53. kapitola: All for love

16. dubna 2012 v 18:42 | Tina


"Už môžem skákať a tancovať a tešiť sa?" spýtala sa ma Mary, len čo sme vyšli von a povinne si ma všetci prehnali náručiami.
"Myslím, že teraz to už zvládnem." Povedala som vyrovnane. Na rovinu, čo iné mi vlastne ostáva? Niet cesty späť a Paul mi sľúbil, že sme v tom spolu.
"Supeeeer, budeme kočíkovať spolu. Vieš si predstaviť tie malé krásne bábätká?" usmievala sa na mňa od ucha k uchu.

"Aké budú krehučké," nadhodila som opatrne. Pri predstave, čo všetko s ním bude treba robiť, mi znovu prišlo zle. Čo ak mi spadne? Alebo ho nechtiac utopím, keď ho budem chcieť okúpať? Panika sa mi musela zjaviť na tvári, lebo Paul ma pohladil a usmial sa.
,,Zvládneme to." Povedal.
,,Je to na mne tak vidno?"
,,Trošku." Pripustil.
,,Už teraz mi je toho drobca ľúto." Povzdychla som si a on pokrútil hlavou.
Nina s Candie sedeli pri nás a usmievali sa a pýtali sa nás, na všetko možné. Zrazu na nás pozrela Candie a v očiach jej zaiskrilo.
"Bábätká budú potrebovať toľko vecí," zapišťala.
"Dupačky a ponožky," začala Nina.
"Čiapočky a kozmetiku," dopĺňala ju Candie.
,,Vždy im iskria oči, keď dostane kreditka možnosť voľnej vychádzky?" spýtala som sa Kevina.
,,Občas mám pocit, že výplatu minú skôr ako im príde na účet. Najmä ak majú dôvod."
,,A to je??"
,,Tina žartuješ? Dva sladučké bábäká nie su dostatočný dôvod?" zarazene krútila hlavou Candice.
,,Can, Tina a ja nakúpime, čo bude treba." Povedal Paul.
,,Ty sa do toho nestaraj dobre? Toto je mimo teba. Ja som dobrá teta, ktorá svoje malé bábätká bude rozmaznávať."
,,Nechem vedieť, čo bude robiť, keď bude čakať vlastné." Poznamenal Ian a my sme sa rozosmiali.
Okolo piatej Kevin spoločenstvo rozpustil. Po prvé mu bolo jasné, že nikto sa nesústredí a mierne opojení upíri nie sú vo svojej sto percentnej forme.
"Ale zajtra vás tu chcem nastúpených a budete pracovať." Upozorňoval ich.
"Rozkaz!"
"Sľubujeme!" Kričali jeden cez druhého.

Kedže sa nám nechcelo ešte ísť domov vybrali sme sa s Mary a Ianom na spoločnú večeru.
Sedeli sme v príjemnom malom podniku, kde som sa cítila tak príjemne. Mali celkom slušný výber jedál. Uvedomila som si, aká som hladná. Od raňajok prešla dlhá doba. Zlákal ma kurací steak s nivovou omáčkou a zeleninouvou prílohou. Ako dezert som si nemohla odpustiť svoju tradičnú pochúťku hranolky so zmrzlinou. Vždy som ich jedla sama, ale teraz som mala dokonalú výhovorku. Musela som sa smiať na tom, ako macko mračil svoj chutný ksichtík, keď mi to priniesli.
,,Naozaj to budeš jesť?" pýtal sa.
,,Áno budem. Je to dobré. Chceš ochutnať?" ponúkla som ho.
,,Nie, ja som už tak nejako plný."
,,Tvoj problém." Mykla som plecom a rozosmiala som sa. Myslím, že sa dosť divili obaja, pretože okrem tej mojej divnej kombinácie, ich dostal aj Maryn apetít. Už som si zvykla. Mala toho pred sebou toľko, že nevedela, kam skôr. A beda, ak sa jej snažil niekto pomôcť. Bola rozkošná ako to striedala. Myslím, že ani sama nevedela, na čo ma vlastne chuť.
,,Ty Paul, nie je to divné?" šepol Ian Paulovi tak, aby ho Mary nepočula.
"Keď majú drobci chuť, nech jedia," usmial sa Paul a pobozkal ma. Chudáčik ešte nevedel, že táto špecialita nemá s bábätkom nič spoločné.
"Moja reč, braček," zasmial sa Ian a pritúlil si Mary k sebe. Tá sa o neho spokojne oprela.
Počas večere sme sa porozprávali, zasmiali a celkom sme si aj zaspomínali a porobili plány do budúcnosti. Potom sa to všetko začalo točiť okolo detí.
,,Miláčik ešte pár mesiacov a sme aj s malým pri tebe." Chlácholila ho Mary.
,,Ale to nie je fér. Ja nechcem, aby si bola tak ďaleko, keď ma budeš potrebovať, potom čo?"
,,Zvládnem to." Usiťovala ho.
,,Prídem o toľko vecí." Smutne na ňu hľadel.
,,Všetko dobehneš neboj sa. V brušku je to malé 9 mesiacov a potom si ho užiješ celých 21 rokov, ešte ti aj na nervy polezie." Smiala som sa mu.
,,Láska a ty sa musíš vrátiť?" spýtal sa Paul.
,,Nie. Ja tu môžem ostať. Bývať budem v krabici pod mostom a s tým mojím nedokončeným vzdelaním si isto nájdem rýchlo dobrú prácu."
,,Tak som to nemyslel. Len bol by som radšej, keby som Vás mal pri sebe."
,,Počul si ako to bolo povedané tatinovi číslo 1? U teba to platí rovnako." Smiala som sa.

"A čo teraz?" spýtal sa Paul, keď sme vyšli z reštaurácie.
"Myslím, že vás necháme, aby ste konečne mohli osláviť túto správu osamote. Takže, ešte raz vám blahoželáme, tešíme sa spolu s vami, ľúbime vás a teraz odchádzame," objala nás Mary a šla k autu.
"Je to normálne?" zasmial sa Paul, keď videl, že momentálne je na vrchole šťastia.
"Áno, braček, veď ty počkaj," smiala sa mu. Ian sa s nami rozlúčil, objal ma a išiel za Mary.
Nasadli sme do auta a ja som sa pohodlne oprela.
,,Všetko v pohode?" spýtal sa Paul.
,,Jop."
,,Dobre." Usmial sa a naštartoval.
,,Nie si smädná? Hladná?" pýtal sa, keď sme prišli.
,,Myslím, že som dostatočne plná jedine, že by si chcel, aby som praskla..."
,,Len nechcem, aby Vám niečo chýbalo." Povedal.
,,Jediné. čo teraz potrebujeme je spánok. Som hotová a bola by som rada. keby si sa pridal, ak teda nemáš na práci niečo lepšie." Kým som sa sprchovala. Paul si pozrel športové správy.
Stála somvo dverách a sušila si vlasy.
,,Všetko v pohode?" napodobnila som jeho tón.
,,Je len Leakres zajtra hrajú."
,,A ty by si tam chcel ísť?"
,,No mám lístky, ale to je teraz jedno." Usmial sa.
,,Macko, nechcem aby si rušil plány len preto, že som tu. Pokojne choď, počkám ťa tu."
,,Mám štyri mohli by ste ísť s Mary s nami."
,,To bude fajn." Nepriznám sa, že ma basket absolútne nezaujíma. Kvôli nemu si to tam odsedím, lebo mu to dlhujem.
Keď sa vrátil čistý a voňavý zo sprchy ľahol si do postele a ja som sa k nemu pritúlila. Milovala som, keď ma škrabkal po chrbte. Upokojovalo ma to.
,,Láska?" spýtal sa po chvíli.
,,Prosím?"
,,Premýšlam nad tým, ako sa nám zmenil život a chcem len vedieť. Z čoho pramení tvoja neistota. Je to tým, že nechceš to bábätko?"
Posadila som sa a pozrela som sa mu do tváre.
,,Čo?"
,,No bola si zaskočená a mal som pocit, že nie si nadšená."
,,Macko, po prvé prišlo to nečakane, po druhé dosť sa musím vyrovnať s tým, ako si mi ďaleko, ale nikdy by som neurobila nič, čím by som toho drobčeka ohrozila. Je to časť z nás oboch. To najlepšie, čo sa nám mohlo stať. A nemohla by som nechcieť niečo, čo je tvoje. Milujem ťa tak ako nikdy nikoho. Len ma skús chápať. Doteraz sa moja budúcnosť točila hlavne okolo toho, ako sa za tebou presťahujem. Ako budeme spolu a odrazu je tu to malé."
,,Možno zasiahla vyššia sila." Smial sa.
,,Alebo moja skleróza." Povedala som.
,,Ako to?"
,,Ehm no.... ale nič."
,,Nie veď hovor."
,,Po tom ako sme sa ,,rozišli" som prestala brať tabletky. Jednak preto, lebo som mala nejaké hormonálne výkyvy a jednak pre to, že to nebolo treba. A keď si tak na rýchlo prišiel, tak ma to nenapadlo."
,,Takže je to moja chyba?"
,,Nie je to naša chyba." Opravila som ho.
,,Podľa mňa najlepšia, akú sme doteraz urobili." Usmial sa. Musela som ho za to pobozkať. Pohodlne som sa o neho oprela a po chvíli som zaspala.

Ráno som sa zobudila skôr ako Paul. Teda vlastne ma vytiahla z postele chuť na mlieko. Vždy som ho pila hoci aj o jednej ráno a keďže tu ten časový posun trošku zapracoval, tak boli štyri ráno. Sedela som v kuchyni za stolom a soskala si mlieko. Nad ničím som nepremýšlala, len som tam hľadela do blba. Preto som skoro zinfarktovala, keď sa ma Paul dotkol. Vyskočila som s jakotom a rozliala pohár.
,,To som ja miláčik."
,,Prepáč, ja som, nečakala som ťa...."
,,A koho si čakala?" žartovne si ma doberal.
,,Vlastne nikoho. Nabudúce prosím vydaj nejaký zvuk."
,,Mrzí ma to." Hovoril a objal ma. Upratala som ten svinčík. Únava ma prešla.
,,Necheš si ísť ešte ľahnúť?" pýtal sa kým sa obliekal do športovej súpravy.
,,Kam ideš?"
,,Behať."
,,Chcem ísť s tebou." Povedala som a začala som sa obliekať. Dali sme si športovú hodinku a po príchode späť sme sa osprchovali, obliekli a razili do práce. Paul zastavil v pekárni a nakúpil nejaké pečivo.
,,To je pre celý cast?" spýtala som sa, keď mi to podal.
,,Nie, to je pre teba a Mary."
,,Macko, my sme tehotné, nie nenažrané." Bránila som nás.
,,Včera som mal iný pocit."
,,Tak bol zlý. Ale možno ešte vyhladneme." Povedala som a schovala ich do tašky. Paul sa prezliekal v šatni a ja som si klebetila s pár ľudmi, keď prišla Mary.
"Dáš si?" opýtala som sa a otočila k nej papier.
"Jasné," usmiala sa.
"Vedela som, preto som kúpila viac, teda Paul."

Pri jednej scéne, kde si Klaus s Damonom vybavovali nejaké účty, som počula ako poťahuje nosom. Vytiahla som vreckovku a podala som jej ju.
"Mary? Čo sa deje?"
"Oni sa bijú," šepla a začali jej tiecť slzy.
"No tak, to nie je naozaj," smiala som sa a až mi slzy vyhŕkli.
"Ja viem, ale ja sa na to nemôžem pozerať," utešovala som ju do chvíle, kým nepribehol hysterický tato č 1.
"Láska, čo sa deje?"
"Vy ste sa bili a ja som sa na to nemohla pozerať,"
"Miláčik, to je dobré, nič sa nestalo. My sme kamaráti, veď to vieš," utešoval ju a ja som pritakávala.
,,Ver mi to som sa jej už pokúšala vysvetliť." Povedala som.
"Hlúpe nálady," fňukala Mary.
"Mary, neplač, on mi naložil viac," zasmial sa Joe, ktorý k nám prišiel.
"Ale ja som to tak nemyslela, ja sa len neviem ovládať. Kevin, prepáč, že ti tu smoklím," ospravedlnila sa.
"Veď sa nič nestalo. Scéna sa dotočila a ty si len trocha precitlivená. Všetky tehotné ženy sú. Aj moja žena bola. Ian aj Paul budú musieť mať pevné nervy," zasmial sa.

Neskôr, keď natáčali znovu, som sa Mary pýtala, aký má názor na basket. Celkom sa tešila, tak sme to chalanom oznámili. Večer sme mali o zábavu postarané. Chalani sa tešili ako malí chlapci. Usadili sme sa na stoličky a naši miláčikovia nezabudli na pitie a nejaké tie pukance. Zápas sa začal. Dobre, po prvých desiatich minútach som sa stratila v tom, čo sa dialo okolo mňa. Paul očami lietal z jednej strany na druhú a povzbudzoval. Pozreli sme s Mary na seba a porkútili sme hlavou. Ian bol na tom rovnako ako Paul. Ani si nevšimli, že sme vyšli von.
,,Bavíš sa?"spýtala som sa.
,,Hmm ani nie." Priznala sa.
,,Čo keby sme sa prešli?" navrhla som a poslala som Paulovi sms, aby nás nehľadal.
Prechádzali sme sa nočnou ulicou a ja som sa pýtala ako im to klape. Podľa jej rozžiarenej tváre som usúdila, že asi sa majú len dobre.
,,Je poklad. Dal by mi aj modré z neba."
,,Miluje ťa. Nečudujem sa mu." Hovorila som.
,,Aj ja neho. Už si neviem predstaviť svoj život bez neho." Usmievala sa. Prechádzali sme okolo stánku zo zmrzlinou a neodolali sme. Dali sme si plný kronútok všeliakých dobrôt a pokračovali sme.
,,A čo ty a Paul?"
,,Všetko v poriadku. Síce mi v noci urobil menší šok, ale inak v pohode."
,,Ako to?" pýtala sa a ja som jej vysvetlila, čo sa stalo. Zasmiala sa na tom a nakoniec sme stáli pri aute. Chalani kráčali k nám so širokým úsmevom. Ich team vyhral a oni mali chuť oslavovať. Zašli sme do jedhého baru a počúvali sme nadšené zážitky.
Doma som sa hodila na gauč. Paul si sadol na koniec. Vyložila som si na neho nohy a vychutnávala si masáž.
,,Mal si pravdu."
,,V čom?"
,,Bude to divné, keď budeš tak ďaleko. Kto ma bude masírovať?"
,,Mám na to liek." Usmial sa a sklonil sa ku mne. Letmo ma pobozkal.
,,Aký?"
,,Ostaň so mnou." Šepol.
,,A dosť poď sem." Skočila som na neho a obrkočmo si na neho sadla.
,,Ale ale má nejakú hravú náladu?"
,,Stačí slovo a prestanem."
,,Nech ti to ani nenapadne." Smial sa a vzal ma do náručia.

Ráno sme trošku zaspali takže sme išli rovno na set. Boli sme tam medzi prvými a Paul sa celkom rýchlo stihol prezliecť, takže sedel vedľa mňa. Držal ma za ruku a prstom mi krúžil po dlani. Bola som opretá o jeho plece a pozorovali sme ako si Joey s Candice skúšajú tanček. Smiali sme sa, keď prišli aj Ian s Mary. Ona sa k nám posadila a Ian sa išiel prezliecť.
,,Nejaká nedospatá, čo sestrička?" rýpal Paul no Mary mu vyplazila jazyk. Pár sekund na to som videla ako to na ňu ide postavila som sa a bežala za ňou. Držala som jej vlasy, kým púšťala raňajky na vychádzku.
,,Ako to, že tebe nie je zle?" spýtala sa keď vyšla von.
,,Neviem, ale nesťažujem sa."
,,To nie je fér, ešte mi povedz, že nemáš ani chute a naštveš ma." Frflala.
,,Nemám."
,,To nie je fééééér." V očiach sa jej zbierali slzy.
,,Pokoj, ja za to nemôžem." Bránila som sa.
,,Ja viem, nerevem preto. To tie nálady. Už nech to prestane."
,,Poď dáme si niečo dobré a ono to prejde." Usmiala som sa a kráčali sme sme k bufetu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lenka Lenka | 16. dubna 2012 v 19:39 | Reagovat

:-D  :-) peeeeeeekrasne

2 Tina Tina | Web | 17. dubna 2012 v 12:45 | Reagovat

skvelé ako inak :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama