55. kapitola: Aj posledné tajomstvo bolo odhalené

21. dubna 2012 v 20:54 | Tina


Keďže na obed dostal cast voľno, navrhol mi Paul, aby sme sa zastavili u jeho rodičov a pred tým ako odídem im povedali tú novinku. Viezli sme sa smerom k domu jeho rodičov a ja som si v duchu predstavovala ako to vezmú. Ešte len pred včerom ma spoznali a teraz toto?
,,Paul? Stalo sa niečo?" pýtala sa jeho mama keď otvorila.
,,Vlastne niečo áno." Povedal a objal ju.
,,Prepáčte nám túto prepadovku, ale prišla som sa rozlúčiť zajtra večer odlietam späť na Slovensko." Usmiala som sa a dala jeho mame čas aby sa upokojila.
,,Ty tu neostaneš?" spýtala sa.
,,Predstav si mami, zase ma opúšťa." Fňukal jej za chrbtom jej syn.

,,Rada by som, ale musím dokončiť školu. Čakajú ma štátnice a diplomovka a potom budem voľná a nič mi nezabráni presťahovať sa sem."
,,Som rada už kvôli Paulovi. Je z neho iný človek, keď je s tebou." Povedala mi, kým sme sa zhovárali. Potom sa k nám pridal Paul s jeho otcom.
,,Mami, otec niečo by sme Vám chceli povedať." Začal a objal ma. Nadýchla som sa a zadržala som dych. Teraz to príde.
,,Tina a ja my..."
,,Budete sa brať?" spýtal sa jeho otec.
,,Určite jedného dňa áno, ale mal som na mysli niečo iné."
,,Koľký týždeň?" spýtala sa Paulova mama odrazu.
,,Ôsmy." Zašepkala som
,,Och a ty letíš naozaj preč? Ale budeš toho toľko potrebovať." Paul len nechápavo hľadel a vysvetľoval otcovi niečo, na čo jeho mama prišla dávno. Pobudli sme u nich ešte chvíľku, ale potom sme museli ísť späť.
Takmer všetci už boli späť. Ako poslední dorazili Ian s Mary. Okamžite som chcela vedieť ako dopadli a bola som rada, že to vyšlo.

Bolo zaujímavé sledovať ako sa dvaja kamaráti tvária, že sa nemajú v láske. Vrčali na seba a keby mohli aj sa pobijú. Katherina ich ale dala do poriadku. Hoci mi postava Eleny vadí, Katehrin je iná káva.
"Nina, bola si skvelá," blahoželali sme jej len čo Kevin zakričal STOP!
"Fakt? Ďakujem, baby." Usmievala sa a bolo vidno, že sme ju potešili.
"Elenu rada nemám, je to Kevinova vina, ale Kath je úžasná," žmurkla na ňu Mary.
"A čo Caroline?" spýtala sa Candie a nahodila smutný face.
"Tá je najlepšia zo všetkých bezkompromisne." Trvala som na svojom.
"Nemyslíš si, že je aj ona tehotná?" spýtala sa ma Mary a ukázala na Candie. Pozreli sme na seba a rozrehotali sme sa.
"Len sa smejte. Jediné tehotné ste tu vy dve a za to, že vás mám rada..." začala.
"Ehm," odkašľala si Nina.
"Za to, že vás máme rady sme si dovolili niečo vám kúpiť." Opravila sa.
"Panebože!" hlesli Ian s Paulom, ktorí sa pri nás znenazdajky zjavili.
Candie s Ninou priniesli pár veľkých tašiek, ktoré boli plné oblečenia a hračiek všetkých farieb.
,,A to je akože pre koľko detí?" pýtal sa Paul keď sme do toho nakukli. Páčili sa mi veci pre toho malého človiečika. Chutnučké veci pre dievčatko ako aj frajerské kúsky pre chlapca.
,,Páni to je super baby ja neviem, čo povedať." Pozrela som na ne a oni sa len usmiali. Spolu s Mary sme ich vyobjímali.
"Štyri ženy v objatí a ja nikde?" spýtal sa Matt a rozbehol sa k nám.
,,No poď aj keď ty už vlastne tak celkom nie si chlap." Zasmiala som sa a sledovala ako mu zamrzol úsmev. Paul s Ianom a ostatnými spustili rehot.
,,Ako to?" nechápal Matt.
,,Pamätáš si na tú sukienku zo Silvestra?"
,,Och bože oni ma oteplili???" ukázal prstom na Iana s Paulom a ja som sa zložila k zemi v záchvate smiechu.

Doma sme si s Paulom všetky veci pozreli a zahájili sme debatu, čo asi tak čakáme.
,,Mne je to jedno hlavne, aby bolo zdravé a podobalo sa na teba." Povedala som a pobozkala ho.
,,To ja by som zase chcel, aby malo niečo aj z teba."
,,Necháme sa prekvapiť?" navrhla som.
,,Ešte zatiaľ máme čas, ale potom to chcem vedieť, aby som sa mohol pochváliť." Usmieval sa. Zívla som si a Paul usúdil, že je čas na spánok. Poriadne ma poprikrýval a ležal vedľa mňa. Kým on sa ešte učil texty ja som sa odporúčala. Okolo polnoci som sa zobudila.
,,Všetko v poriadku?" spýtal sa Paul a odkladal texty.
,,Nechcem ísť preč." Povedala som náhle zúfalým hlasom.
,,Nemusíš. Môžeš prísť kedykoľvek." Objal ma.
,,Milujem ťa."
,,Aj ja ťa milujem. Vás oboch." Ako tak sa mu podarilo upokojiť ma a znovu som zaspala. Ráno som zišla po schodoch do kuchyne a kým sa Paul zobudil urobila som raňajky.
,,Tu to ale krásne voní." Rozplýval sa a ja som ho obslúžila. Mala by som si zvykať. Bude to moja práca starať sa o rodinu. Jediné, čo nám narúšalo dokonalú idylu, boli moje kufre v predsieni.
,,A dosť, vynesiem ich hore a ty sa zase pekne vybalíš." Povedal odrazu.
,,Macko, už sme o tom hovorili, nejde to. Nie teraz hneď, ale o 4 mesiace už to bude realitou."
,,To je ešte hrozne ďaleko." Zafňukal a ja som si sadla k nemu. Vzala som mu tvár do dlaní a zahľadela sa mu do očí.
,,Uvidíš, že nám to rýchlo utečie."
,,Ale potom už budeš len moja, že?"
,,Na stálo."
,,Dobre, lebo presne tak to chcem." Pošepkal a pobozkal ma. Obliekli sme si bundy a viezli sme sa na set. Na parkovisku sme sa stretli s Ianom a Mary. Obaja vyzerali ako po lúčení. Ale toto je posledný raz a už to potom bude len dobre.
"Nechce sa ti ísť, však?" spýtala sa ma, kým sme raňajkovali alebo skôr ona. Ja som do seba nič nedostala. Neviem nejako mi nechutí. U mňa to tehotenstvo pôsobí nejako zvláštne.
"Bude to čudné, keď bude tak ďaleko," povedala som potichu. ,,Najmä teraz, keď sa zistilo, že som tehotná."
"Ja viem, ale spolu to zvládneme," povzbudila ma Mary a stlačila mi ruku. "Budeme tu jedna pre druhú. Ako doteraz. Do mája to vydržíme."
"Nechcem ťa nahnevať, ale akoto, že neplačeš?" zasmiala som sa.
"Myslím, že sa zrútim až v lietadle," povzdychla si a ja som ju objala. Myslím, že dnes sa pridám aj ja.

Kým ostatní natáčali, my sme sa zhovárali s Kevinom, ktorý dnes sršal vtipom. Stále mal nejaké pripomienky a nám až tiekli slzy. Neviem ako to ten chlap urobil, ale zdvihol mi náladu. Možno to vedel a presne o to sa pokúšal. Neviem, ale bola som mu vďačná.
"Čo vám je také vtipné?" spýtal sa Paul, ktorý k nám práve prišiel.
"Morgan, pohni tým hybridím zadkom, skôr ako sa ti v kožuchu usadia blchy," zacitovala Mary Kevina a znova sa rozplakala. Aj keď som sa snažila nerozosmiať sa nedarilo sa mi.
"Nie,nie nie....." protestovala som. "Najlepšie bolo: Davis, režisér nie je nadprirodzená bytosť, hoci mám svätú trpezlivosť, ale ak ťa zabijem, tvoj prsteň ti nepomôže."
"Kevin dnes perlí," smial sa Paul.
"Podľa mňa si niečo šľahol," zasmial sa Ian, ktorý k nám práve prišiel a objal Mary. Mrkli sme na seba.
"Smolderholder, ak chceš niečo šľahnem tebe," zakričal Kevin a hnal ich do práce.
,,To je dobré skrátene mu môžeš hovoriť SMOLDY!" povedala som.
,,Mufloy získal nového kamoša." Pridala sa Mary. Vtedy sa k nám znovu pripojil Kevin a zabil nás svojou ďalšou poznámkou.
"Deti jedny nevychované, človek sa tu o nich stará," hundral si Kevin a my s Mary sme šli mimo. Nazvať tridsaťročných chlapov deťmi, bol už iný hardcore.

Po natáčaní sme si zašli do reštiky, kde sme sa so všetkými rozlúčili a potom sme sa viezli na letisko len s Ianom a Paulom. Mlčali sme. Sedela som mu na kolenách s hlavou opretou o jeho ramená a tvárou zaborenou do jeho košele. Potrebovala som cítiť jeho náručie a počuť jeho srdce, lebo to na nejaký čas opustím a netuším ako budem bez toho žiť.
,,Budeš tu poslúchať?" spýtala som sa.
,,Neposlúchal som?" pozrel na mňa zvedavo.
,,Nooooo dobre dajme tomu." Usmiala som sa a pobozkala som ho.
,,Láska, žiadne namáhavé veci dobre? A poriadne relaxuj. A počkaj ako dostaneš, keď sa mi bude drobec sťažovať, že si hrala formu."
,,Nechci ma rozosmiať. Moje bábätko na mňa nebude žalovať ani v prípade, že si jeho úžasný otec."
Ohlásili náš let. Vstali sme. Vbehla som do Ianovho náručia a poriadne ho vystískala.
,,To je nespravodlivé, prečo nemôže doštudovať tu?" pýtal sa ma asi stý raz to isté.
,,Lebo koniec ročníka jej tu neuznajú, musela by ho opakovať."
,,Ako to, že si taká pokojná?"
,,To sa ti len zdá braček. Ver mi, ani mne sa nepáči, že sa musíme vrátiť, ale už to dlho nepotrvá a budeš ju mať len pre seba. Bude navždy tvoja." Usmiala som sa.
,,Už aby to bolo. Znie to pekne, ale chcem, aby sa to už aj stalo. Zbláznim sa z toho, že je tak ďaleko." Frflal a ja som ho objala.
,,Ale no,, veď kým definitívne príde za tebou máš ešte jednu návštevu u nás naplánovanú no nie?!" usmiala som sa.
,,No jasné, ja by som na to aj zabudol."
Znova sme sa s Mary vymenili.
,,Láska budeš mi chýbať." Šepkal mi a bozkával ma na krku.
,,Ty nám tiež." Povedala som a pobozkala som ho s takým nasadením, až som prekvapila samu seba.
Posledné mávania a zmizli sme v útrobách letiska. Všimla som si, že Mary tečú slzy.
"Mary, si v poriadku? Si veľmi bledá," spýtala som sa.
"Len mi je trocha nevoľno," povedala potichu a plakala. V lietadle som jej podávala vreckovky a sem tam som smoklila s ňou. Čim viac sme sa vzďaľovali Americkému kontinetu, tým boli myšlienky na Paula ťažšie.
Doma sme sa rozišli každá do izieb. Bola som unavená a tak som si dala sprchu a zaspala som. Nasledujúci víkend som mala povinnosť oznámiť to mojím rodičom.

Prišla som k nim. Otec čítal noviny a mama varila. Sedeli sme a kuchyni a bavili sme sa. Nadýchla som sa a povedala, že ak som to prežila v Atlante zvládnem to aj tu.
,,Babka, dedko máme problém." Povedala som.
,,Hmmm." Povedal otec a ani nezdvihol hlavu.
,,O čo ide?" spýtala sa mama a pokračovala vo varení. Nechápavo som civela pred seba.
,,Počuli ste ma?" opýtala som sa.
,,Áno veľmi dobre. Kedy sa to narodí?" spýtal sa otec a prevrátil stranu.
,,WTF??? To čo je za bodrel?"
,,Včera večer volal Paul a chcel, aby boli na teba dobrý. Vraj si majú hnev vybíjať na ňom." Smiala sa sestra.
,,ČO?"
,,Bol milý. Vyzeral akoby sa išiel priznať k vražde." Hovorila a zopakovala celú historku, aby som ju vedela povedať Mary.
Asi týždeň po návrate sme s Mary išli k lekárovi. Čakala som ju vonku. Prišla usmiata.
,,Tak ako?" pýtala som sa.
,,Sme v poriadku. Krásne rastieme a aha máme aj fotku." Hrdo mi ju ukázala.
,,Jeeeeej."
,,Tina držíš to naopak." Smiala sa Mary.
,,Aha." Otočila som to: ,,jeeeeeeeeeeeeeej." Zopakovala som.
,,Vidíš tam niečo?" ďalej sa bavila.
,,Ani prd, ale je to pekný malý Smoldovský prdík." Rozrehotala som sa.
,,Bože ukáž." Povedala a patrične mi to vysvetlila.
,,A vieš čo to bude?!" chcela som vedieť.
,,Viem." Usmiala sa.
,,AAaaaa???"
,,No ešte si to nechám pre seba. Prvý, kto to bude vedieť bude tatino."
,,Tak to teda nie. On tu s tebou nemôže byť a ja to nezvládnem, ak mi to nepovieš, nabehnem do ambulancie a vymlatím to z toho chudáka."
,,Dobre len pokoj. Je to chlapec."
,,Jeeeeeeeeeej malý ťuťu ňuňu sladký drobček." Škerila som sa.

O dva dni som išla na prvú prehliadku ja. Všetko bolo v poriadku až na to, že moje mimi sa otočilo chrbtom.
,,To je ale hanblivec." Smiala sa Mary.
,,Hm to má po mne." Pritakala som.
V škole sa to naplno rozbehlo a my sme začali zarezávať. Paul ma denne upozorňoval na relax. Pomaly sa blížil koniec marca. Mary sa mierne odulo bruško a už to na nej začínalo byť vidno. Bola rozkošná. Juraj sa o ňu staral a Ian poctivo na všetko dohliadal. Podávala som hlášky a informácie presne podľa dohody. Nasledujúci týždeň bol hektický. Zažila som menší šok. Mali sme toho veľa a cítila som únavu ale tiež som nechcela prestať lebo som bola pred dokončením práce. Odrazu som cítila niečo zvláštne. Vstala som a začala som jačať ako na lesy. Mary pribehla a podľa jej šokovaného výrazu som usúdila, že to nevyzerá moc dobre.
,,Potrebujeme Michala." Povedala som. Prišiel rýchlo a prezrel ma. Vzal ma do nemocnice, kde ma vyšetrili. Bolo mi jasné, že Mary informuje Paula a bude ho upokojovať, aby nezačal hysterčiť. Stačí, že hysterčím ja. Chúďa bábo to vyhralo, takých hysterákov mať za fotrovcov, tak by som sa obesila na pupočnej šnúre. O nič vážne nešlo, aj keď nechápali prečo som začala krvácať. Pri týchto vyšetreniach som dostala aspoň jednu dobrú správu.
,,Vy aj vaša dcérka ste v poriadku a mimo nebezpečenstva."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | 21. dubna 2012 v 21:16 | Reagovat

Jeeeeeej, malé ňuňu a ťuťu :D :D :D bože nech už je ďalšia kapitola, táto bola super!!!

2 Tina Tina | Web | 21. dubna 2012 v 23:01 | Reagovat

jeeeeeeej ňuňu :D krááásne :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama