1. kapitola: Návrat stratenej dcéry

15. února 2012 v 19:00 | Mary & Euka

V prológu sme sa dozvedeli, že hlavná hrdinka príbehu sa stala hybridom. Do jej života potom vstúpili noví priatelia, ktorým je vďačná za mnohé. A dnes sa vracia domov, pretože ona a jej priatelia majú istý plán.


Zastavila som auto, vypla motor a hľadela na dom, v ktorom som bývala pred tým, ako ma poslali na intrák. Nezdalo sa mi, že po roku je niečo iné. Všetko vyzeralo ako predtým. Spomenula som si ako sme sa s bratom hrávali v záhrade. Ako sme sa naháňali a lozili po stromoch. A potom som si spomenula na deň, keď ma poslali preč.

"Zlatko, no tak, je to pre tvoju bezpečnosť," prehováral ma otec.
"Pre moju bezpečnosť? A čo také sa mi môže stať? Veď žijeme v malom meste, kde každý každého pozná!"
"Prestaň trucovať, s tvojim otcom sme sa už rozhodli. Bude to takto najlepšie. Navyše internát ťa naučí slušnému správaniu, pretože to, čo robíš v poslednom čase, nie je fakt vhodné," odvetila mi matka.
"Samozrejme. Najlepší spôsob je strčiť ma na intrák, kde ma už vychovajú, však? Keďže ty si to očividne nezvládla!" bola som nahnevaná a bolo mi do plaču, ale naučila som sa pred nimi neplakať.
"Takto sa s mamou rozprávať nebudeš!" skríkol otec. "Okamžite sa jej ospravedlň!"
Pozrela som chladne na oboch a odišla som do svojej izby. Prišiel za mnou môj braček a objal ma.
"Hej, neplač, bude to dobré, oni len strašia. Nerozdelia nás, to by nám neurobili. Porozprávam sa s nimi," šepkal mi.

Dúfala som, že ich presvedčí. Matka ho mala radšej a otec jej nikdy neprotirečil. Lenže ani jeho prihováranie mi nepomohlo. Rodičia zavelili a ja som sa musela zbaliť. Celý čas sa oháňali bezpečnosťou. Vôbec som ich nechápala. Dobre som vedela, že majú na mysli upírov a to, že s našim mestom majú nejaké spojitosti, ale až do minulého roka mi to nebolo jasné. A teraz som znova tu. Doma. A svojim zvráteným spôsobom sa teším na matkinu reakciu.

Vystúpila som z auta a pomaly som sa vkradla dnu. Opatrne som zatvárala dvere a chcela som sa prešmyknúť do svojej izby, keď ma niekto chytil pod krk a pritlačil ma na stenu.
"Takéto privítanie som si naozaj nepredstavovala, braček," šepla som a pozrela naňho.
"Maggie? Si doma? Si späť?" potešil sa a okamžite ma objal. S bratom sme mali skvelý vzťah. Napriek tomu, že matka ho uprednostňovala, nikdy som mu nezávidela. On bol jediným svetlým bodom v tejto šialenej rodine. Milovala som ho. Dôverovala som mu.
"To je oveľa lepšie," zasmiala som sa. On sa pozrel na mňa.
"Ale čo tu robíš? Už sa ti zunoval intrák?" podozrievavo si ma premeral. Ach, braček, keby si ty vedel, pomyslela som si.

Sedela som v kaviarni pri škole a čakala na svoju mrchu. Len čo vošla, všetky pohľady sa na ňu otočili. Všetky mužské samozrejme. Ona sa usmiala a koketným krokom došla až ku mne.
"Keby toto vedel tvoj manžel..." zasmiala som sa.
"Všetkých by ich zabil. A mali by sme postarané o obed," smiala sa tiež. "Tak čo, si si istá, že to chceš spraviť?"
"Úplne. Neznášam to tam. Jediné, po čom túžim je vypadnúť z toho sprostého internátu."
"Nebojíš sa, že ťa matka zabije?"
"Už dávno nie," pokrútila som hlavou a zasmiala som sa. "Veď ani nemá ako. Navyše jej nechám čas na vychladnutie. Nevrátim sa domov hneď. Až keď bude všetko tak, ako má byť."
"To je skvelé, mrcha. Ja som ti už u nás zariadila izbu. Bude sa ti páčiť."
"Vieš, že ťa mám rada? Je to čudné, ale mám," zasmiala som sa.
"Viem, mňa zbožňujú všetci," povedala rozmarne. "A ja ťa tiež uznávam. Takže plán je nasledujúci, keďže nemôžem mať vrátnika na večeru, aby vaši nezistili, že si zmizla s upírmi, tak ho len niečím ovalím. Ty potom vybehneš von a sadneš do auta."
"Spolu s tvojim drahým pôjdeme domov a ty zahladíš stopy. Viem, neboj sa."
"Tak fajn, o polnoci buď pripravená, pá mrcha, ja idem zohnať niečo jedlé na večeru."

"Internát bol fajn, ale cnelo sa mi," povedala som mu po chvíli.
"Mama vie, že prídeš?" vyzvedal. "Vlastne určite vie, veď jej museli volať, že odchádzaš."
"Volali jej. Tak pred rokom," uškrnula som sa.
"Počkať, chceš povedať, že..."
"...že som ušla z basy skôr ako ma stihli napraviť a spraviť zo mňa slušnú, nezáživnú mladú dámu? Áno, presne to som chcela povedať. Po mesiaci a pol som... odišla. Ale chcela som, aby máti vychladla."
"Keď sa jej dostaneš pod ruky, zabije ťa. Maggie, ja nechcem prísť o dvojča," pozrel na mňa smutne, ale kútikmi mu cukalo. "Kde si celý ten čas bola?"
"Vieš, Tyler, trochu tu, trochu tam, chvíľu s tým, chvíľu s tou..."
"Fakt ťa zabije, to si naozaj prerušila školu?"
"Nie, normálne som študovala, ale inde. Mám všetky známky a všetko, čo potrebujem, aby som ti mohla osladiť maturitný ročník," žmurkla som naňho.
"Poďme do izby, nech nás tu mam nevymákne," Tyler ma chytil za ruku a ťahal k nemu do izby. Sedeli sme na posteli a celú noc sme sa rozprávali.

Tyler ma ráno budil. Umyla som sa v jeho kúpeľni, obliekla som jeho tričko a tepláky a šla som opatrne za ním. Chcel mamu najprv pripraviť.
"Tyler, zlatko, tu si. Počula som z tvojej izby hlasy. Bola u teba Caroline?"
"Nie mami, bol u mňa niekto iný," Tyler odstúpil a mama pozrela priamo na mňa. V tvári mala asi milión emócii. Najprv to bol údiv, potom odľahnutie, smútok, strach, hnev...
"Margaret Lockwood!" pozrela na mňa prísne. "Toto myslíš úplne vážne? Rok si sa neozvala. Myslela som si, že si mŕtva! Prečo si utiekla z internátu?"
"Ahoj mama, mám sa dobre. Som úplne v poriadku, áno, ešte stále mám rada na raňajky toasty a mlieko," usmiala som sa na ňu a sadla som si za stôl.
"Gréta, kde si celý ten čas bola?" spýtala sa o niečo jemnejšie.
"S priateľmi. V base mi nebolo dobre. Správali sa k nám hnusne, tak som odišla. A keďže som nechcela, aby si ma poslala na Severný pól, dala som ti čas stráviť to," povedala som milým tónom a napchávala som sa.
"Myslela som si, že to je Caroline," povedala matka. Okamžite som pozrela na Tylera.
"Caroline? Ako Caroline Forbes? Moja Caroline? Vysoká pekná blondínka?" pýtala som sa ho a usmievala som sa čoraz viac. "Tak s týmto si sa mi večer nepriznal."
"Ty si mi tiež určite nepovedala všetko," pousmial sa a v lícach sa mu vytvorili jamky. No nepovedala. Mal pravdu. Ale nechcela som, aby vedeli, kto som. Zatiaľ som to chcela držať v tajnosti.
Keď sme dojedli, postavila som sa, aby som si šla do auta po kufre. Len čo som vstala od stola, Tyler ma nasledoval. Páčilo sa mi, že je to medzi nami ako predtým. Matka ma zastavila.
"Gréta?" pozrela som na ňu. "Čo povieš na oslavu tvojho návratu? Pozvem pár priateľov a tvojich spolužiakov, aby vedeli, že si sa vrátila."
"Ako chceš."
"Čo takto zajtra večer?"
"To bude fajn," šla som za Tylerom.
"Maggie?" zastavila ma, keď som už bola vo dverách. Začudovane som na ňu pozrela. Takto mi už dlho nepovedala.
"Mama?"
"Som rada, že si späť," usmiala sa na mňa. Prikývla som a vybehla von.

"No páni, Margaret, kde si na toto vzala prachy?" vyvaľoval oči na moje Porsche 918.
"Spala som s jeho majiteľom," usmiala som sa.
"Teraz mi povedz, že si si robila srandu."
"Robila som si srandu. Veď je úplne nové. Dostala som ho od kamaráta ako dar na rozlúčku. Poď vyberieme tie kufre."

Celý deň sme s Tylerom strávili spolu. Rozprávali sme sa o všetkom, čo sa udialo za posledný rok. Tyler vravel o otcovi a jeho pohrebe. O ľuďoch, ktorí tu boli a kondolovali a o tom, ako sa všetko zmenilo. Keď som sa ho opýtala, čo konkrétne, tak mlčal. Nepovedal mi to, že on je vlkolak, že Care je upír, Bonnie čarodejnica, ani o ničom nadprirodzenom. Chcel ma chrániť. Ale na to už bolo neskoro. A ja som mu tie nepovedala, čo sa mi stalo, ani kto v skutočnosti sú priatelia, ktorí mi pomáhali.
Matka do dvoch hodín stihla obvolať všetkých a pripraviť veľkolepú party. Z pár mojich spolužiakov a priateľov rodiny sa stalo celé mesto. Ale vzhľadom na to, že matka je starostka, tak je logické, že priatelia sú všetci. Už sa na tú nekonečnú pretvárku naozaj teším.

Stála som pred zrkadlom a dávala som si lesk. Všetci hostia už boli dole. Matka chcela, aby som zišla, až keď budú v dome. Aby to bolo rovnaké prekvapenie pre všetkých naraz. Započúvala som sa do zvukov dole.
"Care, zlatko, o chvíľu zistíš, čo je to za prekvapenie."
"Možno oslavujeme, že Stef prešiel z veveričiek na králiky," začula som ako Caroline tipuje.
"Tak to by sme skôr oslavovali to, že sa snažím privyknúť si na ľudskú," povedal Salvatore mladší.
"To vážne?" ozvalo sa niekoľko hlasov.
"Áno, začíname s mojou. Budem pri ňom stáť a pomáhať mu so všetkým," hrdila sa Elena a ja som hľadala niečo, do čoho vyvrátim obed. Neverím, že tá malá sebecká krava má tú drzosť a chodí do môjho domu. Prebrala mi priateľa, potom ho odkopla, vrhla sa na Matta a keď som odchádzala, spravila mi oslavu na rozlúčku, na ktorej každému na počkanie rozprávala, ako sa teší, že vypadnem. A ja som ju považovala za priateľku. Ale teraz jej vytriem zrak. Myslím, že je čas ísť medzi mojich hostí. Usmiala som sa na seba v zrkadle, prečesala som si vlasy a vyšla som z izby.

Kráčala som po schodoch. Vnútri bolo naozaj celé mesto. Výborne. Matka naozaj usporiadala veľkolepý návrat stratenej dcéry. Zbadala som ju stáť pod schodmi.
"Je to oslava mojej dcéry," vysvetľovala komusi.
"Carol, nevedel som, že máš dcéru," začula som zvučný mužský hlas.
"Áno mám. S Tylerom sú dvojčatá. Len moja dcéra je troška nezvládnuteľná a príliš temperamentná, tak sme ju poslali na internát, ale utiekla po mesiaci. Veril by si tomu? A tu je," usmiala sa na mňa, keď ma videla na schodoch. Zišla som k nim dole.
"Damon, to je moja dcéra Margaret. Maggie, zlatko, toto je Damon Salvatore, bude ti dnes robiť spoločnosť. Teda, ak ťa môžem poprosiť. Dohliadol by si na ňu?"
"Samozrejme," prikývol jej a mňa si premeral. Mala som na sebe čierne šaty bez ramienok. Vpredu bola sukňa prikrátka a vzadu pridlhá. "Som Damon, rád ťa spoznávam."
"Gréta Lockwood, teší ma," precedila som medzi zuby a pozrela som na matku. "To nemyslíš vážne?! Ja nepotrebujem babysittera."
"Myslím, že potrebuješ. Spomeň si, čo sa stalo, keď som ťa nechala naposledy bez dozoru. Všetci vieme, ako to vtedy dopadlo," pokrútila hlavou a ja som sa usmiala.
"Čo je zlé na tom, že som tancovala a spievala, veď každá matka túži po tom, aby jej dieťa spievalo na rodinných oslavách," ohradila som sa.
"Spievala si karaoke a domýšľala si vlastnú vulgárnu verziu piesní, tancovala si na stole, opila si sa ako ruský námorník a ovracala si Johna Gilberta."
"Bola to nudná party, musela som ju osviežiť," mykla som plecom a potom som si povzdychla. "Staré zlaté časy. A kde je ten parchant teraz?"
"Zomrel," odvetila matka smutne. Akoby som to nevedela. Vďaka bohu za info z prvej ruky, pomyslela som si.
"Komu mám poslať kvety s poďakovaním?" spýtala som sa veselo. Damon vedľa mňa sa usmieval.

Damon mi ponúkol rameno. Pretočila som oči a chytila som sa ho. Vošli sme do obývačky, kde boli všetci hostia. Len čo am zbadali, začali sa ku mne zbiehať. Všetci sa pýtali, kde som bola a boli radi, že som späť. Ako poslední prišli moji priatelia. Aj keď tú hnedovlasú čúzu by som do tejto kategórie nezaradzovala.
"Maggie," rozbehla sa ku mne Care a okamžite ma objala. Moja najlepšia kamoška. Tak veľmi mi chýbala. Postupne ma objali všetci. Matt, Jeremy aj Bonnie.
"Margaret?" vyvalila na mňa oči Elena, ktorá jediná stála, akoby videla ducha.
"Elena," kývla som k nej. "Nečakala si, že sa niekedy vrátim, však?"
"Čo tu robíš?"
"Ja tu bývam, čo tu robíš ty?"
"Mňa pozvala tvoja mama," opäť nasadila ten výraz "ja môžem všetko," ktorý som tak neznášala. "Vieš, ja som v tomto dome vítaná," šplechla mi do ksichtu to, o čom vedela, že zabolí. V čase, keď sme boli kamošky, som jej častokrát vravela, že mám pocit, akoby ma doma nechceli, akoby boli radšej, keď vidia ju aj Care a Bonnie, ako mňa. A ona to teraz použila.
"Očividne mi tým chcela urobiť veľkú radosť," sykla som a od čašníka, ktorý šiel okolo som si vzala pohárik s whisky a kopla som to do seba skôr, ako sa ostatní spamätali.
"Očividne ti radosť urobila," usmiala sa sebavedomo, lebo videla, že ma rozhodila.
"Samozrejme, neviem si predstaviť lepšiu činnosť ako vymetanie podlahy s pokryteckými beštiami, ktoré kazia vzduch."
"No tak, baby, kroťte sa," pozrela na nás Bonnie, ktorá očividne dúfala, že nás to po toľkom čase už prešlo. "Boli ste predsa najlepšie kamošky."
"Máš pravdu, boli. Kým sa z nej nestala demo verzia beštie, ktorej je jedno s kým ide, hlavne, že ublíži čo najväčšiemu počtu ľudí vo svojom okolí," pozrela som na Stefana. "Ty si jej priateľ?"
"Áno, Stefan Salvatore," prikývol.
"Chudáčik," zalomila som ironicky. Potom som pozrela na Damona. "Vy ste bratia, však?" opýtala som sa blbú otázku. Oni prikývli a ja som sa rozosmiala.
"Tak túto telenovelu si pozriem v priamom prenose," rehotala som sa, keď som na nich troch hľadela.
"Maggie, prestaň," šepol Tyler.
"Máš pravdu, ešte vyrobím škandál a čo potom? Idem tancovať, kto ide so mnou?" pozrela som na Damona. "Vezmem babysittera," chytila som ho za ruku a šla na parket. Cestou som pozrela na Elenu: "Stefiho si stráž, možno dostanem chuť na niečo sladké. Pomstu... napríklad."

"Vždy si takáto milá?" spýtal sa ma, keď sme tancovali.
"Nie, väčšinou som ešte milšia."
"Čo sa stalo medzi tebou a Elenou?"
"Nič, je to krava. To je vedecky dokázaný fakt," usmiala som sa sladko.
"Neurážaj ju predo mnou."
"Matka zem," zahromžila som. "Správne som ťa odhadla. Ten tvoj kukuč, ktorým sa na ňu dívaš. Nabudúce ti prinesiem vedierko na slinky," sľúbila som mu a šla som k občerstveniu.
Moja matka sa postavila na pódium k hudobníkom a odkašľala si. V rukách držala pohár so šampanským a vyhľadala ma v dave.
"Ako iste všetci viete, moja dcéra bola na internáte. Potom z neho odišla a ja som si uvedomila, aká bola chyba, poslať ju tam, no nevedela som, kde je. Teraz, keď sa vrátila, môžem napraviť chyby z minulosti a vynahradiť stratený čas. Richard tu už s nami nie je, ale moje deti sú pri mne a ja ich obe milujem. A týmto pripíjam na Maggie a jej návrat. Ľúbim ťa, zlatko," usmiala sa a všetci zatlieskali. Po tomto príhovore jej určite dajú cenu matka roka. Všetci sa zrazu na mňa pozreli a ja som vedela, že očakávajú pár slov. Vyšla som na pódium a usmiala som sa.
"Pred rokom, keď som odchádzala, bola som dieťa a nevedela som si vážiť to, čo mám. Nevedela som si to vážiť, kým som to nestratila. Za ten čas som si uvedomila, kto sú moji skutoční priatelia a kto sú tí, ktorí sa na nich len hrali," pozrela som na Elenu a spomenula som si na ľudí, ktorí pri mne počas tohto roka stáli.
"Keď som tu bola naposledy, môj otec žil a všetko bolo iné," aj ja som žila, pomyslela som si trpko.
"Keď sa po roku vraciam, uvedomujem si, že niektoré veci sa nikdy nedajú vrátiť späť a my ich musíme prijať. Ale dnes som na to pripravená. A tak pripíjam na svojich priateľov, na svoju najlepšiu kamarátku a na svoju rodinu. Brata a milujúcu matku. Na zdravie," vypila som ďalšiu whisky. Keď som zišla z pódia, hodila som do seba ešte jednu a mierila som na lavičku na záhradu.
"Nič ironickejšie som ešte nepočul a to poznám Damona už dosť dlho," začula som za sebou hlas môjho brata.
"Tyler, teraz nie," pokrútila som hlavou. Silno ma objal a potom šiel za Care. Ja som vošla do domu a tvárila som sa ako poslušná dcéra.

Vzala som si ďalší pohárik, keď mi ho niekto vytrhol z ruky.
"Hej, čo to robíš?"
"Dávam na teba pozor."
"Pozri, Elena," ukázala som pred seba.
"Kde?" obzrel sa a ja som zdrhla.
V pracovni som sa zvalila na gauč a rehotala som sa, ako už dlho nie. Začali mi tiecť slzy. Vzala som si vankúš a tlmila som ním smiech.
"To nebolo vtipné," ozval sa mi za chrbtom Damon.
"Ale bolo," rehotala som sa ďalej. "Mal si sa vidieť. Musí to byť hrozné. Milovať tú istú ženu, ako tvoj brat. Nie je to už nudné?" spýtala som sa a ani som si neuvedomila, že som prezradila priveľa. Postavila som sa a chcela som odísť, kým bol v relatívnom šoku.
"Ako si to myslela? Či to už nie je nudné?"
"No... sú o tom knihy a filmy a tak..." trepala som a šla som preč. Schytil ma za ruku a prudko ma k sebe otočil.
"Čo o mne vieš?" spýtal sa a uprene sa mi zahľadel do očí. Mala som chuť rozosmiať sa. On si fakt myslí, že ma ovplyvní.
"Voláš sa Damon Salvatore. Máš mladšieho brata Stefana. Do mesta ste prišli približne pred rokom. Obaja ste sa zamilovali do rovnakého dievčaťa a ona si vybrala tvojho brata," hovorila som. "A vyzeráš celkom k svetu," doplnila som nakoniec.
"Fajn," povedal a pri poslednej poznámke sa usmial. Zaklipkala som očami a pozrela som naňho zmätene.
Dnu vošla Elena a zamračila sa, keď zbadala, ako sme blízko.

A/N: ďakujem za komentáre k prológu :) nečakala som, že zaujme až tak, keďže osoby neboli konkretizované :)
V ďalšej kapitolke sa dozvieme ako dopadol ples, čo chcela Elena od Damona a vďaka tomu, že budeme svedkami jednej škaredej hádky matky s dcérou sa pozrieme bližšie na vzťah Carol a Margaret :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 verca verca | 15. února 2012 v 19:37 | Reagovat

uz se tesim na dalsi kapitolu margaret by mohla skoncit s elijahem a doufam ze elenu znici ze ji bude tyrat a nakonec chcipne pekna povidka

2 NiNi- aff NiNi- aff | 15. února 2012 v 20:33 | Reagovat

Yeah! Konečne to niekto Elene povedal do očí! :D

3 Katherine Katherine | Web | 16. února 2012 v 10:06 | Reagovat

:D už sa teším na ďalšiu :D

4 Damonika Damonika | 16. února 2012 v 14:14 | Reagovat

Suprový - takže je Tylerove dvojča? Super! Len mi to trochu pripomína Zaru - nie pre to dvojča, ale preto že sa Maggie(asi)zamiluje do Damona (ale kto nie :D) preto že má minulosť (tu i súčasnosť) spätú s Tylerom a je jednou zo zakladateľských rodín. Alebo mi jednoduch DZF chýba. Čo je už pravda, neviem :D :D Poviedka však vyzerá pekne!

5 Bloodygirl Bloodygirl | E-mail | Web | 16. února 2012 v 21:51 | Reagovat

TICHO VŠETKY! Nevidím :DDD ale každopádne sa teším na ďalší diel :DD

6 -Madison -Madison | E-mail | Web | 18. února 2012 v 17:19 | Reagovat

Tomu hovoríš dobrý začiatok? Ja tomu hovorím "Zúfalá autorka".

7 Misha Misha | 25. července 2012 v 0:57 | Reagovat

Po děsně dlouhý době mám čas číst FF, takže jsem samozřejmě zamířila sem. Myslím, že jsem udělalal dobře.=DD Maggie miluju už teď,i kdyby jen za to, že konečně někdo miluje Care místo Eleny...=DDD (jenom se mi nepáčí její jméno, ale co už...=D)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama