21. kapitola: Medové týždne

20. února 2012 v 22:10 | Mary


Keď som ju videla stáť vo dverách neskutočne mi odľahlo. Bola celá, živá, zdravá a mala len mierne kruhy pod očami. Hrozne som sa bála, že sa jej mohlo niečo stať. Sama v cudzom meste. Počas tých dvoch minút som myslela naozaj na všetko. Bola to moja vina, nemala som ju nechať samu. Mala som hrozne výčitky svedomia, kvôli tomu, že som bola s Ianom, nie s ňou, keby sa jej niečo stalo, nikdy by som si to neodpustila. Okamžite som sa k nej rozbehla.

"Vďaka bohu, si v poriadku," objala som ju a vydýchla som si.
"Prečo by som nebola?" zasmiala sa. Prekvapene som na ňu pozrela.
"Môžeš mi povedať, kde si bola celý deň a noc?" spýtala som sa, ale už bol pri nás Ian a spokojne sa usmieval. Blázon.
"Mima, hovorím s tebou?" nedočkavo som klopkala nohou a čakala, kým mi odpovie.
"Ale veď vieš, bola som tak všelikde," povedala neurčito.
"To je kde? Veď to tu vôbec nepoznáš. Vieš, ako som sa zľakla, keď som ťa nenašla ráno v izbe?!"
"Pokoj Mary. Zhlboka dýchaj, som tu, okej? Nič sa mi nestalo," s úsmevom nás obišla.
"Kam ideš?" zdrhne si na celých dvadsaťštyri hodín preč a ani mi nevysvetlí, kde bola? Čo sa deje?
"Musím si niečo vybaviť," odvetila a odišla.
"Chápeš to?" spýtala som sa Iana. On sa len usmial a objal ma okolo ramien.
"Veď sa nič nestalo. Mima je v poriadku, už sa nestresuj, budeš mať vrásky," zasmial sa.
"Chceš povedať, že s vráskami by som sa ti nepáčila?" pýtala som sa naoko rozhorčene a on sa zatváril neurčito.
"Si ešte taká mladučká," prstom mi prešiel od líca k brade. "Na vrásky máš ešte čas."
"A ja tie tvoje akceptujem. A dokonca sa mi páčia," usmiala som sa a vtisla som mu bozk na krk.
"Páčia sa ti moje vrásky?"
"Samozrejme, páči sa mi všetko."
Stáli sme v strede hotela, ľudia nás obchádzali a nikto si nás nevšímal. Ian sa usmieval a tisol si ma k sebe čo najbližšie.
"Mala by som sa ísť pozrieť za Mimou," šepla som mu do hrude.
"Fajn, počkám vás tu a potom niekam pôjdeme."
"Kam?" spýtala som sa zvedavo. Mykol plecom, pobozkal ma na nos a privolal mi výťah. Kým výťah prišiel, sklonil sa ku mne a vášnivo ma bozkával. Rukou mi pohládzal boky a druhou sa hral s mojimi vlasmi.
Keď sa dvere výťahu zatvorili, oprela som sa o bočnú stenu a konečne som sa nadýchla. Pozrela som sa na seba v zrkadle. Pery som mala červené a mierne opuchnuté. A moje oči žiarili. Dobre som vedela, že najlepšie by bolo zbaliť si veci, ujsť a riešiť to, čo sa deje. Ale ja som chcela ostať, čo najskôr sa schovať v jeho náručí, nechať sa objímať a láskať a neriešiť vôbec nič. Iba byť. Byť s ním.

Vošla som do izby. Dúfala som, že Mima mi teraz už povie pravdu. Tá verzia, že bola tak všelikde sa mi vôbec nepozdávala. Pozrela som na ňu a zodvihla som obočie.
"Už sme samé. Môžeš mi povedať kde si bola?"
"V jednom podniku," odvetila.
"Celých 24 hodín?" vyvalila som na ňu oči.
"Asi," pokrčila ramenami. Pozrela som na jej zbalený kufor.
"A čo ten kufor?"
"Odchádzam späť do Atlanty," oznámila s ľahkosťou a ja som na ňu šokovane pozrela.
"A to si mi ani nedala vedieť, že odchádzame?"
"Nie Mary, ja odchádzam. Ty s Ianom tu ostávate. Môžu to byť vaše medové týždne," usmiala sa.
"Niečo nie je v poriadku." Toto sa mi naozaj nezdalo. Mima ide do Atlanty len tak sama. Po prehýrenej noci. Čo sa stalo?
"Všetko je v absolútnom poriadku. Iba si myslím, že vy dvaja potrebujete kúsok súkromia. Veď vieš, ste mladomanželia, ktorí sa práve udobrili. Alebo sa mýlim?" vyzvedala.
"Nie, nemýliš. Ja len..." nedovolila mi to dokončiť a šťastne ma objala.
"Gratulujem. Užite si to," žmurkla a šla na recepciu.
Pozrela som sa po izbe a zbalila som si veci. Skontrolovala som, či som niečo nezabudla a odniesla som si kufor na izbu k Ianovi. Potom som zišla dole.
Pristúpila som k Ianovi a chytila som ho za ruku. Stále som sa začudovane pozrela na Mimu. Prezerala som si ju a premýšľala, čo sa zmenilo. A prečo sa to zmenilo, no nič mi nenapadalo.
"Aspoň ťa zavezieme na letisko," pozrela som na ňu.
"Radšej na autobusku. Zabudla som si akosi zabookovať letenku."
"Auč, 7 hodín cesty busom, dosť nepríjemne," zamračil sa Ian.
"To je v pohode," mávla nad tým rukou a vôbec jej to nevadilo.

Keď sme prišli na stanicu, poprosili sme taxikára, nech nás počká. Šli sme s Mimou k nástupišťu a počkali sme, kým jej bus neprišiel. Zamávali sme jej a šli sme späť.
"Zdala sa mi čudná," šepla som Ianovi, keď sme sedeli v taxíku.
"Prečo?" začesal mi vlasy za ucho a uprene na mňa pozrel.
"Neviem ako ti to mám vysvetliť. Ona sa takto nespráva."
"Zlatko, Mima nám len chcela dopriať súkromie," položil mi ruku na stehno. Oprela som sa oňho a pozerala som von oknom.
"Čo budeme robiť?"
"Dnes nič. Dnes ťa zavriem do izby a nepustím ťa z postele, kým mi nedáš všetko," zavrčal mi do ucha a mne naskočili zimomriavky. Bože, čo ten chlap so mnou robí?
"Nepôjdeme niekam von?" navrhla som. "Napríklad k jazeru. Mima spomínala jazero."
"Bojíš sa byť so mnou sama?" šibalsky sa usmieval. "Po všetkých spoločných nociach?"
"Ja neviem. Správaš sa zvláštne. Už od rána," šepkala som.
"Neskutočne po tebe túžim, chcem ťa mať. Hneď," kým som stihla čokoľvek povedať, umlčal ma bozkom. Mierne som ho odtlačila a naznačila som mu, že nie sme sami. Pozrel na taxikára vpredu, zamračil sa a tuho ma objal.

Keď sme prišli pred hotel, taxikárovi zaplatil a nechal mu prepitné. Chytili sme sa za ruky a šli sme na izbu. Len čo sa za nami zatvorili dvere, Ian ma vzal do náručia a preniesol ma na posteľ. Vyzliekla som mu tričko a on rukami blúdil pod šatami.
"Láska, uvedomuješ si, že sme tu len my dvaja?" šepkal mi prerývane do ucha.
"A kto by tu ešte mal byť?" spýtala som sa so smiechom.
"Myslel som to tak, že tu nie je ani Mima, ani Joe, ani chalani. Nikto, len my."
Pozrela som naňho a potom mi to došlo. Len ja a Ian na pár dní. Iba my dvaja. Nikto iný. My máme fakt medové týždne. Rozosmiala som sa.
"Čo sa deje?" prestal mi bozkávať brucho a pozrel na mňa.
"Práve som si uvedomila, že toto sú naše honeymoon."
"Nemyslel som si, že budem mať medové týždne na Floride," zamyslel sa a vrátil sa k bozkom, ktorými zasypával moje telo.
"Ja som si nemyslela, že budem mať medové týždne v dvadsiatke," pretočila som sa naňho a oplácala som mu všetku nehu.

Bola som hladná, tak nám Ian objednal jedlo na izbu. Sedela som na posteli v tureckom sede v jeho tričku. Ian ležal a hlavu mal na mojich stehnách. Prehrabávala som mu vlasy a zhovárali sme sa.
Niekto zaklopal. Ian sa vybral k dverám. Mal na sebe len nohavice. Dúfala som, že príde nejaký chlap, aby mi ho neočumovala žiadna ženská, no pri dverách som začula ženský smiech. Asi ju prekvapilo vidieť ho takto. Veď môj manžel je kus chlapa.
"Zlatko, švihni si, už som hladná," zakričala som provokatívne. Nech sa slečna drží ďalej. Tento chlap je môj. Ian prišiel s jedlom a ja som sa naňho zbožne pozrela. Pritiahol k nám jedálenský vozík a kŕmili sme sa navzájom.
"Čo keby sme si dnes večer niekam zašli? Pripomenúť si, ako sme sa zoznámili?" navrhol, keď sme dojedli.

Ian na mňa čakal v izbe, prečesala som si vlasy a dala som si lesk na pery. Vošla som do izby a Ian si ma od hlavy po päty premeral. Mala som na sebe tie isté fialové šaty, v ktorých som sa vydávala a on mal tú istú čiernu košeľu. Obaja sme sa zasmiali, chytili sme sa za ruky a šli sme sa baviť.
Prišli sme do nejakého podniku a sadli sme si k baru. Všetky pohľady sa k nám otočili. Všetky ženské slintali, keď ho zbadali. Ian ma majetnícky objal okolo pása a vrčal.
"Čo je drahý?"
"Vidíš ich? Bez hanby ťa očumujú."
"Zlato," naklonila som sa k nemu a pobozkala som ho, nech vedia, že je len môj. "Poď tancovať," šepla som mu do úst a ťahala som ho do stredu parketu.
Po pár minútach po mňa prišiel nejaký chlap. Drzo poklopal Ianovi po ramene a potom sa na mňa zahľadel.
"Nezatancuje si slečna aj so mnou?"
"Nie, moja manželka dnes tancuje len so mnou," pozrel naňho Ian. Chlap odišiel a všetci ostatní nám dali pokoj.
Pretancovali sme spolu celú noc. Telo na tele. Pery na perách. Všetky pomalé aj rýchle piesne. Cítila som sa tak slobodne ako už dlho nie. Mala som pocit, že pri ňom môžem všetko. Že kým som s ním, môžem všetko. Hlavne byť sama sebou.
Do hotela sme sa vrátili na svitaní. Ľahla som si do postele a schúlila som sa mu v náručí. Pocítila som bozk vo vlasoch a zaspala som.

"Koľko je hodín?" žmúrila som do slnka, keď som sa prebrala. Ian ležal vedľa mňa a usmieval sa.
"Pol tretej poobede. Spala si takmer desať hodín," pobozkal ma na nos.
"Som hladná," zamručala som mu do hrude. Vtom niekto zaklopal a prišiel obed.
"Ty jasnovidec," smiala som sa.
"Mary?" pozrel na mňa, kým som ladovala cestoviny. "Čo by si povedala na pár dní v Jacksonville a pár vo Washingtone?"
"Čo? Počkaj, chceš ísť do Jacksonville?"
"Uhm, a potom ti ukázať hlavné mesto," brnkol mi po nose. "Vlastne, chcem ti ukázať celý svet. Chcem ti dať všetko."
"A čo za to chceš odo mňa?"
"Všetko. Chcem všetko."
"Beriem," objala som ho a stiahla na seba.

O tri hodiny sme sedeli v lietadle. Ian vytiahol notebook a pozerali sme si fotky z New Yorku, zo stanovačky a konečne sme si pozreli aj video zo svadby. Obaja spolu a celé.
"Nezdá sa ti, že Mima a Joe sa k sebe akosi mali už vtedy?" zasmial sa Ian.
"Zdá sa mi, že by sa mohli k sebe mať aj teraz."
"Sama si vravela..."
"Ja viem, ale myslím si, že... ani ti to neviem povedať. Páčili by sa mi spolu. Teda nie, že by som..." sakra, takmer som povedala, nie, že by som nemala rada Michala. Michal je dobrý chalan. A majú sa radi. Ale myslím, že s Joeym by to mohlo byť... osudové. Intenzívne. Ich. Musím si dávať pozor na hubu.
"Nie, že by si čo?"
"To je jedno. Vieš, že nemôžem. Tu ide vlastne len o to, že ja som zmätená z toho, čo sa okolo nich deje."
"Musíme ich nechať, nech si to vyriešia sami."

Jacksonville bol nádherný. Ubytovali sme sa v hotely na pláži. Cez deň sme sa bláznili v mori a večer sme sa prechádzali po pláži. Ian ma vzal na loď. Súkromná plavba. Iba my dvaja. Nevedela som, že vie plachtiť. Celý ten výlet bol krásny. Bol to náš posledný deň v Jacksonville. Celý sme ho strávili na lodi. A večer sme šli do hlavného mesta. Ian mi robil sprievodcu. Boli sme v múzeu, v centre, na všetkých významných miestach a o Washingtone som toho vedela viac ako o Slovensku.
Výročie sme oslávili sami dvaja. V Ianovej obľúbenej reštaurácii sme si dali večeru, potom sme sa prešli pešo k hotelu a na izbe sme si pustili film. Nebol ani v polovici a Ianove ruky už blúdili po mojom tele.
"Zlatko, ale ja to chcem dopozerať," protestovala som slabo.
"Dopozeráš to, len nie dnes," pomaly rozzipsoval šaty a niekde ich hodil. Zasmiala som sa a prestala som protestovať.
"Konečne mlčíš drahá," pobozkal ma. Odtlačila som ho a zamračila som sa.
"Nepáči sa ti, keď rozprávam?"
"Páči, tvoj hlas chcem počúvať navždy. Nepáči sa mi, keď protestuješ," smial sa a perami preskúmaval môj krk.

"Asi by sme sa už mali vrátiť," šepla som potichu.
"Nechce sa mi."
"Ani mne."
"Tak ostaňme."
"Ian, Kevin ťa zabije. A Mima je už týždeň sama. Prišla som sem s ňou a všetok čas trávim s tebou. Nie je to voči nej fér."
"Keď ja ťa chcem len pre seba."
"Už ti niekto povedal, že si majetnícky?"
"Nie," pokrútil hlavou. "Ale od teba to aj tak znie ako kompliment. Zabookujem nám letenky," pobozkal ma na nos a volal na letisko.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama