8. kapitola: Falošné narodeniny

10. března 2012 v 18:42 | Mary & Euka

V minulých kapitolách: Všetci sú nadšení z toho, že je Maggie späť doma. Všetci až na Elenu. Maggie a Elena sa nemajú v láske. Kedysi boli najlepšie priateľky, ich vzťah sa však pokazil. Elena Maggie neznáša a nechce ju v Mystic Falls. Lenže Maggie nepočúva nikoho. Robí si čo chce a kedy chce. Navyše jej robí veľkú radosť, keď môže Elene vrátiť každý úder alebo jej dať nejaký navyše. Dopadne Elenina oslava normálne, alebo skončí fiaskom, či dokonca katastrofou?



Zazvonila som na dvere a čakala, kým mi niekto príde otvoriť. Z domu sa ozýval smiech a hudba. Chvíľu sa nič nedialo, akoby ma nikto nepočul. Napokon sa dvere otvorili a v nich stála Elena.
"Tak napokon si predsa len prišla," pousmiala sa a pustila ma dnu.
"Nenechala by som si predsa ujsť tvoje osemnáste narodeniny," povedala som trocha chladne, no našťastie to nezbadala.
Vošla som do obývačky a poobzerala som sa po ostatných. Care na mňa zamávala a ja som si k nej okamžite prisadla. Chvíľu sme sa zhovárali. Očami som stále blúdila po miestnosti a hľadala jednu osobu. Napokon som ho našla. Stál v kuchyni pri pulte. Care už veselo rozoberala s Bonnie nejaké nákupy, tak som sa postavila a šla som za ním.
"Nečakal som, že tu budeš," priznal sa a premeral si ma.
"Nechcela som prísť."
"Tak teda, čo tu robíš?"
"Prišla som kvôli tebe, Stefan," odvetila som a nenápadne som ho chytila za ruku.
"Tak decká, ako? Bavíte sa?" spýtal sa Jer, ktorý k nám pribehol.
"Samozrejme. Je to tu perfektné. Iste si to pripravoval ty," pochválila som ho.
"No... tak trocha... teda, hej, ja. Vďaka. No tak ja idem po Bonnie, nech si zatancujeme," usmial sa na nás a zmizol.
"Stefan?" pozrela som naňho prosebne. "Zatancoval by si si so mnou?"
"Pravdaže, Maggie," chytil ma za ruku a viedol na improvizovaný tanečný parket. Vkĺzla som mu do náručia a pritlačila som sa naňho. Hrala pomalá hudba. Rukou som ho hladila po hrudi a bolo mi jedno, že Elena nás môže vidieť.
"Čo robíš?" spýtal sa mäkko.
"Už som ti povedala, že sa hrám," šepla som mu a jemne som ho pobozkala do priehlbiny pod uchom.
"Smiem tancovať so Stefanom?" spýtala sa Elena vedľa nás.
"Pravdaže, sú to tvoje narodeniny a tvoj priateľ," ustúpila som a žmurkla na Stefa.
Šla som si sadnúť na gauč a pozorovala som ich dvoch ako tancujú. Asi po dvoch piesňach Stefana vystriedal Damon. Stef kráčal ku gauču a ja som ho pozorovala. Keď si prisadol, usmiala som sa naňho.
"Maggie, nie je to správne."
"Zakáž mi to," naklonila som sa k nemu a položila som mu ruku na stehno.
"Vieš, že nemôžem," šepkal a tváril sa, že moja ruka na jeho stehne ho ani trocha nerozptyľuje.
"Čo ti bráni?" spýtala som sa zúfalo a posúvala som ruku vyššie. "Kašli na pravidlá a sprav to, čo chceš. Neutekaj pred tým. Nebojuj s tým."
Stefan sa postavil a nechal ma na gauči. Pozrela som na svoj pohárik s vodkou. Kopla som ju do seba a šla som do kuchyne. Zrazu ma niekto chytil za ruku a trhol so mnou. Keď som sa spamätala, stála som v Eleninej izbe so Stefanovou rukou na ústach.
"Ššššš," pohladil ma po tvári a ruku nahradil perami. Okamžite som ho objala a vplietla som mu ruky do vlasov.
"Stef, čo to robíš?" šepkala som prerývane, kým perami blúdil po mojom krku.
"Prestal som sa brániť, to si predsa chcela, nie?" chytil ma za boky. Obmotala som mu nohy okolo pása a on ma vysadil na komodu.
"Konečne. Už som sa bála, že mi budeš odolávať večnosť," zasmiala som sa a vyzliekla som mu tričko.
"Ver, že tak dlho by som to nevydržal," rozzipsoval mi šaty a hodil ich niekam do izby. Perami sa opäť prisal na moje. Hladila som ho po hrudi a obkresľovala jeho svaly. Dostala som sa k opasku a jedným ťahom som ho rozopla. Stefan prerývane vydýchol a presunul nás na posteľ.
"Nie je to Elenina posteľ?" spýtala som sa, keď mi bozkával brucho.
"Čert to ber," vydýchol.
"Ty si ale zvrátený," objala som ho okolo pása a zaryla som mu nechty do chrbta. Stefan zavzdychal. Chvíľami som sa bála, že nás je počuť až dole.
Zrazu sa otvorili dvere. "Stefan? Maggie?" treštila oči Elena. Veď, aby nie. Ležala som nahá v jej posteli a jej nahý priateľ bol to jediné, čo som mala na sebe.
"Och, takmer by som zabudla. Všetko najlepšie, Elena," usmiala som sa.

Elena sa s krikom zobudila. Sedela som na strome pri jej izbe, užívala som si jej nočnú moru a rehotala som sa. Ani ten jej trápny náhrdelník ju neochránil, keďže som hybrid a železník na mňa nepôsobí. Aké krásne je trepať sa ľuďom do snov.
Ešte chvíľu som si vychutnávala jej vydesený výraz. Dozvuky toho sna mala ešte v čerstvej pamäti. Dnes sa postarám o to, aby prežila krásne narodeniny. Tak ako každý rok. Zoskočila som zo stromu a vybrala som sa s dobrým pocitom do školy.
Sedela som na parkovisku v aute a premýšľala som, čo urobím. Mala som ešte viac ako polhodinu čas, ale Elenin výraz, keď sa prebudila stál za to. Nakoniec som zavolala Kath.
"Dobré ránko, mrcha," zasmiala som sa do telefónu.
"Kto bol dnes ten šťastný?" spýtala sa so smiechom.
"Prečo by niekto mal byť?" spýtala som sa nevinne.
"Mrcha, neverím ti ani pol slova. Poznám ťa. Čo si vyviedla?"
"Dala som Elene prvý darček na narodeniny. Erotický sen o Stefanovi a mne. Rozdali sme si to priamo v jej izbe."
"Ty si zvrátená," zasmiala sa pochvalne.
"Učila som sa od najlepšej. Ale musím končiť, odposluch v dohľade," šepla som a zložila len čo som si všimla ako sa Care blíži ku mne.

Care niesla raňajky. Čerstvé pečivo z pekárne a kakao. Vďačne som sa na ňu usmiala a zjedla som svoju porciu. Pýtala som sa, čo jej mama zistila o tom mužovi. Vraj ho hľadali v niekoľkých štátoch. Útok sa vyšetruje, ale všetko nasvedčuje tomu, že sa stal obeťou hladných lesných zverov. Takmer som sa rozosmiala.
Počkali sme na ostatných a šli sme spolu do školy. Elena na mňa zazerala viac než vražedne. Ale v jej pohľade bolo čosi... nevedela som to identifikovať. Žeby jej ten sen pripomenul presne to, čo som jej pripomenúť chcela? Udalosti spred roka a pol. Spomienku na moje najhoršie narodeniny.

"Tak napokon si predsa len prišla," usmiala som sa na Elenu a pustila som ju dnu. Keď som sa jej v škole pýtala, či príde, nevedela, či bude môcť.
"Nenechala by som si predsa ujsť tvoje sedemnáste narodeniny," objala ma a vošla dnu.
Stála som v obývačke spolu s Care. Rozprávali sme sa ako skvele dopadla táto oslava. Hlavne to, že prišiel aj Ben. Strašne sa mi páčil. Boli sme spolu už párkrát von. Raz sme sa aj pobozkali, ale v kútiku duše som dúfala, že dnešok bude pre nás prelomový. Vyhľadala som ho medzi ostatnými a všimla som si, že Elena s ním tancuje.
"Smiem si zatancovať s Benom?" spýtala som sa Eleny, keď som k nim pristúpila.
"Pravdaže, sú to tvoje narodeniny a tvoj priateľ," ustúpila a zvláštne sa pozrela na Bena. Nevenovala som tomu však pozornosť. Len čo ma objal, bola som spokojná a šťastná. Tancovali sme spolu pár piesní. Ben ma hladil po chrbte a bozkával do vlasov. Bolo mi nádherne. Napokon ho prišiel vystriedať Tyler.
Všimla som si, že Ben sa zhovára s Elenou. Sedeli na gauči. Keď som sa tam pozrela znova, už tam neboli. Potrebovala som trocha pauzu. Všetci okolo mňa so mnou chceli tancovať, rozprávať sa, zabaviť ma, ale ja som naozaj potrebovala na trošku vypadnúť. Vybehla som do svojej izby. Keď som otvorila dvere, čakalo ma tam prekvapenie. Uprostred izby stála Elena nalepená na Benovi a navzájom si preskúmavali mandle. Obaja naraz sa na mňa otočili.
"Och, takmer by som zabudla. Všetko najlepšie Maggie," usmiala sa Elena a vyšla z izby.

Prišli sme do triedy a jediné voľné miesta boli vzadu. Vpredu sedeli všetky dievčatá. Pozrela som do rozvrhu a potom mi to došlo... matika a profesor Sellers.
"Čo myslíte, že dnes budeme preberať?" spýtala sa Bonnie zozadu.
"Dúfam, že malú násobilku," zasmiala som sa a otočila, lebo do vnútra vošiel profesor.
"Takže, dnešná hodina bude rozdelená na dve časti. Na prvej si preberieme novú látku, potom budeme chodiť počítať k tabuli a druhá časť bude samostatná. Budete si rátať sami a ja vás budem chodiť kontrolovať."
Stratila som sa pri prvej vete. Teda, to, čo vysvetľoval som preberala na minulej škole, takže som vypla a sústredila som sa len na to, ako hýbe perami, keď rozpráva. Na tón jeho hlasu a na jeho mocné ruky. Profesor sa párkrát pozrel na mňa a žmurkol. Ja som sa usmiala. Keď na mňa pozeral dlhšie, tak som si prečesala vlasy. Videla som, ako sústredene ma pozoruje.
Pri tabuli ma nechal rátať nejaký zložitý príklad, o ktorom som nemala ani len šajnu, napriek tomu, že raz som to už brala. Stál vedľa mňa, občas sa ma letmo dotkol a vysvetľoval nám všetkým podstatu.

Doma som ležala rozvalená na posteli so slúchadlami v ušiach. Po pár minútach mi do izby vtrhol Tyler a niečo hovoril. Pozerala som naňho bez pohnutia. Keď mu po pár minútach došlo, že ho nepočúvam, nahol sa ku mne a slúchadla mi vytiahol.
"Pohni si, nech nemeškáme."
"Braček, ja nikam nejdem."
"Maggie, no tak. Skús sa prekonať."
"Pozri, za posledný týždeň som mala pretvárky dosť. Ďalšiu naozaj nepotrebujem. A na oslave Eleniných narodenín by som sa musela pretvarovať celý čas."
"Tak teda dobre. Ale ak by si si to rozmyslela, oslava je u Salvatoreovcov."
Tyler odišiel a ja som si znova dala slúchadlá do uší. Asi po polhodine som vstala a prešla ku truhlici, v ktorej som mala odložené spomienky na minulý život. Opatrne som ju odomkla a vytiahla som z nej jeden balíček.
Listovala som si v tých diároch a spomínala som na časy, keď Elena bola človek, ktorému som mohla veriť. Človek, ktorý stál za mnou. Človek, ktorý by ma nebol schopný podraziť. Na časy, keď ja som bola človek s citmi. Uvedomila som si, že jej ten posledný darček dlhujem. Vlastne to dlhujem aj sebe. Tej časti môjho ja, ktorá zomrela.
Keď sme mali asi osem rokov, tak sme si všetky sľúbili, že na osemnástku si dáme diáre, v ktorých budeme mať napísané najvýznamnejšie momenty našich životov. Všetky situácie, kde sme sa potrebovali, kde sme si pomohli a kde sme sa bavili.
Balíček som nechala na posteli a vbehla som do sprchy. Postavila som sa pred skriňu, vybrala som z nej biele jednoduché šaty, vzala balík a vybehla som z domu. Naštartovala som moje Porschátko a vyrazila som k rezidencii upírov. Vlastne, vďaka Eleninej oslave to bude na chvíľu asi naozaj dom hrôzy.

Zaparkovala som pred domom a všimla som si, že všade sú ľudia. Dvere boli otvorené a ľudia chodili ako sa im zachcelo. Mykla som plecom, vzala som kabelku a darček a vošla som dnu.
Vyzeralo to tam skôr na jednu zo školských party ako na oslavu narodenín. Chcela som nájsť Elenu, strčiť jej to do ruky a vypadnúť, ale zbadal ma Matt. Zamávala som mu a prišla som k nemu.
"Nečakal som ťa tu. Vravela si, že neprídeš."
"Rozmyslela som si to. Nevidel si Elenu?"
"Vieš, že nie. Keď som prišiel, tak ma privítala, ale odvtedy nie."
"Jasné, tak ja ju skúsim pohľadať," pohladila som ho po ramene a vybrala som sa opačným smerom.
"Prišla si!" kričala Care, keď ma zbadala.
"Len na otočku."
"Ale no tak," hádzala smutné očká.
"Nie, naozaj, len chcem nájsť Elenu a pôjdem."
Lenže Elena nikde nebola a pri mne sa stále niekto pristavil, takže nakoniec som si vypila asi dve pivá. Asi po pol hodine som zbadala Stefa. Okamžite som vstala a vybrala som sa k nemu.
"Ahoj," usmial sa.
"Ahoj, kde máš priateľku? Tak trocha ju hľadám."
"Vieš, že neviem. Tiež ju zháňam. Bonnie s Jerom chcú rozrezať tortu. Môžeme sa po nej pozrieť spolu."
"To bude skvelé," povedala som nadšene.
"Myslel som si, že neprídeš."
"To aj ja, ale potom som si uvedomila, že nechcem ostať nikomu nič dlžná. A už vôbec nie sebe, takže som tu."
"Maggie?" zastal Stefan pred kuchyňou a pozrel na mňa skúmavo. "Len som sa chcel opýtať, či ťa nevydesil ten včerajší pohľad. Na toho mŕtveho muža."
"Som v poriadku, Stef. Ďakujem za opýtanie."
"Ale, ak by si niečo potrebovala, budem tu."
"Môžem mať otázku ja?" začala som opatrne a Stefan prikývol.
"Nežiarliš niekedy na Damona?"
"Prečo by som mal?"
"Očividne ju miluje tiež."
"Ja viem. Ale viem, že Elena miluje mňa. Som si ňou istý. A takisto viem, že Damon by ju do ničoho netlačil. Navyše je to môj brat. Napriek všetkým hádkam a nevraživosti viem, že mu na mne záleží."
"Jasné. Tak teda poďme hľadať," vošla som do kuchyne.
Elena nebola ani v kuchyni, ani v jedálni, ani v žiadnej z kúpeľni, dokonca ani v pivnici. Pozreli sme sa opäť do obývačky, no ešte stále neprišla. Snažila som sa zachytiť jej hlas, ale v tomto hluku to bolo nemožné. A potom mi čosi napadlo.
"Stefan? Máte pracovňu?"
"Pravdaže," usmial sa a vybral sa tým smerom.

Vošli sme dnu. Pri stole stáli Damon s Elenou. Damon mal ruky založené na prsiach a Elena stála blízko pri ňom a držala mu tvár. Pozrela som na Stefana a všimla som si, že sa v jeho tvári mihol tieň. Nahnevalo ma to. Ona ma nahnevala. Má priateľa, ktorý ju miluje a ona sa vešia na jeho brata. Ak chce podvádzať, nech si nájde niekoho iného a nerozvracia ich vzťah.
"To ti vážne nestačí jeden? Musíš ich mať oboch?" spýtala som sa neveriaco. Videla som, akých manipulácii je schopná, ale toto bolo priveľa.
"Poznám ťa. Chceš Damona," jeho meno vyslovila majetnícky.
"Nie, Elena. Poznala si Maggie, ktorá zomrela. Jej si mohla ublížiť svojim správaním. Mne už nie. Ale vieš čo? Si úbohá. A najhoršie na tom všetkom je, že hoci chceš ublížiť mne, ubližuješ dvom mužom, ktorí ťa milujú. Damona využívaš a Stefana máš za hlupáka. V snahe zničiť mňa, ničíš ich. Si sebecká manipulatívna beštia. Je mi ťa ľúto," povedala som zhnusene a šla som preč.
"A aby som nezabudla," až pri dverách som si uvedomila, že mám tašku. "Niečo ti dlhujem. Niečo, čo sme si sľúbili, keď sme mali desať." Položila som to pred ňu. "Krásne narodeniny prajem."


A/N: ďakujem za komentáre :)
Teraza: no nový učiteľ je dosť dôležitý :) vďaka nemu sa stane niečo, čo zmení pohľady ostatných, respektíve im otvorí oči.
Nezmar Tempest: No Maggie bude vyvádzať dosť :D ale doprajem jej aj troška pokoja :)

V dnešnej kapitolke sme trocha odhalili minulosť Maggie a Eleny. Tým to však nekončí, respektíve, bude za tým iste niečo viac. A Maggie sa troška pobavila tým, keď jej dopriala krásny sen.
V ďalšej kapitolke s názvom Odhalenie zistíme čo sa ďalej odohrávalo v pracovni, niekto odprevadí Maggie domov. Zistíme meno Katherininho manžela, ktorého Maggie zbožňuje a považuje za rodinu. Maggie opäť niečo vyvedie a dozvieme sa niečo o profesorovi Sellersovi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | 10. března 2012 v 19:26 | Reagovat

Ja si zo začiatku hovorím: Čo je to za blbosť? Stefan by Maggie len tak nepodľahol! Že aká kravina! A potom že to je len sen... no, odľahlo mi :D :D bolo to super! Teším sa na ďalšiu kapitolu :-)

2 Tereza Tereza | 10. března 2012 v 20:46 | Reagovat

Tak to bylo hodně zajímavé :-)  a ještě určitě bude. Hodně se těším na vývoj postavy toho učitele po tom co jsi napsala a na to kdo je Katherinin manžel..Nemůžu se dočkat :-D . Je to skvělé a úplně úžasně píšeš.

3 modre pero modre pero | 11. března 2012 v 14:17 | Reagovat

naiprv pyšes ze keť mali osm, potom ze keť mali ďesat

4 verca verca | 11. března 2012 v 14:39 | Reagovat

kazdy se jednou splete a me to nevadi ale je to naprosto uzasne uz se nemuzu dockat az budu vedet kdo je katherinin manzel a nemuzu se dockat az tam bude puvodni rodinka mohla by magii mit z nekym z puvodnim neco :D nemuzu se dockat dalsi kapitoly

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama