36. kapitola: Prajem šťastný... hmm, október

7. března 2012 v 20:27 | Mary


,,A on ťa ešte...." Tina nechala otázku visieť, ale ja som presne vedela, čo sa chce opýtať. A vedela som aj odpoveď.
,,Miluje? Myslím, že áno" skryla som si tvár v dlaniach.
,,Pšššt. Mary to zvládneme. Musíme si vyjasniť len jedno," chlácholila ma Tina a upokojujúco ma hladila po vlasoch.
,,Čo?"
,,Ľúbiš Juraja?"

,,Milujem Iana tým som si istá, ale Juraj je niečo, na čo nedokážem len tak zabudnúť. On je mojou súčasťou. Nemôžem mu ublížiť, nie po tom čo som zistila, že na mňa naozaj čakal. Bože ja som hrozný človek." Znovu som sa rozplakala.
,,Nie si. Si len zmätená. Zlatko, zvládli sme aj horšie veci. Prejdeme aj týmto pekne postupne. Ako prvé potrebuješ kúpeľ, čaj a niečo normálne do žalúdka. Idem ti napustiť vodu a potom ti pripravím niečo ľahké, ale sýte dobre? Ty sa len zrelaxuješ. Vypneš a nebudeš na nič myslieť. A tým nič myslím aj NIKOHO."
,,Ďakujem, že si tu pre mňa." Vzlykla som. Naozaj neviem, čo by som si počala, keby tu nebola.
,,Prosím ťa, to je jasné." Tina sa na mňa usmiala a kým som ležala vo vani, tak varila. Mala som zatvorené oči a snažila som sa veľmi nepremýšľať, ale nešlo to.
Musela som myslieť. Na nich oboch. Mala som zavolať Ianovi, ale nechcela som mu vravieť, čo sa stalo. Viem, že by sa nahneval. Chcela som byť s ním. Schovať sa v jeho náručí. Najradšej by som sa zbalila a odišla za ním. Ale ešte musím dokončiť tretí ročník. A musím to vyriešiť s Jurajom. Máme spolu väčšinu hodín. Máme spoločných známych. Rovnakých kamarátov. Všade, kde budem, bude aj on. Toto bude ešte riadne komplikované. Najmä po tom, čo som zistila, že ma stále miluje.
Pozrela som sa na prsteň na svojej ruke a usmiala sa. Nech sa deje čokoľvek, už o rok budem s ním. Len my dvaja. Navždy spolu.
Vyliezla som z vane a všetko som zjedla. Bolo mi jedno, že je pol tretej. Potrebovala som do seba niečo dostať. Tina ma potom uložila do postele, zaželala mi dobrú noc a odišla.

Asi o pätnásť minút mi zvonil mobil. Myslela som si, že je to Ian, tak som nechcela dvihnúť, ale bol to Paul.
"Áno braček?" zamumlala som.
"Zobudil som ťa? Sakra, prepáč, Ian s Tinou ma zabijú."
"Nie, nič sa nedeje, nespala som."
"Ale veď s Ianom si nevolala," nechápal.
"Ako to vieš?"
"Asi zabúdaš, že pracujeme."
"Aha. Jasne, prepáč, akosi som mimo."
"Čo sa deje?" spýtal sa starostlivo.
"Sľúbiš mi, že to nikomu nepovieš? Hlavne nie Ianovi?"
"Podviedla si ho?" vyletelo z neho.
"No vďaka, že mi tak málo veríš," ohradila som sa.
"Nie, prepáč, ja len, že ak mu to nesmiem povedať, tak nechápem..."
"Ide o Juraja."
"Aha, chápem."
"On na mňa čakal celé leto. Chápeš, nehľadal si nikoho, lebo ma miluje. A ja som ho zradila ešte v dobe, keď som s ním bola. Už vtedy som bola zaľúbená do Iana. Naše rozhovory v noci... ja som Juraja vlastne podvádzala. Technicky. V myšlienkach. Cítim sa hrozne. On tu pre mňa vždy bol. A chce ma späť. Paul, ja ho poznám. Juraj vždy dostane, čo chce. A ja mu nedokážem ublížiť."
"A dokážeš ublížiť Ianovi?"
"Nie, tak som to nemyslela. Ja ti to ani neviem vysvetliť. Ale... pozri... Predstav si, že niekoho ľúbiš. Tak naozaj. Teraz nejde o letný flirt, alebo o prvú lásku. Poznáš jej rodinu, ona tvoju. Matky vám plánujú svadbu a tešia sa na vnúčatá. Predstav si, že nech spravíš čokoľvek, stojí pri tebe a nezáleží na tom, či to, čo robíš je zlé, alebo dobré. Je s tebou, keď máš problémy, utešuje ťa, keď nemôžeš zaspať. Učí ťa všetko, čo vie on. Robí všetko, čo ti na očiach vidí. Miluje ťa takého, aký si. Bez ohľadu na to, čo si myslia ostatní. Ale zrazu to upadne do rutiny, ktorú nechce ani jeden z vás ukončiť, lebo je to ťažké po všetkých tých rokoch.
A predstav si, že potom príde niekto iný. Niekto, s kým sa cítiš slobodne. Voľne. S kým si konečne sám sebou. Niekto, o kom vieš, že život bez neho bude stáť za hovno. Niekto, kto ovláda každú bunku tvojho tela. Pri kom nerozmýšľaš normálne. Pri kom nemusíš rozmýšľať. Len cítiš. Len si. Existuješ. Žiješ. A to ti stačí. Predstav si, že príde niekto, kvôli komu si ochotný zanechať starý život, starú lásku... zanechať všetko. A nakoniec vysvitne, že ten druhý, ti to opätuje.
A potom zistíš, že človek z tvojej minulosti, chce patriť aj do tvojej budúcnosti, hoci každá tvoja myšlienka už patrí niekomu inému. Paul, ja sa cítim, akoby som ho zradila. Ja som predala všetky tie roky s Jurajom za jediný Ianov bozk a najhoršie na tom je, že sa za to nehanbím."
"Nie, to je na tom to najlepšie, pretože sa nemáš za čo hanbiť. Nemôžeš za to, do koho si sa zamilovala. Bude to dobré, sestrička. Bude to dobré," chlácholil ma.
"Ja viem. A teraz mi povedz, prečo voláš. Určite nie, kvôli Jurajovi."
"Nie, volám kvôli Tine. Kevin mi dal dovolenku. Priletím o štyri dni."
"Ale to je skvelé. Tina bude šťastná, že bude môcť byť s tebou."
"Ja tiež, dnes sme spolu nevolali a cítim sa tak... čudne. Smutne. Potrebujem počuť aspoň jej hlas. Chýba mi tak veľmi, až si nie som istý, či to vydržím celý rok. Mám chuť ju uniesť. Prísť k vám, pobaliť jej veci a zobrať ju so sebou. Chýba mi. Je to silnejšie ako ja."
"Prepáč, bola to moja vina, prišla som domov mierne mimo."
"To je v poriadku, len som na nej trocha závislý. Teda trocha viac ako len závislý," zasmial sa. "A Mary? Nejaké správy o niečom nevhodnom?"
"Nie, až na toho sexi profesora, s ktorým mala večer doučovanie..."
"Povedz tomu idiotovi, že si ho podám!" vrčal.
"Pokoj, braček. Ten chudák má sedemdesiat rokov."
"Už ma takto nedes," vydýchol si.
"Paul, vieš, aké je to absurdné? Tina ťa ľúbi. A vie, čo robí. Chce byť len s tebou. Ako o tom môžeš pochybovať?"
"Ja o tom nepochybujem, len je ťažké držať sa na uzde, keď viem, že je tak ďaleko. A nie som jediný, kto sa ledva ovláda."
"Počkaj, a my máme čo povedať? Okolo Stefana sa motá doktorka Fell, s ktorou je čoraz častejšie a Damon má každú časť minimálne jeden objav."
"Ale to je naša práca," obhajoval sa.
"To je pekné, ale uznaj, že Tina má oveľa viac dôvodov žiarliť, ako ty. Nemotá sa okolo nej nikto podozrivý a nemaj strach, len čo sa niekto taký objaví, poviem mu, že si mafián." Paul sa rozosmial.
"Ty blázon. Už sa teším na Tinu. Na jej objatie. Potrebujem ju pri sebe. Už navždy. Ani nevieš, aký som rád, že s ňou budem takmer dva týždne. Kevin vraví, že je to tu s nami na nevydržanie. Chalani stále vyvolávajú dievčatám. Candie s Ninou vymýšľajú ako vás sem uniesť, alebo ako presťahovať natáčanie k vám..."
"Pozdravuj všetkých. Ja by som mala ísť spať, lebo som s tebou prekecala už dve hodiny. Budeš mať nehorázne vysoký účet. Pá braček. Mám ťa rada."
"Aj ja teba, little sister. Dobrú noc. A daj mi na moju lásku pozor."

Ráno som sa prebudila nevyspatá, unavená a dolámaná. S Paulom som volala asi do pol šiestej. Pozrela som na budík a zistila som, že je pol deviatej. Skvelé tri hodiny. Ale aspoň mám dobré správy. Paul mi už pred časom vravel, že chce prísť, ale nevie, kedy o Kevin pustí. A teraz mu to vyjde. Tešila som sa, že ho uvidím, lebo to bude dôkaz o tom, že som si leto nevymyslela a najmä preto, lebo Tina bude šťastná. Tak im to prajem.
Šla som do kuchyne a začula som nejaký hlas, ktorý určite nepatril jej. Zdal sa mi povedomý, ale on u nás predsa byť nemohol.
,,Prečo? Milujem ju a keď sa vrátila, nebudem sa jej vyhýbať, nie kým mi to ona nepovie."
,,JURAJ?" ozvala som sa prekvapene, keď som ho uvidela v našej kuchyni. Tak predsa.
,,ON JE TAM?" zavrčal Ian a ja som si všimla, že Tina má v ruke mobil. Sakra, toto nie je dobré.
,,Ian?" zašepkala som vydesene, pretože tomu som sa chcela vyhnúť.
,,Kto je Ian?" spýtal sa Juraj a prepaľoval ma pohľadom.
,,Áno, Mary, kto som?" spýtal sa aj Ian. Tina položila. Ja som okamžite vycúvala z kuchyne a vbehla som do svojej izby.

,,Čo robíš?" zdesila sa Tina, keď videla, ako objímam vankúš. Teda, mám ho na tvári a snažím sa nedýchať. Juraja zrejme vyhodila.
,,Dusím sa."
,,Ide ti to?" spýtala sa.
,,Zabi ma, Tina prosím. Ešte pred troma hodinami som vravela, že mi to je jedno. Ale ako mu môžem ublížiť? Ako im môžem ublížiť? Nemala som sa s Jurajom rozchádzať... vlastne nie. Aj tak by som ho podviedla, to čo cítim k Ianovi je silnejšie ako zdravý rozum. Nemala som nikde ísť. S Ianom by sme si len písali a bolo by ma to prešlo. Vlastne nebolo... Do riti! Zabi ma," splietala som.
,,Nie, poďme ideme to vyriešiť." Povedala a zapla skype. Ian už volal. Schovala som sa pod perinu. Ako pštros. Hlava pod vankúšom.
,,Vysvetlíš mi dočerta, čo tam robil ten imbecil takto skoro ráno?" vrčal Ian. Nevidela som jeho tvár, ale vedela som si ju živo predstaviť.
,,Prišiel za mnou?" odvetila Tina.
,,Jasné, lebo ja som včerajší."
,,Ian Mary spala a ja som bola s Jurajom v kuchyni, či tomu veríš alebo nie." povedala Tina a šla otvoriť, lebo niekto zvonil. Pozerala som na monitor a mala som chuť vlepiť mu. Ian na mňa pozrel a vedel, že sa niečo deje.
"Zlatko?" začal, ale prerušila som ho.
"Čo si myslel tým, že nie si včerajší? Myslíš, že som ti zahla? Myslíš, že som s ním spala? Naozaj si myslíš, že som ťa podviedla?"
"Nie..."
"Tak sa nesprávaj ako idiot. Ja sa musím každý týždeň dívať na to, ako si pokojne užívaš, na fotky z natáčania, na spoilery, kde hovoria, že Damon bude opäť nahý s nejakou sexi babou a nič ti nevykrikujem."
"Sú to moje kolegyne."
"Juraj je môj spolužiak. Vedel si, že sa s ním stretnem. Ian, musíš mi veriť. Inak nemáme šancu. Ak mi nebudeš veriť, tak potom sa zbytočne hráme na vzťah na diaľku," vravela som pevným hlasom, ale dolu tvárou mi tiekli slzy. Videla som, že Ian plače tiež. "Ian ľúbim ťa. Iba teba. Medzi mnou a ním nič nie je."
,,Láska milujem ťa a posnažím sa ovládať, ale nepáči sa mi, že on ti je tak blízko, keď ja nemôžem."
,,Nehneváš sa?" spýtala som sa potichu.
,,Nie, na teba nie."
,,Ani na Tinu sa nehnevaj," šepla som.
,,To si vybavíme neskôr, radšej mi povedz ako sa máš," usmial sa.
"Celkom fajn. Je toho teraz dosť v škole, ale už len osem mesiacov a budeme spolu. To jediné ma drží nad vodou." Ian sa usmial a potom sme sa zhovárali o práci, chalanoch, dievčatách. A spolu sme snívali o budúcom lete. Asi po dvoch hodinách som ho vyhnala spať. Bolo u nich asi päť hodín ráno a on vôbec nespal. Zaželala som mu dobrú noc a vypla som notebook.
S Tinou sme si spravili filmový večer. Ani neviem, čo sme púšťali. V podstate sme sa popritom zhovárali a Juraja som úplne pustila z hlavy.

Na druhý deň som šla do školy. Sadla som si k dievčatám a rozoberali sme sobotu. Vraveli mi, že len čo som odišla, Juraj za mnou vyletel ako gáfor. Zmenila som tému a začala som rozprávať o najnovších filmoch. O Hollywoode som totiž mala prehľad z prvej ruky.
Juraj prišiel posledný. Sadol si v triede za mňa a ja som celý čas cítila jeho uprený pohľad. Peťa do mňa stále štuchala, že zo mňa nespúšťa pohľad. Len čo nás profesorka vypustila, vybehla som von. Potrebovala som vzduch.
Dobehla som k jednému výklenku a otvorila som okno. Za sebou som začula kroky a keď som sa obzrela, hľadela som priamo do Jurajovej tváre.
"Utekáš predo mnou?" spýtal sa pobavene.
"Možno." Priznala som. Utekám pred momentom, keď mu budem musieť ublížiť.
"To znamená, že niečo cítiš," usmial sa.
"Juraj, toto sme prebrali."
"Nie, odišla si z auta a včera si ignorovala všetky moje telefonáty. Ľúbim ťa," šepol a natlačil ma na stenu. "Až keď som bol nútený byť bez teba, uvedomil som si, ako veľmi," hladil ma po tvári.
"Juraj, mali by sme sa pokojne porozprávať, mala by som ti niečo povedať..." začala som, ale Juraj sa ma snažil pobozkať. Položila som mu ruku na pery a odtiahla som sa od neho. Všimol si prsteň a zamračil sa.
"Ty niekoho máš?"
"Mali by sme sa porozprávať," Juraj ma pustil a ja som si vydýchla.
Mierila som do jedálne. Juraj šiel za mnou. Dostali sme obed a sadli sme si k odľahlému stolu. Juraj hypnotizoval prsteň na mojej ruke a ja som začala rozprávať.
"Keď som bola v Štátoch, s niekým som sa dala dohromady. Nečakala som to. Zaľúbila som sa. Milujem ho a chcem byť s ním. Keď dokončím tento rok, plánujem ísť späť. K nemu. Rada by som ti povedala, že ma to mrzí, ale nebolo by to úprimné. Neľutujem toto leto. Mrzí ma jedine to, že ti tým ubližujem. Ale nemôžem byť s tebou. Šla by som proti tomu, čo cítim."
Dojedli sme v tichosti. Potom sme šli na ďalšiu hodinu a Juraj pokračoval v rozhovore.
"Ten Ian, ktorý ráno volal..."
"To je on. Muž, s ktorým chodím."
"Podľa prsteňa nielen to," hlesol smutne. "Mali sme sa vtedy zobrať. Nemali sme zrušiť svadbu."
"Juraj, boli sme deti."
"Bolo to pred rokom," namietol.
"Vtedy som nevedela, čo chcem."
"A teraz to vieš? Chceš mi povedať, že si si istá, tým, že miluješ jeho? Už ku mne nič necítiš? Vôbec nič? Po všetkých tých rokoch?"
"Juraj, nie je to tak, dobre? Neznamená to, že mi na tebe prestalo zo dňa na deň záležať, ale chcem byť s ním. Ak by sme sa vtedy vzali, bola by to chyba."
"Nie, zrušenie svadby dva týždne pred obradom bola chyba," sykol nahnevane.

Na ďalšej hodine som si sadla k Rudymu. Snažila som sa nepozerať na Juraja, ale nešlo to. Vyzeral zničene a mne z toho bolo na hovno. Totálne zle. Dopadlo to horšie, ako som čakala. A to si ani nechcem predstaviť scenár, že by som zaňho teraz bola vydatá. Po škole po mňa prišla Tina.
,,Ťažký deň?" spýtala sa, len čo ma zbadala.
,,Hrozný." Prikývla som. Nechcelo sa mi o tom rozprávať v aute, tak som si zaumienila, že pri večeri jej poviem, čo sa stalo.
,,Dáme si niečo dobré na večeru a ráno to uvidíš v iných farbách." Usmiala sa.

Usmiala som sa na Tinu a šla som sa prezliecť do izby. Otvorila som dvere a v kresle sedel Ian. Vyjavene som naňho hľadela neschopná slova, ani pohybu. Ian sa usmial, vstal z kresla a vykročil ku mne.
"Si skutočný?" spýtala som sa ticho, keď stál tesne predo mnou. Nič nepovedal. Schytil ma do náručia a tuho ma objal. Obmotala som mu ruky okolo pása a pritisla som sa k jeho hrudi. Ian ma pohladil po vlasoch, položil mi prst pod bradu a zadíval sa mi do očí.
Moja ruka vystrelila k jeho tvári. Palcom som mu prešla po pere a usmiala som sa. Ian sa ku mne sklonil a pobozkal ma. Obmotala som mu ruky okolo krku a nohy okolo pása. Ian sa zasmial a rukami blúdil po mojom chrbte, bokoch, stehnách.
"Chýbala si mi," šepkal.
"Aj ty mne. Hrozne si mi chýbal," kým som sa stihla čokoľvek opýtať, opäť ma umlčal bozkom. Rozopínala som mu košeľu a hladila som ho po hrudi. Tak veľmi som po ňom túžila. Ian mi vyzliekol tričko a hodil ho niekam za seba. Položil ma na posteľ a ľahol si na mňa.
"Nemôžem uveriť, že si tu. Musíš byť nejaký môj prelud, fatamorgána," smiala som sa, kým nás Ian zbavoval zvyškov oblečenia.
"Môže prelud spraviť toto?" usmial sa a jeho pery lačne skúmali moju hruď. Prehla som sa ako luk a on sa zasmial. Pritiahla som si jeho tvár k mojej, pobozkala som ho a pretočila som sa naňho.
"Teraz ti to všetko vrátim," šepla som mu do ucha a jemne som zahryzla jeho ušný lalôčik. Ian zavzdychal a zaťal päste. Obkročmo som si naňho sadla a bozkávala som mu krk, potom hruď, brucho. Ian sa posadil, objal ma okolo pása a pobozkal ma.
"Nemuč ma už," šepol mi do pootvorených úst. Vplietla som mu ruku do vlasov a hľadela som mu do očí.

"Ako to, že si tu?" ležala som mu na hrudi a počúvala tlkot jeho srdca. Ian ma objímal a túlil si ma čo najbližšie k sebe.
"Potreboval som ťa. Veľmi som ťa potreboval. Dlhšie by som to už nevydržal. A keď som zistil, že sa tu motá tvoj bývalý, tak som musel prísť."
"Presvedčiť sa osobne, či som verná?" pozrela som mu do očí. Ian sa zasmial.
"Nie, láska. To nie. Ale som chlap. Ty si moja žena. Nech si nikto nemyslí, že má na teba nejaký nárok. Si len moja. Nikomu ťa nedám," nežne ma pobozkal a hladil moje boky. "Neviem sa ťa nabažiť," šepol mi roztúžene.
Zaspali sme až tesne nad ránom. Keď ma objímal, cítila som sa istejšie. Bolo mi nádherne. Ian bol opäť pri mne. Počula som jeho dych, tlkot jeho srdca a cítila som jeho dotyky.
Prebudila som sa na vibrovanie mobilu. Pozrela som sa, kto volá a keď som to zistila, okamžite som sa posadila.
"Prosím," šepla som.
"Daj mi toho idiota vedľa teba," prikázal Paul. Podala som mobil Ianovi, oprela som sa o lakeť a sledovala som ho, ako telefonuje. V izbe bolo také, ticho, že som počula Paula, ako ho zdrbáva, že mohli letieť teraz spolu. Smiala som sa, len do chvíle, kým sa Ian nepostavil a nezačal niečo hľadať v kufri. Okamžite som stratila reč. Ian po chvíli zložil a keď si všimol, ako naňho hľadím, usmial sa. Stiahla som ho na seba a vrhla som sa na jeho pery.

"Čo chcel Paul, po chvíli som akosi stratila niť," pýtala som sa Iana, keď som sa obliekala.
"Príde večer, tak chcel vedieť, či ho prídeme počkať."
"Ja poňho pôjdem, ty zabavíš Tinu," dala som mu pusu a šli sme do kuchyne.

Na stole už bola káva a Tina pokojne uchlipkávala zo svojej. Mala by som si spraviť desiatu, ale nechcelo sa mi. Ian si sadol k stolu a posadil si ma na kolená. Bola som v raji. Oprela som sa oňho a nemohla som sa prestať usmievať.
,,Nehovorila som ti že ráno to uvidíš v iných farbách?" zasmiala sa Tina a upila si z kávy.
"Mala si pravdu," usmiala som sa a šla som do kúpeľne. Rýchla sprcha a nejako zo seba spraviť človeka. Ian šiel hneď po mne. Len čo sa za ním zatvorili dvere, rýchlo som Tine vysypala, čo sa stalo včera na obede.
"On ti fakt nedá pokoj?"
"Chce mi dokázať, že ho stále milujem a že bola chyba zrušiť svadbu."
"Mali ste dvadsať. Bolo len dobré, že ste ju zrušili," pokrútila hlavou.
"Tiež si to myslím. Bol to priveľký záväzok, ale dieťa všetko menilo. Naše mamy nechceli, aby som sa vydávala v siedmom mesiaci."
"A takmer vás dotlačili do manželstva. Ešte, že sa to vyriešilo inak."
"Ešte, že si stála pri mne a pomohla mi. Keby nebolo teba a dievčat, tak si nechcem predstaviť tú katastrofu. Desím sa chvíle, keď sa to Ian dozvie."
"Veď sa nič hrozné nestalo."
"Ja viem, ale nehovorí sa to ľahko," povzdychla som si.

Keď vyšiel Ian, rozlúčila som sa s ním a bežala som do školy. Mali sme cviká, na ktoré som musela. Baby ma volali na nejakú akciu do mesta, ale povedala som im, že nemôžem, pretože sa musím venovať priateľovi. Práve vtedy okolo šiel Juraj a ja som vedela, že toto nedopadne dobre.
"Takže on je tu?" opýtal sa. Dievčatá sa na mňa usmiali a odišli z frontu.
"Áno je."
"Vyplašilo ho, že ma počul u vás skoro ráno?"
"Juraj, o čo ti ide?"
"O teba, vždy mi šlo o teba," chytil ma za pás a pritiahol si ma bližšie k sebe.
"Juraj, hádam ma nechceš teraz pobozkať?"
"Nie," pohladil ma po vlasoch. "Ty ma chceš pobozkať," usmial sa spôsobom, ktorý ma kedysi dostával do kolien.
"Prestaň sa správať ako idiot!" sykla som a vytrhla som sa mu zo zovretia.
"Správam sa ako idiot? Len chcem, aby si si uvedomila, že ešte stále máme šancu."
"Nie nemáme. Už nie."
"Nenechám ťa ísť. Nie bez boja," šepol, pobozkal ma na čelo a zmizol. Naozaj som sa začínala obávať toho, čo urobí. Bol ako ranené zviera. Ako niekto, kto už nemá, čo stratiť.

Po poslednej hodine som šla rovno na letisko. Keď som zbadala Paula, rozbehla som sa k nemu a skočila som mu do náručia. Výskala som ako dieťa.
"Sestrička, ja viem, že sa tešíš, ale snaž sa správať nenápadne. Nerád by som prilákal pozornosť," prevrátila som očami. Poobzerala som sa okolo nás a našťastie tam boli sami dôchodcovia. Inak, by som to v živote nespravila. Ale teraz som musela.
"Watch me," usmiala som sa. "JE TU PAUL WESLEY!!!" skríkla som a nikto na mňa ani len nepozrel.
"Zlato, tu to majú všetci u riti. Len jeden človek nie a za ňou práve ideme," usmiala som sa naňho a ťahala som ho k autu.
"Ty jazdíš?" spýtal sa ma, keď videl, že mierim na miesto šoféra.
"Hej, môj pekný, už pár rokov. A keď idem do školy, beriem auto so sebou, lebo doma by im bolo moje auto na nič. Aj Tina jazdí," usmiala som sa. "Pripútaj sa. V túto hodinu to je jazda smrti."
Jeho vystrašený pohľad stál za všetky drobné. A keďže máme euro, tak stál fakt za veľa. keď sme došli pred blok, pozrel na mňa a dvihol obočie.
"Jazda smrti?"
"Chcela som ťa vydesiť. No poďme nech na teba dlhšie nečaká."

Odomkla som dvere a vošla som do bytu. Paul cupkal pomaly za mnou. Kufor si nechal na chodbe. V obývačke sedeli Tina s Ianom a o niečom vážnom sa rozprávali. Aspoň podľa výrazov ich tváre.
"Tinuš, prajem šťastný..." nevedela som, čo, tak som tresla len tak. "Október." Odstúpila som od Paula a Tina ostala bez slova hľadieť. Vedela som, ako sa cíti. Prešla som si tým včera. Pozerala som na ňu a čakala som, kedy jej dôjde, že Paul pred ňou naozaj stojí.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nezmar Tempest Nezmar Tempest | 20. března 2012 v 18:09 | Reagovat

Supeeeerrrrr, konecne vsetko ako ma byt!!!!!! :-D  :-D  :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama