19. kapitola: Zmierenie

11. února 2012 v 18:28 | Mary


Stála som v kúpeľni pres zrkadlom a premýšľala som. S Mimou sme tu už mesiac a dohromady sme nič nevideli. Boli sme v New Yorku a v Atlante. Takže pár dní ostaneme tu a potom pôjdeme ďalej. Los Angeles. Chicago. Philladelphia. Florida...

Ale dnes sa opijem. Potrebujem nemyslieť. Vypnúť. A hlavne zabudnúť. Zabudnúť naňho. Možno sa vydám druhýkrát. Nie, to nebolo vtipné. Pozerala som na svoj odraz a premýšľala som, kedy mi na ňom začalo záležať. Kedy sa to vo mne zlomilo. Vždy som ho milovala platonicky, ale toto je iné. A bláznivé už od začiatku. Keď som si spomenula na video zo svadby, ktoré som nikdy nedopozerala pre vlastnú pohodu, chcelo sa mi plakať aj smiať.
Opláchla som si tvár a osprchovala som sa. Voda mi pomáha nemyslieť, aj premýšľať. Dnes mi pomohla vypnúť. Aspoň na chvíľu. Priznávam. Ian mi bude chýbať. Všetko s ním mi bude chýbať, ale všetko sa raz skončí. A ja som s ním mohla byť tri týždne, čo je viac ako som čakala.

"Tak, čo dnes plánujeme?" spýtala som sa Mimi, keď som vyšla z kúpeľne.
"Spánok," hodila sa na posteľ a vyzerala zničene.
"Nie! Dnes sa ide piť a zabúdať," protestovala som.
"Tak na to moja milá zabúdaj," pretočila sa na druhý bok.
"Mima, prosím, prosím, prosím. Poďme niekam von. Prosím."
"Zajtra. Sľubujem, že zajtra bude všetko inak. Dobre?" zamumlala.
"Tak fajn," prezliekla som sa do pyžama a ľahla som si.

Nemohla som zaspať. Prevaľovala som sa na posteli a čumela som pred seba. Mima šla do kúpeľne, vrátila sa, zaspala a ja som bola ešte stále hore. Cítila som sa sama. Chýbal mi Ian, ktorý ma objímal, keď som zaspávala. Chýbal mi niekto, komu som sa mohla ukryť v náručí.
Sadla som si na posteľ, vybrala som si notas, šla som na balkón a zapla som ho. Po troch filmoch a prezretí všetkých fotiek z nášho výletu od New Yorku, cez svadbu, party u Zacha a stanovačku až k dnešku a fotkám našej novej hotelovej izby. Zaspala som asi o pol štvrtej.

Prebudila som sa s hlavou na niečej hrudi. Preboha, veď sme s Mimou nikde neboli, čo som zas urobila? Toto sa fakt môže stať len mne. Otvorila som oči a stretla som sa s Ianovým pobaveným pohľadom.
"Do riti ja mám dejavu," hlesla som a on sa zasmial.
"Nesmej sa, halucinácie sa nesmejú."
"Ja nie som halucinácia, zlatko."
"A už vôbec nerozprávajú," zahriakla som ho. "Ja sa idem osprchovať a schladiť, lebo toto nie je normálne. "
Zatvorila som sa v kúpeľni a púšťala som na seba studenú vodu. To mám za to, že do noci pozerám fotky, kde je on. Bože ale bol taký skutočný. Cítila som jeho vôňu. To nemohla byť halucinácia. Sakra. Buď som na drogách, alebo to prestáva byť vtipné.
Možno ak budem dlho v kúpeľni, tak odíde. Pomaly som si osušila a rozčesala vlasy, vzala som si telový krém, obliekla som sa a premýšľala som aj nad maskou na tvár, ale napokon som šla do izby.

"Čo tu robíš? A ako si vedel?" vošla som do izby a hľadela som naňho, potom mi to akosi došlo. "Mima."
"Zdvihla mi tvoj mobil. Chcel som vedieť, kde si."
"Už to vieš. Môžeš sa pokojne vrátiť."
"Bál som sa o teba. Polovica tvojich vecí bola preč."
"Nemusel si. Napísala som ti odkaz. Vedel si, že prídem po zvyšok vecí."
"Mary, prestaň. Ja nechcem, aby si prišla po zvyšok vecí. Chcem, aby si sa vrátila," šepol zúfalo.
"Ian, mal by si odísť. Bude to tak najlepšie. Už to zašlo priďaleko."
"Naozaj chceš, aby som odišiel?"
Prikývla som a on sa otočil a šiel k dverám. Áno, Mary Somerhalder, daj si facku. Ale takú poriadnu. Nadávala som si v duchu. Ian už mal ruku na kľučke a potom sa otočil.
"Máš pravdu. Zašlo to priďaleko," pomaly sa ku mne približoval. "My sme zašli priďaleko. A ja chcem zájsť ešte ďalej," vzal mi tvár do dlaní a pobozkal ma.
Objala som ho okolo krku a pritisla som sa k nemu. Ian presunul svoje ruky na môj chrbát a cítila som ako mi vkĺzol pod tričko. Rozopínala som mu gombíky na košeli. Po dvoch ma to prestalo baviť, tak som jednoducho trhla.
"Tá bola moja obľúbená," šepkal a perami prechádzal po mojom krku.
"Kúpim ti novú," zaklonila som hlavu, aby mal lepší prístup. Ian sa zasmial a tlačil ma k posteli.
"Už ťa nikde nepustím."
"Budeš ma pri sebe držať nasilu?" ľahla som si a stiahla som ho so sebou.
"Aj v putách," vyzliekol mi tričko a hodil ho niekam za seba. "Len, aby si už neodišla."
"A čo z toho budem mať ja?" dostávala som zo seba, kým mi bozkával brucho.
"Predsa mňa," usmial sa svojim typickým úsmevom a naklonil sa ku mne, aby ma pobozkal.
"To mi je odmena," zasmiala som sa, pretočila nás, obkročmo som si naňho sadla a perami som obkresľovala svaly na jeho hrudi.
"Mary," napol sa a zaťal päste.
"Áno, miláčik?" zapriadla som sladko.
"Chcem ťa," posadil sa a pritiahol si moje pery, aby ma mohol pobozkať.
"Tak si ma vezmi," šepla som mu do ucha a jemne zahryzla jeho ušný lalôčik.

Ian ma jednou rukou objímal a hladil na chrbte a druhou preplietal naše prsty. Ležala som mu na ramene a bozkávala som ho na krku. On sa usmieval.
"Ian, prepáč mi. Nemala som od teba chcieť, aby si urobil niečo, čo si tak necítil."
"Ty mne prepáč, že som sa správal ako idiot," pozrel na mňa vážne. "Ja len nechcem, aby novinári zničili to, čo medzi nami je. Nechcem, aby ťa začali prenasledovať."
"Ian, to je v poriadku. Ja nechcem, aby si urobil verejné vyhlásenie, ako prezident. Mňa len zabolelo, keď Meghan vravela o vašej spoločnej budúcnosti."
"Vysvetlil som jej, že nás žiadna nečaká, pretože som zadaný a verný len jedinej žene."
"Povedal si jej aj komu? Mohla myslieť tvoju mamu, sestru..."
"Keď si všimla, že kvôli tebe obvolávam opäť všetkých z castu a že časť tvojich vecí je u mňa v izbe, tak to pochopila, ale áno povedal som jej, že sme spolu. O svadbe som jej však nepovedal. Ak to niekomu poviem, chcem, aby si stála po mojom boku," usmial sa na mňa.
"Ian, nechcem, aby sme to každému vešali na nos. Stačí, že to vedia v denníkoch. U mňa doma o tom okrem Euky nemá nikto ani poňatia. A my dvaja by sme sa mali spoznať, ak chceme, aby to fungovalo."
"Načo? Viem o tebe všetko, čo potrebujem. Miluješ toasty a mlieko. Keď sa smeješ, tak roztomilo krčíš nos a zúžia sa ti oči. Keď si v rozpakoch, tak si hryzieš peru. A keď sa sústredíš, tak ani nežmurkáš. Keď si nahnevaná, tak plačeš od zlosti, aby si nemusela niečo rozbiť. Keď ťa už niekto príliš vytočí, tak vtedy zasahuješ. Pri hádke neustúpiš ani za nič, ale dokážeš si priznať pravdu a ospravedlniť sa. A miluješ svoju rodinu a priateľov. Nikdy by si neurobila nič, čo by im ublížilo. Brániš ich za každú cenu. Ostatní sú ti ukradnutí. A irónia a sarkazmus sú tvojou súčasťou."
Pozerala som na Iana s otvorenými ústami. Všímal si na mne veci, ktoré si nikto iný nevšimol. Pohladila som ho po tvári a pobozkala. Srdce mi bilo ako ešte nikdy. Reagovala som na každý jeho dotyk. Na každý nádych.
"Nemáš rád červenú," šepla som. "Vadí ti a nikdy ju nenosíš. Keď hovoríš o svojej nadácii, tak ti žiaria oči. Zo sna občas rozprávaš. Keď máš ťažký deň, nevieš zaspať a prevaľuješ sa, ale stačí, ak ťa pohladím po čele a objímem, tak zaspíš. Rád čítaš. Snažíš sa čo najviac, pokiaľ máš čas. A dojímajú ťa príbehy ľudí a osudy zvierat. Ak by si mohol niečo spraviť, zmenil by si ľudské myslenie. A si ako medvedík čistotný. Stále sa kúpeš."
"To mi pripomína..." postavil sa a ťahal ma do kúpeľne.

S Ianom sme potom zašli na obed a na prechádzku do mesta. Držali sme sa za ruky, túlili sme sa k sebe a spoznávali sme sa, hoci to najpodstatnejšie sme o sebe vedeli. Nikto nás neotravoval, nikto za Ianom nechodil a my sme si užívali toho druhého.
V meste sme strávili celý deň. Chodili sme s foťákom v rukách a kochali sme sa všetkým, na čo sme natrafili. Zašli sme do krásnej cukrárne, ujedávali sme z taniera tomu druhému a tešili sme sa z toho.
Večerali sme v hotely na Ianovej izbe. Objednal si vlastnú, aby nerušil nás s Mimou. Celý deň som sa jej snažila dovolať, ale nedvíhala mi. Ian ma upokojoval, že nás len nechce rušiť, že určite spoznáva mesto.
S Ianom sme sedeli na posteli a jedli. V pozadí sme mali pustený nejaký hudobný program. Kŕmila som Iana svojou porciou, pretože on svoju zjedol okamžite. Keď sme dojedli, Ian položil taniere na stôl a sadol si ku mne. Skúmavo sa na mňa zahľadel.
"Čo je?" spýtala som sa ho.
"Máš niečo na pere."
"Čo?"
"Moje pery," pobozkal ma a ja som sa usmiala. Ani neviem ako a zaspala som opretá oňho.

Ráno sme šli na neskoršie raňajky. Bolo asi jedenásť. Opäť som volala Mime a už mi prišlo čudné, že sa neozýva. Šla som do našej izby, no tá bola uprataná. Zašla som na recepciu a pýtala som sa, či ju ráno nevideli. Recepčná mi oznámila, že ju nevideli od včera rána. Vystrašene som pozrela na Iana.
"Ian, ona to tu nepozná, čo ak sa jej niečo stalo? Musíme zavolať políciu..."
"Zlatko, upokoj sa, vyriešim to," objal ma a vyťahoval mobil. V tom sa vo dverách hotela zjavila Mima.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | E-mail | Web | 11. února 2012 v 19:34 | Reagovat

Krásna kapitola :D :D som rada že sú znova spolu :D

2 Rose aff Rose aff | Web | 11. února 2012 v 20:37 | Reagovat

je to užasná kapitola .)

3 Tereza Tereza | 12. února 2012 v 0:32 | Reagovat

Už se nemůžu dočkat až přibude další kapitolka :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama