22. kapitola: Trefa do čierneho

27. února 2012 v 20:16 | Mima


"Už som si myslel, že si si to rozmyslela," zasmial sa Joe, keď som s polhodinovým meškaním došla ku kinu.
"Prepáč, že meškám," ospravedlnila som sa.
"Tak, môžeme ísť?" ukázal na vchod, pričom sa stále okolo seba obzeral. Bola som si istá, že pozoruje, či náhodou niekde okolo nesliedia novinári. A tak som sa rozhodla, že zruším to kino. Ak by sa mal Joey celú dobu pozerať naokolo a nič iné nerobiť, bolo by to o ničom.

"Vieš čo, mne sa moc ani nechce do toho kina," vymyslela som si a hodila otrávený výraz.
"Vážne?" pozrel sa na mňa prekvapene a ja som prikývla. Premýšľala som nad náhradným plánom a vtedy ma niečo napadlo. Usmiala som sa a nadšene pozrela na neho.
"Čo je?" opýtal sa.
"Vieš cestou tu som videla stredisko paintballu a tak ma napadlo, či..." nedopovedala som, pretože mi skočil do reči.
"Vyzývaš ma na súboj?"
"Presne," usmiala som sa.
"Neviem, či je to dobrý nápad," poškrabal sa na hlave a zasmial sa.
"Nehovor mi, že sa bojíš," podrypla som.
"Bojím, ale o teba. Vieš, patrím medzi mega súťaživých ľudí," prikývol.
"No uvidíme, či prekonáš moju súťaživosť," odvetila som s úsmevom a chytila ho za ruku, pričom som si to ani sama neuvedomila. Došlo mi to až vo chvíli, keď sa pozrel na naše spojené ruky.
"P- prepáč," zakoktala som sa a rýchlo si ju odtiahla k sebe. Pre istotu som si obe ruky schovala do vreciek, aby náhodou nepokúšali.

Do strediska paintballu sme prišli tesne pred zavretím. Lepšie povedané, 5 minút pred záverečnou. Keby Joe nebol známy, mali by sme jednoducho smolu.
"Nebojíš sa, že ťa tá holka môže bonznúť?" podrypla som, keď sme sa prezliekali do bezpečnostných prestrojení.
"Nemyslím," odvetil pokojne a pozrel sa k dverám prezliekacej kabínky. Vtedy som si ju všimla. Stála opretá o zárubňu a zasnene sa na neho pozerala. Joey po nej žmurkol a ona sa celá zapýrila.
"Mali by sme už ísť," postavila som sa pred ním a tak som mu znemožnila pohľad na tú ženskú, ktorá tu pracovala.
"Ešte nie si poriadne oblečená," pozrel sa na môj rozpisovaný prevlek.
"To urobím po ceste, poď," chytila som ho za ruku a začala ťahať preč na terén.
"Heeej. Počkaj," zastavil ma, pričom sa chutne zasmial.
"Čo je?" pozrela som sa nevinne na neho.
"Oprav sa, keď sa mýlim. Ty si práve...žiarlila?" opýtal sa neisto, pričom prižmúril oči.
"Ja a žiarliť? Prosím ťa," snažila som sa o smiech, no moc mi to nevyšlo a tak som sa prezradila.
"Radšej poďme," rýchlo som doplnila a otočila sa na odchod. No Joe ma chytil za ruku a zadržal. Otočila som sa späť k nemu a on zrazu pristúpil o krok ku mne. Zacítila som jeho vôňu a mojím celým telom prešiel elektrizujúci pocit. V tom som zacítila ako mi prešiel rukou po bruchu a smeroval ňou nadol, pričom som vnímala iba jeho pery, ktoré sa stále približovali k mojim. Bola som nimi úplne zhypnotizovaná. Keď už sme si boli dostatočne blízki na to, aby sme sa konečne pobozkali, zacítila som akoby ma niekto do niečoho stiahol. Bol to bezpečnostný odev, ktorý mi Joe zapol.
"Nebudeme predsa riskovať, že ťa zraním," pošepol mi a odtiahol sa odo mňa. Prešiel okolo mňa akoby sa nechumelilo a ja som tam ostala nehybne stáť. Chvíľku mi trvalo, kým som sa spamätala a pochopila, o čo mu išlo. Následne som sa zasmiala.

"Takže ty sa chceš hrať," šepla som si a vybrala sa za ním. Práve si vyberal zbraň, keď som ho predbehla a vzala do ruky prvú zbraň.
"Pripravený," pozrela som sa na neho.
"Aká žhavá," zasmial sa a namieril na mňa.
"To neurobíš," pozrela som na neho, no jeho výraz hovoril niečo iné.
"Niee," presvedčovala som samu seba.
"Dávam ti 10 sekúnd na útek," povedal a ja som sa rýchlo rozbehla preč. Schovala som sa za umelým stromom, ktorý bol v teréne a cez neho som zbraňou smerovala na Joeyho, ktorý to vzal naozaj vážne a začal sa ku mne plížiť ako vojak. Začala som strieľať, no on vyslal protiútok. Začala sa vojna, ktorá však ani zďaleka nebola bezbolestná. Síce sme mali bezpečnostné obleky, bolelo to jak sviňa.
"Vzdávam sa!" nakoniec som vykríkla, keď som sa pošmykla o seno, ktoré bolo v jednom rohu miestnosti a padla na zem. Joey sa ku mne stále približoval a hodlal mi utŕžiť posledný úder.
"Ja som to vedel!" radostne výskol a hodil sa ku mne do sena.
"Že sa vzdám?" pozrela som sa na neho.
"Uhm," spokojne prikývol.
"Ak by som sa nevzdala, asi by som skončila s veľkou modrinou," zamračila som sa na neho.
"Naozaj si myslíš, že by som bol schopný vystreliť na teba?" opýtal sa a doplnil: "Asi si si nevšimla, že som skoro všetky streli mieril na steny a nie na teba."
Vtedy som sa zarazene na seba pozrela. Môj odev naozaj nebol zababraný na toľko, ako som si myslela. Mala som na sebe iba štyri strelné rany. Potom som sa pozrela na Joeyho, ktorý bol celý farebný.
"Prepáč," súcitne som na neho pozrela, keď som si uvedomila, koľkokrát som do neho strelila.
"Vďaka tebe budem týždeň na maródke liečiť svoje modriny," povedal vážnym hlasom.
"Existuje nejaký spôsob ako by som to mohla odčiniť?" zatvárila som sa nevinne.
"Jedine, že by si poznala nejaký liek na zrýchlenie hojenia," zasmial sa, v tom mi niečo napadlo. Prečo nie? On si prvý začal hrať, ja budem iba pokračovať.
"To nebude problém," usmiala som sa a pomaly som mu začala rozopínať ochrannú kombinézu.
"Čo to robíš?" zasmial sa a jeho hlas tónu bol kúsok rozpačitý.
"To, čo som mala urobiť už dávno," šepla som a nahla sa k nemu. Tvárou som sa mu priblížila k jeho, pričom som mu prstom prešla po jeho perách a potom som si to svojimi perami prešla k jeho krku, ktorý som začala jemne bozkávať. Zacítila som ako sa na chvíľku celý napol, no potom sa uvoľnil. Nadvihla som mu tričko a svojimi perami postupne postupovala cez jeho hruď až k brušku.
"Kde máš ešte modriny?" šepla som mu do ucha, keď som sa vrátila tvárou k jeho tvári.
"Všade," odvetil skoro okamžite, pričom som cítila ako zrýchlene dýcha. Zasmiala som sa a začala som mu vyzliekať ochranný odev.
"Vieš, že sa zahrávaš s ohňom?" opýtal sa a pozrel sa mi túžobne do očí.
"Možno sa chcem popáliť," odvetila som a vášnivo som ho pobozkala na pery. To už nevydržal a začal spolupracovať. Celá som sa zvalila na neho. Skončili sme v sene prilepení na seba. Cítila som jeho ruky, ktoré sa ma snažili vyzliecť z tej nepohodlnej kombinézy.

"Je tu niekto?!" zrazu sa ozval hlas ženy, ktorá tu pracuje a my sme s tým bláznovstvom rýchlo prestali. Joey mi ukázal prstom na ústa, aby som nič nepovedala a ja som opatrne z neho zliezla dole. Obliekla som si rýchlo späť kombinézu, upravila sa, pozrela na Joeyho, ktorý iba prikývol a postavila som sa.
"Prepáčte, kúsok sme sa nechali uniesť," ozvala som sa a ona pozrela do rohu miestnosti, kde som stála.
"Samozrejme, že hrou," postavil sa vedľa mňa Joey, ktorý si stihol zapnúť svoj odev. Žena sa na nás zamračila.
"My už radšej pôjdeme," pozrela som sa na Joeyho a on ma chytil za ruku a ťahal ma preč. Prešli sme okolo ženy, rýchlo sme sa v šatni vyzliekli a s behom sme odtiaľ vybehli. Na ulici sme spustili hlasný rehot.
"Videla si jej výraz?" smial sa a ja som iba pritakala neschopná akéhokoľvek slova. Keď sme sa ako tak upokojili, zostalo ticho. Bola to dosť trápna situácia, pretože ani jeden z nás nevedel čo povedať. Stáli sme na ulici. Ja som pozerala všade možne len nie na neho. Vedela som, že stačí iba jeden pohľad na neho a znova po ňom skočím. To čo som cítila, keď som bola s ním bolo silnejšie ako ja. Bolo to silnejšie ako všetko. V živote som nič také necítila a samú ma to desilo.

"Večera?" zrazu sa opýtal a ja som sa nakoniec na neho pozrela.
"Nahneváš sa ak to odložíme? Som nejaká unavená," začala som cúvať.
"Ty sa bojíš ísť ku mne?" opýtal sa priamo.
"Nie," odvetila som.
"Prečo ti neverím," priblížil sa ku mne.
"To by si asi nemal robiť," upozornila som ho a cúvla o krok dozadu.
"Bojíš sa ma," skonštatoval so smiechom.
"Ja- ja už by som naozaj mala ísť," začala som koktať a chcela som odísť, no skôr ako som stihla urobiť krok vzal si ma pevne do náručia a ja som bola v pasci. Moje vnútro bojovalo. Vedela som, že ak to dnes urobím, tak to urobím znova a znova. Túžila som cítiť jeho bozky, jeho dotyky, jeho hrejivé teplo. No na druhej strane som sa bála, že do toho spadnem celá a to nemôžem dovoliť.
"Nechcem urobiť chybu," pošepla som, keď si o moje čelo oprel to svoje.
"Ja viem," pohladil ma pravou rukou po líci.
"Nemali by sme to robiť," pokračovala som v presvedčovaní aj jeho a on mi dával za pravdu. Uvedomoval si to rovnako dobre ako ja. Vedel, že to čo robíme je nesprávne, že tým ublížime iným ľuďom.
"Nemôžem ťa mať pri sebe s vedomím, že nikdy nebudeš moja," povedal mi, čím spôsobil, že som sa dvojnásobne rozklepala. Bola som v nehoráznych rozpakoch, ktoré sa ma čoraz viac zmocňovali.
"Čo Emily?" opýtala som sa.
"Nechcem jej ublížiť, ale nemôžem sa tváriť, že sa nič nedeje."
"Jedna noc, len ty a ja," pozrela som sa mu na pery.
"Prvá a posledná," doplnil a v tom ma pobozkal. Obmotala som ruky okolo jeho krku a pritisla sa k nemu bližšie. Bola to akoby dohoda medzi nami dvoma. Strávime spolu noc, o ktorej sa nikto nedozvie. Jedna jediná noc, kedy sa dáme uniesť našimi vášňami a potom pôjdeme ďalej. Každý svojou vlastnou cestou. Presne takto to malo byť.

Nasadli sme do auta. Ani jeden celú cestu nepovedal ani slovo. Síce neviem, nad čím premýšľal on, no ja som tejto činnosti nebola schopná. Mala som akoby otupené zmysly. V tej chvíli ma netrápil ani v tom najmenšom Michal. Nezáležalo mi na tom, či je to správne alebo nie. Jednoducho som to chcela.
Hneď ako sme došli k Joeymu domov, zamierili sme si to do jeho izby. Po ceste do nej sme sa však od seba ani na chvíľku neodtrhli. Išla som sa zblázniť, keď som bozkávala jeho obnažené telo, na ktorom sa mu vynímal každý vypracovaný sval. Jeho túžobné dotyky, ktoré mi rozpaľovali pokožku ma privádzali do extázy. V izbe si ma položil na posteľ a začal mi perami jemne prechádzať cez krk ku kľúčnej kosti. Vžívala som sa do každého jedného bozku. Prežívala som každý okamih ako ten najkrajší a posledný. Bola som si istá, že túto chvíľku si zapamätám do konca svojho života. Nič krajšie som v živote nezažila. Joe bol nežný a zároveň vášnivý. V ten moment sme boli iba my dvaja. Nikto a nič okolo neexistovalo. Túto noc som bola jeho, iba jeho. Celým svojim telom aj srdcom.
"Mám otázku," povedal, keď sme ležali spolu v objatí zahalený iba tenkou plachtou. Ležali sme na bokoch otočení k sebe a hľadiac si do očí, pričom mi svojou rukou hladil nežne chrbát.
"Čo ťa prinútilo zmeniť názor?" dokončil a ja som nechápavo na neho pozrela.
"Na stanovačke si mi tvrdila, že ma berieš ako kamaráta," dovysvetlil.
"A kto povedal, že teraz je to iné?" odvetila som so smiechom.
"Auč, rana pod pás," zatváril sa ublížene.
"Teraz ja," povedala som.
"Tvoja obľúbená farba?" opýtala som sa a znova ostal prekvapený.
"Zelená, dobre tak, obľúbený film?" opýtal sa následne.
"Dirty Dancing," odvetila som.
"Ten je fajn," prikývol.
"Fajn? Je skvelý a romantický a...." chcela som dopovedať, no predbehol ma.
"A hlavní hrdinovia skrývajú svoj vzťah, presne ako my."
"Vzťah?" zaskočene som sa opýtala.
"Dobre, slovíčko vzťah asi to, čo je medzi nami moc nevystihuje. Ako tomu povieme?"
"Bude lepšie, ak to radšej ani nepomenujeme," zasmiala som sa.
"Milujem, keď sa smeješ týmto spôsobom. Objavia sa ti lícne jamky, ktoré sú neskutočne rozkošné," pohladil ma po líci.
"A ja zasa zbožňujem ten tvoj výraz tváre, keď sa robíš, že niečomu chápeš, aj keď realita je iná."
"Ale v celku mi to ide, nie?" zasmial sa a ja som mu namiesto odpovede venovala nežný bozk. Ešte dlho sme sa rozprávali. Zaspali sme až nad ránom, keď začalo pomaly aj svitať. Táto noc nebola len o sexe. Bola o niečom viac. Spoznala som Joeyho z iného pohľadu. Zistila som, čo má rád a čo nemá rád, čo sa mu páči a čo zas nie. Zistila som ako zaháňa trému, aký je jeho zlozvyk a čo je pre neho to najcennejšie.

Ráno som sa zobudila na to, ako mi lúče slnka svietia do očí. Rozospato som vystrela ruku, že objímem Josepha, lenže posteľ bola prázdna. Zmätene som sa posadila a poobzerala okolo seba. Izba bola prázdna. Práve som išla vstať z postele a zbierať veci, keď do izby vtrhol Joe iba v zástere, pod ktorou mal iba svoje boxerky a s podnosom jedla v rukách.
"Vravel som si, že budeš hladná," posadil sa vedľa mňa, vzal do ruky vidličku a začal ma kŕmiť ovocným tanierom.
"Ty ma chceš rozmaznať?" zasmiala som sa.
"Nie je to vylúčené," odvetil a pobozkal ma na pery.
"Ďakujem," šepla som a vrátila som mu bozk.
Po raňajkách som chcela odísť, no Joe ma presvedčil, aby som ostala. Tvrdil, že aj tak ostane sám a bude sa nudiť, a ja som nemala srdce ho nechať samého. Deň sme strávili ako najlepší priatelia. Rozprávali sme sa, naháňali po dome, ukázal mi svoje fotky z detstva, pozerali filmy. Všetko bolo dokonalé, až do chvíle, kedy niekto nezaklopal pri dverách. Bola som v kuchyni a pripravovala večeru, keď som počula jej hlasný smiech. Radšej som ostala v kuchyni.
"Hmm, tu to ale rozvoniava," počula som jej hlas ako sa približuje do kuchyne. Počula som aj Joeyho, ako sa ju snaží zastaviť. A ja som sa nestihla nikde schovať. Keď ma zbadala pri kuchynskej linke, zaskočene zastala.
"Kto je to?" pozrela prísne na Josepha, ktorý celý zbledol.
"Emily, ja- ja ti to vysvetlím," zakoktal sa.
"Ty si jeho priateľka?" chcela som si to overiť.
"Už celé dva roky," prilepila sa k nemu ako pijavica. Netvrdím, že ma ten pohľad neranil, no musela som to uhrať. Nechcela som, aby mal Joe kvôli mne problémy. A tak som začala zachraňovať čo som mohla.
"Veľa mi o tebe rozprával," snažila som sa o milý úsmev.
"Naozaj?" kútiky úst jej trhali.
"Uhm a musím povedať, že to boli všetko samé chvály," trepala som dve na tri.
"To je milé. Ďakujem zlatko," otočila sa k nemu a vlepila mu jeden bozk. On sa nasilu usmial a pozrel sa nechápavo na mňa.
"A ty si kto?" pozrela znovu na mňa.
"Mary," trepla som prvé, čo ma napadlo. Nemohla som povedať pravdu, pretože by vedela, že medzi nami určite niečo je, keďže si ju raz so mnou zmýlil.
"Tá Mary, čo sa vydala za Iana?" ujasňovala si a ja som iba nesmelo prikývla. Ak sa toto dozvie Mary, zabije ma.
Emily nakoniec chcela, aby som s nimi ostala aj na večeru, no ja som odmietla. Vyhovorila som sa, že ma čaká Ian a že musím ísť. Po príchode k Ianovi domov, kde som teraz bývala som sa snažila prísť na východisko z tejto situácie. Nechcela som, aby sa niekto dozvedel, čo sa stalo medzi mnou a Josephom, no nejako budem musieť vysvetliť Mary, že som sa za ňu vydávala. Našťastie som mala dosť času na premýšľanie, keďže Mary s Ianom ostali týždeň na svadobnej ceste.

"Pozrime kto sa vrátil, naši holúbkovia," privítala som ich, keď sa vrátili a vyobjímala som ich.
"Tak hovorte ako ste sa mali?" začala som vyzvedať.
"Dobre," odvetila Mary.
"Iba dobre?"
"Dobre, skvele, úžasne, neopísateľne!" začala sa Mary rozplývať a mne odľahlo. S počiatku som sa zľakla, že moc slávne to nedopadlo. Odniesli si svoje veci a Ian utekal za Kevinom, ktorý mu už vyzváňal asi po stýkrát. Ja s Mary sme si sadli do obývačky a ona mi začala rozprávať jej zážitky.
"Ian je ten najnežnejší, najromantickejší a najúžasnejší chlap. Každé ráno ma zobudil hladením po chrbte, každý deň mi podaroval jednu ružu, že vraj, aby som mala prehľad koľko krásnych dní sme spolu strávili. Povedal mi, že keď budeme raz starí sedieť vedľa seba v hojdacom kresle, dá mi za úlohu spočítať všetky tie vysušené ruže, aby sme presne vedeli, koľko našich dní malo zmysel. No nie je zlatý?"
"Počkaj, to znamená, že tu ostávaš s ním?" opýtala som sa.
"Ja - ja neviem. Jediné, čo viem, že už nedokážem bez neho žiť. Ja som sa zamilovala," na konci sa zasmiala.
"Bolo na čase si to aj priznať," zasmiala som sa s ňou a objala ju.
"A ty máš čo nové?" po chvíľke zmenila tému.
"Nič," odvetila som stroho a usmiala sa. Našťastie ma od ďalšieho spovedania zachránil mobil, ktorý zvonil Mary. Bol to Ian. Pobavene som pretočila očami, že ju nenechá ani na chvíľku osamote a išla som si zatiaľ po čaj do kuchyni. Doniesla som aj Mary, ktorá medzitým dotelefonovala.
"Ideme na nákup," zahlásila a ja som na ňu nechápavo pozrela.
"Zajtra sme pozvané na odovzdávanie cien," oznámila a mne zamrzol úsmev na tvári. Čo som bola informovaná, Emily je ešte stále pri Josephovi, to znamená, že pôjde aj ona. A to znamená, že sa tam všetci môžeme stretnúť a z toho mi vzniká veľký prúser.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | 27. února 2012 v 21:02 | Reagovat

Wau, tak to teda bude prúser! A už sa ho neviem dočkať :D :D

2 Delena Delena | Web | 28. února 2012 v 15:27 | Reagovat

Důležitý článek!! http://upirideniky-damon.blog.cz/1202/hodne-podstatny-clanek prosím přečti si :-)

Omlouvám se za zkopírovaný komentář

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama