52. kapitola: Ďalší dôvod na oslavu

14. dubna 2012 v 17:53 | Mary


Tancovala som okolo Tiny a tešila som sa. ja som to vedela. Teda možno nie ja. ak by som nebola tehotná, nikdy by som si to nemyslela. To moje malinké múdručké ťuťu pochopilo, že nie je samé.
,,Mohla by si sa upokojiť? Niečo tu nesedí, ja nemôžem byť tehotná."
,,Prečo nie, čo ešte potrebuješ ako dôkaz?" nechápala som, ako to, že neverí. Dobre, ja som si robila päť testov, ale mala som dôvod.
,,Dva testy nič neznamenajú."
,,Divné chute, precitlivenosť, poruchy spánku, zmeny nálad, vracanie...." prečo tomu nechce uveriť?

,,Po prvé na hranolkách so zmrzlinou nie je nič divné a čo sa týka pudingu s uhorkou, ok zaujímavé, ale nie nejedelé, už som kedysi skúšala aj párok s termixom a šmakovalo mi to. Keď mám svoje dni, chute sa mi zbláznia."
,,Svoje dni?"
,,Áno, pred troma dňami mi skončila perióda. Počas nej som nervózna, býva mi zle a rada si pospím. Nič nezvyčajné a keby si bývala dávala lepší pozor, všimla by si si to už skôr."
,,Aj tak verím tomu, že si tehotná," to sa predsa stáva.

Tina sa rozhodla, že kým jej to nepotvrdí odborník, tak tomu nebude veriť. Netušila som, ako máme zmiznúť zo setu, tak aby sme sa dostali kam chceme a pritom sa nestratili. Okolo nás prešla Candie a mne to bolo hneď jasné.
"Candie? Mohla by si nás niekam zaviesť? Ale tak, aby o tom nikto nevedel," šepla som jej. Sprisahanecky prikývla a šla štartovať.
Tina si sadla dozadu a krútila hlavou. Sedela som pri Candie, ktorá bola zvedavá a vypytovala sa na všetko možné.
"Aké to je? Teraz, keď čakáš bábo?"
"Je to super," usmiala som sa. "Hoci mi je ráno dosť zle, mám zvláštne chute a čudné nálady, lebo sa hneď rozplačem," začali mi tiesť slzy. "Ako aj teraz, lebo som šťastná, že sme s vami, ale to je v pohode. Všetko je úžasné, lebo to maličké milujem. Strašne ho milujem. Ani si nevieš predstaviť, ako sa teším, keď budem držať jeho malú ručičku a keď ho budem objímať," rozplývala som sa.
"To je krásne. Asi chcem byť tehotná," zasmiala sa. "A kam to vlastne ideme?"
"Do nemocnice," šepla som jej a nevinne som sa usmiala.
,,Vy ste chceli ísť do nemocnice? Ale deje sa niečo? Mary, niečo s malým? Vieš, že ak áno, musím volať Ianovi, lebo nás zabije," začala hysterčiť.
,,Všetko v pohode, dnes sme tu pre niečo iné, nejde o mňa," usmievala som sa ako slniečko, tlieskala som si a ukázala som hlavou na Tinu.
,,Niečo s Tinou?" spýtala sa šepotom.
,,Skôr s tým, čo nosí v brušku," prikývla som.
,,Moment, aj ona je tehotná?" zastala prekvapene Candice, lebo sme už boli pri nemocnici.
,,Nie, nie som. Mary, mohla by si prestať?" povedala Tina a vykročila po chodbe.
,,Je tehotná, len tomu odmieta veriť," šepla som jej sprisahanecky.
,,No zbohom s nimi dvoma už nikto na pľace nevydrží," zasmiala sa Candie a prihlásila sa na Twitter.

Sedeli sme v čakárni. Tina vyzerala všelijako. Candie písala s Ninou. Potom zrazu zdvihla hlavu a pozrela na nás.
,,Chalani si všimli, že sme zmizli. Spustili pátranie... Musím im povedať, kde sme," vyzerala, že nevie, či má, alebo nie.
Tina vošla dnu. Pozerala som na Candie a premýšľala, čo urobíme, keď jej zazvonil mobil. Volal jej Ian. Pozrela na mňa a podala mi ho.
"Candie, kde si ich zobrala? Čo to má znamenať?"
"Zlatko, to som ja."
"Mary, kde ste?"
"Láska, prosím, keď ti to poviem, nestresuj sa. Nič sa nedeje."
"Takže, kde ste?"
"V nemocnici."
"ČOŽE? Čo sa deje? Niečo s malým? S tebou? Ste v poriadku?"
"Ian, už som ti vravela. Nič sa nedeje."
"Tak prečo ste v nemocnici?"
"Ian, poviem ti, keď prídeme, naozaj sa nič zlé nedeje. Ľúbime ťa, tatino."
"Aj ja vás," šepol a ja som zložila. Vedela som, že je nervózny, ale nechcela som nič hovoriť, kým si Tina nebude istá.
Tina vyšla vonku a vyzerala presne ako po tých dvoch testoch, takže som okamžite vedela, že som mala pravdu. Bábätká budeme mať obe. Candie šla po auto a ja som bola kúpiť nejaké koláčiky. Mala som hroznú chuť na pudingový koláč poliaty čokoládou. A marmeládové šišky.
,,Tina, neseď na zemi nachladneš," chlácholila som ju.
,,To nie je možné," opakovala stále Tina. S Candie sme pozreli na seba a naložili sme ju do auta.

Len čo sme zastavili na parkovisku, pribehol k nám Ian. Objal ma a zamračil sa na Candie.
"Prečo si mi hneď nepovedala, kam idete?" pýtal sa jej. "Ide tu o moju ženu a dieťa."
"Ian, nešlo o mňa."
"Nabudúce chcem byť prvý, kto bude vedieť, že sa niečo deje?"
"Ian, nič sa nedialo."
"Candie, sľúb mi, že mi už nikdy..."
"Sakra Ian, počúvaj ma!" skríkla som naňho a odtiahla som sa od neho. "Nešlo o mňa, dobre? A aj ak by áno, Candie je aj moja priateľka a nebudeš na ňu kričať."
"Keď ja len chcem vedieť, čo sa..."
"A nechci naštvať svoju tehotnú ženu!" pozrela som naňho prísne. Ian sa ku mne sklonil, objal ma a pobozkal na nos.
"Prepáč, aj ty Candie."
"Len sa bojíš o svoje dieťa."
"Tak, čo sa stalo?"
"Tina," začala som a obzrela som sa. Tina sedela na zemi pri aute a knísala sa dopredu, dozadu. Vykročila som k nej, ale ona pribehla k prvému stromu a vyzvracala všetko, čo zjedla. Pribehli sme aj s Ianom k nej. Z druhej strany bežal Paul.

,,Hej, miláčik, čo sa deje, je ti niečo?"
,,Potrebujem, si ľahnúť lebo....." povedala Tina slabo a zrazu ňou seklo. Paul ju zachytil a preniesol do Kevinovej kancelárie.
"Takže, poviete mi, čo sa deje?" spýtal sa Paul mňa a Candie.
"No..." s Candie sme sa pozreli na seba.
"Sakra, povedzte mi, čo je s Tinou?"
"Paul, mala by ti to povedať sama," hlesla som, lebo toto je jej právo.
"ČO JE S MOJOU TINOU?" skríkol Paul a ja som cúvla.
"NEREV NA MOJU ŽENU!" zakričal naňho Ian.
"Prestaňte," povedala Candie, no oni ju nepočuli.
"Keby sa to stalo Mary, tiež by si vyzeral takto!"
"Paul," šepla som ja, no nebral ma na vedomie.
"Paul, upokoj sa, takto jej nepomôžeš, aj ja sa o ňu bojím," snažil sa ho upokojiť Ian.
"Do pekla, čo sa deje? Prečo mi nechce nikto nič povedať?"
"Počúvajte," ozvala sa Candie.
"Keby si sa upokojil, aj by ti to povedali."
"Ako sa mám upokojiť? Boli v nemocnici! Tina zvracala, odpadla. Čo ak je to niečo vážne? Bojím sa o ňu. Nebudem žiť bez nej. Čo sa deje?"
"VY BANDA UPÍRSKA NEVYCHOVANÁ!" zrevala som. "Myslíte si, že si s vami neporadím? Okamžite si sadnite a držte huby!"
Ian s Paulom si bez slova sadli. Matt, Steven, Mike a Joe tiež.
"Rešpekt," hlesol Kevin a usmial sa na mňa.
"Hormóny," usmiala som sa ja.
"Paul, teraz ma dobre počúvaj," sadla som si k nemu a vedela som, že ostatní počúvajú tiež. "S Tinou sme boli u lekára."
"Čože? Prečo? Je chorá?"
"No... má rovnakú diagnózu ako ja. Tina je tehotná."
"Ja budem otec?" spýtal sa šťastne.
"Hej, len Tina má trochu strach. Vieš, je to nečakané. Ale áno braček, budete mať bábätko."
Potom mu preskočilo. Mňa, Candie, Ninu, Claire a Katerinu vyobjímal a vybozkával, chalanov objímal tiež, nakoniec vzal šampanské, vyskočil na stôl a začal ho liať na všetky strany. Stihla som uskočiť na chodbu, takže ma nezasiahla ani kvapka. Vošla som do Kevinovej kancelárie a sadla som si k Tine.

"Ach, ty trdlo. Neboj sa ničoho. Budeme na to dve. Neopustíme ťa. Ani tvoje bábo," hovorila som jej a hladkala som ju po ruke. Po chvíľke sa prebrala.
,,Teda poviem ti, ty vieš ako to vytúrovať," zasmiala som sa a Tina si priložila na hlavu vankúš a chcela sa zadusiť.
,,Prestaň trucovať ako malá. Paul je od strachu bez seba. Teší sa, bude sklamaný, keď sa dozvie, že ty z toho radosť nemáš."
,,On to už vie?" vykukla.
,,Nehnevaj sa na mňa, ale museli sme mu to povedať po tom, ako si začala vracať a sekla so sebou."
,,Vôbec to nechápem. Doteraz mi nikdy nebolo tak zle."
,,Vitaj v mojom svete," usmiala som sa na ňu a chytila za bruško.
,,Pche," odfrkla a skryla si tvár do vankúša.
Dvere sa otvorili a nakukol Paul. Pozrel na Tinu a v očiach mal toľko nehy, až mi vyhŕkli slzy. Potom sa zasmial.
,,Ako jej je?"
,,Trucuje."
,,Mohol by som?"
,,Iste braček, ale buď opatrný, je to neriadená strela," vstala som. Silno som ho objala. "Blahoželám," šepla som a vyšla von.

Na chodbe ma už čakal Ian. Vbehla som mu do náručia. Silno si ma k sebe pritisol a mojkal sa so mnou.
"Ako jej je?" spýtal sa ma.
"Ešte stále tomu neverí a myslím, že má strach."
"Nemá sa čoho báť. Paul bude pri nej. Neopustí ju."
"Ja viem, budú nádherná rodinka," zamumlala som mu do hrude. Dvihla som tvár a pobozkala som ho.
"Milujem ťa," šepol mi. "Oboch vás milujem."

Prišli sme k ostatným, ktorí opäť oslavovali. Kevin sa už nepozastavoval a oslavoval s nimi. Našťastie mali všetci tréning od nás, takže neboli opití, len mierne vyškerení.
"Šéfe? Ako využiješ dvoch nových členov tímu?" zasmial sa Joe. "Niekto by mohol mať bábätko aj vo filme."
"Nad tým pouvažujeme," zasmial sa a pozrel na Julie, ktorá prikývla.
"To nemôžete myslieť vážne, však?" spýtala som sa ich.
"Ver, že keď si títo dvaja niečo zaumienia, tak to spravia," zasmiala sa Nina a objala ma.
"Ach, panebože, kde som sa to dostala?"

Po čase vyšli aj Tina s Paulom. Všetci sa na nich vrhli a začali im blahoželať. S Ianom sme k nim prišli ako poslední. Objala som Tinu.
"Už môžem skákať a tancovať a tešiť sa?" spýtala som sa jej.
"Myslím, že teraz to už zvládnem."
"Supeeeer, budeme kočíkovať spolu. Vieš si predstaviť tie malé krásne bábätká?"
"Aké budú krehučké," šepla Tina.
"Ja viem," usmievala som sa.
Pridali sme sa k ostatným. Nina s Candie sedeli pri nás a usmievali sa a pýtali sa nás, na všetko možné. Zrazu na nás pozrela Candie a v očiach jej zaiskrilo.
"Bábätká budú potrebovať toľko vecí," zapišťala.
"Dupačky a ponožky," začala Nina.
"Čiapočky a kozmetiku," dopĺňala ju Candie.
S Tinou sme pozreli na seba, na nich a začali sme sa tomu ich fanatizmu smiať. Potom sme pozerali na chalanov, ktorí vo veľkom oslavovali.
"Myslím, že na dnes to zabalíme," povedal okolo piatej Kevin. "Ale zajtra vás tu chcem nastúpených a budete pracovať."
"Rozkaz!"
"Sľubujeme!" Kričali jeden cez druhého.

Stáli sme na parkovisku. všetci už odišli a boli sme tam len ja, Ian, Tina a Paul. Nechcelo sa mi ešte domov.
"Čo keby sme si niekam zašli?" navrhol Ian, ktorý ma mal prečítanú.
"To je skvelý nápad," usmial sa Paul. "Myslím, že viem o super mieste," pozrel na Iana.
"Viem, čo myslíš. Pôjdeme za vami."

O pol hodinu sme sedeli v príjemnej reštaurácii. Pozerala som na jedálny lístok a nevedela som, čo si mám objednať. Nakoniec som si objednala kuracie na smotane s hranolkami a zeleninouvou oblohou. A potom dezert. Mala som chuť na ovocie, aj na čokoládu, tak som si objednala jahodovú tortu a banány v čokoláde. Tina na tom bola podobne. Chalani len pozerali a usmievali sa.
"Keď majú drobci chuť, nech jedia," usmial sa Paul a pobozkal Tinu.
"Moja reč, braček," zasmial sa Ian a pritúlil si ma k seba.
Preberali sme všetko možné, žartovali sme a rozoberali sme budúcnosť. Chalanom sa nepáčila predstava, že budeme ďaleko od nich a že musia čakať až do mája. Ian celý čas protestoval, že budem už v šiestom mesiaci a nebude pri malom, keď sa začne hýbať a Paul presviedčal Tinu, aby tu ostala, že si nemusí ani len chodiť po veci, hlavné je, že sú spolu.
Počas večere som s radosťou ochutnávala aj z Ianovho taniera. Samozrejme, že jahodovú tortu sme si dali zabaliť, lebo som už nevládala jesť.
"A čo teraz?" spýtal sa Paul, keď sme vyšli z reštaurácie.
"Myslím, že vás necháme, aby ste konečne mohli osláviť túto správu osamote. Takže, ešte raz vám blahoželáme, tešíme sa spolu s vami, ľúbime vás a teraz odchádzame," objala som ich, a šla k autu.
"Je to normálne?" zasmial sa Paul, keď videl, že momentálne som na vrchole šťastia.
"Áno, braček, veď ty počkaj," smiala som sa. Ian sa s nimi rozlúčil, objal Tinu a pribehol ku mne. Nasadli sme a videli sme, ako Tina s Paulom vychádzajú z parkoviska.

O pár minút Ian parkoval pred domom. Kým sme vystúpili, naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Potom mi prišiel otvoriť dvere a chytil ma za ruku.
"Chcem ťa," pošepla som mu, keď sme vchádzali dnu a pritúlila som sa k nemu.
Len čo sa za nami zatvorili dvere, objal ma a pritlačil na stenu. Vyzliekla som mu kabát. Ian mi rozzipsoval bundu, vzal ma na ruky a preniesol do izby, kde ma položil na posteľ. Stiahla som ho na seba. Rukami mi vošiel pod tričko a vyzliekol mi ho. Pretočila som sa naňho a pomaly som mu rozopínala gombíky na košeli.
"Nevieš ako veľmi po tebe túžim," šepol, kým som mu bozkávala nahú hruď.
"Viem, láska, ver mi, že viem," usmiala som sa naňho a umlčala som ho bozkom.

Ráno mi Ian opäť priniesol raňajky do postele. Tentokrát to boli toasty. Zjedla som všetky, ktoré boli na tanieri. Ian sa spokojne usmieval. Bol už oblečený a nádherne voňal.
"Dnes neprotestuje?"
"Nie, dnes sa náš syn umúdril," usmiala som sa naňho a šla som sa osprchovať.
"Náš syn?" spýtal sa, keď som už oblečená vošla.
"Uhm. Náš maličký syn. Bude mať tvoje oči. Aby aj ďalšia generácia žien mala svoj idol," nahla som sa k nemu a pobozkala som ho.

Celú cestu na set sme sa rozprávali o tom, či to bude chlapec, alebo dievča. Vedela som, že to bude chlapec. Cítila som to. Budem mať môjho maličkého synčeka, ktorý bude kópiou svojho otca.
Keď sme prišli na set, Tina s Paulom tam už boli a usmievali sa od ucha k uchu. Objala som Paula, ktorý čakal na Iana a spolu šli do šatní. S Tinou sme si sadli na stoličky, ktoré tam boli pripravené a čakali sme.
"Dáš si?" spýtala sa ma Tina a ponúkla ma pizzovými rožtekmi.
"Jasné," usmiala som sa.
"Vedela som, preto som kúpila viac," zasmiala sa a spoločne sme sa cpali.

Natáčala sa nejaká scéna, kde sa Damon bil s Klausom. Vydržala som sa na to dívať asi len päť minút, Tina ma držala za ruku, lebo videla, že je zle. Poznala ma už pár rokov a odkedy sme zistili, že som tehotná, prešli už dva týždne, takže poznala aj moje nálady.
"Mary? Čo sa deje?"
"Oni sa bijú," šepla som a začali mi tiecť slzy.
"No tak, to nie je naozaj," začala smokliť aj ona.
"Ja viem, ale ja sa na to nemôžem pozerať," otočila som sa a plakala som. Tina ma objala a utešovala.
Keď dotočili, Ian ku mne pribehol.
"Láska, čo sa deje?"
"Vy ste sa bili a ja som sa na to nemohla pozerať," vzlykala som. Ian ma objal a hladil po vlasoch.
"Miláčik, to je dobré, nič sa nestalo. My sme kamaráti, veď to vieš," utešoval ma.
"Hlúpe nálady," fňukala som.
"Mary, neplač, on mi naložil viac," zasmial sa Joe, ktorý k nám prišiel.
"Ale ja som to tak nemyslela, ja sa len neviem ovládať. Kevin, prepáč, že ti tu smoklím," ospravedlnila som sa.
"Veď sa nič nestalo. Scéna sa dotočila a ty si len trocha precitlivená. Všetky tehotné ženy sú. Aj moja žena bola. Ian aj Paul budú musieť mať pevné nervy," zasmial sa.
"Už ti je lepšie?" spýtal sa ma Ian.
"Je mi fajn," pritúlila som sa k nemu.
Asi po desiatich minútach som sa upokojila a Ian šiel natáčať. S Tinou sme sa smiali na tom, aké výkyvy v náladách nás ešte čakajú.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | 14. dubna 2012 v 18:32 | Reagovat

Úžasná kapitola :D :D koľko to bude mať ešte kapitol???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama