7. kapitola: Keď ti večera pripomenie raňajky...

8. března 2012 v 20:01 | Mary & Euka

V minulých častiach: Po návrate do Mystic Falls sa zdá, že Maggien život sa vracia do starých koľají. Absolvovala akcie, na ktorých ako dcéra starostky nesmela chýbať a bude chodiť do školy. Lenže Maggie je hybrid. Nespútaná, prudká, impulzívna a tak trocha rozmaznaná svojou novou rodinou. Takže prvý školský deň dopadne (ne)očakávane.



Ležala som na posteli a pozerala som do stropu. Prvý školský deň. Care bude vo vytržení. Začínam sa desiť toho, v akom. Dúfam, že Tyler ju bude krotiť. A teším sa na Ricka, keď zbadá pyramídu.
Vo vedľajšej izbe som začula kroky, takže Tyler už tiež vstal. Preletela som rýchlo sprchou a vbehla som do jedálne. Matka sedela za stolom a čítala noviny. Vzala som si pár toastov na tanier a zahryzla som sa do nich. Po chvíľke prišiel dole aj Tyler. Chcela som sa do školy prejsť, takže som vstala od stola skôr, ako sa Tyler vôbec pustil do raňajok. Matka vstala tiež.
"Veľa šťastia, Gréta," popriala mi a chcela mi dať bozk do vlasov. Odtiahla som sa a začudovane som na ňu pozrela.
"Ďakujem, matka, ale toto by si si mohla odpustiť, nie?" pokrútila som hlavou a šla som preč. Pri dverách som sa obzrela.
"Tyler, vezmi Porsche," hodila som po ňom kľúče a vyšla som z domu.

"Vždy to bude takéto? Nikdy mi neodpustí, však?"
"Mami, poslala si ju preč, keď ťa najviac potrebovala. Musíš jej dať čas. Najhlavnejšie je, že sa vrátila domov."
"Asi máš pravdu. Len mám strach, že mi to nikdy neodpustí."
"Podľa mňa ti už odpustila."

Skrátila som si trasu lesnou cestičkou. Došlo mi, že inak to nestihnem a budem musieť nastúpiť k Tylerovi a ja som mala chuť na prechádzku. Navyše som potrebovala zavolať Kath.
"Mrcha, čo voláš tak skoro ráno?" spýtala sa rozospato.
"Očividne ste to s manželom potiahli do ranných hodín," zasmiala som sa.
"Hľadali sme informácie. Naše zdroje totiž nevedia o nijakej nezvyčajnej aktivite. Ani pešiaci, ani tí z vrchnejších pozícii."
"Na to máš mňa. Niečo sa stalo. Daj ma na odposluch a zobuď toho lenivca vedľa teba."
"Ahoj šteňa," začula som jeho smiech a mala som pocit, že som doma.
"Chceš ma vytočiť?"
"Nie, chcem spať, takže na čo prišiel náš malý dokonalý génius?"
"To je už lepšie. Ešte si mohol spomenúť môj neodolateľný šarm, ale uskromním sa. Elenu včera napadli na benefičnom plese."
"Kto?" ozvalo sa dvojhlasne.
"A čo ja viem? Riešil to Greenpeace," vyprskla som a oni sa rozosmiali. "Každopádne," pokračovala som, "myslia si, že Kath mala nejaké zvláštne myšlienkové pochody a keď Elena nezomrela pri obete, tak si ju chcela odkrágľovať, lebo ti ukradla Salvatoreovcov."
"Takže nie som len mrcha, ale aj žiarlivá?" rehotala sa.
"Vidíš, miláčik, ako si dopadla?" podrypol ju pobaveným hlasom.
"Cukrujte, až keď zložím, ok? Nechcem byť svedkom toho, čo som bola nútená počúvať celý rok."
"Svätica sa ozvala," odfrkla si Kath. "Mám začať ja menovať tvoje výstrelky?"
"Mali by sme sa vrátiť k problému. Maggie, čo si o tom myslíš?"
"Včera som si myslela, že je to on. No, keďže o ňom nie sú žiadne správy, tak neviem. Naozaj si už nie som istá."
"Ak je to on, tak nás chce len vydesiť, aby sme si boli vedomí, že je tu a že nám nedá pokoj," povedala Kath. "Skús zistiť, či do mesta neprišiel niekto nový. Vieš, že Mystic Falls je lukratívne pre všetkých upírov. Možno sa len niekto zvedavý nasťahoval a Dvojníčka mu vošla do rany."
"Jasne, voláme si. Pap."

Asi v polovici cesty som začula dievčenský krik. Presnejšie volanie o pomoc. Bolo to dosť blízko, pretože som ho počula veľmi intenzívne.
"Prosím, nechajte ma!" kričalo to dievča na nejakého chlapa.
"Len sa trocha pohráme," povedal jej oplzlým tónom.
"HEJ!" skríkla som, aby som upútala jeho pozornosť. Pozrel na mňa a pustil to dievča, ktoré pribehlo ku mne. Pozrela som jej priamo do očí.
"Utekaj, nech začuješ čokoľvek, neobzeraj sa. Keď prídeš na koniec lesa, zastav sa a do mesta dôjdi pokojnou schôdzou. A zabudni na všetko, čo sa tu stalo. Ži si normálne svoj život."
Prikývla a vydesene bežala preč. Ten chlap sa pozrel na mňa. Mohla som ujsť, ale som predátor, lovec a tento hajzel si zaslúžil len to najhoršie.
"Tak sa pohrám s tebou, keď už si tu," zasmial sa a približoval sa ku mne. "Nebojíš sa ma?" spýtal sa, keď videl, že neustupujem. Asi to očakával.
"Ani nie. Vieš, v tomto lese nenájdeš nebezpečnejšiu bytosť ako som ja. Na tvoju smolu," usmiala som sa. Vidina raňajok ma potešila.
"To ešte uvidíme," povedal sebavedomo a spravil ku mne pár krokov. Keď bol dostatočne blízko, tak som zavrčala. Cítila som, ako sa mi menia oči a predlžujú zuby.
"Kto si?" spýtal sa trocha prestrašeným hlasom.
"Ak by som ti to povedala, aj tak mi neuveríš, takže je to zbytočné. Snáď ti bude stačiť, ak poviem, že som to posledné, čo v živote vidíš," usmiala som sa a odhalila som tým tesáky. Cúvol a chcel utiecť, ale to už som naňho skočila a sala jeho krv.
Keď v ňom neostala už ani kvapka, znechutene som ho odhodila. Tvár sa mi vrátila do pôvodného stavu. Olizla som si pery. Našťastie som mala skvelého učiteľa, ktorý ma naučil piť tak, aby som sa nezababrala celá a aby nevyšla na zmar žiadna krv.
Pozerala som na mŕtvolu predo mnou a premýšľala som. Ak ho tu nechám, tak ho skôr, či neskôr nájdu a Liz určite zistí, že to bol upír. Zahrabávať sa mi ho nechce. Mám len jedinú možnosť.
"Do čerta so špinavou robotou!" sykla som a premenila som sa na vlčicu.
Stála som na zemi na štyroch a zhnusene som si odfrkávala. Aspoň, že to bude vyzerať ako útok zvieraťa. Dúfam, že to nehodia na Tylera. Vlkolaci, ktorí sa menia počas splnu sú občas trocha popudliví. Keď som skončila so zohavovaním jeho tela, premenila som sa späť. Vzhľadom na to, že som sa premieňala bez náhlivého popudu, moje oblečenie ostalo v normálnej forme, žiadne diery, škrabance ani franforce.

Do školy som sa dotrepala pár minút pred zvonením. Prvú hodinu sme mali s Rickom. Všetci stáli pred miestnosťou. Keď som prišla začali tlieskať, pretože takú pyramídu ešte nikto nevidel. Uklonila som sa a postavila som sa vedľa našich. Všetci ma pochválili.
"Kde si sa zdržala?" spýtal sa ma Tyler a podával mi kľúče od môjho Porschátka.
"Šla som pešo? Zabudol si? Trvá to dlhšie ako na mojom športiaku," zasmiala som sa.
"Porsche, ktorým prišiel Tyler je tvoje?" spýtal sa Stef.
"Samozrejme. Milujem rýchle autá."
"Mohol by som niekedy?"
"Prečo nie?" žmurkla som naňho trocha vyzývavo. Provokovať Elenu je najúžasnejšia činnosť na také skoré ráno. A Stefan vyzerá dobre.

"Čo stojíte pred triedou? Prečo nie ste dnu?" spýtal sa Rick, ktorý práve prichádzal.
"Až po vás, pán profesor," usmiala som sa naňho a ustúpila som. Rick vošiel do triedy a začal sa smiať.
"To si robila ty, Maggie?"
"Iba pre vás. Egyptská pyramída a na oknách nástenné maľby z jaskýň."
"Toto chce body za aktivitu," skríkol niekto z davu.
"Myslím, že keď tu už máme to veľdielo, mohli by sme si posadať do kruhu na zem a porozprávať sa o Starovekom Egypte. Čo poviete?"
Všetci súhlasili, takže prvá hodina bola v podstate škola hrou. Sedela som medzi Care a Bonnie. Elena so Stefom sedeli oproti pri Rickovi. Vždy, keď sa Stefan pozrel našim smerom, tak som sa naňho usmiala. Elena penila a ja som priadla blahom.

Šli sme na ďalšiu hodinu. Tyler vravel, že profesorka šla na dôchodok, takže má prísť niekto nový na jej miesto. Dievčatá dúfali v nejakého charizmatického profesora a chalani zas v nejakú mladú sexi profesorku. Ja som dúfala v niekoho, kto bude aspoň trochu normálny. Predsa len to ide dole vodou.
Sedela som vzadu spolu s Care a dovnútra vošiel poloboh. Hnedé mierne kučeravé vlasy, čokoládovohnedé oči, vypracované telo, svalnaté ruky a tie tehličky na bruchu bolo vidieť a spod toho sexi trička, ktoré mal na sebe.
Sadol si na katedru, vybral zoznam študentov a začal čítať naše mená. Všetky dievčatá z neho boli totálne paf. Care som musela zamávať pred očami, aby sa spamätala.
"Hej, nechodíš ty s mojím bratom?"
"Len sa kochám," zasmiala sa a potom od neho odvrátila pohľad.
"Takže som profesor Sellers a budem vás tento rok učiť matematiku. Vzhľadom na to, že z nej budete maturovať, bol by som rád, keby sme spoločne dosiahli výborné výkony," povedal vážne a ja som vybuchla smiechom. Všetci sa na mňa obzreli.
"Je vám niečo, slečna..."
"Lockwood," usmiala som sa naňho. "Nič podstatné. Len som si predstavila tie výkony. Samozrejme matematické..." vysvetľovala som. "Nie všetci majú vzťah k tomuto predmetu."
"To je pravda," povedal a žmurkol na mňa. "No dúfam, že to spoločne zdoláme."
"S ním by som zdolávala hocičo," šepla som Care a tá len pokrútila hlavou. Profesor sa nad tou poznámkou pousmial, hoci nebolo možné, aby ju začul, ak by bol normálny človek. Pousmiala som sa sama pre seba. A mám ťa profesor Sellers.

Večer sme šli k jazeru, kvôli vatre. Vyzeralo to tu ako každý rok, hoci presne pred rokom som tu nebola. Kopec spolužiakov, kopec deciek z iných ročníkov a hlavne veľa alkoholu.
Sedela som vnútri altánku s fľašou piva v ruke a premýšľala som nad profesorom. Z premýšľania ma vyrušil pohyb vedľa mňa. Mierne som sa strhla.
"Nechcel som ťa vyľakať. Prepáč."
"To je v poriadku, Matt. Bola som len trocha zamyslená."
"No aj si vyzerala niekde mimo našej sféry."
"Pokúšala som sa o spojenie s inými civilizáciami," usmiala som sa.
"Podarilo sa?"
"Vieš, že ani nie. Myslím, že nejestvujú, alebo ma ignorujú."
"Ignorovať Margaret Lockwood? Myslíš, že existuje samovrah, čo by si to dovolil?"
"Hej," buchla som ho po pleci a on sa zasmial. "Nerob zo mňa beštiu."
"To by som si nikdy nedovolil," hovoril vážne, no potom sa začal smiať. A ja s ním.

Po chvíli sa z lesa ozval krik. Obaja sme okamžite vyskočili a mierili tým smerom. Na nejakej čistinke bol Stefan, ktorého Elena objímala a vzlykala mu do hrude, Damon, Care a Tyler. Na zemi ležalo zohavené telo muža.
"Preboha!" vypadlo zo mňa.
Keď som naňho pozrela, spomenula som si na ráno, no vtedy vyzeral omnoho lepšie. Až takto som ho nedoriadila. Len pár škrabancov a pohryznutí. Dokonca ani neležal tu, ale na opačnej strane. Odvrátila som pohľad. Keby som vedela, že zvery sa o to postarajú takto dokonale, tak by som sa neunúvala ja.
"Maggie, choď preč," nakázal mi Tyler.
"Čo sa stalo?"
"Vyzerá to na zvierací útok," vysvetlil mi Damon a vyťahoval mobil. "Liz, tu Damon. v lese sa našlo telo muža. Zvierací útok. Nie, naozaj len zvierací útok. Je kompletne dotrhaný, akoby ho niečo chcelo rozhrýzť."
"Myslím, že vatru treba rozpustiť," začal Stef a hladil Elenu po chrbte.
"Postarám sa o to," šepla Care a šla k ostatným.
"Kedy príde Liz?" spýtala som sa.
"Margaret," postavil sa predo mňa Damon. "Možno by si mala naozaj odísť."
"Vezmem ju domov," šepol Matt. Damon prikývol a ja som musela ísť preč, no v podstate mi to vyhovovalo. Matt ma odviezol k nám.
"Si v poriadku?" spýtal sa, keď som vystupovala.
"Neviem, myslím, že som."
"Keby si niečo potrebovala... vieš, kde ma nájdeš," usmial sa na mňa.
"Ďakujem, Mattie," šepla som a pobozkala som ho na líce.

"Margaret, zlatko, si doma?" pýtala sa matka, keď ma začula prichádzať.
"Som. Matt ma priviezol."
"Tyler aj Liz už volali. Chceš o tom hovoriť?"
"Nie je o čom. Som v poriadku. Veď som ho ani poriadne nevidela. Navyše, myslím, že ho našla Elena."
"Ak by si sa chcela o niečom porozprávať, budem tu."
"Dobre," prikývla som a šla som do svojej izby.
"Zlatko, vyžehlila som ti veci na zajtrajšiu Eleninu party."
"Ale ja..." chcela som povedať, že tam nejdem, no vlastne, prečo nie. Niečo jej ešte dlhujem. "Ďakujem, mama."


A/N: ďakujem za komentáre :)
Verca: Maggie nemôže Elenu zabiť. Aj keď by veľmi chcela. A keď som si prečítala, že chceš, aby niekoho rozpárala, tak som sa potešila, lebo to bolo presne pred časťou, kde sa to stalo.
Nezmar Tempest: áno, Klaus v poviedke bude vystupovať. Trošička neskôr. Milujem ho, je to jedna z mojich najobľúbenejších postáv. Bez neho by to nebolo ono.
Tereza: to, kto je Kathiným manželom odhalím v deviatej kapitole :) nechcem kaziť prekvapenie, aj keď všetci naňho už majú nejaké typy. A kapitoly budem dávať buď každý druhý deň, alebo aspoň trikrát do týždňa. Podľa školy a iných poviedok, aby mal každý to svoje :)

Maggie sa dnes ukázala ako hybrid. V podstate jeden život zachránila, ale druhý vzala. A toho muža potom ešte roztrhala, aby si nemysleli, že je upír. Ako dlho vydrží skrývať svoju pravú identitu pred ostatnými?
V ďalšej kapitole s názvom Falošné narodeniny bude Elena oslavovať. A ako vždy, ani narodeniny nedopadnú tak, ako by ste čakali. Niekto bude nahnevaný, niekto sklamaný a niekto rozhorčený. Navyše, vďaka flashbacku nahliadneme do minulosti a do vzťahu Eleny a Maggie.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tereza Tereza | 8. března 2012 v 22:00 | Reagovat

Tak já nemám slov :-) . Docela hodně mě zajímá jak se bude vyvíjet postava nového učitele :-D .

2 Nezmar Tempest Nezmar Tempest | 8. března 2012 v 23:10 | Reagovat

:-D Ohlalala to de mi líbi. uz som zvedava co Maggie vyvedie nabuduce. A ten novy profak vyzera tiet zauimavo . . 8-) sa nanho tesim, Typujem ze ten tym dejom este trochu zatoci
A ja sa na to uz moc tesim!!! :-D  :-D  :-D  :-D

3 Damonika Damonika | 9. března 2012 v 15:50 | Reagovat

Super! Teším sa na ďalšiu :D :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama