59. kapitola: Posledné prekážky

3. května 2012 v 16:40 | Tina


,,Dobré ráno, spachtoška." Usmieval sa na mňa Michal len čo som otvorila oči do nového dňa.
,,Kedy si prišiel?" pýtala som sa a posadila som sa.
,,Pred chvíľkou. Práve mi končí nočná, ale nechcel som odísť bez toho, aby som ti zablahoželal a dal darček."
,,Ale to nie je potrebné."
,,Ja viem. Je to len taká maličkosť." Usmieval sa a podal mi krabičku, s krásnou červenou mašlou.
,,Nemal si si robiť starosti.." hovorila som, kým so ho rozbalovala. Dnu bol zápisník a sada ceruziek na maľovanie.
,,To aby si sa tu nenudila. Ale skutočný darček máš tam na stole." Kývol hlavou smerom k nočnému sotlíku, kde bola krásna kytica slnečníc.
,,Bože, tá je nádherná."

,,Som rád, že sa ti páči, tak všetko najlepšie." Vstal a pobozkal ma. Neskôr sa rozlúčil a išiel sa domov vyspať. Krátko po jeho odchode prišiel lekár.
,,Tak mamička ako sa cítime?"
,,Dobre mohla by som ísť dnes domov?"
,,Dobrý pokus, ale ešte nie."
,,A kedy?"
,,Ak dnešné testy dopadnú dobre, možno zajtra." Povedal a skontroloval mi záznamy. Pokúšala som sa dovolať Paulovi. Bola som pripravená povedať mu pravdu, ale nedvíhal mi.
Okolo obeda som využila Michalov darček a začala si kresliť tvár svojej dcéry.
,,Myslím, že v reále budeš ešte krajšia." Zasmiala som sa. Ozvalo sa klopanie a dnu nakukla Mary s Ianom a vtipnými narodeninovými klobúčikmi. Usmievali sa od ucha k uchu.
,,Decká, čo to???" nechápala som. Michal povedal, že žiadna oslava..
"Všetko najlepšie, Tina," zvýskla Mary, položila tortu na stôl a pribehla ku mne. Potom ma vystískal Ian.
"Ďakujem."
"Viem, že to malo byť inak, ale musíme byť rady, že Michal dovolil aspoň niečo," povedala Mary smutne. Premýšlala som, čo by sa stalo, keby som sa proste zdivhla a odišla. Včera som s Paulom nehovorila a dnes sa k tomu asi tiež nedostanem.
"Dievčatá ťa pozdravujú," povedal Ian, usmial sa a stisol ma za ruku.
"Škoda, že tu nie sú," povzdychla som si. Chýbali mi. Už som bola dlho bez tých veselých poznámoch,nákzlivého smiechu a noviniek.
"My ti nestačíme?" rozčuľovala sa Mary.
"Ale pravdaže. Som šťastná, že ste tu, bez Vás dvoch by to ani neboli narodeniny. Ale chcela som vidieť všetkých."
"Tinuš, čo by si povedala na pár hostí?" usmiala sa záhadne Mary. Ian vstal, aby otváral dvere. Vošli dievčatá s balónmi a usmievali sa a jedna cez druhú blahoželali. Nemohla som veriť vlastným očiam. Boli tu skutočne tu.
"Vy ste prišli,"tešila som sa.
"Snáď jsi sis nemyslela, že bychom nepřijeli," ohradila sa Vann a objala ma.
,,Tak nemohla som si byť celkom istá ale dúfala som že sa ukážete."
,,Jo právě proto jsme tady." Žmurkla na mňa.
,,Máš nový účes?"
,,Hele byl to jenom pokus, ale myslím, že to není zas tak špatný, né?"
,,Pristane ti." Povedala Susi.
,,Drobec, no poď sem a ty sa ako máš. Som rada, že si prišla."
"Samozrejme, veď sme ti povedali, že to oslávime spolu," objímala ma.
"Aj keby nám to ten doktor nedovolil, tak by sme to nejako vymysleli," smiala sa Mima.
"Napríklad by sme sa sem vlúpali," Majka sa zatvárila nevinne.
"A máme jeden špeciálny darček," usmiala sa Euka.
,,Baby viac darčekov asi neustojím." Povedala som opatrne.
,,Tak zostaň ležať. To je jedno. Bude to mať ten správny efekt aj tak." Povedala Mima. Nadýchla som sa a hľadela na dvere. Euka otvorila dvere a dnu vošiel Bruno a spieval Happy Birthday. Len s gitarou a akustickú verziu ale bolo to úžasné. Normálne mi to vzalo dych.
"Všetko naj, mamina," usmial sa na mňa.
,,Bruno ďakujem." Obíjmala som ho. Neviem prečo, ale čakala som niekoho iného. Od rána mi to nedvíhal a myslela som, alebo možno naivne dúfala, že ma chce prekvapiť.
"Torta!" skríkla Mima a zatlieskala.
,,Jasně." Súhlasila Vann. Musím uznať, že si s tým dala Mary robotu. Vyzerala dokonalo aj ju bolo škoda rozkrájať.
"Samozrejme," usmiala sa Mary. Zapálili sviečky a prišla s tortou až ku mne.
"Želaj si niečo." Usmiala sa.
"To, čo chcem sa aj tak už asi nesplní," hlesla som smutne.
"Nemôžeš takto premýšľať." Povedala Majka a sadla si ku mne.
"Musíš veriť," povzbudzovala ma Susi.
"Ak by sme neverili, nesplnilo by sa nám to, po čom sme túžili," povedala Mima.
,,Ale ale koľko múdrosti odrazu." Zasmiala som sa.
"Venovala si nám naše rozprávky, ver v tú svoju," povedala Euka a objala Bruna. Usmiala som sa na nich.
"Zázraky sa dejú, zlatko. Pozri sa okolo seba," chytila Iana za ruku Mary a oprela sa o neho.
"Tak už je sfoukni. Vždyť víš jak to funguje," usmiala sa Vann a žmurkla.
Nadýchla som sa a súkla som sviečky. Keď som otvorila oči nič sa nezmenilo, ale čo som mohla čakať, že? Až také zázraky sa asi nedejú.
"Asi je čas na darčeky," usmiala sa Suzi.
,,Hneď ako ma pustia, musíme ísť niekam do podniku." Povedala som.
"Darčeky!" plesla sa po čele Mary. "Ja som jeden zabudla," šla k dverám.
Odstúpila od dverí a dnu vošiel Paul so zelenou mašľou na hlave. Hľadela som na neho ako na zjavenie. Netušila som, či sa mám začať smiať alebo plakať.
"Všetko najlepšie," usmiala sa na mňa.
Mračil sa na mňa spod tej mašle a potom pribehol ku mne.
"Macko, čo tu robíš?" pýtala som sa zaskočene.
"Prišiel som osláviť tvoje narodeniny. Pôvodne som si to síce predstavoval troška inak, ale hlavne, že sme spolu a že vy ste v poriadku." Usmieval sa na mňa a pevne ma objal.
,,A čo ten módny doplnok?" kývla som mu na jeho hlavu.
,,Každý darček musí mať mašlu." Povedal.

Pozrela som na Mary a ona sa stiahla. Došlo jej, že viem, že v tom má prsty.
"Ďakujem," usmiala som sa na ňu.
Po rozkrájaní torty, darčekoch a rozhovoroch nás napokon nechali s Paulom samých.
,,Tááákže dozviem sa konečne, prečo si mi nepovedala pravdu?" pozrel na mňa a chytil ma za ruku.
,,Macko, nechcela som, aby si sa znepokojoval. Potreuješ sa sústrediť na prácu." Oprela som sa o neho a položila mu hlavu na rameno.
,,Láska, ale to neznamená, že mi musíš zatajovať fakt, že si v nemocnici."
,,Možno som mala, ale viem, aký vieš byť hystrerický občas."
,,To preto, že sa o Vás bojím." Pobozkal ma do vlasov.
,,Som hrozne šťastná, že si tu so mnou."
,,Kde inde by som mal byť. Mal som trošku inú predstavu o tom ako tento deň stráviť, ale hlavné je, že si pri mne."
Paul sa rozhodol, že na noc zostane somnou. Bolo to trošku tesné v tej malej posteli, ale rozhodne to boli skvelé narodeniny. Paul ukecal ešte aj primára. Sestričky sa na neho usmievali a okato flirtovali. Išlo ma poraziť, ale snažila som sa ostať pokojná, aby ma pustili domov.
Ráno som sa s Paulom rozlúčila a poslal som ho domov. Musel sa umyť, vyspať a najesť.

Po celý deň mi robili nejaké testy a čakala na ich výsledky. Na druhý deň ráno mi do izby vtrhla Mary obložená taškami.
"Prekvapenie," zakričala.
"To čo má byť?" nechápala som.
"Hranolky so zmrzlinou." Usmiala sa.
"To fakt? Pre mňa?" rozžiarili sa mi oči. Z tej nemocničnej stravy mi už bolo pekne zle.
"Uhm. Ja si dám tiež. Vieš, čo mi včera Ian spravil? Jedla som len zeleninu. Žiadna čokoládová zmrzlina večer. Skoro som plakala."
"Moja, to je barbarstvo," povedala som súcitne.
Posadila sa ku mne a podala mi môj balíček. Smiali sme sa a preberali všetko možné. A popri tom sme ujedali z toho, čo doniesla Mary. Síce nebola šanca, že by sme to zjedli všetko.
Krátko sa otvorili dvere a objavili sa v nich Ian s Paulom.
"No do riti," šepla Mary a smutne sa pozrela na svoju zmrzlinu.
,,Myslím, že sme práve našli uprchlíka." Povedal Paul Ianovi a ten prikývol.
,,Zlatko? Polož ten teglik." Povedal jej Ian.
,,Nie." Povedala. Usmiala som sa. Predsa sa nedá tak ľahko dolu.
,,Láska, nie je to moc zdravé."
,,Ale ja to potrebujem. My to potrebujeme." Robila na neho smutné oči. Ian zaváhal. Tak sa zdá, že ho Mary zlomila. Podišiel k nej a vzal ju za ruku. Paul si sadol ku mne a zazeral na tu kombináciu. Radšej to ale nekomentoval. Mary dojedla svoju porciu zmrzliny a potom prišiel doktor.
,,Mám dobré správy. Vaše testy sú v poriadku, dnes môžete ísť domov." Myslím, že lepšiu správu sme nepočuli. Všetci sme boli nadšení. Keď sme prišli domov rozbehla som sa k svojej posteli a hodila sa do nej. Už len pre ten pocit. Smiala som sa a Paul sa na mne dobre bavil. Ian s Mary varili obed a potom sme sa všetci pripravovali na večerný koncert.
Pred štadiónom sme sa stretli s ostatnými dievčatami. Poriadne som ich vystískala a potom sme sa spolu dostali dnu na svoje VIP miesta.
Sedeli sme tam a nadšene sme tlieskali Brunovým songom. Keď Euka kráčala na pódium, kde zaujala svoje čestné miesto, šaleli sme. Hrozne sme sa tešili. Po koncerte sme sa všetci presunuli do jedného podniku, kde sme si vychutnávali spoločné chvíle. Domov sme sa vrátili už len vo štvorici. Paul ma nahovoril na spoločnú sprchu. Smiala som sa na tom, aký sme boli neohrabaný.
,,Myslím, že na čas to budeme musieť prerušiť."
,,Prečo?" láskal ma perami na krku.
,,Nestaneme sa sem macko." Smiala som sa.
,,Potrebujeme viac miesta." Šepkal.
Presunuli sme sa do obývačky k Mary a Ianovi v teplom pyžamku. Paul nás zabalil do deky a urobil nám popcorn.
Sledovali sme spoločne film. Bol to úžasný večer. Ani neviem ako sa mi podarilo zaspať. Paul ma presniesol do postele a poprikrýval.

Tri dni po mojich narodeninách sa musel Paul spolu s Ianom vrátiť domov. Tešilo ma len jedno, že o necelé dva mesiace už budeme spolu. Toto lúčenie bolo už s prísľúbom vítania. Skôr ako som sa rozlúčila s Ianom dohodli sme sa na posledných pokynoch.
,,Bude nadšená. Uvidíš, neviem si predstaviť nič krajšie."
,,Dúfam, že sa jej to bude páčiť."
,,Ian, ver si trochu. Bude z toho hotová. A potom pekne spolu odletíte domov, tam kam patríte."
"Znie to tak krásne, ale už nech je to pravda." Objal ma.
,,Bude braček, neboj sa bude." Usmiala som sa a ponáhľala sa za Paulom. Vkĺzla som mu do náručia tak blízko ako to šlo, lebo naša malá vypuklinka dovoľovala.
,,Už sa nám ten čas kráti." Hovoril a ja som sa o neho oprela. Objala som ho mlčala som.
,,Budem najšťastnejší, keď budeš so mnou a budem ťa mať pod dohľadom. A pamätaj, čo si mi sľúbila." Vážne sa na mňa pozrel.
,,Viem viem, žiadne tajnosti. A maci, niečo pre teba mám." Usmiala som sa a podala mu fotku zo včerajšej prehliadky, ktorú so mnou absolvoval. Okamžite si ju schoval do peňaženky.
,,Milujem ťa, dávaj na seba pozor." Povedala som a pobozkala som ho.
,,Aj ja Vás. Budte opatrné."
Keď nám zmizli v útrobách lietadla spolu s Mary sme sa pobrali domov. Bolo pekné zase ich tu mať, ale teraz nás čaká zdolanie poslednej prekážky.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | 3. května 2012 v 18:45 | Reagovat

Pekná kapitola... čo to bolo? o čom hovorili?? prosím rýchlo ďalšiu, nech už to viem :D :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama