niečo dostať, ale ja som bola tak vydesená, že to nešlo. Euka ma upokojovala.
"Gratulujem," usmiala som sa na ňu.
"Vďaka. Nebolo to až také hrozné, ako som si myslela," vydýchla si.
"Ja sa desím chvíle, keď tam vojdem."
"Neboj, nie je to nič hrozné. To zvládneš."
"Ja viem, aj Tina mi to dennodenne prízvukuje, ale čo keď..."
"Nestresuj sa. Mysli na malého. Keby Ian vedel, ako stresuješ, tak zmláti všetkých v porote."
"Ja sa bojím."
"Aj ja som sa bála. Naozaj to zvládneš. Len už prestaň stresovať."
"Dobre, idem si spraviť nejaký čaj a zjesť čokoládu."
"To bude najlepšie. Ja idem zavolať Brunovi. Maj sa. Budem ti držať palce. Pozdrav Tinu, že na ňu myslím o pár dní."
"Jasné, ahoj," zložila som sa šla do kuchyne.

"Naozaj sa nemusíš báť," dohovárala mi Tina, keď som jej zrekapitulovala rozhovor s Eukou.
"Ale ty už bakalára máš," fňukla som.
"Aj ty ho zajtra budeš mať. A prestaň stresovať, lebo budem musieť žalovať."
"Okej, veď už som dobrá. Ešte idem zavolať Ianovi."
"Dnes si ako ústredňa," zasmiala sa Tina. Mala pravdu. Najprv som volala s rodičmi, potom s Ednou, nakoniec so všetkými babami a ešte chcem volať Ianovi. On jediný ma upokojí.

Stačilo mi, že som videla jeho tvár a bola som omnoho pokojnejšia. Volali sme spolu krátko, aby som ráno nebola unavená. Ian ma povzbudil a poprial mi veľa šťastia. Želala som si, aby mohol byť pri mne blízko, ale do júna ostávajú posledné dva týždne. Zajtra mám štátnice, popozajtra narodeniny, potom budem odrátavať už len jedenásť dní a sme spolu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | 9. května 2012 v 13:30 | Reagovat

Pěkný... teším sa na ďalšiu :D :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama