33. kapitola: A žili spolu šťastne až.... alebo tvárou tvár realite

22. února 2012 v 22:10 | Tina


Preberali sme, čo podnikneme, keď konečne prišli Ian s Paulom a obaja sa tvárili veľmi zvláštne. Mlčky sa posadili. Paul si sadol vedľa mňa na lavicu a ja som sa chcela k nemu pritúliť, lenže ten jeho výraz ma miatol, tak som ho len pohladkala po ruke. Zatvoril oči a zaťal päsť. Že by sa mu môj dotyk nepáčil? Pozrela som sa na ostatných, ale nikto nechápal. Ian si vzal k sebe Mary a po chvíli očného kontaktu sa jej spýtal.

"Kedy si mi chcela povedať, že o dva dni odchádzate?" spýtal sa a pri stole nastalo okamžite ticho. Ani pred tým nebol nejaký hluk, ale po jeho otázke sme predviedli dokonalú mlčanlivosť. Vyvalene som sa pozrela na Paula.
,,Ty si mu to povedal?" šepla som.
,,Musel som." Bránil sa.
,,Nie, nemal si na to právo. To mu mala povedať ona." Pokrútila som hlavou a otočila som sa k Mary.
"V deň odchodu," šepla opatrne.
" Čože? Vy... vy už odchádzate?" opýtala sa ublížene Candie. Jej pohľad bol taký smutný, že sa mi v očiach zbierali slzy.
"Vždyť jsme tu už dva měsíce. Doma máme rodiny, přátele a taky povinnosti. Musíme jít zpátky," prehovorila Vann, lebo žiadnej z nás sa o tomto nechcelo rozprávať. A ona jediná bola dosť silná, aby to povedala pevným hlasom.
"Fajn," prehovorila veliteľsky Candie. "Spravíme si rozlúčkový program. Dnes opäť kino u Stevena a zajtra párty. Bez alkoholu. Aby sme si všetci zapamätali posledné chvíle spolu."
Nikto neprotestoval, čo naznačovalo vážnosť situácie. Ian si privinul Mary k sebe a pozrel sa na mňa. Veľmi dobre som vedela dešifrovať ten výraz. Prikývla som. Po raňajkách som išla k sebe na izbu. Vzala som si nejaké veci a bežala na pláž.
,,Deniiiis." Mávala som mu práve, keď chcel vyliezť na stráž.
,,Je všetko v pohode?" pýtal sa opatrne. Dobehla som k nemu a mala som pocit, že vypľujem dušu.
,,Daj mi sekundu." Povedala som a predklonila sa.
,,Vyzeráš, akoby si sem bežala. Mám si naivne myslieť, že je to kvôli mne?" usmial sa.
,,Ha-ha. Vtipné naozaj. Potrebujem tvoju pomoc. Chcela som ísť dnes do mesta, ale bohužiaľ Candice zostavila náš posledný program tak na tesno, že budem rada, ak sa mi podarí vyplížiť na toaletu. Potrebujem, aby si mi tieto veci dal zarámovať Je to darček pre dievčatá a tento veľký je pre cast."
,,Páni viem, že maľuješ, ale toto je hotové umelecké dielo." Hovoril a prezeral si skice.
,,Ale ty tu nie si." Povedal, keď hľadel na spoločný obrázok pre cast.
,,No logicky nie, keďže som to maľovala. Ale chcem, aby im to pripomínalo, že sme s nimi prežili skvelé leto a pri tej príležitosti mám niečo aj pre teba." Usmiala som sa a podala mu zabalený darček.
,,Pre mňa? Ale ja nikam nejdem."
,,To ja viem. "
,,Tak?"
,,Denis mám pocit, že si nepochopil, to nie je darček na rozlúčku, pretože odchádza cast. Domov ideme my."
,,Tak skoro?" šokovane sa spýtal. Prečo to všetkých zaskočí? Vedeli, že sme tu len na prázdniny.

Prišla som do haly a už si ma odchytil Paul.
,,Kde si bola?" spýtal sa.
,,Na pláži, prečo?"
,,Neznášam pocit, že máme obmedzený čas a..." nedokončil, lebo som mu priložila prst k perám.
,,Poď so mnou, prosím." Povedala som a vzala ho cez areál na zadnú časť pláže, kde nikto nechodí. Po jednej skale sme zliezli dolu a naskytol sa nám pohľad na pár metrovú lagúnku, chránenú pred zrakom ostatných.
,,Netušil som, že tu niečo také je." Povedal zaskočene Paul.
,,Na tomto mieste som veľa premýšľala." Vysvetlila som mu. ,,Myslela som na teba, na to, ako hrozne ma rozčuľuješ a tu som plánovala ako sa ti vyhnúť." Pristúpil bližšie a podvihol mi bradu. Zľahka ma pobozkal.
,,To už nie je nutné. Už sme tu spolu." Sadol si a ja som sa mu oprela o hruď, dovolila som mu, aby ma objal a preplietla som si s ním prsty.
,,Nie je to divné? Jedna moja časť začala konečne veriť rozprávkam."
,,Láska ale ani to, že odídeš nič nemení na tom, čo cítim." Povedal mi vážne.
,,Si si tým istý? Paul tu nejde o pár kilometrov."
,,Ja viem. Uvedomujem si, že to nebude ľahké, ale budeme si písať, mailovať, skypovať, chatovať, volať, kričať, plakať, smiať sa....." hovoril, až kým ma nerozosmial.
,,Takto sa mi páčiš najviac, keď si usmiata, pretože tvoja radosť je aj mojou radosťou."
,,Ľúbim ťa Paul. Tak veľmi, že si nie som istá, či to odlúčenie zvládnem." Povzdychla som si.
,,Povedz to znovu." Žiadal ma.
,,Ľúbim ťa."
,,Znie to tak krásne." Usmial sa. ,,Aj ja ťa ľúbim. Myslím, že som sa zaľúbil vo chvíli keď som uvidel tvoje cukríkovo ružové vlasy." Rozosmiali sme sa. Obom naraz nám pípla sms.
,,AK NEDORAZÍŠ DO DESIATICH MINÚT NEŽELAJ SI MA!!!! A SVOJ CHVOSTÍK VEZMI ZO SEBOU!!!! C.
,,Poslali nám to dvojmo, aby sme pochopili tú dôležitosť?" spýtala som sa.
,,Mám nápad, čo tak trošku ich nechať čakať?" spýtal sa a oči mu zaiskrili. Objala som ho okolo krku a zaborila mu prsty do vlasov. Jeho mocné ruky mi vkĺzli pod tielko a pomaly ma ho zbavovali. Nedala som sa zahanbiť. Bozkami som skúmala jeho dokonalý hrudník, až po začiatok kraťasov. Bol taký rozkošný, keď zatínal zuby. Milovala som ten pohľad ako sa snaží ovládať, ale nejde mu to.
,,Si si istý, že chceš na nás privolať ten hnev?" spýtala som sa, keď som sa naklonila späť nad jeho tvár.
,,Absolútne. Chcem byť len s tebou." Usmial sa a pohladil ma po líci. Prevalil sa na mňa rozmazľoval ma nežnými dotykmi jeho pier.

Ruka v ruke sme kráčali späť k hotelu o hodinu neskôr. Len čo nás Candice uvidela zazrela po nás.
,,VY DVAJAAAAA IGNORANTI!!!!"
,,Stalo sa niečo?" spýtala som sa nechápavo a stisla Paulovi ruku.
,,Nečítate si správy?"
,,Prepáč, ale nemala som zo sebou mobil. Len sme sa boli prejsť." Neviem, či mi to zožrala alebo nie, ale bola ticho. Prešli sme k ostatným a zábava sa mohla začať.
Každý z nás sa venoval niečomu inému a predsa sme boli spolu.
Bruno s Eukou práve hrali stolný futbal proti Suzi a Mikovi. Zach s Candie hrali šípky proti Mime a Josephovi a Majka so Stevenom biliard proti Vann a Tomovi. Ja. Paul, Matt a Nina sme boli práve na automatoch a Claire nás všetkých fotila.
,,Len čo začne hudba musíš stláčať šípky vo farbe ako ti ukazuje. Bude to zrýchľovať." Vysvetľovala som Paulovi.
,,Jasné, ale varujem ťa, toto sme prehrali."
,,Macko nepodceňuj sa." Nina s Mattom sa pri tom oslovení zasmiali. Ja som sa naklonila k Paulovemu uchu a šepla som.
,,Ak vyhráme, tak na dnešný večer len tak nezabudneš, ak nie tak spíš sám." Myslím, že som ho motivovala, lebo sa snažil.
Hopsali sme tam ako o život. Chalani odpadli po treťom leveli. Bojovali sme len Nina a ja.
,,Vzdaj to." Dychčala som.
,,Ani náhodou." Vrátila mi rovnako zadýchane.
,,Nina, poď, daj ju dole." Podporil ju Matt.
,,Aby som nedal dole ja teba." Zastal sa ma Paul.
,,Ty jo, ale tohle je hustí to si musím skusit taky." Zastavila sa pri nás Vann. Okamžite si našla protivníka a vyzvala na súboj Mikea zo Susi. Nakoniec sa to skončilo a Nina vyhrala o jeden bod.
,,Si dobrý súper." Usmiala sa.
,,Aj ty."
Sledovali sme zápas druhej dvojice a podporovali na striedačku. Otočila som sa a videla ako šípkoví turnaj zmenil družstvá. Mima sa smiala Joseph soptil. Zach s Candice si zahrali stolný tenis. Bruno s Eukou mali asi dobrú taktiku lebo bezkonkurenčne vyhrali. Ian s Mary sedeli v boxe a hrkútali si. Vybrala som sa k nim a Paul ma dobehol. Objal ma zozadu a pobozkal na krk v pol ceste. Hopkali sme v rytme hudby smerom k stolu. Na to sa Ian s Paulom podujali, že mužská časť nám obstará potravu.
"Bude mi to tu chýbať," šepla som.
"Návrat do reality bude tvrdá facka. Najmä, ak tam nebude Ian." Povedala smutne Mary.
"Prečo by nebol?"
"Vzťah na diaľku?"
"Prečo nie? Ľúbiš ho? Ľúbiš. Ľúbi ťa on? Ľúbi. Tak sa počkáte. Jednoduché."
"Vieš, čo spravil? Povedal mi, aby sme sa zajtra vzali."
"To fakt?" zasmiala som sa. "No vidíš. Dokončíš tretí ročník a môžete sa vziať. Nezahoď to, čo máte len preto, že to bude ťažké."
"A čo ty a Paul?"
"Budeme si volať, písať a dúfať, že niekedy sa mu podarí prísť na Slovensko. Ale nemienim ho nechať ísť. Nie, keď som ho našla. A pochybujem, že sa dokážeš vzdať Iana." Obe sme pozreli na našich prichádzajúcich chlapov.
"Nie. Nedokážem sa ho vzdať. Nedokážem sa vzdať toho, kým som, keď som s ním."
,,Je to zvláštne, ešte pred mesiacom by som ti nevedela poradiť, ale dnes viem, čo cítiš lebo som na tom podobne a myslím, že aj ostatné baby sú. Pozri, aké sú veselé. Myslíš, že sa toto ešte niekedy zopakuje? My všetci spolu?"
,,Neviem. Hrozne by som si to želala kvôli dievčatám aj kvôli castu, ale netrúfam si povedať ako to dopadne."

Po obede ma Ian vytiahol von z miestnosti.
,,Môžeme?" spýtal sa.
,,Budú sa hnevať, ak zistia, že sme preč." Varovala som ho. Mary sa práve bavila s Paulom a Mattom o neviem čom, ale hrozne pri tom živo vykladali rukami.
,,Tak fajn, nech je to za nami." Spolu sme si vzali taxík a išli do mesta. Pred klenotníctvom sme nazreli do výkladu.
,,Si si istý, že to musí byť prsteň?" pýtala som sa.
,,Som. Chcem, aby to vyjadrovalo záväzok. Tina ja ju milujem. Viem, že je to šialené, ale je to tak. Ona mi dáva to, po čom túžim a len kým je so mnou, mám pocit, že som kompletný."
,,Dobre, ak to zistí zabije ma, ale tu je adresa nášho bytu. Myslím, že nečakané prekvapenie, napríklad na Vianoce, bude osviežujúce a je to o 4 mesiace. A ako poznám Mary tak tento sa jej bude páčiť. Dala by som tam vygravírovať odkaz, ktorý jej vždy pripomenie, že láska sa nemeria na vzdialenosť. Potom, ak ju chceš ohúriť, pohni zadkom, ešte ma niečo napadlo." Hovorila som.
,,Asi by som si to mal zapísať." Poškrabal sa po hlave.
,,Ježiši, ja ti to zopakujem, teraz nakráčaj dnu vyber prsteň, kúp ho daj tam niečo vygravírovať a kým to bude ideme na druhú časť."
,,Chcem ju poznať tak dobre ako ty."
,,Ty si blázon? Veď ju poznáš lepšie." Protirečila som mu.
,,Viem o nej len to, čo mi povie a čo som zistil, kým som tu bol s ňou, ale ty ju poznáš tak do hĺbky."
,,Ian poznáš jej vnútro, vieš čo skrýva v srdci a navyše myslím, že to je dôležitejšie a cennejšie, ako keď poznáš detaily."
,,Nebudem sa s tebou hádať, ale chcem, aby si mi povedala, čo môžeš."
,,Tak to budú riadne dlhé emaily." Zasmiala som sa a vytiahla zoznam.
,,Čo to je?" spýtal sa.
,,Zoznam. Nielen ty si chcel pomoc. Aj keď neviem, že prečo ja."
,,Žartuješ? Po tej neskutočnej noci rozprávok, sa ani nedivím, že išli za tebou."
,,Páčila sa ti?" usmiala som sa.
,,Bolo to dokonalé. Nič absolútne nič si nenechala na náhodu a ten lietajúci koberec no krása."
,,Som rada, že sa ti to páčilo a teraz sa vráť do hotela, aby som to tu mohla dokončiť."
,,Ďakujem." Objal ma.
,,Za málo braček."
Ovešaná ako Santa Claus som prechádzala posledné obchody. Zastavila som sa po ten prsteň, čo Ian objednal. A náhlila sa do hotela. Míňala som hračkárstvo, kde vo výklade sedel ten najrozkošnejší levík akého som videla. Prisahám, že vyzeral ako živý len bol dosť veľký. Po rýchlych úvahách som jeho kúpu zamietla, jedine, že by som si ho vyložila na hlavu. Dorazila som do hotela a nechala veci s odkazmi rozmiestniť do izieb. Vošla som do herne, kde panovala dobrá nálada a smiech. Ian sa na mňa pozrel a ja som kývla. Mike tiež mrkol dala som signál všetkým, čo ma o niečo poprosili, že je to vybavené. Paul práve hral šípky s Mary proti Mikeovi a Susi. Mala som pocit, že si ani nevšimol, že som na skoro dve hodiny zmizla. Candice sa práve postavila na stoličku a prednášala príhovor.
"Takže, predpokladám, že poslednú noc, teda zajtra po party sa budú chcieť páriky rozlúčiť, takže dnes povinne spíme všetci u Stevena. Rozložíme si deky a spravíme kemp."
Stihla som si dať ešte jeden tanečný duel s Mary pri ktorom sme sa nasmiali. Porazila ma na plnej čiare.
,,Čo je nie si vo forme?" pýtala sa.
,,Bolia ma nohy."
,,Jasné len sa vyhováraj." Smiala sa.
U Stevena, ktorého izba by mohla rozprávať, sme sa rozložili na naše miesta. Tentoraz som sa od Paula nemusela odťahovať ale pohodlne som sa o neho oprela. Podložil mi poštár, aby som mala pohodlie. Usmiala som sa na neho a on ma pobozkal na čelo.
"Tak vám to konečne vyšlo," zasmiala sa Euka.
"No, vraví sa, že so tretice všetko dobré," žmurkla Suzi. Musela som sa len usmievať.
"A nie naposledy. Určite sa znova stretneme," povedal Paul. Znelo to, akoby mal plán.
Filmový maratón ma vyčerpal a bola som vďačná, keď Candie dala povolenie na spánok. Paul nás omotal do deky a pevne ma objal. Ak aj ráno budem dolámaná, je mi to jedno lebo on je tu so mnou.

Druhý a náš posledný deň sme začali veľkými raňajkami, po ktorých sme sa presunuli na pláž. Kúpali sme sa, bláznili, smiali. Zahrali sme si volejbal a užívali si radosť a šťastie. Celý deň sme strávili spolu ako jedna veľká rodina. Prišli chvíle, kedy sa páriky mali chuť vytratiť a ostať spolu sami, ale to Candice razantne zamietla.
,,Až po večeri." Varovala Iana s Mary, ktorí sa vybrali akože na prechádzku a Mima s Joeym sa stavali tiež.
Ani neviem ako sa ten deň priblížil k večeru. Sedeli sme za stolom a spoločne spomínali na všetky naše zážitky.
,,Ja určite nezabudnem na tie motokáry." Hovoril Mike a držal Susi.
,,Mne zostane v pamäti let helikoptérou." Usmiala sa a pobozkala ho. Mima s Joeym ako aj Majka zo Stevenom a Bruno s Eukou povedali, že každý moment bol nezabudnuteľný. Napokon sme sa vyobjímali a v tichosti sme sa rozišli stráviť posledný večer každý po svojom.
,,Si si istá, že nemôžete odletieť neskôr?" pýtal sa Paul, keď sme z jeho balkóna hľadeli na hviezdy.
,,Nikto by si to neželal viac ako ja. Ale žiaľ, nie je to možné." Oprela som sa o neho.
,,Hnevám sa na to, keď si predstavím, o koľko času som nás ukrátil." Povedal zamyslene.
,,Netráp sa tým. Ja som vďačná za všetko, čo sa stalo."
,,Budeš mi chýbať." Pošepkal.
,,Nie... ideš na to zle." Stopla som ho.
,,Prečo?"
,,Lúčiš sa so mnou a ja ti rozhodne nechcem dať zbohom. Nesmieš byť smutný. Budem na teba myslieť stále. Budem ti písať a volať a len čo budem mať voľno sadnem na lietadlo a priletím za tebou. A ak to vyjde a z nás bude aj po roku stále my, tak prestúpim sem. Nedokážem žiť bez teba. Nie po tom, keď viem ako chutia tvoje bozky a ako je mi dobre v tvojom náručí."
,,Mýlil som sa, keď som povedal, že nie si romantická." Pohladil ma.
,,Už bolo dosť slov. Nič nehovor. Buď tu so mnou a nekazme si to slovami. Nechaj hovoriť svoje srdce." Šepla som nedočkavo. Veľmi som si želala, aby sa tá nádherná noc nikdy neskončila. Toľko emócii, čo som cítila v ten večer, to bolo neskutočné. Nespali sme. Celú noc sme sa rozprávali a keď sme zmĺkli nechali sme hovoriť naše telá.

Paul zaspal nad ránom. Potichu som opatrne vykĺzla z jeho náručia a potichu vyšla z jeho izby. Bola som v polovici balenia, keď prišla Mary. Jej tvár hovorila za všetko.
,,Tinaaa." Zavzlykala a pribehla ku mne. Hodila sa mi do náručia a plakala.
,,Pšššt. Zlatko, bude to dobré. To zvládneme."
,,Nedokážem odísť, ani nechcem. Milujem ho a predstava, že zajtra už nebude pri mne ma ničí."
,,Ale on s tebou bude. Je v tvojom srdci a myšlienkach." Plakala som spolu s ňou. Cítila som sa rovnako. Pri Mary bolo také jednoduché povoliť uzdu realite. To, čo som držala pred Paulom zamknuté, sa pri nej predralo von. Všimla som si jej prsteň.
,,Zásnuby?"
,,Také neoficiálne." Usmiala sa a ja som jej zotrela slzy.
,,Ďakujem." Povedala.
,,Neblázni a za čo?"
,,Ian mi povedal, že si mu pomohla s výberom a myslím, že aj v ďalších veciach máš prsty." Povedala ukazujúc na CD v obale.
,,Čo je na ňom?" spýtala som sa.
,,To mi povedz ty."
,,Mary naozaj neviem, čo tam je o tomto nemám ani tušenia."
,,Tak sa na to pozrime." Povedala a pustila ho. Ian jej nahral všetky fotky a videa a podčiarkol to klavírnou hudbou, o ktorej vedel, že má Mary najradšej. Znova začala plakať. Ani som sa nedivila rozcítilo to aj mňa.
Mlčky sme sa pobalili a pozreli sa na prázdnu izbu. Obe sme poťahovali nosom.
,,Bolo to tu neskutočné." Povedala.
,,Takže ktorú posteľ chceš?" spýtala som sa cez slzy a ona sa zasmiala a potom sme sa znovu rozplakali.
,,My sme riadne streštené." Smiali sme sa. Kufre sme odniesli na recepciu a vošli do jedálne, kde sedeli ostatné baby.
Boli uslzené, ale vedela som, že sú to slzy radosti. Smútok príde neskôr.
,,Baby, keď sme tu sami chcela by som Vás o niečo poprosiť. Dala som castu pripraviť jeden darček a chcela by som, aby ste im to podpísali. Vann Tvoj Tom dostane špeciálny." Hovorila som. Podpísali ho a pridali nejakú myšlienku. Potom sme ho vložili do rámčeka a zabalili sme ho.
,,A ešte niečo. Tieto sú pre Vás ako spomienka na toto leto. Na týchto ľudí a tak trošku aj na mňa." Hovorila som a dávala každej darček. Boli tam baby, každá zo svojím chlapom v rozprávkových kostýmoch. Urobila som ich podľa fotiek, ktoré som im ešte neukázala.
Znovu sme si poplakali práve vo chvíli, keď prišiel cast. Aj na ich tvárach sa odrážali mnohé pocity. Candice pribehla k nám a spustila s nami. Chalani si mlčky sadli k svojím dievčatám. Mary zaborila Ianovi tvár do košele. Paul si sadol ku mne a ja som mu stihla ruku. Snažila som sa usmiať, ale cez tie slzy mi to išlo ťažko. Držal sa statočne.
Ešte skôr ako sme odchádzali z hotela dali, sme im náš darček. Po tom sme už plakali jeden cez druhého.
,,Budete mi chýbať." Hovoril mne a Mary Tom.
,,Ako to?" spýtala som sa.
,,Tie vaše narážky a tak. Páčilo sa mi to." Usmial sa.
,,Och bože to nie. Mulfloy ma rozplakal." Dramaticky prehodila Mary a objala ho. Najviac sa ale lúčil s Vann, čo sme vedeli pochopiť. Ona ako jediná z nás neplakala. Bola dojatá, ale držala sa. Obdivovala som ju za to.
Čím bližšie sme boli k letisku, tým viac som panikárila vo vnútri.
,,Nechcem odísť." Povedala som a hľadela mu do očí.
,,Tak nechoď." Nežne pošepkal.
,,Musím."
,,Chápem to."
,,Nie nechápeš, chceš ma uniesť a niekam zatvoriť." Dávala som mu plány. Vedel, že musí byť silný. Aspoň dúfam, že radšej by to splnil.
,,Láska mi sa nelúčime, zabudla si?" pripomenul mi.
,,Prečo to tak vyzerá?"
,,Je to len na chvíľu." Uisťoval ma.
,,Ozveš sa?"
,,Samozrejme."
,,Nezabudneš?"
,,NIKDY." Vyhlásil a pobozkal ma. Aj ostatné baby sa skrývali v ochranných náručiach. Posledné objatia, vyznania a bozky a my sme museli kráčať cez colnú kontrolu, kam za nami nemohli. Naťahovali sme to ako sa dalo, ale osud bol mocnejší. Mlčky sme sedeli na plastových stoličkách. Držali sme sa za ruky a mlčali sme. Ešte nám to tak nedochádza, ale zajtra to bude horšie.
,,Tak holky, kdo chce kafe?" nadhodila Vann a my sme sa rozosmiali. Vstala som a išla som jej pomôcť. Keď sme sa vrátili baby hovorili o darčekoch ktoré dostali.
V lietadle som sedela s Vann a Mary. Kým Vann zaspala, Mary sa dívala von okienkom. Stisla som jej ruku. Pozrela na mňa zo slzami v očiach.
,,Chýba mi, Tina."
,,Ja viem zlatko, ale nebude to tak večne." Povedala som jej a zotrela slzu, čo jej vybehla na líce. Ešte dnes žijeme svoju rozprávku. Ešte dnes budem zaspávať s myšlienkami na môjho princa na jeho ochrannú náruč na tlkot jeho srdca a sladké bozky. Realite otvorím až zajtra.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | 22. února 2012 v 22:33 | Reagovat

Ooo to je taká krásna a smutná kapitola... skoro som sa rozplakala. Teším sa na pohľad Mary. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama