3. kapitola: ...priateľov áno

22. února 2012 v 18:11 | Mary & Euka

V minulých častiach: Maggie je späť doma. Na žiadosť matky už absolvovala ples na uvítanie, ktorý nedopadol slávne. S matkou sa pohádala, pretože Elena Carol naznačila, že Maggie návrat nezvláda, šla vynadať otcovi k hrobu a ak by ju Damon nezachytil pred pádom zo strechy, tak by sa prezradila. Doma je už dva dni a odkedy odišla od priateľov, tak sa nenapila krvi. Napriek tomu, že je hybrid a nepotrebuje ju tak často, predsa len po nej túži.



Ráno ma prebudilo zvonenie mobilu. Prižmúrenými očami som si prečítala správu od Care: Čakám ťa dnes na obed. Varím ja. Nemaj strach, už mi to ide :)
Zasmiala som sa. Vyliezla som z postele, spravila som si dlhý kúpeľ a o pol dvanástej som vyrazila ku Care. Doma našťastie nikto nebol. Matka bola v úrade a Tyler šiel do telocvične s Mattom. O pár dní začne škola a oni chcú byť vo forme. Aspoň to mi napísal na lístok, ktorý strčil pod dvere.
"Ahoj," usmiala sa Care, len čo som prišla. Niesla som koláče z pekárne a víno. Po pamäti som vošla do kuchyne a sadla som si za stôl. Care nám obom naložila obed a bolo to skvelé. Bola to moja najbližšia priateľka, akú som mala. Dúfala som, že môžeme nadviazať tam, kde sme skončili a Care očividne tiež.
"Ako bolo na internáte celý ten rok?"
"Tyler ti nevravel?" začudovane som sa spýtala.
"Nie. Čo?"
"Ušla som odtiaľ. Po mesiaci."
"Ja som vedela, že teba neskrotia," zasmiala sa a ja som vedela, že je to v poriadku. Že všetko je v poriadku.
"Ako si sa dala dohromady s mojim bratom?"
"No, on mal... problémy... a ja som mu pomáhala. A potom pomáhal on mne, keď som sa rozišla s Mattom... celé to bolo komplikované, ale... mám ho rada. Veľmi. Dúfam, že sa nehneváš."
"Samozrejme, že sa hnevám. Teraz sa o teba budem musieť deliť," ohradila som sa a ona sa zasmiala. "Len nechápem, ako spolu vychádzate. On ťa považoval za neurotickú hysterku a ty jeho za arogantného debila. Ale po toľkom čase sa veci asi zmenili."
"Ach, Maggie, na jednej strane si želám, aby si tu celý ten čas bola, lebo si mi hrozne chýbala. Potrebovala som ťa a nevedela som, čo je s tebou. A na druhej strane viem, že je to sebecké."
Vedela som, o čom hovorí. Videla som na nej, že bojuje s túžbou povedať mi to, lebo sme pred sebou nikdy nemali tajomstvá. Ale bola pevne odhodlaná chrániť ma pred všetkým. Prišla som k nej a objala som ju. Zvyšok dňa sme rozoberali všetko možné. Ani jedna z nás sa však už nedotkla háklivých tém.

Domov som sa vracala neskoro. Caroline som musela sľúbiť, že pôjdem opatrne, dám si pozor, nikomu nezastavím, nebudem brať stopárov a keď prídem domov, okamžite jej prezvoním.
Keď som vychádzala z auta, okamžite som vytočila jej číslo. Chcela som vybehnúť do svojej izby, ale matka ma zastavila a zavolala do pracovne. Sadla som si na gauč oproti nej a čakala som, čo zo seba dostane tentokrát.
"Kde si bola?"
"U Caroline. Ak mi náhodou neveríš, zavolaj Liz. Prišla domov pred hodinou."
"Ako sa má Caroline?"
"Včera si ju videla," pozrela som na ňu a nechápala som o čo jej ide.
"A čo ste celý deň robili?" spýtala sa po chvíli ticha.
"Rozprávali sme sa. O tom, aký bol minulý rok a aké to mohlo byť, keby som neodišla."
"Nikdy mi to neodpustíš, však?" spýtala sa a smutne na mňa hľadela.
"Ja? Vieš, mamička, tu nejde o mňa. To ty si nikdy neodpustíš. Najradšej by som ti to všetko šplechla do tváre hneď teraz, ale nestojí mi to za to."
"Tak mi to povedz. Povedz mi ako ma nenávidíš," prosila.
"Myslíš si, že ťa nenávidím?" spýtala som sa jej a v očiach ma začali štípať slzy. "To nie je pravda. Nedokážem k tebe cítiť nenávisť. Cítim len to, čo ty celé tie roky. Ľahostajnosť. A ešte trpkosť. Pri spomienkach, ako zúfalo som túžila po tom, aby som aspoň raz cítila z tvojej strany záchvev citu." Vstala som a šla som preč.
"Margaret?" zastavila ma. "Chcem, aby si sa šla poďakovať Damonovi, za to, čo sa stalo na streche."
"Fajn. Zajtra za ním pôjdem," vybehla som hore do svojej izby, zakryla som sa dekou a vypla som všetko.

Viezla som sa k domu Salvatoreovcov a premietala som si, čo mu mám asi tak povedať. Raz som mu už poďakovala, ale matka na tom nástojila celé ráno. Keď som odchádzala, spýtala som sa jej, či mu nemám ísť aj kúpiť kvety a dezert. Taká železníková kytica by nebola od veci. Jedna alternatíva poďakovania bola horšia ako druhá.
"Ahoj, posiela ma matka... ešte raz ďakujem za to, že si ma vystrašil na smrť a potom hrdinsky stiahol na svoju svalnatú hruď. Čo robíš večer? Na hodinu ťa zbavím myšlienok na Elenu. Len sex. Nič viac."
"Ehm, Damon? Vďaka. Vieš, ak by som spadla, zistili by ste, že som upír. Teda, nie tak celkom. To je však jedno. Akú krvnú skupinu máš najradšej?"
"Dík, bro, upíry si pomáhajú."
"Ahoj, ďakujem, maj sa." Táto sa mi pozdávala najviac. Môj favorit. Asi ju využijem.

Zaparkovala som pri ich dome a chvíľu som si ho prezerala. Vyzeral bohovsky. Sakra. Asi ťažko mi ho predajú. Žeby som sa vydala a pohrýzla manžela počas svadobnej noci? Nie, nie som sviňa. Okej, idem na to. Zaklopem, poviem vďaka a pôjdem. Nič hrozné. Nádych, výdych. Margaret, toto zvládneš.
Prišla som ku dverám a zodvihla som ruku, aby som mohla zaklopať. Niekto však otvoril dvere skôr ako som sa stihla nadýchnuť.
"Maggie."
"Pán profesor Saltzman," usmiala som sa naňho.
"Stačí Rick, nie sme ešte v škole. Ideš na návštevu?"
"Tak trocha," pousmiala som sa. "Matka mi to nakázala."
"Počul som vašu hádku. Predvčerom."
"Čudovala by som sa, ak by ju niekto nepočul."
"Ak budeš potrebovať hovoriť s niekým, kto je nestranný, môžeš prísť za mnou."
"Ďakujem." Už viem, prečo ho Care tak ospevovala. Tento chlap je férový. Nesúdi. A je sympatický. Má len jednu nevýhodu. Gilbertovú za zadkom. Ale to dnes asi všetci.
"Nie je za čo," odstúpil od dverí a nechal ma vojsť. "Damon by sa mal ukázať."

Vošla som dnu a začula som vchodové dvere. Tento dom bol zvnútra ešte krajší ako sa zdal zvonku. Prezerala som si obrazy na stenách, kopije nad kozubom a knihy v policiach. Začula som tiché kroky v mojej blízkosti. Byť človek, nepočula by som ich.
"Vítam ťa u nás," povedal Damon a ja som pre zachovanie ľudskej masky nadskočila ľaknutím.
"To ťa baví?" spýtala som sa mierne nahnevane.
"Tak trochu áno," zasmial sa.
"Mňa tak trochu nie."
"Čo ťa sem privádza?" spýtal sa zdvorilo, akoby nepočúval celý môj rozhovor s Rickom.
"Poslala ma matka. Mám zachovať dojem slušnosti. Takže, hoci som to už raz urobila... ďakujem, Damon," usmiala som sa a chcela som sa vytratiť.
"A ďakovný bozk mi nedáš?" opýtal sa a usmieval sa pritom ako idiot. Ako sexi idiot.
"Myslím, že nie," otočila som sa a šla som preč. Schmatol ma za ruku a otočil ma k sebe.
"Chceš ma pobozkať," pozeral mi do očí a držal ma jednou rukou za pás. Približovala som pery k tým jeho. Keď som bola blízko, pousmial sa a čakal, kedy ich spojím. Ja som sa zastavila v pohybe a odtiahla som sa od neho.
"Myslím, že nechcem," povedala som pevne. Vyorane na mňa hľadel a ja som sa zasmiala. Odstúpila som od neho a šla som ďalej.
"Ty... ty... ako?"
"Fakt si si myslel, že dcéra Carol Lockwoodovej nevie, čo je to železník?"
"Ale na tom plese..."
"Som zahrala svoju rolu dokonale. Ale hovorila som pravdu. Viem o tebe a tvojom bratovi dosť veľa. Bratia Salvatorovci. Premenení v roku 1864. Zamilovaní do rovnakej ženy. A teraz opäť. Naozaj je to už nudné a mali by ste si vymyslieť inú story," spravila som k nemu pár krokov a stála som tesne pred ním.
"Obľúbené jedlo? Stefan: veverička, Damon: 0 negatív," prešla som mu dlaňou po hrudi a zatlačila som ho do kresla. "Životný cieľ? Stefan: dať všetko jednej žene," obkročmo som si naňho sadla. "Damon: dať jedno všetkým ženám," šepkala som a perami som sa obtierala o jeho ucho.
Chytil ma za boky a pevne si ma k sebe pritlačil. Pozerala som naňho a čakala som, čo urobí. O sekundu sme ležali na gauči na druhom konci obývačky. Damon mi pozeral striedavo na pery a do očí. Obaja sme dýchali zrýchlene. Nepremýšľala som nad tým, čo robím. Bolo mi to jedno. Objímala som ho okolo pása a sledovala ako sa jeho tvár pomaly približuje k mojej.
"Damon?!" ozvalo sa trojhlasne nahnevane vedľa nás. Pozreli sme sa vedľa seba a tam stáli Stefan, Elena a Caroline.
"Je to na tvoje triko," šepla som, kým sa odtiahol a potom som vybehla z domu.

Nasadla som do auta a okamžite som naštartovala. Videla som, ako Caroline vybehla z domu, ale keďže sa nechcela prezradiť, nemohla za mnou bežať. Namiesto rádia som počúvala rozhovor v dome.
"Čo to malo znamenať? Ty sám si hovoril o nenápadnosti!" rozčuľoval sa Stefan.
"Nič sa nestalo!" ohradil sa Damon.
"Nič? Takmer si ju pobozkal! Keď sa toto Tyler dozvie," hovorila Care.
"Čo s ňou máš?" vyzvedala Elena. "Ona nie je pre teba!"
Hlavne, že ty si, ty krava pokrytecká, pomyslela som si. Mať ich oboch len pre seba, to by sa jej veru páčilo.
Nahnevane som chňapla po mobile a vytočila som číslo, ktoré som poznala naspamäť. Zo začiatku sa nikto neozýval, nakoniec to však zodvihla.
"Mrcha, musíme sa stretnúť."
"Čo sa deje?"
"Som nervózna a hladná a potrebujem sa s niekým porozprávať."
"Starý cintorín. O hodinu."
"Budem tam."

Sedela som na zemi v tureckom sede a čakala. Už päť minút meškala. Odrátavala som sekundy. O chvíľu okolo mňa niečo prebehlo a zrazu sedela predo mnou. Okamžite som ju objala.
"Tu máš, pi," podala mi sáčok s krvou. Okamžite som odtrhla poistku a pila som.
"Vďaka. Ak by som ešte chvíľu nejedla, skočila by som po prvom civilistovi."
"Ty nechceš pútať pozornosť."
"No nemusia hneď zistiť, kto som. Takto môžem snoriť potajme."
"Ja viem. Preto som ti priniesla zásoby. Len ich musíš dobre schovať," ukázala na tašku, ktorú priniesla. Okamžite som sa na ňu usmiala.
"Vieš, že mi na nikom nezáleží. Na nikom, okrem teba a môjho chlapa," usmiala sa na mňa. Samozrejme, že som to vedela. Videla som ju vraždiť, manipulovať, klamať, ovplyvňovať. Viem, že je bezcitná. O nič sa nestará. O nič a o nikoho. Pokiaľ jej to neprinesie prospech. Na svete existujú len dve bytosti, ktoré ju zaujímajú. On a ja. A možno ešte trocha Salvatorovci. Nikto viac.
"Viem. Veď ťa poznám tak ako nikto iný. Tak ako ty mňa. Všetky tvoje svetlé aj temné stránky viem naspamäť."
"Takže, čo sa deje?" pozrela na mňa skúmavo.
"Ach, Katherine. Keby si vedela. Som tu len tri dni a mám chuť vraždiť. Lezie mi na nervy, že nemáme nič nové. Lezie mi na nervy tá chodiaca pohroma, ktorá vyzerá ako ty. Lezie mi na nervy matka, ktorá chce odrazu napraviť všetky omyly, ktoré spáchala, lezie mi na nervy to, že ju ani len nedokážem nenávidieť..."
"Ach, moja malá Maggie, to bude dobré. Ak chceš, tak ju zabijem. Len pre teba," zasmiala sa a objala ma. "Ale kašli na to. Na matku, na Elenu, kašli na všetkých. My ťa neopustíme. To predsa vieš. Sme tvoja rodina. Nech sa stane čokoľvek, máš nás. Budem tu pre teba stále. Sľubujem."
"Kiež by už bolo po všetkom."
"Margaret, dovtedy nás čaká ešte dlhá cesta."
"Ja viem. Ale zvládneme to. Máme jeden druhého. Skúsim od nich niečo zistiť. Možno Bonnie bude niečo vedieť."
"Dobre. My budeme pátrať ďalej. Dávaj si pozor. Môže to byť nebezpečné. Ak by ťa odhalili a zistili, na čej strane stojíš..."
"Stojím na svojej strane."
"Dávaj si pozor."
"Neboj sa, viem sa o seba postarať."
"O tom nepochybujem. Ja sa nebojím. Ja ťa len upozorňujem."
"Maj sa mrcha. Voláme si. A ďakujem," vymenili sme si sprisahanecký pohľad a Kath zmizla v lese.

A/N: ďakujem za komentáre :) naozaj fakt strašne :)
V ďalšej časti sa bude Damon dožadovať vysvetlenia. Bude chcieť vedieť ako Maggie zistila, že on a jeho brat su upíri. Povie mu pravdu? Odhalí, že sa pozná s Kath, alebo si niečo vymyslí? Navyše ešte stále nepoznáme meno Katherininho manžela. Kto by to mohol byť?
Endless-Dream: píšem aj o iných ľuďoch, ale to nepatrí k ff a na blogu sa venujeme hlavne tvd :)
Damonika: k tvojmu komentáru k prvej kapči, je tam istá podobnosť. Z Maggie som potrebovala mať hybrida, takže preto Tyler. Ale Maggie je úplne iná ako Zara. To uvidíte v ďalších kapitolách. Maggie je v podstate psychopat. Zara bola iba schizofrenik v niektorých situáciach. Maggie je ako povedala jej matka nezvládnuteľná a temperamentná. A aj mne chýba DZF :)
Verca, Nini: Nemôžem vám sľúbiť, že jej zakrúti krkom, ale Elena to s Maggie nebude mať ľahké, to vám zaručiť môžem :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 NiNi-aff NiNi-aff | 22. února 2012 v 18:24 | Reagovat

Uuuu, super! :D Vedela som, že je to Kath! :D A inak, kedy pridáš aj nejakú inú poviedku? :/

2 verca verca | 22. února 2012 v 18:59 | Reagovat

ja sem si myslela ze je to katherine a jeji manzel tak to mam taky tuseni super kapitola uz se strasne tesim na dalsi kapitolu a myslim ze aji vim kdo je ten co ji premenil jestli se nepletu tak doufam ze nakonec spolu ti dva skonci a nebo s Kolem :D

3 Egranger Egranger | Web | 22. února 2012 v 21:04 | Reagovat

ahoj :-) přihlásila ses u mě do SONPár s párem Damon a Rebekah, ale ti už jsou zabraní... mohla by sis prosím vybrat někoho jiného nebo pokud tě nikdo nenapadá se ze soutěže odhlásit? napiš mi prosím co nejdřív, dík :-)

4 Tereza Tereza | 22. února 2012 v 21:28 | Reagovat

Těším se na další kapitoku :) Je to super :)

5 Damonika Damonika | 22. února 2012 v 22:10 | Reagovat

Ja som vedela že je to Katherine!! Kto iný by predsa mohol byť mrcha?
Asi som sa preladila na tvoju vlnu a Elena ktorú som mala rada mi začína liezť na nervy :D
K Maggie... pochopila som to a začínam byť závislá od našej psychopatky ;-) Len tak ďalej táto kapča bola úžasná :D :D

6 Nezmar Tempest Nezmar Tempest | 24. února 2012 v 17:11 | Reagovat

Wow, je to bombove. zboznujem ludi ako Magie- nepredvidatelnych, vasnivych a prefikanych.
mam.otazku- bude mat Magie nejaky romanik? 8-O  :-D  :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama