40. kapitola: Utrasenie udalostí

15. března 2012 v 19:59 | Mary


Vošla som späť do podniku a sadla som si k baru. Okamžite ku mne zamierili tri mužské postavy. Juraj, Rudy a Paul.
"Kitinka," líškal sa mi Rudy. "Ja som fakt nechcel, prepáč mi to. Prosím prepáč."
"Rudy, to nevadí. Ja som mu to chcela povedať, len Ian to nechcel počuť. A teraz som mu to už vysvetliť musela."
"Všetko v poriadku?" spýtal sa Juraj.
"Neviem."

"Miluje ťa. Inak by mi nerozbil hubu. Neboj sa," spolu s Rudym vzali poháriky, mierili ku stolu a nechali ma s Paulom pri bare.
"Ianovi si to už vysvetlila. Skúsiš to teraz vysvetliť aj mne?"
Povedala som mu to, čo Ianovi. Len v skrátenej verzii. Paul sa pozrel na mňa a silno ma objal. Oprela som si hlavu o jeho plece.
"Žiadna svadba, žiadne dieťa a predsa taká bohatá minulosť," zasmial sa a ja som pokrútila hlavou.
Vtom vošli dovnútra Tina s Ianom. Paul sa vybral k nim a s Tinou šli k ostatným. Ian si to namieril rovno za mnou. Toto bolo asi najhorších desať sekúnd v živote. Bála som sa, že bude koniec. Že je po všetkom. Že sa zbalí, povie "Buď šťastná" a odíde.
Kým prišiel ku mne, bola som zmierená s akýmkoľvek scenárom. Vyrovnane som naňho pozrela a nadýchla som sa.
"Ian, pochopím, ak..." chytil ma za boky, pritiahol si ma k sebe a vášnivo ma pobozkal. Vplietla som mu ruku do vlasov a druhou som mu hladila krk.
"Milujem ťa," šepol mi zadýchane do ucha. Pohladila som ho po tvári a on privrel oči.
"Aj ja ťa milujem," zašepkala som mu do úst.

Posadili sme sa k našim, ktorí už aj zabudli, že sme s Ianom niečo riešili. Pozrela som na Juraja a on na mňa žmurkol. Nevedela som, ako to spravím, ale nechcela som oňho prísť. Ani o jedného z nich. Ak by som si mala vybrať, moja voľba je jasná, ale Juraj je v celej mojej minulosti.
Asi o druhej, keď už väčšina nevedela artikulovať, sme sa zdvihli a išli sme domov električkou. Práve nám šiel spoj a chalani sa chceli zviezť. Mali sme z toho zábavu, lebo si museli označiť lístky.
"Tina, toto sme mali natáčať. Steven nás zabije, že to nemáme zdokumentované."
"Čo by sme nemali," zasmiala sa a ukázala na svoj mobil.
"Šikovná," pochválila som ju a oči mi zasvietili.

Prišli sme domov a ja som zúfalo túžila po sprche. Tine zazvonil mobil a Paul si šiel zavolať domov. Vzala som si uterák, župan a mierila som do kúpeľne. Ian vzal svoj a šiel za mnou.
"A ty môj pekný, čo by si chcel?"
"Zlatko, ušetríme vodu," pobozkal ma a vtlačil do kúpeľne.
Osprchovali sme sa, osušili a v županoch sme vbehli do mojej izby. "Dobrú noc!" zakričali sme Paulovi a Tine a zatvorili sme dvere.
Ian ma otočil k sebe a s túžbou sa na mňa zahľadel. Vystrel ruku a pohladil ma po tvári. Mučivo pomaly prešiel až ku krku. Zastavil ho župan, tak sa naňho zamračene pozrel a stiahol mi ho z ramena. Pozrela som naňho, chytila som opasok a potiahla. Vyzliekla som župan a hodila som ho na zem. Ian stál predo mnou a nespúšťal zo mňa zrak. Dýchala som zrýchlene a čakala. Ian ku mne opatrne pristúpil, vzal ma do náručia a položil ma na posteľ.
Ležala som na chrbte a pozorovala som ho. Posadil sa ku mne. Dlaňou mi prešiel po líci, po krku, ramenách, bruchu, bokoch. Sklonil sa nado mňa a pobozkal ma. Potom vstal, vyzliekol si župan a ľahol si ku mne.
Ležali sme na boku tesne vedľa seba a pozerali sme si do očí. Ian ma jednou rukou objímal okolo pása a druhou si podopieral hlavu.
"Dnes som sa na chvíľu veľmi bál."
"Prečo?"
"Keď spomenuli svadbu a dieťa, vtedy som si ťa predstavil s bábätkom v náručí po Jurajovom boku. Vtedy som pochopil, že to je vec, ktorej sa bojím najviac na svete. Netušil som, čo sa stalo, ale ďakoval som bohu, že ste sa nevzali a cítil som sa ako hrozný človek, ako sebec, lebo si s ním bola šťastná."
"Ian, keď som si myslela, že som tehotná, nevedela som sa tešiť. Bola som vydesená. Ľúbila som Juraja, ale nevedela som si predstaviť sama seba ako jeho manželku. Nevedela som si predstaviť, aké to bude platiť účty, tráviť spolu sviatky... už vtedy mi dochádzalo, že sa niečo deje. A keď som zistila, že tehotná nie som... ani nevieš, ako mi odľahlo.
A ty nie si sebec. Si úžasný muž a viem to, pretože inak by som sa do teba nikdy nezamilovala."
"Mohli ste byť spolu."
"Nemohli. Nechala som ho pred LA."
"Bolo to po Viedni. Už sme sa poznali. Volávali sme spolu."
"Ian. Teraz ma dobre počúvaj. Ak by som Juraja naozaj milovala, nikdy by som sa nezamilovala do nikoho iného. S Jurajom sme mali problémy už skôr. Potom som stretla teba a už to nešlo zastaviť."
"Neviem, čo by som robil, keby som o teba prišiel."
"Nemysli na to. To sa nestane. Dobre? Už len osem mesiacov a nezbavíš sa ma."
"Budem musieť nejako zabezpečiť, aby si neodvolala svadbu," zasmial sa, pritúlil si ma k sebe a pobozkal do vlasov. Tlkot jeho srdca ma znova uspal.

Ráno som vstala a ponaťahovala som sa, Ian už bol hore a pozoroval ma. Zavŕtala som sa mu v náručí. Dnes večer aj s Paulom odchádzajú. Tuho som ho objala a odmietala pustiť. Ian sa zasmial a vošiel mi rukou do vlasov.
"Nepustím ťa. Nech ma tvoj šéf pre mňa za mňa aj zbije."
"Ale láska, snáď nebudeme trucovať."
"Ale keď sa ráno zobudím, opäť tu bude len moja panda. Žiadne sexi, vypracované mužské telo, z ktorého ide teplo," fňukla som.
"Poď so mnou a môžeš sa vedľa mňa budiť každé ráno," šepol a prevalil sa na mňa.
"Ja si nájdem na tých pár mesiacov náhradu," zasmiala som sa. Ian sa na mňa zamračil a začal ma systematicky týrať.
"Ja ti dám náhradu," prechádzal perami pomaly po mojom tele.
Ležala som na bruchu a pozorovala som Iana, ako sa oblieka. Chodil po izbe a hádzal do kufra všetko, čo chytil pod ruku.
"Zlato, ale to je moje tričko," zasmiala som sa.
"Ty máš moje košele," kľakol si k posteli a dal mi pusu. "Už poď z postele. Tina s Paulom si budú myslieť, že sme sa tu vraždili."
Vstala som a začala som sa obliekať. Ian stál pri okne a pozeral von. Pristúpila som k nemu a zozadu som ho objala.
"Nikto by ťa nemohol nahradiť," vzala som ho za ruku a šli sme do kuchyne, kde rozvoniavala káva a wafle.

Pozrela som na Tinu a Paula, ktorí sa zaľúbene usmievali a sadla som si. Niekto zazvonil. Ian išiel otvoriť a do kuchyne sa vrátil aj s doktorom.
,,Priniesol som ten cukor," usmial sa na Tinu.
,,Cukor?" opýtala som sa zmätene.
,,Ty?" sykol Paul.
,,Michal je náš sused a včera mu došiel cukor," odvetila mi. Všimla som si, že Paul sa tvári viac než zle a čakala som, čo sa bude diať. Ian odprevadil Michala preč a Paul len zazeral na Tinu.
,,Čo je?" nevydržala to.
,,Prečo si mi včera nepovedala, že je to on?"
,,Na čo, aby si sa rozčúlil?"
,,Prečo sa okolo teba ten chlap motá?"
,,To nemyslíš vážne, zase s tým začíname?" buchla do stola a mierila do izby.
,,Jasne, len utekaj, keď sa máme rozprávať," kričal Paul.
,,Vidíš sa, aký si smiešny?" zakričala na neho nahnevane z chodby a on vyletel za ňou. Pozrela som na Iana vydeseným pohľadom. Chytil ma za ruku a šli sme za nimi. Toto nedopadne dobre.
,,Ja som smiešny? Kam sa pozriem tam je tvoj svätý doktor a ja som smiešny?"
,,Paul no tak..." snažila som sa ho upokojiť.
,,Kamoš spomaľ, kým povieš niečo čo nechceš," varoval ho Ian.
,,Spávate spolu?" vybuchol Paul. Vyvalene som naňho pozrela.
,,Ako napríklad toto," dodal potichu Ian.
,,Čo si to povedal?" zrúkla Tina. Chápala som ju. Hnevala sa a mala na to právo. Toto Paulovi ešte vytmavím.
,,Tak mi vysvetli ako je možné, že chalan sa objaví práve, keď prídem a kam príde tam na teba narazí. Myslel som si, že si iná. Nie, ja som tomu veril."
,,Paul prestaň," prosila som ho, kým sa to ešte dalo zastaviť a uhladiť, chytila som ho za ruku, lenže on sa mi vytrhol.
,,Čo presne znamená ten minulý čas?" opýtala sa šokovane.
,,JE KONIEC!!!" povedal a Tina cúvla. S Ianom sme ani necekli. Obaja sme naňho vyvalene hľadeli.
,,Aha," šepla Tina. Chvíľu nikto nič nevravel a potom k nej Paul vykročil.
,,Nemyslel som to tak," začal Paul, ale Tina ho prerušila.
,,Vieš čo Paul? Aspoň raz si stoj za svojím slovom, dobre?" povedala, zvrtla sa a bežala z bytu.

Len čo som počula buchnúť dvere, spamätala som sa.
"Paul, ty si taký debil. Ale taký strašný debil. Čo som ti povedala? Že keď jej ublížiš, tak ti to neodpustím! Ako si mohol? Ako si jej to mohol povedať? Práve ty? Po všetkom, čím ste si prešli?"
Paul si sadol na gauč a tvár si zložil do dlaní. Ian na nás len hľadel a nevedel, čo má robiť.
"Mary, nechaj ho."
"Nie, Ian, teraz ma neprerušuj. Toto si musí vypočuť," pozrela som naňho a on zdvihol ruky na znamenie, že sa vzdáva. Ja som sa otočila k Paulovi. "Wesley, najradšej by som ťa nakopala do zadku. Nevytrpela si Tina už dosť? Čo si o sebe do riti myslíš? Okolo teba sa každý deň motá tá čúza, s ktorou si sa rozviedol a Tina ti nikdy nevykrikovala, či s ňou nespávaš! Dobre vieš, že by ťa nikdy nepodviedla! Tvoja žiarlivosť nie je na mieste. Si obyčajný sebec a idiot! Chcel si odo mňa, aby som na ňu dávala pozor a dobre vieš, že by som ti nikdy neklamala o tom, či niekoho má. A napriek tomu sa správaš ako žiarlivý chumaj. Dala ti niekedy dôvod na žiarlivosť?"
"Denis," sykol.
"A máme to tu!" dramaticky som prehodila. "Zranená chlapská hrdosť. Denis ti pomohol, aby ste boli spolu, ty hajzel nevďačný. Vzdal sa jej, lebo vedel, že miluje teba! A čo spravíš ty? Všetko pekné, čo ste mali a za čo ste bojovali pošleš do riti kvôli jednej príhode s cukrom! Vieš, prečo ti nič nepovedala? Presne pre toto. Lebo by si na toho chudáka bol schopný skočiť vo dverách!"
"Chudáka? A čo ja?"
"Wesley, nechci, aby som ťa ľutovala, keď si to sám posral!"
Paulovi sa už do očí tlačili slzy. Nadávala som mu toľko, koľko doňho vošlo. Potom som si k nemu sadla a objala som ho.
"Ach, ty idiot, poď sem." Paul si zložil hlavu na moje rameno.
"Čo som to spravil?"
"Posral si to, braček," povedali sme s Ianom naraz. Ian už vytáčal Tinine číslo. Po desiatom pokuse to vzdal.
"Skús môj mobil, možno zdvihne. A ty," ukázala som na Paula. "Ty dúfaj, že ti odpustí, lebo napriek tomu, že ťa mám rada, budem sa na teba hnevať tak dlho, kým ti ona neodpustí. A ak si budem musieť zvoliť stranu, vieš, koho si vyberiem, však?"
Paul prehltol a prikývol. Zbožňujem Paula, lebo je to môj veľký, žiarlivý, neurotický braček, ale nikdy by som nešla proti Tine. Ak by som si mala vybrať, strana, na ktorej stojím je jasná.

Tina nezdvihla nikomu z nás. Večer som šla odviezť chlapcov na letisko. Paul vyzeral na pokraji zrútenia. Bolo mi ho ľúto, ale mohol si za to sám. Teraz budem musieť opäť skladať konšpiračné teórie, ako ich dať dokopy. Ešte, že ma to tak baví. Na letisku som ho objala a on mi len neprítomne odzdravil.
"Daj naňho pozor, dobre?" šepla som Ianovi, keď sme sa lúčili.
"Vykonám," usmial sa a pobozkal ma.
"Budeš mi chýbať. Budem odrátavať dni do leta," pritúlila som sa k nemu a pobozkala som mu krk.
"Treba veriť v zázraky, láska a možno sa stretneme aj skôr," povedal tajomne a akékoľvek otázky umlčal bozkom.
"Zavolaj."
"Zavolám, ľúbim ťa," šepol. Šla som preč, otočila som sa k nim, Ianovi som poslal vzdušný bozk a Paulovi som zamávala. O pol hoďky som bola doma.

Vošla som do bytu. Všade bolo pozhasínané. Nakukla som do Tininej izby a uvidela som ju schúlenú v klbku plakať na posteli. Prišla som k nej a silno som ju objala. Plakali sme obe. Bolelo ma vidieť, akú spúšť Paul spôsobil. Koľko bolesti uštedril im obom. Mala som mu nakopať zadok. Škoda, že sedel.
Keď sa Tina upokojila, šla som jej uvariť slepačí vývar. Kým bola vo vani, tak som navarila. Potom som s polievkou v miske prišla k nej do izby a donútila som ju všetko zjesť. Keď zaspala, prikryla som ju a šla som do svojej izby.

Ďalší týždeň som bola v jednom kole. V škole kopec povinností a učenie na zápočty, doma smutná Tina a v noci rozhovory s Paulom. Stále sa pýtal, ako sa má, prečo mu nezavolá, prečo mu nedvihne, že jej už poslal mnoho mailov a ona nič.
Asi po týždni od ich odchodu sme spolu opäť volali. Paul začínal byť nabrúsený.
"Vieš, čo? Keď ma už nechce, tak fajn. Neozýva sa mi? Dobre. Ja som už zo seba idiota robil dosť."
"Čože? To myslíš vážne?"
"Áno," povedal pevne. Fajn, takže chlapec trucuje. Dobre. Veď ja ti to dám vyžrať, braček. Ty počkaj, pousmiala som sa. Do konca rozhovoru Tinu ani nespomenul. Asi to bude tým, že sme spolu volali už len dve minúty, čo je najdlhší čas, za ktorý to dokáže. Hneď po ňom mi volal Ian.
"Ahoj, láska."
"Ahoj. Vieš, čo mi Paul práve povedal? Že už to kašle."
"Never mu. Už dvakrát prišiel na natáčanie úplne opitý. Ide to s ním dole vodou."
"Neboj sa, mám plán."
"To rád počujem," sprisahanecky sa na mňa usmial. Po zvyšok noci sme kuli konšpiračné teórie.

Na druhý deň v škole do mňa musel stále niekto štuchať, aby som nezaspala. V noci som totiž nespala vôbec. S Ianom sme dotelefonovali asi o šiestej a to som si rovno dala sprchu a šla som do školy. Pre istotu som však auto nechala doma. Mikrospánok je sviňa.
Na chodbe som sa s niekým zrazila. Vyleteli mi z rúk všetky veci a rozsypali sa mi. Zohla som sa a začala som ich zbierať.
"Akási nesústredená," pobavene sa zasmial známy hlas.
"Skôr totálne nevyspatá," pozrela som na Juraja a usmiala som sa.
"Čo také si mohla robiť v noci, keď je tvoj priateľ až za oceánom? Nevrav mi, že si ho podviedla, lebo sa urazím, že som to nebol ja," smial sa. Buchla som ho po ramene.
"Nie, volali sme spolu. Bože, ďalšiu hodinu asi nezvládnem."
"Poď, vezmem ťa domov, máme len prednášku. Rudy ide, napíšem mu, aby nás zapísal a poslal nám poznámky."
Šťastne som sa naňho usmiala a cupkala som za ním do auta. O dvadsať minút sme parkovali pred mojim blokom.
"Mary?" zastavil ma Juraj, keď som vystupovala. "Nešla by si zajtra na večeru?"
"Ja neviem," zastala som a pozrela naňho.
"Len ako kamaráti. Viem, že miluješ jeho, ale nechcem o teba prísť. Ak máš byť v mojom živote len takto, beriem to."
"Tak fajn, príď po mňa o siedmej."
Chcela som to povedať Tine, ale už spala. A keď som to povedala Ianovi, nijako zvlášť neprotestoval. Dokonca mi povedal, aby som sa bavila.

Ráno som vstala skôr ako Tina. Ja som mala hodiny a Tina mala dnes voľno. Keď som sa vrátila, navarila som, lebo sme už nič nemali. Keď Tina vošla, niečo sa mi nezdalo. Pozrela som na ňu a zdala sa mi bledá.
"Tinuš, je ti niečo?"
"Nie, len na mňa niečo lezie."
"Tak potom večer nikam nejdem."
"Kam si mala ísť?"
"S Jurajom na večeru."
"Nie, len choď, ak to nevadí Ianovi. Ja to tu zvládnem. Dám si čaj, ľahnem si a bude mi fajn."
"Okej, tak ja idem. Keby niečo, volaj," zamávala som jej a šla som otvoriť Jurajovi, keďže už zvonil.

Večera prebehla úplne v pohode. Spomínali sme na minulosť a rozprávali sme sa o mne a Ianovi. Vravela som mu, ako sme sa zoznámili, aj to, ako dlho som popierala akékoľvek city k nemu.
"Tebe to vždy trvá dlho."
"Netrvá," protestovala som.
"Ale áno. Pri mne ti to trvalo dva roky. Bola si do mňa zamilovaná už v deviatke. Vtedy v kine. Pamätáš? A dali sme sa dokopy až na začiatku druhého ročníka."
"To je len rok," smiala som sa.
"Technicky to je jedno," pokrútil hlavou. Bolo skvelé, že sme sa dokázali rozprávať takto uvoľnene. Juraj mi chýbal. Veľmi. K životu som ho potrebovala. Prežila som s ním toľko vecí, až to nebolo možné. No milovala som iného muža. A zdalo sa, že Juraj to akceptuje.

Zaviezol ma domov a pobozkal na líce. Žiadna romantika. Zamávala som mu a vybehla som hore. Keď som prišla dnu, zbadala som Tinu na gauči. Pribehla som k nej a zistila som, že má teplotu.
"Tina, ideme okamžite na pohotovosť," oznámila som jej a hľadala som kľúče od auta.
"Nikam nejdem," protestovala.
"Tina! Máš teplotu. Nie je to vtipné."
"Pôjdem zajtra, ak mi nebude lepšie," sľubovala.
Premýšľala som, čo urobím a potom mi napadol Michal. Okamžite som vybehla z bytu a zaklopala som na dvere oproti. Otvoril mi len v teplákoch. Ak by som nemala Iana, teraz by som slintala.
"Pán doktor," začala som.
"Som Michal, kľudne mi tykaj."
"Jasné, okej. Ja som Mary," narýchlo som sa predstavila. "Ide o to, že Tina má teplotu a nechce na pohotovosť a ja mám o ňu strach a..."
Na nič nečakal, vzal kľúče, lekársku tašku a šiel za mnou. Bez trička. Tomu sa vraví Hippokratova prísaha. Pacient na prvom mieste.
Prišli sme do bytu a on okamžite vyštartoval k Tine. Pozerala som naňho a potom som šla k svojej izbe. "Budem vedľa, keby niečo."

Len čo som sa nahlásila na skype, volal mi Ian. Za zadkom mal Stevena a Matta. Mávala som im a smiala som sa na nich. Počula som buchnúť vchodové dvere. A potom dvere Tininej izby. Nechala som ju teda vyspať sa a zhovárala som sa s chalanmi. Prišiel k nim aj Paul.
"Ako sa má Tina?" spýtal sa po chvíli, hoci sa hral na urazeného.
"Neviem, práve sa totiž potí v posteli."
"Čože? Akoto? Nechápem," chrlil.
"Sama?" spýtal sa Ian.
"Keď som odchádzala, bol s ňou Michal."
"Ten hajzel!" zahromžil Paul. "Ja mu rozmlátim ten jeho sladký ksicht."
Výborne. Mala som ho tam, kde som chcela. Nech si to trocha vyžerie. Nech si prizná, že nie je koniec.
"Vidím to na náročnú noc," v podstate som neklamala. Tine musí klesnúť horúčka.
"Ruky mu dolámem, keď sa jej dotkne!"
"Paul, upokoj sa. Tina má teploty a Michal je lekár, len jej prišiel predpísať lieky."
"Tina je chorá?" spýtal sa, hlas mu zmäkol a pohľad znežnel.
"Áno, braček. Ale nebudem ti nič hovoriť, keďže si sám povedal, že teba to už nezaujíma."
"Ale ostatní to chcú určite vedieť," ohradil sa hneď a ja som sa uškŕňala.
"No, my ideme na set," ozval sa Steven a ťahal Matta preč.
"A ja by som bol rád s Mary sám," pozrel naňho Ian a doslova ho vyhodil. "Videla si ho? pár takýchto scén a letí na Slovensko. Fakt je Tina chorá alebo si to len hrala?"
"Nie, naozaj má teplotu. Len som to trocha využila na naťahovanie Paula."
"Ako bolo na večeri?"
"Skvele."

Ian ma vyhnal do postele skôr, ako predvčerom. Rozlúčila som sa s ním a šla som spať. Ráno vyzerala Tina omnoho lepšie, ale ešte ostala doma. O tri dni jej už nič nebolo. V stredu som sa cestou domov zastavila v obchode a spravila som nákup.
Na chodbe som sa zrazila s Michalom. Práve šiel z práce. Podržal mi dvere a šli sme spolu hore.
"Ako sa má Tina?" spýtal sa so záujmom.
"Už skvelé. Už na druhý deň jej bolo omnoho lepšie."
"To som rád. Aspoň si budeme môcť zájsť na tú kávu," usmial sa. Hej, Tina mi spomínala, že sa na niečom takom dohodli. Pozrela som naňho a uvedomila som si, že má o ňu záujem. Nevedela som, či je to dobré, či zlé. Keď sa ten vôl nespamätá, tak je to v riti. Rozlúčila som sa s ním a šla som do bytu. Tine som povedala, že sa na ňu pýtal a ona sa pousmiala.
Na druhý deň mi volal Juraj, či ešte stále budem jeho družička. Spomenula som si, že v sobotu sa žení jeho bratranec. Bol nás volať na svadbu ešte, keď sme spolu chodili. Poznala som ho celý život, takisto ako celú Jurajovu rodinu. Maťo je od nás o tri roky starší a práve dokončil právo.
Tešila som sa, že ich všetkých opäť uvidím. Od leta som s nimi nebola. Ten týždeň, keď som bola doma, som sa snažila všetkým vyhýbať, lebo som nemala chuť nič vysvetľovať, ale teraz, keď sme s Jurajom v pohode, bude to lepšie.

Večer som volala Ianovi a povedala som mu o svadbe a o tom, že na skype prídem až v nedeľu.
"Fajn, láska, tak si to uži."
"Ian? Tebe nezáleží na tom, že s Jurajom budem celú noc?"
"Na svadbe plnej ľudí, kde všetkých poznáš, lebo ste spolu rástli."
"Ian, naozaj nežiarliš?"
"Nie, miláčik. Verím ti."
Keď som šla spať, nevedela som, či sa mám tešiť, že je taký pokojný, alebo ma to má znepokojovať. Rozhodla som sa, že o tom hneď ráno poviem Tine.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama