39. kapitola: Susedia si majú pomáhať

13. března 2012 v 19:43 | Tina


V našom obľúbenom bare bolo pomerne dosť ľudí. Posadili sme sa do zastrčeného boxu, aby sme mali jednak súkromie a jednak sa počuli, keď sa budeme rozprávať. Obsluha si nás hodnú chvíľku nevšímala.
,,Tak dnes to vyriešim inak. Kto si čo dá?" spýtala som sa. Keďže sme neboli autom, plánovali sme to rozbaliť vo veľkom. S nadiktovanými názvami nápojov som vykročila k baru.
,,Ale no to snáď nie. Ja mám na Vás jednoducho šťastie." Usmial sa na mňa mladý lekár z nemocnice.

,,Jeej, dobrý večer, pán doktor." Usmiala som sa a dali sme sa do reči, kým som čakala na naše nápoje.
,,Prosím volajte ma Michal."
,,Tina teší ma." Potriasli sme si rukou.
,,Tina, pekné meno, hodí sa k Vám. A ako sa má Vás priateľ, odpuchlo mu to?" spýtal sa.
,,Asi by som Vám mala povedať, že ani jeden z tých, čo som Vám včera priviezla na ošetrenie nebol môj priateľ. Ten vysoký tmavší je mi ako brat." Uviedla som na pravú mieru.
,,Ste tu dnes sama? Smiem Vás pozvať na drink?" usmial sa a odhalil rad žiarivo bielych zubov.
,,Možno inokedy, som tu s priateľom a priateľmi."
,,Takže predsa je tu priateľ?" spýtal sa zaskočene. Vtedy sa pri nás zjavil Paul. Omotal svoje ruky okolo mňa a pobozkal ma.
,,Prišiel som ti pomôcť. Neviem bez teba vydržať."
,,Dala som sa do reči tuto s Michalom, včera ošetrovala Iana vieš."
,,Doktor ahááá."
,,Si v poriadku?" pozrela som sa na Paula.
,,Jasné." Povedal nevinne ale ten tón som poznala. Pripomínal mi, ako sa v lete choval voči Denisovi.
,,Tak príjemnú zábavu, Michal." Zamávala som mu a s našimi drinkami som kráčala k stolu s Paulom za zadkom.
,,Takže vy sa už oslovujete menom?"
,,Macko, prestaň žiarliť. Bol len milý. Bavili sme sa čisto zdvorilostne. Navyše, nie je to môj typ. Ja mám rada zelenookých chlapov." Cez všetko som si všimla Peťa a jeho divoké mávanie.
,,Nie je to ten chalan zo včera, čo neveril, že ja som ja?"
,,Hej, to je a asi máme ísť tam." Povedala som. Pri stole sedela už aj Mary s Ianom a bavili sa s našimi spoločnými priateľmi. Pridali sme sa do rozhovoru.
,,Decká toto tí, ktorí ho ešte nepoznáte, toto je Paul. Môj priateľ a tak trochu láska môjho života, ale ja ho volám len symbolicky Macko." Usmiala som sa. Baby sa uchechtli a chalani mu podali rukou. Jeho zamračený výraz razom zmizol. Sedeli sme s nimi pri stole a bavili sa.
"Nejako sa mi tí dvaja podobajú na tých hercov," usmiala sa Peťa a prezerala si ich.
"Nie ste z Denníkov?" spýtala sa Sisa, ktorá to tiež občas pozerala.
"Sme, ale to je tajomstvo," žmurkol na ňu Paul a lišiacky sa usmial. Tak toto teda nie. To je môj úsmev. Zamračila som sa a ťahala ho na parket.
,,O čo ti ide?" vybalila som to na neho len čo ma objal.
,,Láska hádam nežiarliš? My sme sa len zdvorilostne bavili. Navyše mne sa páčia brunetky." Usmial sa.
,,No jasné, s jednou si bol ženatý, mal by si o tom niečo vedieť."
,,Prečo sa bavíme o Torrey?" spýtal sa opatrne.
,,Lebo je ti stále na blízku. Štve ma to. Potom prídeš sem a namiesto toho, aby sme boli spolu riešim bitky a flirty s mojimi kamarátkami."
,,Milujem, keď žiarliš, si taká rozkošná." Smial sa.
,,Asi by som mala ísť pozvať Michala na tanec, čo povieš?"
,,Nech ťa to ani nenapadne." Povedal a prudko ma pobozkal.
,,Ako keby som o to stála." Šepla som a opätovala mu jeho bozk.

Keď sme sa neskôr vrátili k stolu, všimla som si, že sa k nám pridal Juraj. Ian očividne pôsobil uvoľnene, navyše som mala pocit, že dnes nič hrozné nehrozí. Odrazu sa spomenula téma svadby a Rudy si nedal pozor na pusu. Mary bola zaskočená a vystrašená. Vedela som, že načať túto tému pre ňu nebude ľahké. Na svoju minulosť sa nedá len tak ľahko zabudnúť a skĺbiť ju s prítomnosťou a mužom, s ktorým rátame do budúcnosti, vôbec nie je jednoduché. Mary s Ianom, ktorý vyzeral, že už nikdy nič nepovie vyšli von. Chcela som im dať čas, aby si to vysvetlili. Vedela som, že to nebude príjemný rozhovor, ale nemal by nič pokaziť. Obaja vedia, na čej strane chcú stáť, obaja vedia, koho milujú a s kým chcú byť. Sedela som schúlená u Paula a čakala som.
,,Neboj sa, dobre to dopadne." Tíšil ma.
,,Mám strach. Čo ak sa niečo pokazí? Sú spolu takí pekní. Mám ich oboch rada a asi by som neprežila, keby sa ich rozprávka skončila. Mohlo by to znamenať, že skôr, či neskôr skončia všetky rozprávky."
Paul mi podvihol bradu a pozrel sa mi do očí.
,,Tá naša bude trvať. Kým budem cítiť to, čo cítim teraz a kým budeš v mojom srdci iba ty, žiadna iná žena nemá v mojom živote miesto. Chcem a milujem len teba." Povedal a sklonil sa ku mne.

Krátko na to som vyšla von. Mary práve kráčala smerom do podniku a Ian sedel na lavičke. Nešla som za ním preto, aby som bránila Mary. Išla som tam pre to zúfalstvo, ktoré som uvidela v jeho očiach.
,,Všetko v pohode?" spýtala som sa a sadla si. Neodpovedal mi.
,,Ian?"
,,Ako som to mohol urobiť?"
,,Urobiť čo?"
,,Tina, zničil som jej život. Mala všetko a ja som vpadol do jej života a zrúcal pevné základy. Prečo ma miluje?"
,,Nie je to jasné? Ian, trápiš sa pre hlúposti. To, čo sa stalo tebe a Mary je osud. Ani jeden z Vás s tým nepočítal. Nepovedali ste si tak teraz to skúsime. Boli z Vás priatelia. Zlatko, v živote si nevyberáme, koho chceme milovať. Môžeš mať mnoho priateľov, ale tvoje srdce sa rozhodne, koho bude milovať. To, čo je medzi Mary a Jurajom je diametrálne odlišné od toho, čo ju spája s tebou. Ty ju miluješ, vieš, že keď nevidíš jej tvár, alebo nepočuješ jej hlas, tak sa cítiš akoby ti niečo chýbalo. Zvuk jej hlasu dokáže rozozvučať strunu v tvojom srdci. Jej úsmev ti dáva silu a jej láska ťa ženie vpred. Nesmieš sa trápiť pre to, čo bolo, hoci to nie je jednoduché. Mary je mojou priateľkou dlho, ale nikdy a to ti nehovorím preto, aby som ťa potešila, ale nikdy som ju nevidela šťastnejšiu, ako keď je s tebou. Ty z nej robíš lepšieho človeka. Dávaš jej pocit istoty a bezpečia. Vďaka tebe žije a je sama sebou. Je tou ženou, ktorá ťa očarila a ukradla ti srdce."
,,Nikdy som nikoho nemiloval tak, ako ju. Nechcem o ňu prísť. Malo by mi byť jedno, čo sa stalo, ale Tina, ona zrušila svadbu pár dní pred obradom." Zaúpel a skryl si tvár v dlaniach.
,,Lebo bola mladá. Vedela, že to, čo idú robiť je chyba. Ian to s tebou nič nemá."
,,Odkiaľ mám vedieť, že by pre ňu nebolo lepšie dať jej slobodu. Kým sme od seba tak ďaleko, nemôžem jej byť plnohodnotným partnerom. Nemôžem byť pri nej, keď sa trápi. Nemôžem ju objať, keď v noci kričí zo sna. Nemôžem sa s ňou tešiť, keď spraví skúšku. Chápeš som nič. Do nášho vzťahu nemôžem nič vložiť. Len beriem. Čakám, kedy mi zavolá, opakujem jej ako mi chýba... to je sebecké."
,,Zadrž svoje sebadeštrukčné sklony. Máš na výber len dve možnosti. Buď sa tam teraz vrátime a ukážeš jej, že si bol len zaskočený, ale že je všetko v poriadku alebo odídeme a to môže veľmi veľa zmeniť."
,,Dokelu, nikam nejdem. Nie bez nej." Vyhlásil.
,,Toto je môj chlapec. Tak fajn, ideme pre tvoju lásku." Potľapkala som ho pleci. Vo dverách sme sa míňali s Michalom.
,,Už ste na odchode?"
,,Zajtra ma čaká práca, musím si oddýchnuť."
,,Tak prajem dobrú noc."
,,Hádam sa ešte uvidíme." Usmial sa.

Počas zvyšku večera sa od seba Ian s Mary nepohli. Vracali sme sa domov a práve som chcela ísť do sprchy, keď mi zazvonil mobil.
,,Tom? Ahoj, deje sa niečo?" spýtala som sa zaskočene.
,,Prečo mi nikto z Vás obyčajných smrteľníkov nepovedal o tom Silvestri?"
,,Pretože to je ešte ďaleko a zatiaľ sme sa o tom nebavili."
,,Poviem ti len jedno, ak ma zabudnete pozvať zoberiem bandu svojich smrťožrútov a priletíme sa Vám nepekne pomstiť."
,,Neboj sa Mufloy, párty bez Henryho Výtera nie je párty. Navyše budeme uprosted zhulákaného lesa totálne v alkoholovom a mariankovom opojení. Myslím že aj tie metly sa nám zídu."
,,Takže to bude asi veľké, čo?"
,,Asi ako Hagrid." Smiala som sa.
Kým som hovorila s Tomom, Paul si zavolal domov a Ian s Mary si dali sprchu. Zaliezli k sebe do izby a myslím, že do rána o nich nebudeme počuť. Alebo možno budeme.
Stáli sme s Paulom pod prúdom vody zabratý jeden do druhého. Po zajtra, keď budem pod sprchou zase sama si na to spomeniem. Zabalili sme sa do jednej osušky a ako dvaja tučniaci sme cupkali chodbou do mojej izby. Ozvalo sa klopanie.
,,Kašli na to." Hovoril a bozkával ma na krku.
,,Iba pozriem, kto to je. Počkaj ma v izbe." Odokryla som osušku, aby mohol prejsť a dokonale som si vychutnala pohľad na jeho božský zadok, ktorým krútil lebo vedel, že sa dívam. Smiala som sa a podišla k dverám. Po ich otvorení mi sánka padla hádam až na prízemie.
,,No tak tomu hovorím náhoda." Zasmial sa Michal, ktorý stál pri dverách v tielku a teplákoch.
,,Len som sa chcel spýtať, či by ste mi nepožičali cukor pani suseda." Vtedy som si uvedomila, že tam stojím len v osuške.
,,Moment, hneď som späť." Povedala som.
,,Kto to je?" spýtal sa Paul, ktorý stál vo dverách.
,,Požičiate mi cukor?" takticky som povedala. Neviem prečo, ale mala som pocit, že Paul nesmie vedieť, kto skutočne stojí za dverami.
,,Ďakujem vrátim." Usmial sa Michal a kráčal do bytu oproti. Tak toto je iná náhoda. Ako to, že sme si ho doteraz nevšimli?
Vrátila som sa do izby a skočila do postele a Paulovho náručia. Privinul si ma k sebe a ja som sa o neho oprela.
,,Myslíš, že chalani prídu na Silvestra?" spýtala som sa.
,,Žartuješ? O ničom inom ani nehovoria. Neviem ako ste to urobili, ale totálne ste nám pomotali hlavy."
,,Nad čím premýšľaš?" opýtal sa po chvíli.
,,Myslím na Iana a to, čo mi povedal. Nemôžem uveriť tomu, že si myslí, že je na vine pre Maryn a Jurajov rozchod. To je taká hovadina."
,,Myslím, že ja viem čo ho trápi." Povedal a ja som sa na neho zvedavo pozrela. Čakala som či povie niečo tak romantické ako mi povedal Ian, keď hovoril o Mary.
,,Má strach, že o ňu príde. Kým je tu a nemôže ju kontrolovať."
,,To nemyslíš vážne. Naozaj si práve použil slovo kontrolovať?"
,,Asi si nerozumieme."
,,Tak mi to vysvetli Paul."
,,Pozri sa napríklad ja. Keď som od teba ďaleko, nedokážem rozmýšľať. Som nesústredený. Odrátavam čas, kedy s tebou budem hovoriť. Ja viem a chápem, že tu máš povinnosti, len je to silnejšie ako ja. Chcem ťa mať pri sebe. Zobudiť sa a vidieť tvoju tvár, ak ma ovšem zase neskopneš s postele."
,,Hej, ja za to nemôžem." Bránila som sa.
,,Ja viem, láska." Usmial sa a pobozkal ma. A viac som nepotrebovala len to málo stačilo, aby som vypustila z hlavy myšlienky na iné osoby. Vnímala som len Paula, iba neho a jeho prítomnosť.
Zaspala som unavená a ráno mi trešťalo v hlave. Paul ešte spal. Bol taký sladký. Pozorovala som ho a uvedomila som si, že zajtra sa budem zobúdzať sama. Večer mi odletí na ďalšie dva mesiace. Vzala som si papier a ceruzku a začala som ho maľovať. Keď spí uvoľní sa mu čeľusť a vyzerá ako neviniatko, žiadne mračenie, len pravidelný dych a jemný úsmev. Uvedomila som si, že presne vedľa tohto muža sa chcem zobúdzať každé ráno. Všetko, čo poviem alebo urobí, robí pre mňa. Hoci tá jeho žiarlivosť ma trošku hnevá, ale na tom sa popracuje. Akoby cítil, že ho pozorujem pomrvil sa a otvoril oči.
,,Krásne ráno, Macko." Usmiala som sa.
,,Keď ťa vidím, tak je viac ako krásne." Povedal a prevrátil sa na mňa. Zasmiala som sa a pobozkala som ho. O niečo neskôr sme už oblečení vyšli z izby. Naše hrdličky ešte spali, tak sme zašli do obchodu nakúpiť raňajky a kým vstali, uvarili sme čerstvú kávu. O hodinu po tom vstali aj oneskorenci a tvárili sa ako neviniatka. Potešilo ma, že na Ianovej tvári je úsmev. To znamená, že si to vysvetlili. Usmiala som sa na neho a pohladila ho po ruke. Vtedy niekto zaklopal. Ian išiel otvoriť a do kuchyne sa vrátil aj s Michalom.
,,Priniesol som ten cukor." Usmial sa na mňa.
,,Cukor?" opýtala sa Mary.
,,Ty?" sykol Paul.
,,Michal je náš sused a včera mu došiel cukor." Povedala som Mary. Cítila som, že Paulovi toto stačiť nebude a podľa jeho výrazu som mala pravdu. Ian pochopil, že táto atmoška neprospieva nikomu, tak Michala odprevadil. Mary napäto čakala, čo sa bude diať. Paul sa na mňa pozrel zvláštnym pohľadom.
,,Čo je?" nevydržala som.
,,Prečo si mi včera nepovedala, že je to on?"
,,Na čo, aby si sa rozčúlil?"
,,Prečo sa okolo teba ten chlap motá?"
,,To nemyslíš vážne, zase s tým začíname?" buchla som do stola a už ma prešla aj chuť na raňajky. Vstala som a mierila do izby.
,,Jasne, len utekaj, keď sa máme rozprávať." Zakričal Paul.
,,Vidíš sa, aký si smiešny?" zakričala som na neho nahnevane z chodby v mihu bol pri mne.
,,Ja som smiešny? Kam sa pozriem tam je tvoj svätý doktor a ja som smiešny?"
,,Paul no tak.." skúšala ho upokojiť Mary s Ianom.
,,Kamoš spomaľ, kým povieš niečo čo nechceš."
,,Spávate spolu?" spýtal sa ma Paul a prepaľoval ma očami.
,,Ako napríklad toto." Dodal potichu Ian.
,,Čo si to povedal?" hnev vo mne už vrel. Ako môže pochybovať o takej veci.
,,Tak mi vysvetli ako je možné, že chalan sa objaví práve, keď prídem a kam príde tam na teba narazí. Myslel som si, že si iná. Nie, ja som tomu veril."
,,Paul prestaň." Ťahala ho Mary, ale on sa jej vytrhol.
,,Čo presne znamená ten minulý čas?" opýtala som sa šokovane.
,,JE KONIEC!!!" povedal a ja som cúvla. Mary s Ianom sa stiahli a mlčky sa na nás dívali.
,,Aha." Vydala som zo seba. Chvíľku sme mlčali. Potom ku mne urobil krok.
,,Nemyslel som to tak."
,,Vieš čo Paul? Aspoň raz si stoj za svojím slovom, dobre?" povedala som zvrtla sa a bežala z bytu. Nevrátim sa skôr ako bude preč. Chcem byť sama a chcem vstrebať fakt, že rozprávka, o ktorej mi sľúbil, že sa nikdy neskončí sa práve rozpadla. Zlá čarodejnica vyhrala. Sedela som na hrade a dívala sa na mesto pod sebou. Slnku už zapadlo. Milovala som to tu. Dokázala som tu premýšľať. Lenže dnes nie. Dnes som len sedela a hľadela pred seba. Pred očami som mala len jeho bezvýraznú tvár a slová JE KONIEC. Volal mi. Aj Mary s Ianom. Vedela som, že ich vezie na letisko. Ianovi som napísala sms.
,,Braček mrzí ma, že sa s tebou nerozlúčim osobne. Necítim sa dobre, ale pozdrav odo mňa všetkých v Atlante a dávaj si na seba pozor. Ľúbim ťa."
Prišla mi len strohá odpoveď.
,,Všetko dobre dopadne, uvidíš."

Do bytu som sa vrátila až večer. Vliekla som sa z nohy na nohu pomaly a zničene.
,,Tina ste v poriadku?" zaznel niečí hlas. Michal práve schádzal po schodoch.
,,Bolo mi už aj lepšie." Trasľavo som povedala.
,,Necítite sa dobre? Nepozriem sa na to?" ponúkol sa.
,,Iba ak by ste boli kardiológ." Šepla som.
,,Och, to je mi ľúto. Keby ste niečo potrebovali, zastavte sa. Moje dvere sú Vám vždy otvorené. Susedia si majú pomáhať." Usmial sa.
Áno susedia si majú pomáhať, ale kedy je tá pomoc skutočne pomocou? Otvorila som dvere a vošla som dnu. Mary tu ešte nebola asi je ešte na letisku. Zavrela som sa v izbe a schúlila sa na posteli. Rozplakala som sa.
,,Prečo si mi to urobil? Prečo?" opakovala som si. Vtedy sa otvorili dvere a dnu nakukla Mary. Pribehla ku mne celá uslzená a plakali sme spolu až do vyčerpania. Ja som sa k tomu nevracala a ona smútila za Ianom. Ale to nebude na dlho. On príde a potom to utečie ako voda a budú spolu. Aspoň oni. Ich rozprávku si beriem na starosť ja a kto a pokúsi pokaziť im ju, bude sa musieť vysporiadať najprv so mnou.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nezmar Tempest Nezmar Tempest | 20. března 2012 v 19:27 | Reagovat

:-( Paul by mal komunikot so svojim mozgom!!! dufam ze sa o urovna. ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama