50. kapitola: Ja som to vedela

10. dubna 2012 v 19:57 | Mary


Otvorila som skriňu a vzala som si svetlé veci. Obliekla som si rifle, top, ktorý som dostala od Tiny k Vianociam a farebný pásikavý svetrík. Mala som chuť na pozitívne farby. Nasadla som k Tine do auta a šli sme na Kebab. Celou cestou som cítila jeho vôňu. Zbiehali sa mi slinky. Naozaj to prestáva byť vtipné.
Keď sme si sadli, Tina nám obom objednala a ja som čakala na svoju porciu. Čašník nám priniesol jedlo a ja som začudovane pozrela na Tinu.

"Ehm, Tina, nemala by si mi niečo povedať?" spýtala som sa, keď som zbadala horúce hranolky a zmrzlinu.
"Povedala som, že ti to poviem, ale najprv sa najeme," záhadne sa usmiala.
"Toto nie je zdravá kombinácia, čo si mám o tom myslieť?"
"Podľa toho, čo si myslíš teraz?"
"Ty si tehotná?" spýtala som sa, lebo mi tá kombinácia niečo pripomínala.
"Prečo ťa napadla práve táto otázka?"
"No, keď vidím čím sa cpeš..."
"Myslím, že jedno dieťa stačí, nemyslíš? Aj keď mohlo by to byť úžasné. Kočíkovali by sme naraz...."
"Tina hovor vážne," fakt som nevedela, či si zo mňa strieľa, alebo sa môžem naozaj začať tešiť.
"Nie, Mary nie som tehotná. Ide o to, že ty a ja si urobíme o týždeň malý výlet. Zájdeme si na nákupy a natáčanie a budeme sa baviť a strávime s nimi nejaký čas."
"O kom hovoríme?" toto som už vôbec nepochopila. "Aké nákupy? Natáčanie? Čo?"
"O nepovedala som ti to? Letíme do Atlanty."
"Čože?" okamžite som spozornela.
"Nie nie nie, ak to na mňa zase hráš, nechám ťa doma," povedala rázne.
"Uvidím Iana? Naozaj. Budem s ním? Ale ale...." rozplakala som sa. Budeme spolu. Budem sa mu môcť ospravedlniť. A povedať mu o našom bábätku. Tina mi podala vreckovku a počkala, kým sa upokojím.
"Bude to dobré. Ale mala by si mu zavolať, aby sa netrápil. Majú o neho už mierny strach."
"Je v poriadku?" spýtala som sa prestrašene.
"Je, len je strašne nešťastný."
"Nezaslúžim si ho."
"O tom sme už hovorili."
"Musím s ním hovoriť. Musím mu povedať, že to nie je jeho vina. Musím. Nesmie sa trápiť. On nie."
"Nechcem byť zlá, ale konečne," zasmiala sa Tina. Vyplazila som na ňu jazyk a dojedla som ten lahodný kebab.

Keď sme prišli domov, šli sme rovno k Tine do izby, kde zapla notas. Začínala som mať trocha strach. Odvaha ma akosi opúšťala. Tina to vycítila, chytila ma za ruku a povzbudivo sa na mňa pozrela. Zavolala Ianovi. O chvíľu na to sa ozval známy zvuk prijatia hovoru.
"Ahoj braček, ako to vyzeráš?" spýtala sa Tina. Mala som chuť dať si facku, ale tehotné ženy nebijem. Blbý fór.
"Hrozne, čo?" začula som jeho hlas a takmer som sa rozplakala.
"Poznáš slovo sprcha? Až sem cítim tvoj óder," smiala sa.
"Vieš o nej niečo nové?" spýtal sa zúfalo. Bolo mi z toho mizerne. On sa strachuje o mňa, napriek tomu, že som ho zrušila bez možnosti vysvetlenia, vypla mobil a neozvala sa dva týždne. Miláčik môj.
"Viem. Je v poriadku, z najhoršieho je vonku a je pripravená."
"Pripravená na čo?"
"Chovaj sa slušne inak, ťa prídem nakopať..." varovala ho. Vzala notebook a dala mi ho na kolená. Chvela som sa a mala som chuť ujsť.
"Budem vedľa keby niečo."

Videla som Ianov šokovaný výraz. Videla som to prekvapenie v jeho očiach. Sekundu nič nerobil. Potom vystrel ruku a dotkol sa monitora.
"Zlatko? Si to naozaj ty?" šepol. Prikývla som a rozplakala som sa. "Neplač. Mary, neplač. Je to v pohode. Všetko je dobré. Len keď mi odpustíš."
"Ja tebe? Bože Ian... nič si neurobil. Len si chcel, aby som sa netrápila. A ja blbá si to prekrútim podľa seba, potom sa urazím a dva týždne s nikým nekomunikujem. Nie je to tvoja vina. Miláčik, mrzí ma to."
"Mary..." začal, ale z kuchyne som začula krik.
"Preboha! Tina!" zľakla som sa, položila notas a behala som k nej. Ian okamžite volal Paula.

"Všetko v pohode?" vyhŕkla som, keď som vošla do kuchyne.
"Spalila som si jasyk. Doserta."
Rozosmiala som sa. To šušlanie bolo suprové.
"Stassne vtipné. Smej sa. Sakra stlasne to bolí. A vobecs chod za svojim Ianom."

Šla som späť do jej izby, kde už pri Ianovi sedel Paul a vyzeral, že ho vystrie.
"Je v poriadku. Iba si spálila jazyk. Pila veľmi horúcu kávu."
"Naozaj sa jej nič nestalo?" pýtal sa prestrašene.
"Nie, neboj sa. Bude žiť. A keď sa stretnete najbližšie, už ťa bude môcť aj pobozkať."
"Dobre. Tak ja vás nechám, asi sa chcete porozprávať," usmial sa Paul a vstával. Potom si však opäť na chvíľu sadol. "Vlastne, najprv ti niečo poviem. Si nezodpovedná. A nabudúce, keď sa budeš hnevať naňho, tak ťa poprosím, mňa neignoruj. Dobre? Lebo sa zbláznim od strachu."
Začali mi tiecť slzy. Pozerala som naňho s uplakanými očami a prikyvovala som. Hlúpe hormóny.
"Wesley, dopekla, choď už preč, pozri, čo si urobil," vyhadzoval ho Ian.
"Sestrička, prepáč," ospravedlňoval sa Paul.
"Nie, to je v pohode. Máš pravdu. Len som akosi precitlivená," fňukla som. Paul sa rozlúčil a my sme s Ianom ostali sami.
"Ian, uzavrime dohodu. Ja prestanem robiť unáhlene závery a ty mi povieš, ak sa nabudúce rozhodneš spraviť si z môjho bývalého spojenca."
"Súhlasím. Bude to dobré, pre obe zúčastnené strany," zasmial sa.
"Chýbal si mi. Veľmi. Naozaj ma to všetko mrzí. Mala som ťa nechať aspoň dohovoriť. Nebolo to fér po tom, ako si sa zachoval ty, keď si zistil, že som sa za Juraja takmer vydala."
"Už je to za nami, láska. Hovor, čo si robila posledné dva týždne?"
Plakala a zvracala a na vine je naše bábo. Hmm, to mu asi poviem osobne.
"Ale, tak nič, civela som na stenu a premýšľala o nás. A o tom, že o teba nechcem prísť."
"Neprídeš. Milujem ťa. Nedokázal by som žiť s pocitom, že nie si moja."
Rozprávali sme sa dlho do noci. Zatvárali sa mi oči, ale nechcela som prestať počúvať jeho hlas. Tak veľmi mi chýbal. Napokon sme sa rozlúčili a ja som mu sľúbila, že sa hneď zajtra ozvem. Vypla som notas a šla som k sebe do izby. Tina spala na gauči. Vzala som deku a prikryla som ju.

Ráno som vstala skôr ako Tina, čo bolo dosť divné. Ešte divnejšie bolo to, že bol obed a Tina stále spala. Keď prišla do kuchyne, mala som už navarené. Tina sa došuchtala na stoličku a vyzerala ako po prebdenej noci. Usmiala som sa pre seba a otočila som sa na ňu.
"Si si istá, že nie si tehotná?"
"Som prečo?"
"Poruchy spánku to je druhý symptóm," zaklipkala som nevinne očami.
"Bujná fantázia a podozrievanie v tvojom prípade asi tiež patria k príznakom, čo?"
"HA HA HA. Podráždenosť je..." začala som, ale prerušila ma.
"Tak, ako ty a Ian?" odvádzanie od témy je príznak zapierania. Ale to som si už nechala pre seba a začala som rozprávať.

Poobede sme si pustili film. Sadla som si pred telku, zabalila som sa do deky a jedla som čokoládový puding s kyslými uhorkami. Tina na mňa prekvapene pozerala.
"Chutí?"
"Strašne, daj si," ponúkla som ju. Ešte chvíľu pozorovala tú kyslú uhorku a napokon ňou zajedla puding. Výraz na jej tvári mi napovedal, že jej to chutí. Nikto, kto nie je tehotný, by to nezjedol. Aspoň ja by som to do úst za iných okolností nedala.
Pri filme sme sa obe rozplakali. Bol tak hrozne smutný. Začala som buliť v polovici a neprestala som do konca. Asi dve minúty po tom, čo mi začali tiecť slzy som dala krabičku aj Tine.
"To je tretí príznak," ozvala som sa, keď skončil.
"Bože, tomu malému zomrela mama...." bránila sa.
"Ale ty vieš, že to tam bude," smiala som sa. Popieranie je prvou fázou.
"A dosť, čo si ty agent FBI? Máš už zbalené veci?"
"Ja áno a ty?" smiala som sa, lebo som mala výbornú náladu.

Na druhý deň som si dohodla stretnutie s Jurajom, dlhovala som mu totiž ospravedlnenie. Sadli sme si do cukrárne a objednali sme si. Zjedla som aj polovicu jeho koláča, lebo tie jahody, čo v ňom mal vyzerali tak skvele.
Ospravedlnila som sa mu za môj výstup a potom sme sa zhovárali. Vravela som mu, že s Tinou ideme do Atlanty. Juraj na mňa pozeral a nakoniec z neho vyhŕklo.
"Koľký týždeň?"
"Koľký týždeň, čo Jurko?"
"Mary, si tehotná. Ako dlho?" spýtal sa a usmieval sa. Civela som naňho s otvorenými ústami.
"To ako? Odkiaľ?" chcela som, aby to najprv vedel Ian.
"Videl som ťa kupovať testy. A potom mi došlo, prečo si tak reagovala."
"Aha, začínam ôsmy."
"Blahoželám. Ian sa určite poteší, keď mu to povieš."

Ďalších pár dní som pozorovala malé zmeny na Tine. Zle jej bolo iba dvakrát a stále sa vyhovorila na pokazený jogurt, alebo nedovarené čosi. Pri filmoch smoklila, keď jej Paul nevolal v presný čas, takmer sa rozplakala, lebo sa mu určite niečo stalo.
Toto všetko som dokázala prehliadnuť, ale keď ju dojal Twilight, to som už nemohla byť ticho.
"Tinuš? Toto hraničí s tehotenstvom, alebo bláznovstvom," povedala som jej.
"Prikláňam sa k tej druhej variante."
"Ja k prvej," zasmiala som sa a napísala som Ianovi SMS, že som unavená a idem si pospať, lebo by som sa neudržala a vyklopila mu prekvapenie.

Na letisko nás odviezol Michal. Tina mu požičala auto, aby po nás mohol prísť, keď sa budeme vracať. Zbadala som tam lekáreň. Kým Tina s Michalom o niečom hovorili, vytratila som sa im a kúpila som tehotenský test. Dva. Nech máme istotu. Potom som spokojne nastúpila do lietadla a len čo vzlietlo, obe sme zaspali. Zobudili sme sa, keď pilot ohlasoval pristátie.
Na letisku nás čakala Candie. V momente, keď sme ju zbadali, rozbehli sme sa k nej a objali sme ju. Candie nás natrepala do auta a vzala na obed. Vedela, že keď sa k nám dostanú chlapi, tak si nás už neužije.
Rozprávali sme sa celé šťastné, že sa znova vidíme, hoci prešiel len mesiac a pol. Asi trikrát jej zavolal Kevin. Myslím, že jej neuveril, keď mu po polhodine od posledného telefonátu povedala, že sa v kolóne pohla len o desať metrov.
Potom nás odviezla na set. S Tinou sme hľadeli striedavo na set a na seba. My sme vážne boli na mieste, kde sa to celé odohráva. A iba pár metrov od Iana a Paula. Candie nám podala kartičky a my sme vošli.

"Kde tu sú toalety???" opýtala sa rýchlo Tina a vbehla dnu, len čo Candie ukázala dvere.
"Si v poriadku?" spýtala sa jej Candie, keď vyšla. Ja som sa usmiala na ruke ukázala štyri prsty. Tina sa zamračila.
"O nič nejde. Zabudni na to."
"Veď ja nič nehovorííííím," usmievala som sa.

Prišli sme na záhradu Salvatoreovcov, pretože sa tam práve točilo. Stefan s Damonom mali vážnu debatu s Rickom a Jerom. Pozerala som na Damona v akcii a nevedela som sa vynadívať. Počkali sme, kým Kevin neprerušil scénu. Začali sme tlieskať a ja som sa schovala za Tinu, lebo mi hrozilo, že naňho skočím okamžite. Ian sa pozrel naším smerom a zbadal ju.
"TINAAAA????" bežal k nej, aby ju mohol objať.
"Mám tu pre teba prekvapko," zakričala, ustúpila a ja som skončila priamo v jeho náručí.
"No to snáď nie. Láska, si naozaj tu?" hľadel na mňa ako na zjavenie. Prikývla som a objala som ho. Položila som mu hlavu pod bradu a cítila som bozky vo vlasoch. Všimla som si Paula, ako pribehol k Tine a objímal ju. Bola som z nich šťastná.
"Ako to?" spýtal sa Ian. Položil mi prst pod bradu a nežne ma pobozkal.
"Ian, mohli by sme ísť niekam do súkromia?" spýtala som sa ho. Pozrel na mňa, prikývol, chytil ma za ruku a niekam ma viedol.

Vošli sme do Damonovej spálne a ja som stratila niť. Chvíľu som sa obzerala po izbe, ktorú som túžila vždy vidieť naživo. Ian ma viedol k posteli. Posadil ma na ňu, čupol si predo mňa a čakal. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela som mu do očí.
"Ian, niečo sa stalo. Niečo vážne."
"Čo zlatko? Nestraš ma."
"Ja milujem aj niekoho iného. Tak veľmi ako teba," šepla som.
"Kto je to?"
"Pamätáš si na tvoje narodeniny? Paul bol ešte tu a Tina u rodičov. Oslavovali sme ich u nás."
"Pamätám, bola to jedna z najkrajších nocí v mojom živote. A bezkonkurenčne to boli najkrajšie narodeniny."
Zaspomínala som si na tú noc. Spravila som večeru, najedli sme sa a potom som mu dala darček. Zapli sme si film a videli sme z neho len päť minút. Ian sa ku mne naklonil, pobozkal ma a potom ma vzal na ruky. Preniesol ma ku mne do izby a vyšli sme z nej až na druhý deň poobede.
"Ale čo to má..." začal, ale nenechala som ho dohovoriť.
"Pamätáš si, čo som ti povedala o tom, čo k tebe cítim?"
"Samozrejme. Povedala si, že tak bezhranične, ako mňa budeš milovať už len naše deti."
Prikývla som a usmiala som sa.
"Počkaj... chceš povedať, že ty... my..." hľadela som na to, ako si to spája a ako mu to dochádza. "Chceš povedať, že sme traja?" spontánne mi položil ruku na brucho a usmieval sa. Ja som sa usmievala tiež a prikývla som.
Ian ma okamžite pobozkal. Vzal ma do náručia a točil sa so mnou po celej izbe. Nakoniec sme spadli do tej veľkej Damonovej postele. Ian ležal na boku a hladil ma po tvári.
"Milujem vás."
"Aj my teba," usmiala som ho a pobozkala. "Mali by sme sa vrátiť k ostatným."

Zišli sme dole, kde sedel zvyšok. Tina sa na nás usmievala. Ona jediná vedela, prečo takto žiarime. Ostatní po nás pokukovali a čakali. Ian si odkašľal, pritiahol si ma za pás k sebe a pozrel na nich.
"Chceli by sme vám niečo povedať."
"Opäť? Veď zasnúbení už ste," zasmial sa Zach.
"Roerig, sklapni," pozrela naňho škaredo Tina a on zdvihol ruky, akože sa vzdáva.
"My traja vám chceme niečo povedať," povedal hrdo Ian.
"No, čo také?" pýtal sa Mike, ale to už Candie s Ninou skákali po pľaci.
"Čo vám je?" spýtal sa ich Steven a Paul s Josephom, ktorí to pochopili sa začali smiať.
"Vy ste nepochopili to traja?" pozerala na nich Nina a čakala, kedy im to dôjde.
"Panebože!" potom sa na nás všetci vrhli a začali nám gratulovať.
Mňa a Tinu oficiálne predstavili Kevinovi a Julie, ktorí ukončili natáčanie a vytiahli šampanské. Ja som si pripíjala džúsom. Candie s Tinou sa na tom bavili, ale ja som vedela, že Tina sa dlho baviť nebude.
Kevin sa na chvíľu vyparil a keď zišiel dole vyzeral všelijako.
"Somerhalder, ja chápem, že si šťastný, ale nemusel si zdevastovať Damonovu izbu," začal sa smiať. Ian mykol plecami a oslavoval ďalej.
"Šéfe?" začal Paul. "Keď prišli naše polovičky a zajtra je Valentín, čo by si povedal na to, keby sme si spravili deň voľna?"
"Ale pätnásteho ste tu ako na koni. Nech si dievčatá užijú aj natáčanie," žmurkol na nás a odišiel.

My sme šli až o nejaké dve hodiny. Kým sa chalani boli prezliecť z kostýmov a osprchovať, my sme ich čakali v jedálni. Našťastie tam nikto nebol. Nahla som sa po svoju kabelku a vybrala som z nej testy. Tina na mňa vyvalila oči.
"To ti je načo? Veď už aj gynekológ ti to potvrdil," zasmiala sa.
"Ale to je pre teba, moja. Myslím, že si tehotná. Prosím. Urob si test. Prosím. Keď už kvôli ničomu inému, tak kvôli tvojej trafenej, tehotnej hormónmi pobláznenej kamoške," usmiala som sa na ňu a vložila som jej ich do ruky. Tina si povzdychla a dala ich do kabelky.
Len čo ju zazipsovala dnu sa dovalila Candie, že nás chalani čakajú na parkovisku a batožinu už máme u nich. Na parkovisku sme sa rozlúčili, popriali sme si krásneho Valentína a nasadli sme s Tinou každá do iného auta.

S Ianom sme šli najprv na nákup. Na hlave mal klobúk a ja som sa čudovala, že ho nezastavujú na ulici.
"Zlatko, už si zvykli, že tu bývame. Stane sa to len raz za čas. Inak by sme museli naozaj chodiť po kanáloch," objal ma a pritúlil si ma k sebe. Keď sme nakúpili, Ian ma zaviezol k nemu.
"Vitajte doma," šepol mi, keď otváral dvere, vzal ma do náručia a preniesol cez prah.
"Ešte sme sa nevzali."
"Ja viem. Ale prišlo mi to správne," pobozkal ma na nos a šiel po nákup do auta. Keď som mu chcela pomôcť, zakázal mi to.
Nákup vyložil v kuchyni a moje kufre odniesol do spálne. Ja som zatiaľ v kuchyni vykladala potraviny z tašiek. Ian prišiel ku mne, vzal ma za ruku a ukazoval mi celý dom. Nakoniec sme došli do spálne. Nechal ma vybaliť sa a šiel pripraviť večeru.
Vybalila som si veci, vzala som uterák a šla som do sprchy. Po pár minútach som začula, ako Ian volá moje meno. Keď vošiel do kúpeľne, vydýchol si. Usmiala som sa naňho a za košeľu som ho vtiahla k sebe. Ian sa perami prisal na moje a pritlačil ma na kachličky. Vyzliekala som mu mokrú košeľu, zatiaľ čo on rukami blúdil po celom mojom tele.

Varili sme spolu. Spravili sme pečené kura na mandliach. Tá vôňa bola úžasná. Bola som tak neskutočne hladná, až som sa nevedela dočkať. Ian sa zo mňa smial.
"Láska, tým, že budeš hypnotizovať pec, to kura neupečieš rýchlejšie."
"Nebuď na mňa zlý," zamračila som sa a stúlila som sa mu do náručia. Opieral sa o linku a hladil ma po chrbte.
"Neboj, o desať minút budeme večerať."
Zjedla som všetko, čo bolo na tanieri. A Ian ma hneval, lebo mi z neho kradol. Potom mi to však vynahradil bozkami. Po večeri sme si sadli do obývačky. Ležala som mu na kolenách a on ma hladil po vlasoch. Ani neviem ako som zaspala.

Ráno som sa prebudila a opäť mi bolo zle. Dobehla som na záchod a rozlúčila som sa s tou chutnou včerajšou večerou. Ian stál do sekundy pri mne a držal mi vlasy.
"Láska, si v pohode?"
"V úplnej," šepla som a umyla som si zuby.
"Naozaj?"
"Uhm. Len tvoje dieťa trocha protestuje."
Ian ma okamžite vášnivo pobozkal. Pritiahol si ma za pás k sebe a spojil naše pery. Položila som mu ruky na ramena a pritisla som sa bližšie k nemu.
"To bolo začo?"
"Milujem spôsob, akým si povedala tvoje dieťa. Akým hovoríš naše malé. Milujem, keď o ňom rozprávaš. Milujem vás oboch. Čo si dajú moje lásky na raňajky?"
"Len ovocie tatino. Nič iné by som v sebe neudržala."
Ian ma vzal na ruky, uložil ma do postele, pobozkal ma na čelo a zmizol v kuchyni. Vrátil sa s ovocím v miske. Boli tam jahody, banány a broskyne. Slintala som. Ian si ku mne sadol a kŕmil ma.
"To ti je stále takto?" spýtal sa.
"Nie, teraz je to vlastne super. Posledné dva týždne som v sebe nevedela udržať vôbec nič. Len som plakala a zvracala."
"Prepáč," šepol.
"Nie je to tvoja vina. Bola som hlúpa, konala som unáhlene a hormóny sa zbláznili. To sa stáva."
"Čo chceš robiť dnes?" spýtal sa ma s úsmevom.
"Hmm, čo ja viem," zasmiala som sa, vzala som mu misku z rúk, položila som ju na nočný stolík a stiahla som ho na seba.

Poobede sme sa boli s Ianom poprechádzať po meste. Držali sme sa za ruky a Ian ma vodil po všetkých miestach, ktoré mal rád. Zašli sme si do pizzerie, lebo som bola hladná a potom sme šli domov.
Sedela som pred kozubom a pila som horúcu čokoládu. Ian umýval riad po večeri. Po pár minútach si ku mne prisadol a oboch nás zabalil do deky.
"Tam hore dáme obraz od Tiny," ukázal a pobozkal ma na krk.
"Bude sa tam nádherne hodiť," šepla som a oprela som sa oňho.
"Chcem, aby si tu ostala navždy."
"Ostanem. Len čo budem mať titul a skončený tretí rok."
"Nechcem, aby ste boli ty a malé tak ďaleko."
"Ani ja už nechcem byť od teba," natočila som k nemu tvár a pobozkala som ho. Ian mi vošiel rukou pod tričko a opatrne si na mňa ľahol. Rozopínala som mu košeľu a šalela som z jeho bozkov a dotykov. Perami jemne kĺzal po mojom tele a ja som sa chvela, hoci hneď vedľa plápolal oheň.

Ráno sme prišli na set pomerne skoro. Boli tam ešte len Candie, Matt, Zach a Joseph. Všetci sa usmievali. Joseph sa chvastal, že volal s Mimou a vyzeral, že v noci ani nespal. Potom prišiel rovnako vysmiaty Mike a ja som presne vedela, ako chalani využili voľný deň.
Keď prišla Tina s Paulom rozutekala som sa k nim. Paul ma objal a šiel sa prezliecť. Pozerala som na Tinu a čakala som na odpoveď.
"Tak?" spýtala som sa, keď nič nevravela.
"Bol to nádherný Valentín."
"Takže áno?" tešila som sa.
"Nerobila som si test. Nebolo kedy."
"Tak fajn," tlačila som ju k toaletám.
"Odkedy máš takú silu?" spýtala sa ma prekvapene.
"Som tehotná. Nechci ma vytočiť a zalez do kabínky," stála som so založenými rukami.

O desať minút vyšla Tina vonku. Pozerala pred seba a vyzerala, že sa tak skoro nespamätá. Nemusela som čakať na odpoveď. Výsledok mi bol jasný, len čo som zbadala jej neveriaci výraz na tvári.
"Pozitívny," šepla.
"ÁNO ÁNO ÁNO. Ja som to vedela! Ja som to vedela," usmievala som sa a šťastne som skákala okolo nej.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama