57. kapitola: Rovno sa sem nasťahujem

30. dubna 2012 v 21:12 | Tina


Po všetkých možných vyšetreniach ma konečne odviedli na izbu. Ležala som totálne vyflusnutá. Nechápala som, čo sa stalo. Mary za mnou pribehla a skočila ku mne.
"Bože. Tak veľmi som sa bála. Čo vám je? Prečo si krvácala? Niečo s bábom?" zasypávala ma otázkami.
"Nie. Nič vážne, len tu musím ostať na pozorovanie na noc. Ja aj maličká sme v poriadku."
"Maličká? Budeš mať dievčatko?" spýtala sa celá uplakná.
,,Mary prestaň, lebo mi príde Ian vynadať. Mysli na toho malého."
,,Musíš zavolať Paulovi." Povedala mi.
,,Ale nie, ty si mu to povedala?"
,,Musela som, keby si sa videla, bolo to horšie ako v horore."

,,Teraz preháňaš, nie?" zasmiala som sa.
,,Vážne mala som strach." Povedala a dívala sa na mňa s očami doširoka otvorenými.
,,Aj ja, ale sme v poriadku."
Vtedy vošiel Michal a usmial sa. Mal na sebe biely plášť.
,,Ako sa cítiš?" spýtal sa a podišiel k posteli.
,,Fajn pán doktor. Ale rada by som išla domov." Usmiala som sa na neho.
,,Škoda, že nie som tvoj ošetrujúci lekár, mohol som ti podpísať papiere."
,,A kde je zádrhel?"
,,Doktor Tomko práve odišiel domov."
,,Dokelu." Sykla som.
,,Musíš tu ostať, ale budem sa na teba chodiť dívať." Zrejme si uvedomil ako divne to vyznelo, tak sa opravil.
,,Kontrolvať ťa ako si na tom."
Rozlúčila som sa s Mary, až keď po ňu prišiel Juraj a viezol ju domov. Musela som zavolať Paulovi. Zdivhol mi hneď po prvom zvonení.
,,Láska, čo je? Ako si na tom, okamžite sadám na lietadlo..."
,,Mohol by si sa upokojiť?"
,,Nie, to nemohol a nehovor so mnou takým tónom." Vyštekol.
,,Akým?"
,,Že je všetko v pohode. Skoro som tu skolaboval."
,,Ale macko, naozaj je všetko v poriadku. Krvácanie je preč a malá je v poriadku. Nechajú si ma tu cez noc a ráno sa vrátime domov."
,,Malá? Naozaj je to dievčatko?"
,,Hmm. Malé a chutné ako jej tatko."
,,Prosím, už mi nerob takéto šoky, dobre?"
,,Neboj sa. Nebude sa to opakovať." Uisťovala som ho.
Ešte sme sa nejaký čas rozprávali, kým neprišiel Michal a neukončil to. Ráno som počkala na vizitu a potom po mňa prišla Mary s Jurajom. Len čo sme prešli dverami Mary ma prinútila sadnúť si. Urobila mi čaj zabalila ma do deky a nariadila mi totálny pokoj.
"Ale ja musím písať prácu."
"Ja viem. Na to tu máš mňa. Ja mám svoju dopísanú, takže ty mi diktuj a ja budem písať."
"Nemusíš sa učiť?"
"Ešte mám trocha času. Ty a maličká ste dôležitejsie." Usmiala sa.
"Ďakujem," šepla som, otvorila som knihu a začali sme pracovať. Celkom nám to išlo. Teoória nám trvala len tri hodiny. Mala som skoro všetko spoznámkované a pripravené na prepis. Na druhý deň som sa cítila lepšie, tak som vstala s postele. Dala som si sprchu a zatvorila sa v izbe. Sedela som na stoličke a sústredila sa na výkres. Dala som si záležať, aby som nič nepokazila. Mary ku mne nakukla a začala nadávať.
,,Ako to, že neležíš chceš zase skončiť v nemocnici?"
,,Mohla by si sa upokojiť? Nerobím nič namáhavé, sedím a sústredím sa na maľovanie. Ani nedvíham nič ťažké ani nestresujem nič..."
,,Tak to nechaj a poď obedovať."
,,Už je obed?" zarazila som sa ani som si neuvedomila že nad tým sedím tak dlho. Po obede sme si vyšli na prechádzku na čerstvý vzduch a večer nás vytiahla parta do kina. Celkom som sa bavila po dlhom čase.
Dni leteli pred a učenia pribúdalo. Nejaké skúšky sme zvládli a ja som dokončila prácu. Dala som to zaviazať a odovzdala som ju. Myslela som si, že už je všetko v poriadku. Večer som na skype hovorila s Vann.
,,Hele Týnško a jako necheš mi něco říct?"
,,Čo také?"
,,Že třeba budeš maminka?"
,,Ja som ti to????"
,,Ne neřekla. Boznul mi to Tom, a tomu to řekl Ian. A jakto, že on to vědel dřív než já? To není fér."
,,Prepáč, mám toho teraz veľa a nestíham. Zabudla som."
,,Tohle ti u soudu nepřejde je ti to jasný?" smiala sa. ,,Tak povídej jak se máš?"
,,Ujde to, len som nejaká unavená posledné dni. Mary to nemôžem povedať, lebo hneď panikári a sama toho má veľa. Ale mala by si ju vidieť, už je to na nej vidno. Rastie nám do krásy."
,,Já vím volali sme spolu."
,,A čo ty ako?"
,,V léte jedu do Anglie na dovolenou."
,,Za Tomom?"
,,To víššš. Officialne ne."
,,A neofficiálne?"
,,Jo jdu za ním." Usmiala sa.
,,Takže leto v Anglicku?"
,,To víš jazyky se musí cvičit." Uškrnula sa.
,,Jasné aby neochabli." Rozosmiala som sa na plné kolo.

Na to sa pripojil Ian. Okamžite mi volal.
,,No čo je horí snáď?"
,,Kontrolááááá." Zahlásil.
,,Mary tu teraz nie je."
,,A kde je moja sladká princezná?" posmutnel.
,,Relaxujú vo vani."
,,Moment moment ako to relaxujú?"
,,Mary, malý a Juraj."
,,ČO?" pískol o dve oktávy vyšším hlasom. ,,On je tam s ňou? A to akože prečo? Nemá rád svoje zuby?" vrčal nahnevane Ian.
,,Pozri ja som Vám hovorila, že tá dohoda je nejaká povoľná, ale ty si s tým súhlasil."
,,Okamžite tam choď a priveď ho sem." Povedal.
,,Ok." Vstala som a vyšla za dvere. Vošla som do kuchyne. Ani neviem prečo, ale povedala som si, že sa trochu pobavím. Mary sedela za stolom a čítala si poznámky. Zobrala som jej mobil bez toho, aby si to všimla. Vrátila som sa do izby.
,,Majú zamknuté." Povedala som.
,,JA ho zabijem." Vrčal Ian a vytočil Jurajove číslo. O necelých desať minút volal Juraj Mary, ale kedže som mala jej mobil zdivhla som to ja. Ian ma celý čas sledoval.
,,Ahoj Juraj tu Tina len som chcela dať tuto tatovi príučku, sorry, že si mi polsúžil ako komplic, ale ak nemieni rešpektovať to, že toho má Mary teraz veľa budem to riešiť inak."
,,Tina ty si blázon. Skoro som tu rozkopal nábytok."
,,Lebo si žiarlivý tuľo. Ako keby si nevedel, že jediný chlap, s ktorým ťa Mary momentálne podvádza je tvoj syn."
Vtedy sa otvorili dvere a nakukla Mary.
,,Tina, nevidela si môj mobil? Jeeej, ahoj láska." Usmiala sa na Iana, ktorý vyzeral ako po zásahu bleskom.
,,Čo sa tu deje?" spýtala sa opatrne.
,,TO ONA!" namieril na mňa Ian prstom.
,,Zbabelec a prstom sa neukazuje." Sykla som.
,,Tina?"
,,Provokovala som ho." Priznala som sa zo stiahnutých chvostom.
,,A ty si jej naletel?" zasmiala sa Mary.
,,Bola presvedčivá." Zafňukal. ,,A navyše mi chýbate a tešil som sa na Vás."
,,Och miláčik, aj my na teba." Sadla si ku mne.
,,Brrrr asi sa povraciam." Vstala som a vyšla von. Zase sa mi začala točiť hlava. V posledných dňoch môj tlak nie je moc dobrý. Je mi zle a stále by som spala.

,,Tina vstávaj musíš ísť inak zmeškáš skúšku." Budila ma Mary. Otvorila som oči a videla som ju dva razy. Nadýchla som sa a vstala som. ,,Bude to dobré, to rozchodíš ideš." Opakovala som si. Celá som horela. Mary na mňa podozrievavo hľadela a pozorovala ma.
,,Ty máš teplotu?" spýtala sa a dotkla sa môjho čela.
,,Nie, to je v pohode."
,,V pohode celá horíš. Ideme k lekárovi." Povedala.
,,Musím ísť na tú sprostú skúšku."
,,TINA!"
,,Mary táto je posledná, konečne budem mať všetko s krku. Do svojich narodenín budem fit ešte to pôjdeme osláviť uvidíš."
,,Pochybujem, že to to troch dní stíhaš."
,,Uvidíš." Povedala som a vyšla som z bytu. Neviem a nepýtajte sa ma ako som sa dostala do školy ja vlastne ani neviem ako som urobila tú skúšku. Keď som sa zobudila Mary stála nadomnou a mračila sa a Michal držal nejkú injekciu.
,,Čo je?" zachrapčala som.
,,Budeš v pohode? To vážne? Si klamárka, neverím ti." Karhala ma Mary.
,,Po tomto sa ti bude chcieť spať, ale sú to lieky. Neboj sa bábätku to neublíži."
,,Kde som?"
,,Vrátila si sa tam kam patríš. Myslím, že by si sa sem pokojne mohla na čas presťahovať." Doberal si ma Michal.
,,Mary, urobíš pre mňa niečo?" prosila som ju a hoci bola nahnevaná nepovedala mi nie.
,,Nehovor o tom Paulovi. Nechcem, aby hysterčil. Nepotrebuje to."
,,To nemyslíš vážne, že?"
,,Prosím kvôli mne. Zajtra už budem doma a..."
,,Tak na to zabudni." Prerušil ma Michal.
,,Ako to?"
,,Poležíš si tu minimálne týždeň. Nepustím ťa, kým nebudeš fit a neprídeme na to, čo sa ti to robí s tlakom, lebo to je očividne spúšťač, preto si minule krvácala."
,,Dokelu, chceš ma tu držať na moje narodeniny?"
,,Budem musieť."
,,Fakt žiadna oslava?" vyvalila som oči.
,,Ee. Maximálne dostaneš čapičku na hlavu a nejakú kvetinu."
,,Ty nie si doktor, ty si tyran."
,,Nie si prvá, kto mi to hovorí." Zasmial sa a vyšiel z izby. Stačil mi pohľad na Mary a vedela som ktorá bije.
,,Chcem ísť domovvv." Fňukala som.
,,Tak ti treba, keby si ma poslúchla, ale načo sa snažím. Nemusela si tu byť."
,,Aj ty Brutus?"
,,Sorry, ale jedine tu budeš nútená odpočívať." Usmiala sa.
,,Ale čo Paul?" spýtala som sa a v tom mi zvonil mobil.
,,Jeej čau maci." Mary spozornela, čakala, či sa priznám. ,,Nieee všetko v najlepšom poriadku. Sme v pohode. Trošku nás hnevá tlak nič veľké." Vyplazila som na Mary jazyk.
,,Áno ležíme pekne v posteli a pijeme čajík." Opovedala som mu na otázky tak, aby som neklamala a zároveň neprezradila miesto môjho pobytu. Mary čakala kedy sa kopnem, ale darilo sa mi. Keď som skončila víťazoslávne som sa usmiala.
,,A je to, ani nebude vedieť, že sme to absolvovali."
,,Myslíš? A keď bude chcieť skypovať?" založila si Mary ruky pod prsami.
,,Dočerta, na to som zabudla." Sykla som.
,,Haa, vediem jedna nula." Tlieskala si.
,,To mi neurobíš." Hovorila som.
,,Nič sa neboj postarám sa o to." Povedala a spolu s Michalom odišla. Nepáčilo sa mi ako sa na mňa pozrela. Niečo kuje. Len čo zmizli vytočila som Ianovo číslo.
,,Počúvam sestrička."
,,Mám problém a ty ma z neho môžeš dostať."
,,O čo ide?"
,,Potrebujem, aby si čo najskôr na pár dní priletel za Mary."
,,Je jej niečo?" Zvýšil hlas.
,,Nie ona aj malý sú v pohode. Len myslím, že by mala spomaliť, čo sa učenia týka. Nemohol by si si urobiť predlžený víkend? Vieš, myslím, že by to pomohlo Vám obom. A navyše mal by si ju pár dní celkom pre seba."
,,Prečo, kde si ty?"
,,Odpočívam mimo bytu." Vyhla som sa priamej odpovedi.
,,Uvidím, čo sa da robiť a možno už zajtra večer priletím."
,,To by bolo super, myslím, že bude nadšená, nič jej nepoviem. Uhráme to na predčasný narodeninový darček."
,,Tak, aby si vedela na jej narodeniny mám pripravené niečo špeciálne."
,,A čo také. Hovor som zvedavá."
,,To ti poviem osobne teraz musím ísť, lebo Kevin ma asi prizabije."
,,Pozrdavuj všetkých a hlavne Paula."
,,Odkážem. Paa a daj mi pozor na moje poklady."
Položila som a škerila som sa od ucha k uchu.
,,Ja ti dám bonzovať. Myslím, že nebudeš mať na nič také čas." Hovorila som si v duchu a mädlila rukami. Budem sa tváriť ako to najväčšie neviniatko, aby som sa neprezradila, kým to nebude nutné.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | 30. dubna 2012 v 21:19 | Reagovat

Tak nič, moje želanie splnené :D :D :D

2 Tina Tina | Web | 30. dubna 2012 v 22:08 | Reagovat

geniálne :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama