13. kapitola: Nové zistenia

27. března 2012 v 19:58 | Mary & Euka

V minulých častiach: Margaretin návrat domov nebol rozmar ani jej túžba po domove. Vrátila sa, lebo má niečo za lubom. Vrátila sa, lebo musí niečo zistiť. Teraz je súčasťou Rodiny Pôvodných a každý z jej členov si uvedomuje, že po obete sa niečo zmenilo a nad nimi visí hrozba, takže Margaret sa vrátila do MF, aby zistila viac podrobností. Hneď po návrate sa osobne spoznala s bratmi Salvatorovými a medzi ňou a Damonom to začalo isktiť.




Chvíľu som sa vozila po okolí a nakoniec, ani neviem ako, uvedomila som si, že stojím pred domom Salvatoreových. Pozerala som z auta a premýšľala, či mám hodiť spiatočku, dupnúť na plyn, a odísť, alebo či mám vojsť dnu. Nakoniec som vypla motor a vyšla som z auta.
Ešte asi desať minút som sa opierala o kapotu a hypnotizovala som vchodové dvere. Napokon som vykročila k domu. Pred dverami som sa zastavila a premýšľala som, či mám klopať. Potom som si povedala, že Damon už aj tak určite vie, že som tu a určite sa bavil na tom, ako som stála opretá o auto. Keďže som nemala chuť podrobovať sa vo dverách jeho výsluchu, tak som rovno vkročila.

"Takže si predsa len vošla," zasmial sa, keď som prišla do obývačky. Sedel v kresle, v ruke mal whisky a usmieval sa. "Dáš si?" ukázal na fľašu.
"Dnes som už pila. Dám si radšej chladenú nula negatív."
"Ako povieš. A kto mal tú výsadu dať si s tebou dnes pohárik?" spýtal sa ľahostajne, ale v hlase mu znela zvedavosť.
"Fľašu," opravila som ho, keď mi podával krv v pohári. "A bol to tvoj brat."
"Mám žiarliť, alebo sa tešiť z toho, že budeš povoľnejšia?" spravil ku mne krok a premeral si ma.
"Ani jedno."
"Raz ťa dostanem," šepol mi a obtrel sa o ušný lalôčik.
"O tom ani najmenej nepochybujem," žmurkla som naňho a sadla som si na gauč.
"Čo si robila v Grille?"
"No, povedzme, že som sa chcela vyhnúť atmosfére, ktorá bola u nás doma. Tak som šla do Grillu, pokúšala som sa zviesť Stefana, ale naletela tam Elena a ja som mala po zábave," zatvárila som sa nešťastne. "Potom som sadla do auta a ocitla sa tu."
"Chcela si zviesť môjho mladšieho brata?" sadol si do kresla oproti a skúmavo si ma prezeral. "To od teba nebolo slušné. Má priateľku."
"Damon, ja nie som slušné dievčatko," zasmiala som sa a napila som sa krvi.
"To mi bolo jasné, už keď som ťa prvýkrát uvidel," premeral si ma chtivým pohľadom. Potom zmenil tému. "Ako vzala Carol, že si hybrid?"
"Ťažko. Vyčíta si to. Stále opakuje, že je to jej vina. A ja jej to nevyvraciam, pretože je to jej vina, hoci byť hybridom je to najlepšie, čo sa mi mohlo stať."
"Nezdá sa ti to voči nej kruté a možno trochu pokrytecké? Tebe sa to páči, ale ju nechávaš trpieť."
"Damon, nehovor mi tu o krutosti a hlavne nemoralizuj," vyprskla som podráždene a odpila som z krvi. "Carol nebola dobrou matkou. Teda, nebola dobrou matkou mne. To, že sa mi páči kto som, neznamená, že nebola chyba odlúčiť ma od brata, poslať na intrák, označiť za čiernu ovcu rodiny a tvrdiť, že som problémová a príliš temperamentná.
Tyler bol rovnaký a neskončil odložený. Nikdy som naňho nežiarlila, ale je nespravodlivé, keď rodičia používajú dvojaký meter. Neviním z toho Tylera, ale rodičov. Oni urobili chyby a sklamali nás oboch."
"Hovor mi o tom niečo," zahlásil opovržlivo a vstal, aby si nalial ďalšiu whisky.
"Guiseppe mal radšej Stefana, však?"
"Odkiaľ vieš, ako sa volal môj otec?" pozrel na mňa prekvapene.
"Damon," usmiala som sa naňho a postavila som sa vedľa, aby som si doliala krv. "Ja viem veľa vecí."
"Všimol som si," povzdychol si. Chvíľu mlčal a napokon - možno preto, lebo v tomto sme na tom boli rovnako - ľahostajne prehovoril. "Hej, mal ho radšej, nech som sa akokoľvek snažil."
"Poznám ten pocit. Práve preto nechávam Carol, nech si to vyžerie aj s úrokmi. Jediné, čo si nikdy neodpustím je to, čo sa stalo Tylerovi," oprela som sa chrbtom o stolík.
"Nemohla si tomu zabrániť," povedal potichu. Ach, Damon, keby si vedel.
"Neznáša premenu."
"Podľa mňa ju znáša celkom dobre. Naposledy ma takmer pohrýzol," povedal dotknuto, akoby čakal, že to budem žehliť za Tylera.

"Myslíš vtedy, keď sa mala konať obeta?" opýtala som sa a jeho ruka s pohárikom zastala v polovici pohybu. Damon na mňa pozrel.
"Odkiaľ to vieš?"
"Povedala som ti, že som situáciu doma neprestala sledovať."
"A čo všetko vieš?" pýtal sa podozrievavo.
"To, čo ostatní," povedala som nezaujato. "Klaus naháňal niekoľko životov Dvojníčku, aby mohol vykonať rituál, pri ktorom sa zruší Kliatba Slnka a Mesiaca. Respektíve, on sa konečne stane tým, kým bol od narodenia."
Damon zdvihol obočie a hľadel na mňa. "Naozaj si dobre informovaná."
"To som."
"No tak, Margaret," šepol a pohladil ma po tvári. "Prečo mi nepovieš o svojich zdrojoch?"
"Svoje zdroje neprezrádzam," zasmiala som sa a zahryzla som si pritom do pery. "Ale niečo ti povedať môžem. Nehovorím každému na počkanie, že som hybrid. Všetci ma vidia ako upíra. Tak sa dozvedám mnoho," neklamala som mu. Len som mu zamlčala úplne všetko. Ale je v tom rozdiel.
"Povieš mi to?" opýtal sa nenúteným hlasom.
"Čo za to dostanem?" koketne som sa pousmiala.
"Môžeš dostať všetko," Damon sa postavil predo mňa, chytil ma za boky a približoval tvár mojej. Odtiahla som sa a ukázala na pohárik.
"Dala by som si ešte," mykla som plecom, sadla som si na gauč a začala som rozprávať. Damon mi nalial krv a prisadol si.
"Medzi upírmi sa o tom veľa hovorilo. Bola to klebeta roka. Vlci sa báli, že ak Klaus zruší kliatbu, už navždy sa budú musieť meniť. Keď bolo po obete, uvedomili si, že s nimi to nemalo nič spoločné. Upíry stále nemôžu chodiť na slnko a vlci sa stále menia. Prečo? Kliatba oslobodila len toho, na koho bola uvrhnutá."
"Takže na Klausa sú nahnevané oba druhy," pousmial sa Damon.
"Pravdupovediac nie. Oba druhy sú šťastné, že to nevyhrali tí druhí."
"Hajzel! A má na svojej strane Elijaha! Ja som vedel, že mu nemáme veriť. Ale Elena s ním mala dohodu."
"Damon? Prečo počúvaš tú martýrku so samovražednými sklonmi? Nie, že by sa mi nepáčilo ako veľmi chce umrieť, hoci ja by som ju predtým ešte mučila, ale nemyslela som si, že budete riskovať jej život."
"V podstate sme nič neriskovali," mykol plecom. "Elijah mal nejaký elixír pre Elenu a mal zabiť Klausa. Bonnie mala Klausa oslabiť, aby to Elijah stihol. Navyše na Elenu zoslala nejaké kúzlo, ktorým ju John ochránil."
"Nechcem spochybňovať Bonnie, ale žiadna čarodejnica nemá takú silu, aby zabila Pôvodného, pokiaľ sa s niekým nespojí, alebo tú silu nepreberie," pozrela som na Damona a potom som sa zatvárila, že mi to docvaklo. "Bonnie prevzala silu."
"Presne tak," prikývol, ale nepovedal odkiaľ. Stále si nechával isté veci pre seba a ja som mu to ani nemohla zazlievať. Aj tak povedal dosť veľa, hoci som to už vedela. Vstal a zamieril k oknu.
"Ale to kúzlo nemuselo fungovať. To s Johnom."
"Elena mala moju krv. Ráno som ju donútil napiť sa. A ona sa za to tak trocha hnevá."
"Miluješ ju," šepla som. Damon neodpovedal, ale ani nemusel. V podstate to ani nebola otázka. Vstala som a spravila som k nemu pár krokov.

"Čo robíš?" spýtal sa ostražito.
"Chcem ťa objať. Ale len ak mi to dovolíš," povedala som bez okolkov a čakala som.
Damon nič nevravel, len tam stál. Spravila som k nemu pár ďalších krokov a potom som sa k nemu pritúlila. Hlavu som mu položila na rameno. Damon chvíľu stál bez pohnutia a potom svoje ruky ovinul okolo mňa. Stáť v jeho objatí bolo také príjemné. Nenútené. Jednoduché. Po chvíli som sa pomaličky odťahovala. Svojim lícom som sa obtrela o jeho. Ruky som mala stále obmotané okolo jeho krku, zatiaľ čo on ma držal okolo pása. Striedavo mi hľadel na pery a do očí.
Stála som tam ako zhypnotizovaná. Toto sa mi dlho nestalo. Normálne dievča by sa do normálneho chlapca v tomto okamihu asi zamilovalo. Ale ja nie som normálna. Ani trochu. Damon tiež nie je. Za hocijakých iných okolností by som ho okamžite pobozkala. Vlastne nie len to. Skočila by som po ňom. Ale táto chvíľa bola zrazu tak intímna, že som ju musela ukončiť, ak som sa nechcela zamilovať. A ja som sa veru nechcela.
"Poď," vykĺzla som mu z náručia, chytila som ho za ruku a ťahala k dverám.
"Ale no tak, prečo to stále robíš? A kam ideme?"
"Neviem, nechceš riadiť moje porsche?" zasmiala som sa a šla som k autu.
"Naozaj?" zastal a hľadel na mňa so zdvihnutým obočím. Prikývla som a hodila som po ňom kľúče. O minútu sme už boli na príjazdovej ceste.

"Damon, ďakujem, že si zachránil Care a Tylera pred obetou."
"Pravdupovediac som tam Tylera chcel nechať. Nie, že by som mal niečo proti nemu, ale bol spln. Chcel som chrániť vlastnú kožu."
"Spravila by som to isté," priznala som sa. "Ak by nešlo o môjho brata, tak by som ti nadávala, že si idiot, keď si odtiaľ dostal vlkolaka."
"No, tvoj brat hneď po tom zaliezol do svojej búdy."
"Kam?" spýtala som sa nechápavo. Toto mi naozaj ušlo. Tylera som sa nepýtala, kde sa mení a pochybujem, že je to v matkinej pracovni.
"Na váš starý pozemok," odvetil Damon a zamieril na bočnú cestu. O tri minúty sme parkovali pri lesnej ceste neďaleko od pivnice.
"Tu Tyler chodí?" spýtala som sa, keď sme šli dole schodmi.
"Aspoň podľa neho a Caroline."
"Tu som naposledy bola, keď som mala sedem. Matka nám potom zakázala sem chodiť," povedala som, keď sme boli dnu.
"Nechápem prečo, veď je to úplne bezpečné miesto pre deti," zaironizoval Damon a ja som ho drgla lakťom.
"Čo je toto?" zamierila som k stene. Pobúchala som na ňu a zdala sa mi dutá. Pozrela som sa na zem, kde ležalo nejaké drevo, ktoré som vzala. Nebudem si predsa špiniť ruky.
"Maggie, čo robíš?" spýtal sa Damon, ale to som už mala dieru v stene. A za tou dierou bola chodba. Damon pribehol ku mne a pomohol mi urobiť otvor.
"Zaujímavé," šepla som.
"Rozhodne," pousmial sa a naznačil mi, aby som šla prvá.
"Si gentleman, alebo mi chceš civieť na zadok?" spýtala som sa predtým, ako som vošla.
"Oboje."

Asi po desiatich minútach kráčania ľudskou chôdzou sme došli nakoniec tunela. Bola tam nejaká miestnosť. Vošla som dnu. Keď som sa obzrela, Damon stál na chodbe.
"Povieš mi, prečo tam stojíš?"
"Boleli ma nohy, tak som si chcel oddýchnuť," odvetil sarkasticky.
"Tak pekne oddychuj," zasmiala som sa a obzerala po miestnosti. Nemohla som uveriť tomu, čo som tam videla.
"Takže, čo tam je?"
"Nechceš si to pozrieť sám?"
"Už sme si ujasnili, že nemôžem."
"Nie, ujasnili sme si, že ťa bolia nohy," zasmiala som sa a on pretočil očami. "Damon, poď ku mne."
"Margaret," povedal, akoby chcel niečo vysvetliť dvojročnému dieťaťu.
"Damon, práve som ťa pozvala. Si na mojich pozemkoch," zasmiala som sa. Vyorane na mňa pozrel a vkročil.
"Do šľaka!" pozrel na steny. "To je..."
"Príbeh Pôvodných," odvetila som a prezerala som si stenu.
Bolo tam všetko. Počet súrodencov, ich mená, to, ako sa stali upírmi, kliatba, ktorá bola uvrhnutá na Klausa, bol tam spomenutý biely dub, čarodejnice, vlci... Bolo tam všetko, ale akosi som mala pocit, že tam niečo chýba. Niečo podstatné.
"To sú mená?" spýtal sa Damon.
"Uhm, napísané v Keltčine."
"Klaus mal okrem Elijaha ešte piatich súrodencov?"
"Očividne."
"Musíme to ukázať Rickovi. Možno to bude vedieť rozlúštiť a zistíme, ako zničiť Klausa."
Prikývla som. Rozlúštiť to môžem aj ja, ale keď chce Damon Ricka, tak bude mať Ricka. Našťastie tam nie je žiaden postup na zničenie Nicka, takže im v tom nebudem brániť. Ale ja si to musím nafotiť a poslať to domov, nech sa na to pozrú.

Damon ma zaviezol domov. Večer som mala ísť ku Care na dámsku jazdu a už bol najvyšší čas ísť sa zbaliť, takže sme odišli z jaskyne. Bolo to celkom premyslené bludisko. Základy starého mesta.
"Naozaj nepôjdeme najprv k vám? Ja cestu domov zvládnem."
"Nie, Maggie, už sme skoro u vás."
"A ako pôjdeš domov ty?"
"Prebehnem cez les," mykol plecom a zaparkoval.
"Tak sa teda maj," usmiala som sa naňho.
"Aj ty. A uži si večer," nahol sa ku mne, pobozkal ma na líce a už ho nebolo.
Cestou dnu som sa usmievala. Potom som si spomenula na Nickove slová: Láska je najväčšia slabosť upírov a predstavila som si ako Damon trpí kvôli Elene. Ešte, že ma Nick varoval. Ešte, že mi Kath ukázala, ako dostať to, čo chcem, bez toho, aby som trpela. Ešte, že ma Rebekah naučila, ako sa nenamotať. Ešte, že viem, ako sa nezamilovať. Pri tomto charizmatickom upírovi by to totiž šlo celkom ľahko.

V izbe som si rýchlo zbalila kefku, pyžamo, deku a vankúšik, osprchovala som sa, vletela som do kuchyne, vykradla som chladničku s koláčmi, vzala som jedno víno, pobozkala som na rozlúčku Tylera a šla som ku Care.
Len čo som z príjazdovej cesty zabočila na hlavnú, zazvonil mi mobil. pozrela som, kto mi volá a strašne som sa potešila.
"Bex! Už som si myslela, že si na mňa zabudla."
"Nie, práve naopak, kúpila som ti na týždni módy pár luxusných šiat. Všetci z teba budú šalieť. Uvidíš. Budeš slintať, keď ich zbadáš."
"Takže si sa mala dobre."
"Hej mala. Vieš, že tam chodím každý rok. Potrebujem odreagovanie od našej streštenej rodiny."
"Hej viem."
"Kedy prídeš domov? Všetkým nám chýbaš. Vráť sa. Bez teba to nie je ono."
"Rebekah, vieš, že nemôžem. A vieš aj prečo. A keď sme už pritom, niečo som zistila. Pošli mi sem pozajtra Andreasa. Dobre?"
"Andreasa? To musí byť niečo vážne, keď chceš priamo jeho."
"Možno nie vážne, ale dôverné."
"Okej, pošlem ho. Zlatko a máš ešte nejakú krv? Nie si hladná? Nemáme ti poslať zásoby?"
"To by bolo ideálne. Ďakujem. Musím končiť, lebo už som takmer pri Caroline. Aj vy mi chýbate. Pozdravuj. A nezabudni poslať Andreasa. Nech príde v pondelok večer."
"Pozdravím, pošlem. Pá mrcha."

"Maggie!" kričala Care, keď ma zbadala. "Si tu!"
"Jasné, nenechala by som si ujsť večer s vami dvoma," usmiala som sa a ona sa zatvárila previnilo. "Je tu aj Elena?"
"Nie, neboj sa," pousmiala sa Bonnie. "Udobruje sa so Stefanom. Ale pravda je, že sme chceli, aby ste sa porozprávali."
"Možno nám to nie je súdené," mykla som plecami a odniesla som si veci ku Care do izby. Potom som pomohla dievčatám spraviť chlebíky a nápoje. Potom sme si sadli do obývačky a premýšľali nad tým, čo budeme robiť.
"Ja som za niečo normálne," zasmiala sa Care. S Bonnie sme na ňu pozreli. "No, na prvý pohľad tu sedia tri baby. Na druhý tiež, ale keď si to rozoberieme, tak tu máme jedenkrát čarodejnicu, jedenkrát hybrida a jedenkrát upírku."
"Nech žije nadprirodzeno," zdvihla som pohárik.
Po pár pohárikoch už Bonnie robila ohňostroj, strašne sme sa na tom smiali. Napokon som to nevydržala a spýtala som sa jej.
"Bon, odkiaľ máš toľko sily?"
"Z domu čarodejníc. Zozbierala som ju pred obetou," odvetila a ja som sa usmiala. Vedeli sme, že Bonnie je silná, ale nevedeli sme odkiaľ tú silu načerpala. Rozhodla som sa, že zajtra pôjdem aj do domu čarodejníc. Poobzerať sa.

Ráno som vstala dolámaná, pretože sme sa všetky tri tlačili v jednej posteli. Načiahla som sa po mobile a skryla som sa v kúpeľni. Vytočila som číslo a dúfala, že mi to zdvihne.
"Prosím," ozval sa rozospato.
"Stefan, tu Maggie. Chcem ťa o niečo poprosiť. Mohli by sme sa stretnúť o dve hodiny na starom cintoríne?"
"Radšej o tri. Je tu Elena..."
"Chápem. Tak o tri. Ďakujem, si zlatý. Pá zatiaľ."


Damonov pohľad

Popíjal som whisky a začul som auto na príjazdovej ceste. Pozrel som von oknom a zbadal som čierne porsche. Čo tu robí Margaret?
Myslel som, že hneď vystúpi a pôjde dnu, ale mýlil som sa. Margaret bola nečitateľná a opäť to dokázala. Ostala sedieť v aute. Po pár minútach vystúpila, sadla si však na kapotu a hľadela neprítomne pred seba. Vyzerala pri tom tak nenútene a zároveň nerozhodne. Bola krásna. A strašne ma provokovala. Dokonca si to uvedomovala a mne sa to páčilo. Rada sa hrala. Bola nespútaná. Nebola naivná ako dievčatá v jej veku. Vedela, čo chce a šla za tým.
Sedel som na gauči, popíjal whisky a čakal som, kedy zaklope, aby som jej šiel otvoriť. Opäť ma prekvapila. Vošla dnu a poprosila si chladenú krv. Nemohol som z nej spustiť zrak. Začali sme sa zhovárať o obete. Podozrivo som si ju premeriaval, pretože bola informovaná pridobre, ale napokon som usúdil, že z jej strany nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Predsa len tu rástla a má tu brata.
"Takže na Klausa sú nahnevané oba druhy," potešil som sa, keď hovorila o tom, ako vnímajú betu ostatní upíry. Čím viac nepriateľov má Klaus, tým lepšie. Aj keď urvať hlavu mu chcem sám.
"Pravdupovediac nie. Oba druhy sú šťastné, že to nevyhrali tí druhí."
"Hajzel! A má na svojej strane Elijaha! Ja som vedel, že mu nemáme veriť. Ale Elena s ním mala dohodu."
"Damon? Prečo počúvaš tú martýrku so samovražednými sklonmi? Nie, že by sa mi nepáčilo ako veľmi chce umrieť, hoci ja by som ju predtým ešte mučila, ale nemyslela som si, že budete riskovať jej život," spýtala sa rozhorčene. Neznášala Elenu a dávala to patrične najavo.
"V podstate sme nič neriskovali. Elijah mal nejaký elixír pre Elenu a mal zabiť Klausa. Bonnie mala Klausa oslabiť, aby to Elijah stihol. Navyše na Elenu zoslala nejaké kúzlo, ktorým ju John ochránil."
"Nechcem spochybňovať Bonnie, ale žiadna čarodejnica nemá takú silu, aby zabila Pôvodného, pokiaľ sa s niekým nespojí, alebo ju nepreberie. Bonnie prevzala silu," hľadela na mňa skúmavým pohľadom.
"Presne tak," prikývol som a postavil som sa k oknu. Bola pri mne príliš blízko na to, aby som bol schopný ovládať sa.
"Ale to kúzlo nemuselo fungovať. To s Johnom."
"Elena mala moju krv. Ráno som ju donútil napiť sa. A ona sa za to tak trocha hnevá."
"Miluješ ju," šepla. Zaregistroval som za sebou pohyb. Margaret vstala z gauča a zamierila ku mne.
"Čo robíš?" spýtal som sa.
"Chcem ťa objať. Ale len ak mi to dovolíš," odvetila jednoducho. Ľahkosť s akou to povedala ma odzbrojila. Margaret sa postupne približovala. Keď odo mňa stála už len pár centimetrov, tak ma objala a hlavu si položila na moje rameno.
Toľko citu ako ona teraz v jedinom objatí, voči mne neprejavil nikto posledných sto rokov. Objal som ju a pritlačil som si ju k sebe. Cítil som sa zvláštne. Dávno som nikoho neobjímal bez toho, aby sme napokon neskončili v posteli. Dávno ma nikto neobjímal bez toho, aby som ho neovplyvnil, alebo bez toho, aby odo mňa niečo chcel.
Margaret sa pomaly odťahovala, ale ja som ju nechcel pustiť. Ešte nie. Lícom sa obtrela o moje a ja som bol stratený. Hľadel som na ňu a vedel som, že po nej túžim. Chcel som ju. Túžil som byť s ňou. Hoci som do nej nebol zamilovaný, vedel som, že tá chvíľa je niečím iná a nechcel som ju ukončiť. Skúmavo som hľadel na jej tvár a ona zrazu stála pol metra odo mňa, chytila ma za ruku a ťahala ma preč. Margaret, prečo mi to robíš?

Šoféroval som jej auto a zamieril som to k ich pivnici. K tej, kde sa jej brat premieňa. Boli sme vnútri a ona zrazu buchla do jednej steny a našla tajnú chodbu. Naznačil som jej nech vojde prvá. Margaret sa pousmiala.
"Si gentleman, alebo mi chceš civieť na zadok?" prekukla ma, ale nerobila si z toho ťažkú hlavu.
"Oboje."
Keď sme došli nakoniec, zistil som, že sa ďalej nedostanem kvôli nejakému kúzlu. Margaret však pekne vošla dnu. Jasné, na ňu ako hybrida normálne zákony neplatia. Stála tam a obzerala sa po jaskyni. Oprel som sa o stenu a pozoroval som ju.
Keď si všimla, že som nešiel za ňou, chvíľu si ma doberala, čo ma hnevalo a zároveň sa mi to páčilo. Páčila sa mi jej drzosť. Dlho sa so mnou nikto nerozprával takto. Nikto si to nedovolil. Až ona. Prišla a tvárila sa, že môže všetko. Nakoniec ma pozvala dnu. Na stene boli nejaké kresby. Keď mi napokon docvaklo, čo to môže byť, došli mi slová.
"Do šľaka! To je..."
"Príbeh Pôvodných," odvetila a prezerala si stenu so záujmom.
"To sú mená?" spýtal som sa, keď som zbadal nejaké čudné písmená.
"Uhm, napísané v Keltčine."
"Klaus mal okrem Elijaha ešte piatich súrodencov?"
"Očividne."
"Musíme to ukázať Rickovi. Možno to bude vedieť rozlúštiť a zistíme, ako zničiť Klausa," nadhodil som. ak existuje spôsob ako toho smrada navždy znieť zo sveta, rád sa podujmem. Margaret prikývla. Chvíľu sme tam ešte stáli a napokon povedala, že sa musí ísť zbaliť na nejakú dámsku jazdu ku Care.

"Naozaj nepôjdeme najprv k vám? Ja cestu domov zvládnem," vravela, keď som šoféroval k ich domu.
"Nie, Maggie, už sme skoro u vás."
"A ako pôjdeš domov ty?"
"Prebehnem cez les," žmurkol som na ňu a vystúpil som.
"Tak sa teda maj," usmiala sa.
"Aj ty. A uži si večer," asi sekundu som sa rozhodoval. Potom som sa k nej nahol a pobozkal som ju na líce. Maggie na mňa prekvapene pozrela, kým zažmurkala bol som preč.

Prišiel som domov a na gauči ležala Elena Stefanovi na kolenách. Zamával som im a mieril som do svojej izby.
"Damon, kde si bol?" začul som Elenu.
"Vonku," zakričal som na ňu.
"Kedy sa vráti Andie?"
"Neviem, natáča nejakú reportáž v Európe."
"On bol s nejakou ženou, Stef. Určite bol s nejakou ženou. Videl si ako sa tváril?"
"Zlatko, je to jeho život," odvetil jej Stefan. Vybehol som hore schodmi a zamieril som do sprchy.


A/N: ďakujem za komentáre :)
Rose: ďakujem :)
NezmarTempest: Stef má toho za ušami hodne :) a hlavne má za zadkom Elenu :D takže kým zistíme čo všetko, bude to trocha trvať. Ale prezradím, že som iba trošička nadviazala na začiatok trete série. Malým momentom. Potom sa to však bude odvíjať tak ako vždy v mojich poviedkach... čiže úplne inak :D
Susan: tá kapča bola len o zblížení Stefana a Maggie, ktoré je pre poviedku veľmi dôležité :)

V dnešnej časti sme videli úprimnú a do istej miery intímnu scénu medzi Damonom a Margaret. A prežili spoločný deň, kde sa navzájom provokovali, smiali, vtipkovali... popri tom zistili, že cez rodinnú pivnicu Lockwoodovcov sa ide do tajnej miestnosti a že je v nej rozpísaný Príbeh Pôvodných. Damona to nadchlo, pretože očakáva návod na zničenie Klausa, Maggie však vie, že tam niečo chýba. Niečo podstatné. Niečo, čo môže ovplyvniť ju a jej rodinu.
V budúcej časti s názvom Výpravy sa Maggie stretne so Stefom, aby s ním šla do Domu čarodejníc, kde zistí niečo, čo jej nebude dávať zmysel a ešte viac ju to zmätie. Potom sa vyberú do pivnice, aby mohla nafotiť stenu a poslať fotky po Andreasovi a niekto ich pri tom vyruší...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Susan Susan | Web | 27. března 2012 v 21:03 | Reagovat

diki za vysvetlenie..:-D...táto kapča sa mi velmi páčila...Damonov pohľad je vždy niečo vzrušujúce..:-D

2 Nezmar Tempest Nezmar Tempest | 28. března 2012 v 16:42 | Reagovat

:-D  :-D  ach Magie, stale mne necim prekvapuje 8-)  8-)
tesim na dalsi kapcu :-D  :-D  8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama