17. kapitola: Slzy

2. února 2012 v 20:58 | Mary


"On fakt povedal kamarátky? Alebo len ja som prepočula manželku?" pozrela som na Mimu.
"Prepáč," ospravedlnila, sa lebo si všimla, že mám v očiach slzy. Snažila som sa tváriť, že mi to je jedno, ale akosi to zabolelo. Mima podišla ku mne a objala ma. Vtom vošla Meghan.
"Nevyrušujem? Prišla som vám iba pomôcť. Ian vravel, že chystáte večeru," pristúpila k nám.
"My to zvládneme aj samé," Mima sa snažila tváriť milo a Meghan si to možno nevšimla, ale toto bolo aj nad jej sily. Usmiala sa na ňu výrazom okamžite vypadni.

"O tom nepochybujem, ale trom nám to pôjde rýchlejšie," usmiala sa a podišla ku kuchynskej linke. Výborne. Tak teraz, keď potrebujem len Mimu, aby som mohla pozbierať stratenú rovnováhu, tak sa nanominuje aj do kuchyne.
"Vieš čo, vlastne je to dobrý nápad. Mary sa aj tak necíti dobre. Ty tu ostaneš a pomôžeš mi a ona si pôjde oddýchnuť."
"Čo?" vyvalila som na ňu oči, no Mima ma nenápadne drgla.
"A čo ti je?" opýtala sa Meghan milo.
"Nooo, je mi kúsok zle."
"Ale z čoho?" vyzerala, že ju to fakt zaujíma.
"Vieš, možno to bude tým, že sa s manželom činili."
"Ty si vydatá?"
"O týždeň to bude mesiac," odvetila som a samu ma prekvapilo ako to zbehlo.
"Tak to ti gratulujem," objala ma. To už na mňa bolo priveľa, zdrhla som do svojej izby. Do tej, kde som mala veci. Na Iana som nemala najmenšiu náladu. Ľahla som si na posteľ, schúlila som sa do klbka a túžila som splynúť s prikrývkou.
Niekto zaklopal a dvere sa potichu otvorili. Zatvorila som oči a predstierala spánok. Na tvári som pocítili Ianovu dlaň a potom aj jeho pery na svojich. Len veľmi ťažko som sa ovládla, aby som mu nevplietla ruky do vlasov a nepritiahla si ho k sebe. Ešte chvíľu pri mne sedel a potom som počula, ako sa znova zatvorili dvere. Otvorila som oči, ľahla som si na chrbát a pozerala som na strop.

Po nejakej dobe sa znova otvorili dvere. Tentokrát však vošla Mima, pozrela na mňa, pokrútila hlavou a sadla si ku mne na posteľ.
"Ian povedal, že spíš. No vedela som, že to nie je pravda."
"Nemala som naňho náladu."
"On ťa má rád," povzdychla som si. "Poď dole, večera je hotová. Najeme sa a potom si pozrieme nejaký film."
"Nejaký s letnou tematikou, kde bude veľa chlapov bez trička."
"Ako len chceš," zasmiala sa.
Keď sme zišli dole, Ian sa práve smial na niečom, čo mu vravela Meghan. To zvládnem. Prežila som Ninu, toto bude v pohode.
"Dobré ráno," usmiala sa Meghan. Sakra, ako ju mám nemať rada, keď vyzerá sympaticky? Do čoho som to zase padla? Ian na mňa skúmavo pozrel. Opätovala som mu pohľad a šla som vybrať taniere. Cítila som na sebe Ianov pohľad, ale ignorovala som ho.
Po večeri sme si sadli do obývačky a pustili sme film. Prvých päť minút, som ho ešte vnímala, potom sa Meghan rozhovorila a nešla zastaviť. Stále sa niečo spýtala, mala nejakú poznámku a celý čas komentovala. Po pol hodine som vstala a zaželala všetkým dobrú noc.
Vyšla som hore, zavrela som sa v kúpeľni a dopriala som si dlhú sprchu, ktorá mi umožnila na nič nemyslieť. Úplne som vypla a povedala som si, že to všetko budem riešiť až zajtra.

Ráno som vstala a chvíľu som pred seba dezorientovane hľadela. Potom mi došlo, že som nespala pri Ianovi a akosi zvláštne to zabolelo. Dopriala som si sprchu a zišla som dole. Bolo už pomerne neskoro, takže Ian už mal byť dávno na sete. Prišla som do kuchyne a našla som tam Meghan. Pozdravila som ju a vytiahla som si cereálie.
"Nechcem byť indiskrétna, ale nevieš prečo sa s Ninou rozišiel?"
"To máš odkiaľ?"
"Od neho, povedal mi, že s Ninou už nie je. Včera som s ním hovorila a povedala som mu, že ho mám stále rada. A že sa nechcem miešať medzi neho a Ninu," každým slovom mi bolo mizernejšie. "A on povedal, že s Ninou to už skončilo. Že sa pohol ďalej."
"Nič viac?" opýtala som sa a liala som si na cereálie mlieko.
"Nie, preto sa pýtam. Možno ešte máme šancu. Ja a Ian..."
Takže ma znova zamlčal. Priznávam. Bolelo to. Strašne moc, ale som veľké dievča, dostanem sa z toho.
"Možno by si sa mala spýtať jeho," odvetila som a šla som do izby.
"Čo tvoje raňajky?"
"Prešla ma na ne chuť," šepla som.
Počula som vchodové dvere a videla som jej auto odchádzať preč. Potom som zišla dole, kde už sedela Mima. Smutne na mňa pozrela.
"Mary, ona nevie, že ste sa vzali. Ak by to vedela, tak by sa medzi vás nemiešala."
"Ale to by v prvom rade musel chcieť on. Lenže on jej to nepovedal a správa sa akoby medzi nami naozaj nikdy nič nebolo. Čo znamená, že..."
"...že sa možno bojí, že to niekomu povie a nechce, aby ťa prenasledovali novinári..."
"Nespravíme si filmový maratón? Keď včerajší dopadol ako dopadol," zmenila som tému. Mima súhlasila, tak sme si pustili pár filmov.

Asi okolo piatej prišiel Ian. Vybehol hore do izby. Šiel sa osprchovať a prezliecť. Mima šla telefonovať na terasu a ja som sa schovala v kuchyni. Práve som chystala taniere na stôl, keď vošiel Ian. Usmial sa na mňa a prišiel ma objať. Cúvla som.
"Mary, čo sa deje?"
"Ak sa chceš rozviesť, tak mi povedz, kedy mám podpísať papiere," šepla som a zabolelo to. Presne ako jeho správanie včera.
"Neľutujem, čo sme spravili."
"Ale pravdu si jej nepovedal. Meghan ešte stále nevie, že si ženatý a dúfa, že máte spoločnú budúcnosť."
"Mary," pristúpil bližšie.
"Nie, Ian, ak to nemieniš priznať, tak je niečo zle. Ak to nemieniš priznať, tak to potom nemá zmysel. Mali by sme prestať predstierať a pozrieť sa pravde do očí."
"Čo tým chceš povedať?" šepol zlomene a ja som mala chuť dať si facku. Spravil ku mne ďalší krok, chcel ma objať a vtom vošla Meghan. Vyhla som sa Ianovi, obišla som ju a vybehla som z domu. Napísala som Mime správu, aby sa nebála, že potrebujem byť chvíľu mimo.

Mala som so sebou len mobil a začínala mi byť zima. Stála som niekde na námestí a chvela som sa. V zozname som našla jedno meno a vytočila som číslo.
"Mary?"
"Steven? Neruším ťa?"
"Nie, v pohode, čo sa deje?"
"Som tak trocha sama na námestí a je mi zima. Neprišiel by si," poprosila som ho.
"Samozrejme. Ani sa nepohni, idem po teba."
O desať minút pri mne parkovalo jeho auto. Vystúpil, vyzliekol si bundu, do ktorej ma zababušil a naložil ma dnu. Viezli sme sa k nemu domov. Pozerala som z okna a nič som nevravela. Keď sme prišli k nemu, uvaril mi horúcu čokoládu a posadil ma na gauč.
"Čo sa stalo?"
"Ian."
"A teraz tú nestručnú verziu," zasmial sa.
"Prišla k nemu jeho bývalá. Meghan. A on ma predstavil ako kamarátku. Na začiatku som si myslela, že ju len nechce vystrašiť. Vieš povedať no tak som ženatý, čo máš nové ty, nie je jednoduché, ale on sa dokonca nepriznal, že medzi nami niečo je. Vlastne ani neviem, či je."
"Mary, on ťa má rád. Naozaj. Odkedy si s ním, je to opäť on."
"Ja len, že... ja som sa chcela rozviezť. Hneď na druhý deň. A potom sa to akosi zvrtlo a ja som si naňho zvykla. Viac než to. A teraz sa správa ako ignorant. Meghan mi povedala, že mu vravela, že by sa k nemu rada vrátila a on jej nepovedal, že teraz niekoho má. A ono to bolí. Nečakala som nehynúcu lásku. Viem, že toto raz skončí. Preboha, veď sme sa vzali po trojhodinovej známosti, ale čakala som, že bude chlap a niečo povie."
"To vyriešite. Nech sa teraz deje čokoľvek, pamätaj si Iana zo stanovačky. On bol skutočný. A on ťa..."
"Ššš, nevrav to. Radšej nie. Ak to potom nebude pravda, bude to bolieť viac."
Steven ma objal. Ani neviem kedy a ako som zaspala. Vstala som až ráno. Bola som zjavne v jeho posteli - všetci chlapi majú manželskú, chápem prečo - a zišla som do kuchyne. Čakali ma tam toasty. S chuťou som sa do nich pustila a Steven ma potom zaviezol domov.

Otvorila som dvere a mala som namierené hore. Myslela som, že Ian je už v práci, ale nebol. Sedel v obývačke spolu s Mimou a obaja mali na tvári vystrašené výrazy. Meghan tam už nebola.
"Kde si bola?" vstal Ian len čo ma zaregistroval. Sakra, toto sme si už raz prešli.
"Čo ťa je do toho?" on má v dome bývalú frajerku, ktorej zamlčal, že je ženatý a mňa sa pýta, kde som bola. To je trocha drzé.
"Si moja žena."
"Len na papieri."
"Obaja vieme, že to nie je pravda."
"Naozaj?" spýtala som sa s nervami. "Takže, keď ti to vyhovuje, tak som tvoja žena. Keď máš chuť obmedzovať moju slobodu, vtedy áno, ale keď to máš niekomu oznámiť, tak spätkuješ!"
"A čo čakáš? Že to oznámim novinárom? Že to vycapím na twitter?"
"Nie, nečakám nič. Možno kedysi som dúfala, že to priznáš aspoň sám pred sebou, ale teraz už naozaj nečakám nič," vybehla som do izby so slzami v očiach. Mima prišla za mnou.

"Nebudem plakať. Nestojí mi to za to," šepla som, keď som však začula tresknutie vchodových dverí, pár sĺz pretieklo.
"Kde si bola?"
"U Stevena," povedala som jej celú príhodu. Aj to, ako to bolí, hoci myslím, že to vedela.
"Čo chceš robiť?" spýtala sa Mima.
"To, čo na začiatku. Cestovať. Kam by si šla?" spýtala som sa jej s úsmevom, zatiaľ, čo moje motýliky plakali.
"To fakt?"
"Uhm. Nejaké veci necháme tu, vezmeme len tie, ktoré budeme potrebovať na týždeň. Potom prídeme, vymeníme veci a pôjdeme zas niekam. Aj tak sa tu budeme musieť vrátiť. A keď nás s Ianom definitívne rozvedú, vezmeme si všetko a pôjdeme ďalej. Jednu noc sa úplne opijem a potom mi bude fajn. Život pôjde ďalej ako doteraz. Len ja budem vedieť, že som k niekomu cítila to, čo doteraz existovalo len vo filmoch. A že napriek všetkému v tých pár okamihoch, keď sme boli spolu, cítili on ku mne to isté." Nemalo zmysel predstierať, že neplačem, slzy mi tiekli a ja som sa ich ani nepokúšala zastaviť.
"Si si tým istá?" Mima prišla ku mne a zotrela mi slzy.
"Úplne. Tak kam ideme?" usmiala som sa.
"Do Gainesville. Ale tvojmu manželovi to ja oznamovať nebudem," varovala ma. Možno dúfala, že keď sa postavím pred neho, tak si to rozmyslím. Alebo, že on spraví niečo, aby ma donútil ostať.
"To nechaj na mňa, len si zbaľ veci, idem zabookovať letenky. O chvíľu vyrážame."

O dve hodiny sme nastupovali do taxíka, ktorý nás viezol na letisko. Tam sa Mima celý čas obzerala, akoby čakala, že Ian priletí a zastaví nás. Alebo čakala na Joeyho. Ani neviem, či mu to dala vedieť. Ale pri tej jej snahe vyhýbať sa mu naozaj neviem.
No čo, odteraz to bude opäť len náš výlet. Len my a Amerika a náš sen spoznať svet. Pozrela som na mobil, koľko je hodín a smutne som si vzdychla. Na pozadí som mala fotku Iana a mňa.
"Naozaj to vie?" spýtala sa Mima.
"Uhm," prikývla som.

Práve sme sa ubytovali v hotely. Mobil mi vyzváňal akoby ho malo poraziť. Mima na mňa spýtavo pozrela.
"To ho ani nedvihneš?"
"Nie, to je iste Ian. Asi si práve prečítal odkaz na chladničke."
"Ty si mu pripla odkaz na chladničku? Ja som myslela, že si mu volala. Ale to znamená, že ťa chce späť, keď ti volá."
"To neznamená nič. Možno len chce vedieť, kedy si prídeme po ďalšie veci," zmizla som v kúpeľni a vyzváňajúci mobil som nechala na posteli v izbe.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 NiNi- aff NiNi- aff | 3. února 2012 v 21:35 | Reagovat

:(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama