Prekliatie: Prológ

14. února 2012 v 19:11 | Mary & Euka


Meškala som na intrák. Ak to dajú vedieť matke, zabije ma. Tentokrát už naozaj. Som tu len týždeň a toto je už môj tretí priestupok. Ale mala s tým rátať. Veď preto ma sem poslala. Vraj prílišný temperament. Vraj som toho veľa vyviedla. Pokrytec. Zavrela ma tu, aby som neohrozila rodinné postavenie. Aby neboli reči. Ale zabudla na to, že nie som jediná, ktorá robila problémy. No zvykla som si na to, že v jej očiach som problémom ja.

Bežala som ďalej. Už len dve ulice a som tam. Keď sa mi podarí preliezť plot tak, aby si ma strážnik nevšimol, mamička bude môcť kľudne spať a nebude sem musieť znova ísť kvôli tomu, aby mi povedala, že som nezodpovedná. Zabočila som za roh a niekto mi vstúpil do cesty.
"Kto si?" spýtala som sa, keď na mňa uprene hľadel.
"Tvoja skaza," šepol.
"Ako vieš, že skazená už nie som?" pousmiala som sa.
Pozrel na mňa a pristúpil bližšie ku mne. Tvár sa mu zmenila. Aha, takže upír. Výborne. Mám ja ale šťastie, hovorila som si v duchu.
"Nudí ma večnosť o samote," prehrýzol si zápästie, pritlačil mi ho k perám a donútila ma piť jeho krv. Chytil mi tvár do dlaní, usmial sa a trhol.

Prebudila som sa na strašný smäd. Obzerala som sa zmätene okolo seba. Práve svitalo. Ostré svetlo mi vadilo. Schovala som sa do tieňa a skrčila som sa. Bože, čo sa mi to stalo? Ja nechcem zomrieť, ale keď sa nenapijem...
O nadprirodzene som toho vedela veľa. Počúvala som rozhovory rodičov, ktorí stále opakovali, že nás musia chrániť, že musia chrániť mesto. A našla som staré denníky. Nepatrili nikomu z rodiny, ale objasňovali pravdu. Ja nechcem zomrieť. Nie takáto mladá. Zasmiala som sa. Vlastne som už mŕtva, ale mám možnosť žiť. Rozhodla som sa okamžite.
Okolo šiel práve nejaký muž. Skočila som naňho a napila som sa. Vlastne... vypila som ho do poslednej kvapky. Keď padol na zem mŕtvy, padla som s ním. Na štyroch. No do riti. Toto som pohnojila. Ako môžem byť aj upír aj vlkolak? Čo do frasa sa deje? A čo som teraz ja? Iná verzia monštra? Vylepšená? Sakra, musím sa premeniť späť, nemôžem tu behať po štyroch, veď ma dajú do zoo.
Sústredila som sa na svoju ľudskú podobu a po chvíľke som stála opäť na dvoch nohách. V spodnej bielizni uprostred ulice, počas dňa. Výborne, čoraz lepšie.
Zrazu na mňa zasvietilo slnko. Po chvíli som sa spamätala a vbehla do tieňa. Potom som si uvedomila, že ma nepáli. Ale ako to? Veď upíry na slnku zhoria. Vyšla som z tieňa priamo na slnko a nič sa nestalo. Okolo mňa šla nejaká žena a ja som nemala chuť na krv, hoci som sa pred chvíľou premenila.
Na intráku som si všetko zrovnala v hlave. Moja rodina má v sebe vlkolačí gén. Pokiaľ niekoho zabijeme, spustí sa kliatba a z nás sa stanú vlci, ktorí sa pri splne menia. Lenže ja sa môžem meniť kedykoľvek. Neobmedzuje ma mesiac, pretože som napoly upír. Som upír a nemusím sa skrývať pred slnkom, pretože som napoly vlk.
Usmiala som sa. Byť hybridom je úžasné.

Hybridom som už rok. Je to úžasný pocit. Som voľná. Neobmedzujú ma žiadne hlúpe upírie, či vlčie zákony. Môžem sa opaľovať koľko len chcem. Železník mi nevadí, milujem striebro a mením sa kedy chcem.
Po štyroch však môžem behať len v lesoch. Moji priatelia by ťažko niekomu vysvetľovali, prečo majú na vôdzke vlka.
Práve sme spolu rozoberali detaily nášho veľkého plánu.
"Musíš ich presvedčiť o tom, že ti môžu dôverovať," vravela som dôrazne.
"Myslíš si, že mi na to skočia?"
"Nie, mrcha, nemyslím. Tebe určite nie, po tom, čo si im vyviedla. Ale musíš ich presvedčiť aspoň o tom, že máte rovnaký cieľ. Ide nám totiž o veľa."
"Vieš, že keď prebehne obeta, budeš sa musieť vrátiť domov. Aby to pre teba bolo bezpečné," pozrela na mňa a naliala nám obom krv.
"K milujúcej matke, ktorá mi nedovolila prísť ani len na otcov pohreb? Už sa teším," sykla som ironicky.
"Nebude to až také zlé," utešovala ma, ale bavila sa.
"Nie, bude to horšie. Len čo zistí, kto som, preženie mi srdcom kôl ako prvá."
"A ty sa len zasmeješ, lebo ťa to bolieť nebude," ozval sa za nami charizmatický mužský hlas. "Tak čo, lásky moje, pripravené?"
"Na všetko," prikývli sme.
"Musíme ťa dostať do požadovaného stavu a potom nájsť toho zmrda, ktorý ťa už toľké roky prenasleduje," postavila sa z gauča, na ktorom sme sedeli a vkĺzla mu do náručia.
Pozorovala som ich. Boli moja rodina. Stáli pri mne. Pomohli mi so všetkým. Keď ma ten hajzel premenil, bola som sama a o niektorých veciach som nevedela. Vlastne, o ničom podstatnom pre moju existenciu som nemala ani len tušenia. Našla som ich a vedela som, že napriek tomu akí sú, ma nikdy nezradia. Nech si o nich ostatní myslia čokoľvek. Nikdy som si nemyslela, že si obľúbim psychopata a mrchu, ale neviem, čo by som bez nich robila.
"Hromadné objatie?" usmiala som sa a obaja na mňa pozreli ako na blázna.
"To fakt, mrcha?" spýtala sa ma tá hnedovlasá potvora. Toto bolo naše najmilšie oslovenie. Ostatné priateľky si hovorili "Ahoj moja," a my sme si vraveli "Do pekla s tebou, mrcha." Toľko k nášmu vrúcnemu vzťahu. Ale nedala by som na ňu dopustiť. Zachránila mi zadok toľkokrát, že to neviem ani zrátať. A ja jej v podstate tiež.
"Nezabúdajte, že som z vás najsilnejšia," sladko som sa usmiala.
"Nie nadlho, drahá. O chvíľu nebudeš jediná svojho druhu," žmurkol na mňa a objal ma.
"Nemysli si, že sa z teba poseriem, keď budeš tým, kým naozaj si," doberala som si ho.
"Ty šteňa nevychované," zasmial sa.
"Takže plán je nasledovný," stopla som naše doťahovanie. "Ty sa budeš tváriť, že im držíš stranu."
"Už som sa bála, čo z teba vypadne," zasmiala sa tá protiva. Ignorovala som ju a pokračovala som ďalej.
"Ty sa premeníš. A ja potom zorganizujem veľkolepý návrat. Budeme v neustálom kontakte a ja od nich snáď zistím, kde je ten tvoj podarený..." nedokončila som však, lebo som si všimla jeho pohľad. "Uh, kde je ten zmrd, ktorý ťa chce mŕtveho a potom vymyslíme, čo ďalej. Podľa informácii, ktoré budú k dispozícii."
"Operácia hybrid začína," zdvihol svoj pohár s krvou a všetci traja sme si pripili.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | 14. února 2012 v 20:15 | Reagovat

Zaujímavé, čakám na prvú kapitolu. :D

2 Delena Delena | Web | 15. února 2012 v 14:59 | Reagovat

Vypadá to opravdu zajímavě :-)

3 Katherine Katherine | Web | 15. února 2012 v 17:56 | Reagovat

Som zvedavá ako to bude ďalej :D zatiaľ to vyzerá super :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama