Real or Fiction: Prológ

6. ledna 2012 v 20:07 | Mary & Tina


Tina
Malo to byť krásne leto plné skvelých zážitkov. Obzvlášť som sa tešila na jednu akciu vo Viedni. Mala spoznať nielen skvelých nových ľudí, ale zároveň sa stretnúť s hviezdami skvelého upírskeho seriálu. Tešila som sa ako malá. Skackala som po byte a hovorila na monitor svojho počítača, na ktorom som mala svojho obľúbenca. Ešte tri dni a ja ťa naozaj uvidím. Usmievala som sa ako debil. No a čo, že je ženatý, no a čo, že tajne dúfam že by som ho mohla osloviť. Momentálne bolo dôležité, že ho vôbec uvidím. To je prvý krok.

,,Baby teším sa na Vás." Napísala som na nástenku našej spoločnej skupiny.
SUSI: Aj my na teba.
MARY: Jasné bude to super.
VANN: Holky to musíme pořádne oslavit.
MIMA: JOEY drž sa idem si po teba.
ALL: lol, xixi, hihi
Po celé dni som mala skvelú náladu, až raz, v jedno ráno. Bolo to presne deň pred odchodom. Zdržala som sa dlhšie aby som dokončila načatú prácu. Do mojej kancelárie prišiel šéf. Uprene sa na mňa díval. O nie. Poznám ten výraz. Niečo sa stalo.
,,Tina," začal, ,,hrozne ma to mrzí a viem, že sa budeš hnevať, ale bohužiaľ budeš musieť prísť aj budúci týždeň."
,,Čo prosím?" spýtala som sa zaskočene.
,,Peter je chorý a Daniela si zlomila nohu. Dostali sme zákazku, ktorú musíme spracovať. Budeš musieť začať."
,,Ale ale ja nemôžem." Koktala som.
,,Hrozne ma to mrzí, ale po tom ti to voľno dám." Usmieval sa. Keby ten len tušil.
,,Naozaj sa to nedá zariadiť inak? Potrebujem ju súrne na tieto dni."
,,Nie."
,,To nie je fér." Prskala som. Lenže on je môj šéf a keď raz zavelí, musím poslúchnuť. O toto miesto nesmiem prísť. NECHCEM!!! Ale zároveň viem, že chcem ísť do Viedne. Je to jediná možnosť ako Paula vidieť na vlastné oči. A nielen jeho. Stále som dúfala, že to celé je len zlý sen. Ale nebol. Moje sny sa zrútili v jednej sekunde.
,,Do riti načo som tu ostávala?" nadávala som si. Len veľmi neochotne som napísala dievčatám čo sa mi stalo.
MARY: nedá sa to nejako zariadiť? Naozaj o to prídeš?
JA: nič iné mi neostáva.
VANN: Kruci to je pech.
MIMA: Dokeluuuu.
SUSI: Tinaaaaa.....
Bolo mi hrozne. Nie som rojko, viem, že aj keby som tam išla moje najtajnejšie sny sa nesplnia. Akoby som už len ja mohla zaujať niekoho ako je on? Ale aspoň by som ho videla.
Prišiel deň odchodu a ja som neochotne išla do práce. Hrozne som dievčatám závidela. Chcela som tam byť s nimi. Boli také zlaté, že mi písali.
,,Už sme sa ubytovali...."
,,Ideme na večeru."
,,Bojíme sa zajtrajška."
Každá z tých správ mi vohnala slzy do tváre. Tak hrozne som tam chcela byť s nimi. Doma som si urobila čaj a ľahla si do postele. Skoro ráno ma zobudil zvonček. Šuchtala som sa k dverám.
,,No poďme obliekaj sa." Súrila ma moja kamoška Zuzka, ktorá veľmi dobre vedela ako veľa to pre mňa znamená.
,,Kam ideme?"
,,Do Viedne." Usmiala sa.
,,Nestihnem tu autogramiádu ani keby som chcela."
,,Možno nie, ale párty stíhaš ľavou zadnou." Usmiala sa. Hodnú chvíľu sme trčali v kolóne a čím sme boli bližšie tým som bola nervóznejšia. Všade bolo plno ľudí a ja som sa modlila aby som našla baby. Spoznala som ich stáli pri stole a oči mali upreté niekam doľava.
,,Na čo sa dívame?" spýtala som sa.
,,AAAAAAAAAAAAAA" spustili zborový jakot a pritiahli tým pozornosť ostatných. Úplne som zabudla na denníky a počúvala som len to ako sa baby mali na autogramiáde.


Mary
Balila som si veci a tešila som sa na úžasný výlet do Viedne. Skúšky som spravila už v máji, aby ma nič neobmedzovalo a ja som mohla ísť na Crimson Sky Convention. S babami na skupine sme to rozoberali pol roka. Rozoberali a plánovali a tešili sme sa ako malé.
Bola som nadšená z toho, že uvidím hercov môjho obľúbeného seriálu, ale najviac som sa tešila na dievčatá. Na to, že ten sen prežijeme spoločne. Toľko sme o tom rozprávali a dúfali sme v to, až sa to nakoniec splní. Jediné, čo ma mrzelo bolo, že Tina nakoniec nebude môcť prísť, kvôli práci. Zrušili jej dovolenku, takže nedôjde. Všetky sme z toho boli smutné a dúfali sme, že sa jej podarí prísť aspoň na chvíľočku.

Ráno sme s Eukou nasadli na vlak v Košiciach a po ceste k nám postupne dostupovali dievčatá. Už vo vlaku to vyzeralo na veľkú zábavu. V Bratislave sme hodinu čakali na vlak do Viedne. Za ten čas sme stihli prebrať všetky alternatívy, ktoré by sa mohli prihodiť.
Vann s Majkou plánovali atentát na Iana, Mima sa tešila na Josepha a ja so Suzi a s Eukou sme rozoberali knihu, ktorú sme práve všetky dočítali. Celý čas sme posielali na striedačku Tine správy, aby bola prítomná aspoň takto. Vo vlaku do Viedne sme už plánovali, ako ich unesieme a prekvapíme ju ráno.
Vo Viedni sme sa šli najprv ubytovať do hotela - boli sme v jednej bunke, ktorá mala dve izby a jednu spoločenskú miestnosť, ako na intrákoch - a potom sme si šli pozrieť mesto. Večer sme zapli skype a volali sme s Tinou.
"Tak čo kočky, aký ste mali deň?" spýtala sa nás s úsmevom. Popravde ja by som na jej mieste vyletela z kože. Je od nás pár kilometrov a nemôže prísť.
"Ale v pohode," začala Suzi. "Prešli sme Gasometer."
"A zistili sme, že sa tam stratíme aj s mapou," doplnila ju Euka.
"A hrozne nás bolia nohy," vzdychla si Mima.
"Nešli ste metrom?" zarazene sa spýtala Tina.
"Nie," vzdychla som si. "Chceli sme sa prejsť."
"A zítra toho budeme litovat," pokrútila hlavou Vann.
"Nie je to ono, keď tu nie si," posmutnela Majka a my sme smutne prikývli.
"No tak baby, zajtra si to užijete aj za mňa," povzbudila nás Tina.

Ráno som vstala prvá - áno, je to čudné, nikdy nevstávam skoro a teraz som vstala už o šiestej, ale toto je výnimočná situácia - a baby vstali do piatich minút po mne. Vďakabohu bunka mala dve kúpeľne, takže sme sa prestriedali rýchlo. Vyzbrojené foťákmi, náhradnými baterkami a pamäťovkami sme sa vybrali do Gasometra. Už cestou sme sa smiali ako pominuté. Akosi nám bolo príliš veselo.
Keď sme tam prišli, šli sme k jednotlivým panelom a prešli sme si všetko, čo tam bolo. A robili sme bláznivé fotky do šiestich foťákov. Potom sme sa postavili do toho dlhočizného radu na autogramiádu. Čakala som, že ľudia tam budú nadšene niečo hovoriť, šepkať si, ale všetci vyzerali nejako vystrašene.
My sme začali robiť Damonovské Whááá ksichty a hrali sme sa na upírov. Mali sme nakúpené suveníry z panelov, takže sme sa s nimi fotili a ľudia v rade na nás začali pozerať a usmievať sa. Nám to nevadilo. Spustili sme si súťaž, kto najlepšie napodobní Damonov sexi face, Stefanov prekvapený face, Klausov permanetne namosúrený a ani sme si nevšimli, že už sme na rade my.
Stáli sme tam, rehotali sme sa, robili sme pózy typu ­vysajem ťa cez krčnú tepnu a potom sme si všimli podozrivé ticho. S Mimou sme práve držali zmietajúcu sa Suzi, tvárili sme sa ako krvilačné šelmy, vrčali sme a chceli sme jej skočiť po krku, keď nás Majka, ktorá práve fotila, v záchvate smiechu upozornila, že niekto sa pozerá.
Obzreli sme sa a pri nás bol stôl, za ktorým sedeli Ian, Paul, Joseph, Steven, Mike, Candie, Matt a Zach. Pozerali na nás a cukali im kútiky. Mike s Candie a Mattom sa smiali nahlas. Odvrátila som od nich pohľad, aby som sa nerozosmiala aj ja, ale pozrela som priamo na Iana, ktorý na mňa žmurkol. Usmiala som sa naňho a pozrela na Euku.
"To sú svaly," hlesla Suzi, ktorá sa práve zapozerala na chlapcov. Všetky sme sa rozosmiali.
"Ja asi začnem levitovať," hlesla som a pozerala na chlapov predo mnou. Áno som v raji.
"Kdo tě pak stáhne na zem?" pozrela na mňa Vann.
"Realita," zasmiala sa Euka. Opäť sme sa smiali a neuvedomili sme si, že ich tak trocha ignorujeme.
Prvá sa spamätala Majka. Prišla k nim, podpísali sa jej a potom sa fotili. Nám akosi došlo, prečo sme vlastne tam a vzali sme si z nej príklad. Našťastie sme mali všetky hybridný lístok, čo nám umožňovalo všetky podpisy a fotky.
Vždy, keď sme sa s niekým fotili, prehodili sme pár slov, čo bolo úplne super. A našťastie som nezabudla rozprávať. Úplne posledná fotka bola s Ianom. Postavil sa ku mne a objal ma okolo pása. Áno tento okamih si budem pamätať navždy. Ne ako maturu. Hovoria, že si to budeme pamätať a ja už ani neviem, z čoho som maturovala.
"Vždy také odviazané a vtipné?" spýtal sa šeptom.
"Väčšinou," musela som odpovedať rýchlo, lebo potom by som zo seba nedostala ani slovo.
Ochrankárov sme sa snažili ukecať o spoločnú fotku všetkých, ale boli neústupčivý. Nakoniec ich presvedčila Candie, ktorej sme hneď všetky ďakovali. Úplné zlatíčko. Potom sme ich pekne poprosili ešte o podpis navyše pre Tinu a oni boli tak skvelí, že nám ho dali.
Poďakovali sme sa im, povedali sme, že by nabudúce mohli prísť aj na Slovensko, že to je len za riekou, úplne blízko a rozlúčili sme sa.
"Vidíme sa na party," zakričali za nami, lebo vedeli, že tam budeme. Zamávali sme im a šli sme ďalej.
Desať minút sme nerozprávali. Stáli sme pri zábradlí, pozerali na seba a predychávali šok. Potom sme začali hovoriť jedna cez druhú.

Po autogramiáde sme mali dosť času a panely sme už mali prezreté všetky, tak sme sa šli do hotela pripraviť na párty. Keď sme boli všetky prezlečené a pripravené, tak sme vyrazili za ďalším dobrodružstvom.
Pred vstupom, sme si všetky nasadili škrabošky, keďže party bola v maskách. Mala som pocit, že nás niekto pozoruje, ale nikoho som nevidela, tak som to nechala tak a dievčatám som nič nevravela. Došli sme na party a obsadili sme si jeden stôl.
"Viete, čo je super?" začala Suzi.
"Nie, čo?" spýtala som sa jej.
"Pozrite, koľko tu je chalanov, myslela som, že prídu len baby."
"Candie má asi veľkú fanúšikovskú základňu," mykla plecom Majka.
"Čo myslíte, budú mať masky aj oni?" spýtala sa Mima.
"Jistě. Proto to udělali takhle. Aby se naše celebrity mohli opít a nikdo to nevěděl."
"Tak ja by som si pozrela, ako ležia pod stolom," zasmiala sa pri tej predstave Euka.
"Ja by som si ľahla k nim," priznala som.
"Na čo sa dívame?" začuli sme za sebou Tinu.
"AAAAAAAAAAA," ozvalo sa zrazu a my sme to ignorovali a ponáhľali sme sa ju objať.
Zistili sme, že to prišiel len moderátor, ktorý nám povedal, že naše hviezdy sú už zamaskované medzi nami a odmaskujeme sa všetci spoločne, keď odbije polnoc.
My sme nadšene začali Tine rozprávať príhodu z autogramiády.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tina Tina | Web | 7. ledna 2012 v 14:17 | Reagovat

uu znie to super :) Božee normálne sa na tu viedeň teším ešte viac :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama