51. kapitola: To bude nejaký omyl... musí byť!!!

12. dubna 2012 v 19:35 | Tina


Kým sme čakali, kedy sa dajú chalani na poriadok, zašli sme si do jedálne. Mary sa na mňa celý čas dívala a ja som sa musela spýtať.
,,Tak poďme, hovor, lebo vidím, že ti to bok vyvalí." Usmiala som sa.
Mlčky otvorila kabelku a položila na stôl dve krabičky. Udivene som sa dívala na ďalšie tehotenské testy.
,,A toto ti je zase na čo?" smiala som sa.
,,To je pre teba moja milá." Povedala.
,,Mary, ale ja nie som tehotná." Hovorila som.

,,Prosím Tina urob si ich kvôli mne dobre? Keď už kvôli ničomu inému, tak kvôli tvojej trafenej, tehotnej hormónmi pobláznenej kamoške," usmiala sa na mňa a vložila mi ich do ruky. Povzdychla som si a skryla ich do tašky. Vedela som veľmi dobre, že nie je možné, aby som bola tehotná, to by som poznala. Len čo som ich skryla v bezpečí svojej tašky a bolo len dobre, že to Nina s Candice nevideli, lebo by urobili zbytočné haló, nám oznámili, že chlapci nás už čakajú. Vyšli sme na parkovisko. Ian posadil Mary do auta a ja som k nemu prišla.
,,Ani som ťa poriadne neobjala braček. Alebo skôr tatino?" smiala som sa. Ian mi postrapatil vlasy a pevne ma objal.
,,Ďakujem, že si tu bola pre ňu."
,,Budem tu vždy rovnako ako pre teba. To už ale vieš. A myslím, že by si mal niečo vedieť. Zajtra je Valentín a ja by som ho chcela prežiť bez alarmu, takže zmeny nálad, a občasne plakanie odrazu ako aj podivné chute sú normálnymi príznakmi. Pomôže ti len silné ovládanie a veľa veľa vreckoviek. Takže tu ich máš. A hlavne, never ničomu, čo ti povie. Bude schopná presvedčiť ťa, že aj ty si tehotný. Ver mi, na mňa už to skúšala." Ian sa na mňa pozrel.
,,Ale vyzeráš nejako inak."
Pleskla som ho po ramene a kráčala som k Paulovi. Viezli sme sa a ja som mlčky pozorovala okolie. Páčila sa mi jeho dobrá nálada a popiskovanie.
,,Si šťastný?" spýtala som sa.
,,Som, keď si tu so mnou." Chytil ma za ruku. U neho doma som si to dôkladne prezrela a usúdila som, že sa mi páči jeho vkus.
Variť sa nám nechcelo, takže sme to vyriešili svojsky a objednali si čínu. Sedeli sme sa kožušine pri krbe a smiali sme sa. Kŕmila som ho nejakými výhonkami a smiala som sa, že ho obdivujem za to, že to zje. Neskôr som sa o neho oprela a vychutnávala si jeho blízkosť. Paul ma objal a bozkával na krku.
,,Som rada, že som tu."
,,Neveril som vlastným očiam, keď som ťa videl stáť pár metrov odo mňa."
,,Tak to ale malo byť, splnila som svoje prekvapenie. Nielen ty môžeš priletieť na návštevu. Nielen ty trpíš absolútnym a neutíchajúcim hladom a sužuje ťa smútok z toho, že niekto, koho tak veľmi miluješ je ďaleko."
Len sa zasmial a ja som sa k nemu otočila tvárou, zasypala som mu tvár bozkami a pomaly dôkladne na to, aby som vedela, že brnkám na citlivú strunku som sa púšťala po jeho krku k ušiam, na ktoré bol citlivý. Rozopla som mu košeľu a rukami prešla po hrudi. Stále neverím tomu, že to je pravda. Občas si myslím, že sa jedného dňa zobudím na samotke v bielej kazajke.
,,Láska, tak veľmi si mi chýbala." Zašepkal vzrušeným hlasom a lačne sa vrhol na moje pery. A ja som s ním odovzdane spolupracovala. Pretože som vedela, že len tak je to správne a len tak to má byť. Ležali sme nalepení jeden na druhého prikrytí len dekou a na tvárach nám žiaril úsmev.
Začínala som cítiť únavu, tak sme sa presunuli do spálne. Sprchou sme len prebehli a do postele ma už zjavne priniesol Paul.

Ráno som sa zobudila na lákavú vôňu kávy. Paul vošiel do dverí s podnosom. Pohár mlieka, miska s jahodami a čokoládou. Hmm, to budú buď veľmi nezdravé raňajky alebo súčasť akéhosi prekvapenia. Možnosť B bola správna. Kŕmili sme sa navzájom. Práve som mu dávala jahodu, keď mi kúsok čokolády kvacol na ten jeho vypracovaný hrudník. Načiahol sa po obrúsok, ale zastavila som ho. Šibalsky som sa usmiala a žmurkla som. Sklonila som sa k nemu a oblizla mu to. Usúdili sme, keď sa nám minula čokoláda a povlečenie bolo špinavé, že je na čase prestať. Stiahla som všetky veci a dala ich vyprať. Dopriali sme si spoločnú sprchu a Paul ma obdaril masážou, ktorá ma dokonale uvoľnila.

Premýšľali sme, čo by sme mohli podniknúť. Paul navrhol, že by sme mohli zájsť za jeho rodičmi, nech to máme vybavené. Mala som hrozný strach z toho ako budú reagovať. Svojich rodičov milujem a viem, že im na mne záleží, ale Paula si obľúbili a pritom, že je herec a žije v Amerike sa dozvedeli len pár dní pred tým. Ale čo ak sa jeho rodičom nebudem páčiť? Čo mu asi tak ja môžem dať? Čo ak mali radšej Torrey?
Zastali sme pred domom a ja som znervóznela.
,,Všetko v poriadku?" spýtal sa Paul.
,,Myslím, že by sme nemali. Čo ak,...." začala som, ale to už sa na verande zjavila asi jeho mama.
,,Volal som jej kým si sa obliekala. Čakajú nás." Povedal previnilo. Prehltla som hrču v hrdle a počkala som, kým obíde auto a otvorí mi dvere. Objal ma a ja som sa cítila bezpečnejšie. V polovici cesty sa rozbehol k mame a veselo sa s ňou zvítal.
Čosi jej pošepkal a ona sa otočila ku mne. Mala na tvári milý priateľský úsmev.
,,Dobrý deň madam Wesley, teší ma, že Vás spoznávam." Podávala som jej ruku, ale ona ma objala. Zaskočilo ma to, ale tešila som sa. Celá jeho rodina bola milá. Buď im o mne nič nepovedal alebo im to vôbec neprekáža. Verila som možnosti B. Už zase.

Na večer sme sa rozlúčili a vracali sa k Paulovi.
,,Páčila si sa im. Boli tebou unesení." Usmieval sa, keď sme prešli dverami jeho domu.
,,Tvoja rodina je super. Páčia sa mi." Povedala som. Jeho ruky ma mocne objali a jeho pery ma šteklili vo vlasoch.
,,Tak čo teraz? Na čo máš chuť?" spýtal sa.
,,Potrebujem kúpeľ, ale ak sa chceš pridať, tak nebudem proti." Usmiala som sa a už sme si to mierili na poschodie. Po voňavom kúpeli sme skončili čistých mäkkých perinách. Bola som unavená, ale nie natoľko, aby som mu nedala darček na Valentína. Zaspali sme až nad ránom. A keď sa asi po štyroch hodinách ozval zvuk budíka myslela som, že ho vyhodím z okna. Obliekli sme sa. Naštartovali sa dávkou mlieka a vyrazili do práce. Bola som hladná, takže sme sa zastavili v jednom bistre, kde som si dala skvelé wafle s ovocím.
Na set sme prišli medzi poslednými. Paul ma pobozkal a išiel sa pripraviť. Iana som nikde nevidela, takže asi sa už pripravoval tiež. Mary ku mne bežala a na čele mala veľkú otázku. Vtedy mi došlo, že som tašku ani neotvorila. A je to tu.
"Tak?" spýtala sa, keď som nič nevravela.
"Bol to nádherný Valentín." Usmiala som sa.
"Takže áno?" tešila sa.
"Nerobila som si test. Nebolo kedy. Mali sme nabitý program."
"Tak fajn," odfrkla si a tlačila ma smerom k toaletám.
"Čo to má byť? Odkedy máš takú silu?" žasla som prekvapene.
"Som tehotná. Nechci ma vytočiť a zalez do kabínky," oznámila mi a prekrížila si ruky na hrudi.
,,Zlatko, ale nebuď sklamaná dobre? Ja viem ako to dopadne."
,,To si povieme, keď vyjdeš von."

Urobila som, čo sa po mne chcelo. Už som chcela vyjsť, keď ma upútal ten úkaz. To nie je možné, nemôžu tam byť dve čiarky, to je proti prírode!!! Mlčky som vyšla von a dívala som pred seba.
,,Tak?" spýtala sa..
"Pozitívny," šepla som zaskočene. Snažila som sa vyloviť všetky informácie, ktoré mám o tom, ako sa chová telo, keď je žena v druhom stave.
"ÁNO ÁNO ÁNO. Ja som to vedela! Ja som to vedela," usmievala sa a šťastne skákala okolo mňa.
,,Mohla by si sa upokojiť? Niečo tu nesedí, ja nemôžem byť tehotná."
,,Prečo nie, čo ešte potrebuješ ako dôkaz?"
,,Dva testy nič neznamenajú."
,,Divné chute, precitlivenosť, poruchy spánku, zmeny nálad, vracanie...." Začala vymenovávať.
,,Po prvé na hranolkách so zmrzlinou nie je nič divné a čo sa týka pudingu s uhorkou, ok zaujímavé, ale nie nejedelé, už som kedysi skúšala aj párok s termixom a šmakovalo mi to. Keď mám svoje dni, chute sa mi zbláznia."
,,Svoje dni?" spýtala sa.
,,Áno, pred troma dňami mi skončila perióda. Počas nej som nervózna, býva mi zle a rada si pospím. Nič nezvyčajné a keby si bývala dávala lepší pozor, všimla by si si to už skôr."
,,Aj tak verím tomu, že si tehotná." Usmiala sa.
,,To zistíme iba jediným spôsobom." Povedala som
,,Ďalší test?"
,,Nie, potrebujeme názor odborníka, ktorý z teba to presvedčenie vymláti raz a navždy."
,,Ale Tina, Paul by bol nadšený. Bol by z neho skvelý otec." Hovorila. Musela som zastať. Áno, viem si predstaviť, že by z neho bol skvelý otec, ale ja a mama? Nie, to by bolo hrozné. To by príroda a všetky mocné sily tomu malému drobčekovi nemohli urobiť. Neviem sa postarať sama o seba, nie to ešte o dieťa. Som nezodpovedná osoba.

Kým nás Candice viezla do mesta a bavila sa s Mary o tom, aké je to byť tehotná, ja som uvažovala, čo urobím, ak by nejakou náhodou bol ten test pravdivý.
,,Vy ste chceli ísť do nemocnice? Ale deje sa niečo? Mary, niečo s malým? Vieš, že ak áno, musím volať Ianovi, lebo nás zabije."
,,Všetko v pohode, dnes sme tu pre niečo iné, nejde o mňa." Usmiala sa a kývla hlavou smerom ku mne.
,,Niečo s Tinou?" spýtala sa šepotom.
,,Skôr s tým, čo nosí v brušku." Povedala jej.
,,Moment, aj ona je tehotná?" zastala prekvapene Candice.
,,Nie, nie som. Mary, mohla by si prestať?" povedala som a znovu vykročila po chodbe. Mary ma nikdy pred tým nepočúvala, takže to neurobila ani teraz.
,,Je tehotná, len tomu odmieta veriť." Šepla jej.
,,No zbohom s nimi dvoma už nikto na pľace nevydrží." Hlesla Candice a bežala aktualizovať svoj twitter.

Sedela som v čakárni a čakala som na lekára. Mary si študovala akési časopisy a Candice si smskovala s Ninou.
,,Chalani si všimli, že sme zmizli. Spustili pátranie... Musím im povedať, kde sme." Informovala nás. Neviem, čo sa dialo potom, lebo som šla dnu. Lekár mi urobil testy a odobral krv.
,,Tak sa pozrieme, čo tam máme." Usmial sa a naniesol mi chladný gél na brucho. Chvíľku mi prechádzal hlavicou ultrazvuku po celom bruchu.
,,Hľadáte niečo?" spýtala som sa zvesela.
,,Myslím, že som to už našiel." Usmial sa.
,,Moment, akože čo ste našli?"
,,Piaty týždeň mamička." Povedal.
,,Robíte si srandu?" sykla som a on mi otočil monitor. Dívala som sa na čmuhy a nič som tam nevidela. Vypísal mi papiere s tým, že to mám dať svoju lekárovi a on si urobil evidenciu u seba.
,,Nemôžem byť tehotná, ako to, že normálne menštruujem?"
,,V ojedinelých prípadoch sa to stáva."
,,Vážne? A nie je krvácanie pri tehotenstve zlým sprievodným znakom?"
,,Upokojte sa. Musíme to sledovať. Malo by sa to do tretieho mesiaca ustáliť." Rupli mi nervy a vyrevala som sa na tom chudákovi, ktorý mi chcel dobre, ak ma ešte niekedy príjme, bude to len preto, aby mi to vrátil. Sedela som na zemi pred nemocicou a odmietala som vstať.
,,Tina, neseď na zemi nachladneš." Chlácholila ma Mary.
,,To nie je možné." Opakovala som. Nakoniec ma naložili do auta a viezli sme sa späť na set. Už tam na nás čakali a Ian sa patrične pustil do Candice. Mary ju bránila a potom si všimli, že za nimi nejdem. Ja som vystúpila a znovu som si sadla na zem k autu. Zložila som si hlavu na kolená a knísala som sa, snažila som sa tým upokojiť. Akoby lekárové slová spustili príznaky, ktoré som doteraz nikdy nemala. Slzy mi tiekli po tvári a prišlo mi hrozne zle. Zbierala som sa na nohy a sotva som to stihla k prvému stromu. To už ku mne bežal Paul s Ianom a Mary.
,,Hej, miláčik, čo sa deje, je ti niečo?"
,,Potrebujem, si ľahnúť lebo....." a bum tma. Odpadla som. Ja som taký zbabelec. Moje telo ma proste zradilo. Prebrala som sa na to, že ma niekto hladká po ruke. Bola to Mary.
,,Teda poviem ti, ty vieš ako to vytúrovať." Zasmiala sa. Chytila som poštár spod hlavy a priložila si na tvár. Pokúšala som sa o dusenie seba samej, ako kedysi raz som videla ju.
,,Prestaň trucovať ako malá. Paul je od strachu bez seba. Teší sa, bude sklamaný, keď sa dozvie, že ty z toho radosť nemáš."
,,On to už vie?" vykukla som.
,,Nehnevaj sa na mňa, ale museli sme mu to povedať po tom, ako si začala vracať a sekla zo sebou."
,,Vôbec to nechápem. Doteraz mi nikdy nebolo tak zle."
,,Vitaj v mojom svete." Usmiala sa na mňa.
,,Pche." Odfrkla som a znovu si skryla tvár do vankúša. Počula som ako sa otvorili dvere a vošiel Paul.
,,Ako jej je?"
,,Trucuje." Počula som Mary.
,,Mohol by som?"
,,Iste braček, ale buď opatrný, je to neriadená strela." Povedala mu a vstala. Počula som buchnúť dvere a niekto sa posadil.
,,Ty sa na mňa nepozrieš?" spýtal sa Paul.
,,Nie." Zamumlala som spod poštára.
,,Prečo?" spýtal sa a v hlase mal smútok. Okamžite som odhodila vankúš a on sa rozosmial.
,,To nie je fér, ty si to hral." Obvinila som ho.
,,Láska, pozri sa na mňa. Nie si šťastná, že budeme mať bábätko?" spýtal sa a tvár mu žiarila.
,,Nie som si istá, či to vieš, ale materstvo a ja, to nie je bezpečná kombinácia." Povedala som a on ma objal.
,,Sme v tom spolu." Pobozkal ma. Keď mi bolo lepšie, vyšli sme k ostatným. Robili opatrné kroky, ale ich vyškerené tváre mi prezrádzali, že už to určite oslávili.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tina Tina | Web | 12. dubna 2012 v 21:10 | Reagovat

skvelé ako vždy :D

2 Damonika Damonika | 13. dubna 2012 v 6:21 | Reagovat

Krásne 8-)  8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama