27. kapitola: Náš americký sen

4. dubna 2012 v 18:38 | Mary


"Kde máš manžela?" opýtala sa ma Mima len čo som sa zjavila v obývačke. Vyzerala akoby práve vstala.
"Ostal ešte v práci. Nehovor mi, že si doteraz spala," Mima prikývla a ja som pokrútila hlavou. "Mám pre teba prekvapenie."
"Aké?" začudovala sa.
"Čo by si povedala na menší výletík," ukázala som jej letenky do Yellowstonu.
"Ja ťa zbožňujem!" rozbehla sa ku mne, objala ma a bežala sa zbaliť. Zasmiala som sa a šla som do kuchyne pripraviť večeru.

Dostala som strašnú chuť na kura s ananásom. Keď som si všimla, že ananás je doma, tak som si od radosti poskočila. Kým som dovarila, prišiel z práce aj Ian, aj Mima, ktorá už bola zbalená. Oproti ránu vyzerala neskutočne šťastná.
"Čo to tu tak krásne vonia?" spýtal sa Ian, keď vošiel do kuchyne.
"Večera."
"Hmm, tak kvôli tomu by som sa aj oženil," zasmial sa, objal Mimu a mne vtisol bozk.
"Keď sa chceš ženiť len kvôli tomuto, radšej si nájdi kuchárku," vybrala som kura z pece.
"Ups, a nie si ty už náhodou ženatý?" Mima sa tvárila, akoby sa snažila spomenúť si na nejaký veľmi dôležitý fakt.
"Možné to je," mykol plecami Ian a šiel sa osprchovať.
"Blázon," zasmiala sa Mima.
"Hej, ale môj blázon."
Večerali sme na terase. Ian nám vravel, kam môžeme ísť, čo by sme mali vidieť a na čo si máme dávať pozor. Po štvrťhodinovom monológu som ho poslala do spálne. Ten chlap by mal prestať piť kávu. S Mimou sme upratali riad a šli sme spať aj my.

V izbe som sa začala baliť. Nevedela som, čo si mám so sebou vziať, takže som toho pre istotu nabalila viac. Stála som v šatníku a premýšľala, čo ešte pribalím, keď som okolo pása pocítila Ianove ruky.
"Miláčik, čo to robíš?"
"Balím si veci?"
"Vyzerá to, akoby si sa ku mne už nechcela vrátiť," povedal smutne. Otočila som sa k nemu a objala som ho okolo krku.
"Ian, som žena, samozrejme, že ak by som mohla, zbalím so sebou aj skriňu."
"Ale vrátiš sa, však?" pohladil ma po tvári a vpíjal sa mi do očí.
"Mám sa vrátiť?"
"Samozrejme, čo by som bez teba robil?"
"Žil na reštauračnej strave," pohladila som ho na krku.
"No vidíš, ak ti záleží na mojom zdravom vývine, tak by si sa mala vrátiť," šepol presvedčivo a ja som sa rozosmiala.
"Tvoj zdravý vývin je u mňa na prvom mieste."
"Som rád, že to berieš takto vážne," usmial sa a jemne sa perami obtrel o moje.
"Všetko, čo sa týka teba beriem vážne," vplietla som mu ruky do vlasov a o krok som cúvla. Opierala som sa o stenu, Ian mi prešiel rukami na boky a pritisol sa ku mne. Keď začal bozkami zasypávať krk, prudko som sa nadýchla. Vkĺzla som mu rukami pod tričko, hodila som ho niekam za seba a tlačila som ho k posteli. Ian sa zasmial a stiahol si ma na seba.
Ležala som chrbtom opretá o Ianovu hruď. On sedel opretý o posteľ a hladil ma po vlasoch.
"Joey vie, že ideme preč?"
"Hej," povedal neutrálne.
"Povieš mi o tom?"
"Vravel som Kevinovi, že zajtra prídem neskôr, aby som vás zaviezol na letisko. Joe sa najprv opýtal, kam idete. Vyzeral, že ho ide rozhodiť od zlosti. Povedal som, že na výlet. Nasadil neutrálnu masku a tváril sa, že ho to nezaujíma."
"Rozprávala som sa s ním dnes ráno. Priznal sa, že spolu spali. A v podstate priznal, že ju miluje. Bol žiarlivosťou bez seba. A keď som sa opýtala, čo cíti, tak začal útočiť. Vieš tie reči typu nie je to tvoja vec... ale jeho pohľad vravel o inom."
"Joe v tom bol po uši už v New Yorku. Myslím, že tak dlho odolával kvôli Emily. A naplno si to uvedomil počas stanovačky. Ten víkend. A cíti sa zradený."
"Ja viem. Ale Mima si myslí, že miluje Emily. Musíme niečo urobiť, kým Mima nespraví chybu a nevydá sa."
"Joe sa teraz nebude snažiť získať si ju. Vieš, že mužská hrdosť je posvätná."
"Viem, žijem s jedným Egom."
"Hej, ja som skromný," pozrel na mňa provokačne.
"Samozrejme," pretočila som očami a vrátila som sa k pôvodnej téme. "Prosím, skús ho nejako donútiť popremýšľať nad všetkým, kým sa vrátime. Nech sa aspoň porozprávajú."
"Urobím pre to všetko, čo bude v mojich silách."
"Si úžasný," šepla som a natočila som k nemu tvár, aby som ho pobozkala.

Ráno sme sa s Ianom spolu osprchovali, dobalila som si zvyšné veci a zišli sme dole. Kufor sme položili k dverám a sadli sme si na gauč. Ian ma objal okolo ramien, hlavu som si zložila na jeho rameno a chytila som ho za ruku, ktorú mal na mojom stehne. Nechcela som si to priznať, ale odchádzalo sa mi od neho ťažko. Možno by som sa už nemala vrátiť. Ak sa vrátim, neviem, ako zvládnem koniec leta. Ian cítil, že som nepokojná.
"Láska," šepol, položil mi prst pod bradu a zahľadel sa mi do očí. "Skoro sa mi vráť," povedal zúfalo a ja som v tej chvíli vedela, že sa vrátim.
"Samozrejme. Len čo budem vidieť, že Mima sa má fajn. Chcem s ňou stráviť trocha času na našej vysnívanej dovolenke."
"Ja viem. A viem, že som strašný sebec, ale budeš mi chýbať. Takýto pocit pri lúčení som naozaj ešte nikdy nemal," pohladil ma po tvári a pobozkal ma.
"Miláčik, neboj sa. Prídem k tebe. Kam inam by som šla?"
"No, to teda neviem, ale hocikam by si šla, zbožňovali by ťa."
"Ty v noci tajne študuješ ako skladať žene komplimenty, však?" obvinila som ho a on sa zasmial.
"Nie, ale keď zaspíš, tak ťa pozorujem."
"Ja som vedela, že vy upíry máte niečo spoločné. Aj Edi očumoval Bellu."
"Ale Edi to robil, keď ona o ňom ešte nevedela, my sme manželia," povedal hrdo a opäť ma pobozkal.
"Ehm," začula som odkašľanie a s Ianom sme sa od seba odtiahli.
"Prepáč," pozrela som na Mimu a usmiala som sa.
"Mali by sme už ísť, aby sme nezmeškali lietadlo," oznámila Mima. Prikývla som a postavila som sa. Ian vstal spolu so mnou, aby nás odviezol.

Ian naložil batožinu a naštartoval. Sadla som si na miesto spolujazdca a usmiala som sa naňho. Ian ma chytil za ruku a celú cestu ma nepustil.
"Ako dlho sa tam plánujete zdržať?" spýtal sa cestou.
"Ešte nevieme," mykla som plecom a hľadela som pred seba.
"Neboj sa, priveziem ti ju späť," prisľúbila mu Mima.
"Len aby," zasmial sa.
"Ian?"
"Hm?"
"Joe vie, že na pár dní odchádzame?" spýtala sa Mima a ja som sa k nej otočila.
"Vie," odvetil stroho.
"Aha, dobre....iba som bola zvedavá," povedala.

S Ianom som sa lúčila dlho. Mima sedela na lavičke a čítala si, ja som Iana poslala preč asi trikrát, ale stále som si ho k sebe stiahla späť a pobozkala som ho. Keď som sa už odhodlala a nechala ho ísť, vrátil sa sám.
"Budeš mi chýbať," šepol.
"Aj ty mne, ale už choď, lebo ťa vezmem so sebou," zasmiala som sa, vtisla som mu bozk na pery a strkala som ho preč. Ian ma však pevne objal, vplietol mi ruku do vlasov a pobozkal ma tak, že sa mi z toho točila hlava ešte v lietadle.

V lietadle Mima zaspala. Tesne pred pristátím som ju prebudila a pohrozila som jej, že jej nedovolím spať, kým tu budeme. V kostiach cítim party. Dorazili sme do hotela a Mima sa hodila na posteľ a chválila si pohodlie.
"Tak na to rýchlo zabudni. Pred nami je ešte celá polovica dňa, niečo som vymyslela," usmiala som sa.
"Užívaš si voľnosť?" rypla si Mima.
"Vieš ako milujem slobodu," mykla som plecom a hodila som sa na svoju posteľ. Potom som sa zamyslela. "Už si ani nepamätám, kedy som bola na poriadnej párty, kde som sa opila a pretancovala celú noc," hovorila.
"Nezabúdaj, že si vydatá," pripomenula mi.
"Raz za čas si môžem vyhodiť z kopýtka....no na to potrebujem parťáčku," usmiala som sa na ňu.
"Ako za starých čias?" sadla si a oči jej zažiarili.
"Že váhaš!" vyskočila som z postele.

O dve hodiny sme podľa slov recepčnej mierili k nejakému podľa jej slov super podniku, kde sa dá zabaviť.
Vošli sme dnu a uznanlivo sme sa poobzerali. Hrala tam super hudba a nebol nijako extra preplnený. S Mimou sme si to namierili rovno k baru a objednali sme si drink. Kým nám ho barman urobil, obrátili sme tri vodky.
"Na slobodu," pripila som.
"Na zabúdanie," pripila Mima.
"Na nás," pripili sme spolu tretím poldeci a barman pred nás postavil drinky. Napili sme sa a šli sme na parket.
Vybláznili sme sa ako kedysi. Všetci chlapi na nás šli oči nechať a ženy na nás pozerali so zmesou žiarlivosti a závisti. S Mimou sme sa zasmiali a po piatich pesničkách sme šli doplniť hladinu alkoholu.
Sedeli sme pri bare a smiali sme sa na názvoch nápojov. Zrazu si to k nám zamierili dvaja celkom pekní muži. Pozrela som na Mimu a rozrehotala som sa.
"Toto mi niečo pripomína."
"Nie, ja už žiadneho chlapa, ktorý mi môže ublížiť do svojho života nemienim vpustiť."
"A ja sa nemienim znova opitá vydať. Myslím, že v Štátoch nie je povolená polyandria," rehotala som sa.
"Ahoj krásky, nepridáte sa k nám?" spýtal sa ten svetlovlasý.
"Nie," povedala Mima jednoznačne.
"Aká jednoznačná odpoveď," sklamane povedal ten druhý.
"Stáva sa. Máme dámsku jazdu. Potrebujeme si ujasniť manželov a milencov a nepotrebujeme ďalších, aj keď máš naozaj božský zadok," vysvetlila som. Mima na mňa pozrela.
"Sarah, ty si už opitá. Čo by na to povedal tvoj manžel?" pokrútila hlavou a hrala našu obvyklú hru Zmeň si meno, keď si v bare.
"Trish, som v pohode," odvetila som, hoci sme boli obe už troška pod parou.
"My už pôjdeme," ozvali sa chalani.
"To bude najlepšie. Veľa šťastia na love," usmiala som sa a zamávala som im.
"Keď tak nad tým premýšľam, mohla s nimi byť sranda," vzdychla si Mima.
"Nemohla, hlavne nie teraz. Musíš si ujasniť to, čo sa stalo s Joeym," povedala som jej.
"Ty vieš, čo sa stalo?" došlo jej, že nehovorím o hádke. "Hajzel utáraný!"
"Chlapi sú hrozne čitateľní. Nič nepovedal. Nie nahlas."
"Nechcela som, aby si si o mne myslela niečo zlé."
"Preboha, veď ja sama som ti vravela, aby si po ňom skočila," pokrútila som hlavou.
"Hej, to je pravda, takže je to tvoja vina," rozosmiala sa Mima a ja s ňou.
"Samozrejme. Zvaľ to na mňa," smiala som sa a obrátili sme ďalšie pol deci.
"Ja som ho nechcela podviesť... Michala... naozaj..." hovorila Mima. "Proste sa to stalo... nešlo to zastaviť."
"Podľa mňa si ho nepodviedla," mykla som plecom a odpila som si z drinku.
"Veď som spala s Josephom. Mary, s Michalom ešte stále chodím, sme zasnúbení, to znamená, že som ho podviedla."
"Nepodviedla," stála som si za svojim. "Podviesť môžeš toho, koho miluješ, napríklad aférkou na jednu noc," objasnila som jej.
"No a tak to bolo," mykla plecom a obrátila pohárik.
"Nebolo, lebo ty už dávno nemiluješ Michala, ale Josepha a rozhodne to nebolo na jednu noc, inak by si dokázala normálne spať a neopíjali by sme sa tu. Nie sme tu kvôli výčitkám, že si podviedla Michala, ale preto, lebo máš pocit, že si oklamala Joeyho. Je tak?" Mima na mňa pozerala a nič nevravela. Obe sme vedeli, že mám pravdu. Obe sme vedeli, že sa poznáme pridobre na to, aby sme niečo predstierali.
"Asi sa opijem," povedala Mima.
"Opijeme sa spolu," usmiala som sa na ňu a objednala som fľašu. Do konca večera sme ten rozhovor nerozoberali. Proste sme pili a pili a pili. A od istého momentu mám alkoholovú amnéziu.

Ráno som sa prebudila na strašnú bolesť hlavy. Mima spala na vedľajšej posteli. Len tak trocha naopak. Na vankúši mala nohy, jedna ruka jej visela z postele a hlavu mala pod perinou.
Vytrieskala som sa z postele, pričom som zletela na zem, lebo som bola zamotaná v perine ako idiot. Perinu som položila na posteľ a ja som vstala zo zeme. Zatočila sa mi hlava a prišlo mi nevoľno. Okamžite som trielila do kúpeľne a objala som záchodovú misu.
"Dobré ráno," povedala Mima od dverí rozospato.
"Mhm," zamumlala som a umyla som si zuby. Šla som objednať raňajky a Mima šla zatiaľ do vane. Potom sme sa prestriedali. Keď som vyšla z kúpeľne už ako človek, na stole bolo čerstvé pečivo, šunka, syr a šalát. S úsmevom som k tomu zamierila. Mima už sedela pri stole a usmievala sa. Naliala som si džús a keď som zacítila jeho vôňu trielila som objať záchod znova.
"Mary, si v pohode?" pýtala sa ma Mima.
"Ešte nikdy mi nebolo tak zle z alkoholu," šepla som, keď som si bola istá, že už nemám čo zvracať.
"Preto sa pýtam, či si v pohode, takto som ťa ešte nevidela," zamračila sa.
"Hej, len som asi veľa miešala," vstala som, znova som si umyla zuby a mierila som si to do izby.
"Nemyslíš, že by to mal vedieť Ian?"
"Nie, veď sa nič nedeje," odvetila som a donútia som sa zjesť suchú žemľu. Mima na mňa podozrivo pozrela, ale potom to nechala tak.

Po raňajkách sme si ešte trocha pospali a potom sme sa šli prejsť po meste. Fotili sme si pamiatky a rozprávali sme sa o bežných témach. Po chvíli sa na mňa Mima vážne pozrela.
"Mary, to, o čom sme vraveli včera..."
"Ak o tom nie si pripravená hovoriť, tak nemusíš. Urovnaj si to v sebe a potom sa porozprávame. Nechcem ťa k tomu nútiť."
"Ďakujem," vďačne sa na mňa usmiala a potom ukázala na nejakú budovu oproti nám. Pozrela som sa tam a zaškvŕkalo mi v bruchu. Takú pizzu by som si naozaj dala.

O pol hodinu nám už čašník servíroval dve veľké chutné pizze. Akosi sme sa ulakomili na obe. Vyzerali úžasne.
"Takže, zajtra Grand Canyon?"
"Och, áno, tak sa naňho teším," rozžiarila sa Mima.
"Ja tiež. A tak mi napadlo, že keď už sme tu na tomto konci Ameriky, čo keby sme si zašli aspoň na dva tri dni do Vegas a potom LA."
"A čo tvoj manžel? Mary, nebojíš sa, že Nina sa o niečo pokúsi, kým si tu?"
"Myslím, že nie. Teda... dúfam, že Ian ju odbije. A ak nie, tak to znamená, že ju má rád a ja sa stiahnem."
"Fakt?" spýtala sa prekvapene.
"Uhm," prikývla som a zahryzla som sa do pizze. "Ale najprv by som jej rozbila ciferník."
"S tým by som ti s radosťou pomohla," zasnívala sa.
"S tým rátam," zasmiala som sa.
"Tak potom pozajtra Las Vegas!" zatlieskala Mima.

Na hotely sme si pobalili veci, aby sme nemuseli zajtra, keď sa večer vrátime z výletu. To si už len vezmeme kufre a pôjdeme na letisko. Kým sa Mima sprchovala, ja som sťahovala fotky do notasa, aby som mala voľnú pamäťovku. Vtom mi začal zvoniť mobil.
"Mary?"
"Ian?" potešila som sa, keď som začula jeho hlas.
"Ahoj, láska. Ako sa máš."
"Skvelo," odvetila som rýchlo a zamlčala som to, že mi celý deň bolo dosť zle.
"Takže ti nechýbam?" jeho hlas bol smutný a ja som si vedela živo predstaviť, že hádže smutné očká.
"Chýbaš. To sa ale nedá povedať o tebe. Celý deň si sa mi neozval. Asi ťa okupovala zlodejka manželov," povedala som rozhorčene.
"Tak po prvé, chýbaš mi tak, až to nie je možné. Včera som ani nespal. Po druhé, ty si sa mi neozvala tiež a po tretie, áno, Nina sa snažila zavesiť sa na mňa, ale ja som verný svojej úchvatnej manželke."
"Miláčik," šepla som dojato. "No ja som sa neozvala lebo... my sme s Mimou trocha... hmm..."
"Užívali ste si slobodu, pili ste a boli ste niekde von, však?"
"Uhm. Tak trocha som to prehnala."
"Ale nie si znova vydatá?" spýtal sa so smiechom.
"Ha, ha, ha," odvrkla som mu.
"Prepáč, len stále ďakujem bohu, že to vtedy takto dopadlo."
"Ja tiež."
"Musím ísť. Zajtra vstávam o štvrtej, lebo Kevin sa zbláznil."
"Jasné, my ideme na výlet, tiež by som mala končiť. Pozdravuj všetkých."
"Aj zlodejku manželov?"
"Taj sa len opýtaj, či má rada svoj úsmev, bez chirurgického zásahu," odvetila som úplne vážne a Ian sa rozosmial.
"Opýtam. Pá Mary."
"Pá. A Ian?" šepla som. Ani neviem, čo som chcela povedať. Alebo možno viem, ale nešlo to. Vysloviť to by znamenalo, že nie je cesty späť a hoci viem, že nie je aj bez toho, chcela som sa tváriť, že ešte stále mám na výber.
"Áno?"
"Dávaj na seba pozor," odvetila som napokon.
"Aj ty na seba. A skoro sa mi vráť," šepol a zložil.

Na druhý deň sme s Mimou šli na Grand Canyon. Nič krajšie som v živote nevidela a to som vydatá za Pána Dokonalého. Síce tie veci sa nedajú zrovnávať, ale Grand Canyon bol nádherný. Cítila som sa tak malá. Pozrela som na Mimu a videla som ako jej žiaria oči. Bola oveľa šťastnejšia ako pred troma dňami. Bola to Mima, ktorú som poznala pred Amerikou. Šťastne som ju objala okolo ramien a tešila som sa z toho, že som tam.
Večer sme prišli na hotel, vzali sme si veci, odhlásili sme sa a namierili sme si to na letisko. Ianovi som napísala SMS, že ma chvíľu nezastihne, lebo meníme stanovište.

Vo Vegas sme sa zdržali tri dni. Cez deň to mesto spalo. Fakt. A my s ním. Prispôsobili sme sa tomu režimu takmer okamžite. A v noci... to bola iná káva. Bary, kasína, podniky. Za jeden večer sme s Mimou vymietli asi sedem. Sedeli sme v tom poslednom a pili sme drink.
"Na náš sen o Amerike," pripila Mima.
"Na všetky naše sny," pripila som ja.
"Vieš, toto je super leto. Naozaj. Najlepšie zo všetkých."
"Hej," usmiala som sa. "Ak by som mala niekedy možnosť zastaviť čas, chcela by som ho zastaviť tu. A ostať takto navždy."
"Na to sa napime," usmiala sa Mima.
"Nie, toto je môj posledný," protestovala som.
"Fakt? Veď je to len prvý alko. A to sme v siedmom bare."
"Ja viem, ale po tom, ako som dopadla naposledy naozaj nemám chuť objímať hajzle často."
"To ti verím, vyzerala si tak mierne zeleno až sivo."
"Hovoríš to ako predpoveď počasia."
Mima potom začala normálne hlásať a obe sme sa smiali, až sme mali kŕče.

Keď sme prišli do LA, už na letisku sme boli ako v extáze. Taxík nás zaviedol do nášho hotela na pláži. Takmer som odpadla. Bolo tam nádherne. Výhľad na more, klimatizácia, skvelá hotelová reštauráciu, možnosť surfovania aj kurzov, pekní plavčíci, bazén, skvelá pláž.
V izbe sme vyložili kufre a vyšli sme na balkón. Vonku bolo nádherne. Živo. Presne pre nás. Pozreli sme sa na seba, zasmiali sme sa a okamžite sme sa prezliekli do plaviek, aby sme si užili to nádherné počasie.

Tretí deň, čo sme boli v LA sme boli nakupovať. Kúpili sme aj darčeky ostatným z castu. Nezabudli sme dokonca ani na Ninu. Kúpili sme jej krikľavoružové tričko s nápisom I`m a Barbie girl. Ianovi som kúpila si tri klobúky. Nevedela som sa rozhodnúť ktorý. Dokopy som ich preňho mala už päť. Jeden z Vegas a jedn z Yellowstovnu. Šli sme okolo obchodu s bielizňou a Mima ma zatiahla dnu.
"Kúp si toto, Ian to ocení," zasmiala sa a v ruke držala... nič.
"Nie, to radšej toto, nech sa mu naštartuje predstavivosť," ukázala som iný model a zasmiala som sa. Pozrela som sa naňho poriadne a musela som uznať, že sa mi páči. Jemne fialová, krajkovaná spodná bielizeň s podväzkami.
"A vezmi aj tieto," ukázala Mima na čierny komplet.
"To je pekné," dala som to do košíka, šla som si to vyskúšať a potom sme šli k pokladni.
Odtiaľ sme šli do cukrárne. Mala som hroznú chuť na niečo jahodové s čokoládou a vanilkou. Keďže som sa nevedela rozhodnúť čo, vzala som si až dva koláče. V poslednom čase ma takéto chute prepadávali čoraz častejšie. Mima na mňa občas podozrivo pozrela, ale potom to vždy nechala tak.
"Uvedomuješ si, že sme už desať dní mimo Atlanty?" spýtala sa Mima a v hlase jej znel zvláštny smútok.
"Tak trocha. Ian mi to pripomína každý deň, keď spolu voláme."
"Asi by sme sa už mali vrátiť. Tvoj manžel je už aj tak celý bez seba."
"Si na to pripravená?" spýtala som sa jej.
"Myslím, že hej," povedala odhodlane.
"No nápis Hollywood sme stihli a chodník s hviezdami tiež, takže sa môžeme pozajtra vrátiť. Zajtra pôjdeme naposledy k moru."
"To je dobrý plán," usmiala sa Mima.
Z rozhovoru s Ianom, som vedela, že aj Joey je pripravený na opätovné stretnutie. Keď sme spolu včera volali, tak vravel, že Emily odišla dva dni po nás, pretože Joe ju poslal preč a chcel premýšľať. Neviem, k akému záveru dospel, ale Ian vravel, že sa ho stále vypytuje, kedy sa konečne vrátime a je nervózny z toho, že nemá presný údaj.
"Mima a budeš sa chcieť zhovárať aj s Joeym?" to bolo prvýkrát, čo som načala tú tému. Chcela som, aby o všetkom pokojne popremýšľala a bola si istá.
"Ak bude on chcieť hovoriť so mnou," povedala potichu. "Rada by som, pretože neznesiem to napätie medzi nami. Aj keď má Emily, dúfam, že náš vzťah bude môcť opäť byť aspoň priateľský."
Usmiala som sa, pretože ak povedala aspoň, tak možno v kútiku duše dúfala, že z toho bude niečo viac. Veď predsa máme pred sebou ešte šesť týždňov prázdnin.

Prišli sme na hotel a pomaly sme sa balili, aby sme zajtra večer nemuseli. Radšej sme zbalené deň skôr, ako päť minút pred odchodom sa plašiť. Sedeli sme na terase a uvažovali nad tým, čo budeme robiť večer, keď mi zazvonil mobil. Volal mi Joseph. Zrazu som z toho mala čudný pocit.
"Joey? Deje sa niečo?" spýtala som sa opatrne. Mima zadržala dych a pozerala na mňa.
"Ian... vrátiť... nemocnica..."
"Joseph Morgan! Hovor pomalšie, nič ti nerozumiem."
"Musíš sa okamžite vrátiť, Ian mal nehodu, natáčali sme jednu scénu a on ju chcel zvládnuť sám, hoci dablér bol pripravený. Ale niečo sa pokazilo, neviem presne čo. Ian je v nemocnici," ďalej som nepočúvala.
Skĺzla som sa pri stene na zem. Mima vzala môj mobil. Jej hlas ku mne doliehal len z diaľky. Po chvíli zložila a čupla si ku mne.
"Idem objednať letenky," šepla.
Prikývla som, hoci som celkom nevnímala na čo. Mima si ku mne po chvíli opäť prisadla. Objala ma a ja som sa rozplakala.
"Neboj, bude v poriadku."
"Chcem ísť za ním," šepla som.
"Ideme."
"Čo budem bez neho robiť?" spýtala som sa a trikrát sa mi pri tom zlomil hlas.
"Na také veci ani nemysli. Joe vravel, že to nie je až také zlé. Ian bol dokonca pri vedomí, keď ho viezli do nemocnice."
"Vážne?" spýtala som sa zúfalo.
"Neklamala by som ti."

V lietadle ma Mima držala za ruku. Videla, aká som rozrušená. A ja som sa nevedela upokojiť. Ten telefonát a Joeyho vydesený hlas ma tak vystrašili, že som si nevedela pomôcť. Potrebovala som ho vidieť. Potrebovala som vedieť, že je v poriadku. Potrebovala som byť pri ňom. Objať ho. Byť tam preňho.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | 4. dubna 2012 v 19:45 | Reagovat

Super kapitola :D :D

2 Nezmar Tempest Nezmar Tempest | 4. dubna 2012 v 21:43 | Reagovat

;-) super kapča. dufam žer je Ian v poho, ale mmam
takeho tuchA že Mary je tehotna. . .. 8-O  8-O
som velmi zvedava na buducu kapcu :-D  :-D

3 Zuzka Zuzka | 13. dubna 2012 v 20:44 | Reagovat

date este pokracovanie  ?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama