Epilóg - Denník Zary Fell

15. ledna 2012 v 15:25 | Mary & Euka


O šesť rokov

Chýba mi Bonnie. Chýba mi naše varenie elixírov. Naše spoločné čarovanie. Chýba mi na maturitnej fotke. Na ročenke. Chýba mi Kaleb. Jeho zvedavosť pri všetkom technickom. Fascinácia futbalom a hriankovačom. A jeho láska k autám, do ktorých sa zamiloval ihneď. Chýbajú mi Elijah a Abby. Energia, ktorá z nich vyžarovala. Láska, ktorú k sebe cítili. Elijahove rady a Abbyn humor. Chýbajú mi všetci a vždy, keď idem okolo lúky, nechám na to miesto pršať dážď. Aby som nebola jediná, ktorá tam plače.


Pozerala som na spiaceho Damona a usmievala som sa. Nemohla som zaspať. Napriek času, ktorý prešiel som nezabudla na tých, o ktorých sme prišli. Nikto nezabudol. Ale museli sme sa pohnúť ďalej, lebo sme mali pri sebe ešte stále jeden druhého.
Schúlila som sa mu do náručia a oprela som si hlavu o jeho rameno. Už som takmer zaspávala, keď som začula plač. Postavila som sa a prišla som k postieľke.
"Spinkaj, zlatko, prebudíš ocka," vzala som si našu dcéru na ruky a hladila som ju po hlávke.
"Ocko je hore," ozval sa mi pri uchu Damon. "Podaj mi ju, ja ju uspím a ty si ľahni," pobozkal ma do vlasov, zobral Charlotte na ruky a sadol si do kresla. Milovala som pohľad, keď ju uspával. Milovala som ako sa s ňou maznal a ako sa jej prihováral. Dokonca som milovala, keď na ňu robil upíriu tvár. Hoci mala len päť mesiacov, smiala sa na tom. A Damon sa smial, že je po mame, keď ju to nedesí.
Bol skvelým otcom a Charlotte miloval. Ale takisto to bol ten egocentrický, namyslený, protivný upír, do ktorého som sa zamilovala.
Charlotte po chvíľke znova zaspala. Damon ju uložil a ľahol si ku mne. Len čo ma objal, zaspala som aj ja. Zajtra nás predsa čaká veľký deň. Už týždeň u nás nikto nespí. Jenny je vo vytržení a my ostatní plačeme.

Ráno ma prebudila Charlotte. Damon ju vzal k nám do postele a malej sa páčilo, keď po mne mohla liezť. Posadila som sa, oprela o Damona a pozorovala som Charlotte ako lozí po posteli a pregúľa sa zo strany na stranu. Nechcelo sa mi vstať, ale vedela som, že si musím pohnúť, ak chcem všetko stihnúť a neprivodiť Jenny infarkt. Šla som do sprchy a potom som zišla dole.
Do dverí práve vošli Pegs s Rickom a malou Abby. Pegs sa rozhodla dať svojej dcére meno po Abby. Malá sedela Rickovi na pleciach a ťahal ho za vlasy, lebo sa ho snažila navigovať.
"Dosť, že ste prišli," zasmiala som sa. Vo štvrtok večer zdrhli z domu a včera sa vôbec neukázali. "Ako sa máte?"
"Super, včera som nemusela do škôlky, kde je Lotta?"
"Hore s Damonom, zlatko, pozor na schody," zakričala som za ňou, keď upírou rýchlosťou vybehla.
"Vy ste dovolili svojej dcére blicovať? Nezdá sa vám to nefér, keď ste nado mnou sedeli každý deň?" smiala som sa.
"Ty máš blicovanie v krvi, Abby je dcéra učiteľov. Raz za čas smie," obhajoval ju Rick a vybral sa za Stefom do pracovne.
"Nejaké správy o Alexovi a Daphne?" spýtala sa Pegs a šli sme do obývačky.
"Ani nie. Mali by prísť dnes na obed, aby stihli svadbu. Dúfam, že nebudú meškať, pre ich vlastné dobro."
"Hej, trocha to s cestovaním preháňajú. Za posledný rok boli doma oveľa častejšie ako predtým, ale aj tak sú dlho preč. Chýbajú mi."
"To nám všetkým," vzdychla som si a otvorili sa vonkajšie dvere. Dnu prišli Care, Tyler, Liz a Carol. Všetky už boli oblečené v elegantnom. Ja som chodila po dome v teplákoch a Tyler sa zasmial.
"Samé ženy?" prikývla som. "A kde mám najobľúbenejšieho synovca?"
"Miláčik, máš jediného synovca," pozrela naňho Care.
"Ja viem."
"Hugo demoluje pracovňu a Stefan sa s láskou díva na to, aký je jeho syn silný. Je tam s nimi aj Rick."
"A Damon?" pozrela na mňa Carol.
"Hore s Lottou a Abby. A Elena je s Jenny a Freyou v dome Gilbertovcov."

O dve hodiny u nás už boli všetci. Josh hral s Damonom biliard. Tyler so Simonom, Mattom a Mikom dochádzali vyžierať koláče, Bianca zdobila záhradu a my ostatní sme sedeli v obývačke.
"Zara, nejdeš sa ešte obliecť? Je najvyšší čas," povedala mi Lucy a naliala si krv. Ešte nechcela mať dieťa, ale chcela byť s Joshom navždy, tak sa rozhodla stať upírom. Jej otec to prijal celkom pokojne. Josha mal rád a keď zistil, že upíri naozaj nie sú monštrá, tak sa z toho tešil.
"Už idem," hlesla som a vybrala som sa do svojej izby. Obliekla som sa a hľadela som na svoj odraz v zrkadle. Za posledných sedem rokov som nezostarla ani o minútu. Mám dvadsaťpäť a vyzerám na devätnásť. Vďaka Damonovi. Máme spolu krásnu dcéru a skvelú rodinu.
"Smiem?" otvorili sa dvere a dovnútra nakukol Alex.
"Braček, prišli ste," šepla som.
"Samozrejme. A už ostávame doma. A teraz poď, nech tú parádu nezmeškáme."

Zišla som s Alexom do záhrady, dala som mu bozk na líce a sadla som si k Damonovi, ktorý držal Charlotte. Vedľa nás sedeli Stef, Elena a malý Hugo. Oproti boli Tyler, Care, Josh a Lucy. Matt sedel pri Jenny, ktorá nervózne klepkala nohou. Usmiala som sa na Damona, objala som ho a v záhrade sa ozvala hudba.
Pred oltárom stál Jeremy. Uličkou kráčal Alex a usmiata Freya. Alex s ňou pristúpil k Jerovi a vložil jej dlaň do neho a posadil sa vedľa nás k Daphne.
Kňaz začal svoju reč. Jer a Freya si hľadeli do očí a veľmi ho nevnímali. Zblížili sa po bitke. Freya prišla o súrodencov a ostala jej len Daphne a Jeremy bol zlomený zo smrti Bonnie. Pomáhali si prekonať bolesť a napokon sa zaľúbili. Šlo to pomaly, ale bolo to o to silnejšie. Prišiel rad na sľuby.
"Ja Jeremy Gilbert, beriem si teba Freya Smith a sľubujem, že ťa budem milovať po zvyšok večnosti."
"Ja Freya Smith, beriem si teba Jeremy Gilbert a sľubujem, že ťa budem milovať po zvyšok večnosti."
Vymenili si obrúčky a kňaz ich vyhlásil za manželov.

"Konečne vydarená svadba," vzdychla si Jenny, keď manželia dotancovali prvý manželský tanec a sadli si k nám.
"Chceš povedať, že nejaká predtým sa nevydarila?"
"Tyler s Care sa brali počas splnu a ja som sa celý čas klepala, či sa nepremení. Pegs s Rickom mali peknú svadbu, ale Elena začala rodiť, takže sme zvyšok prečkali v nemocnici," menovala ďalej a ja som sa smiala. Pegs sa nechcela vydávať tehotná, tak počkali, lenže otehotnela Elena a na svadbe sa Hugo začal pýtať na svet.
"Naša bola vydarená," ohradil sa Damon.
"Bola, až na to, že ste o desiatej večer zdrhli a nevideli sme vás dva mesiace. Ani tortu ste nerozkrájali," vzdychla si smutne.
"Keď už hovoríme o svadbách," začal Stef. "Elena, čo keby sme sa konečne zobrali?"
"To sme už na rade?" zasmiala sa a potom nadšene prikývla.
O polnoci manželia odišli na svadobnú cestu a my ostatní sme sa bavili ďalej. Deti už dávno spali a my sme si užívali ďalší pokojný deň. Nikto nás neohrozoval, nikto nebol v nebezpečenstve a boli sme spolu. Všetci. kvôli Klausovi som stratila mnoho. Prišla som o rodičov a o časť seba. ale takisto som vďaka nemu získala rodinu, ktorú milujem a ktorú by som nikdy nevymenila. Presne ako povedala Charlotte. "Keď toto všetko skončí, budeš šťastná so svojou rodinou."

"Pán Salvatore, kam ma to ťaháte?" pýtala som sa Damona, keď sme opäť zdrhali zo svadby. Tentokrát to našťastie nebola naša.
"Do postele, pani Salvatore. Je neskoro," zdvihol ma na ruky a preniesol do izby. Obmotala som mu ruky okolo krku a pobozkala som ho. Damon sa usmial a zvalil nás na posteľ.

Mala táto existencia zmysel? Mala moja existencia zmysel? Môj boj priniesol obete. Veľa obetí. Ale na svete nenájdete človeka, ktorý nebojuje za to, čomu verí. Dlho som premýšľala nad tým, čo by sa stalo, ak by som si zvolila inú cestu. Kládla som si dokola tie isté otázky. Kto som? Kam kráčam? Boli všetky moje rozhodnutia správne?
A dnes viem odpovede. Som Zara Fell Salvatore. Čarodejnica, manželka, matka, sestra... A keď sa pozerám na muža spiaceho vedľa mňa, viem, že nech boli tie rozhodnutia akékoľvek, a hoci by som si za polovicu z nich najradšej nafackala, nezmenila by som ani jedno. Moje rozhodnutia ovplyvnili moju cestu. Cestu, ktorá ma priviedla priamo do tohto náručia. A keď teraz ležím schúlená pri mužovi, ktorý mi je všetkým, viem, že neľutujem nič.

A/N:
Nad Denníkom Zary Fell som začala uvažovať niekedy začiatkom minulého roka. Pôvodný Denník Zary Fell mal vyzerať trocha inak a tú verziu raz spíšem.
Keď som však dopozerala drhú sériu, vytvoril sa mi v hlave tento príbeh a hlavný dej, ktorého som sa držala až do konca. Ten bol naplánovaný dva dni po tom, čo mi napadlo túto poviedku spísať.
Písať som začala 18.07.2011 a skončila 10.01.2012 pretože som sa s touto poviedkou nedokázala rozlúčiť a verte mi, že pri posledných kapitolách som plakala tak, ako ešte nikdy. Pretože lúčiť sa so Zarou a jej príbehom bolo pre mňa strašne ťažké.
Dohromady to bolo 81 dní, 100 kapitol, epilóg a prológ.
A ja ďakujem Euke... za všetko. Za škrtanie, komenty, opravy a všetok čas, ktorý pri tom strávila.
Ďakujem vám, ktorí ste ju čítali s strávili svoj čas pri nej, vám, ktorí ste komentovali, vám, ktorí ste ju milovali. Ďakujem za každú minútu, ktorú ste s ňou strávili a za to, že ste jej cestu prešli spolu s ňou.
Ďakujem za komentáre. Vážim si každý jeden. Posúvali ma vpred, dojímali ma, tešili a dávali mi istotu, že to má zmysel.
Naozaj vám ďakujem za všetko a milujem vás :-*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kulicka Kulicka | Web | 15. ledna 2012 v 15:33 | Reagovat

Dobry clanek, mrkni na muj web

2 NiNi- aff NiNi- aff | 15. ledna 2012 v 16:47 | Reagovat

Už som sa oficiálne rozplakala aj ja..nádherný koniec! Nevieš si predstaviť čo pre mňa táto poviedka znamenala- stala som sa závislou na dokonalom príbehu dokonalej autorky. Nikdy na na Zaru nezabudnem. :(

3 Damonika Damonika | E-mail | Web | 15. ledna 2012 v 20:58 | Reagovat

nemôžem uveriť že už je koniec :/ ešte si pamätám ako som úplnou náhodou našla túto stránku a ja som nutne niečo potrebovala čítať, myslím že vtedy už si bola na druhej kapitole druhej série a prečítala som si tú poslednú časť. Celé dopoludnie, keďže som bola doma, som čítala celú prvú sériu a tak ma zaujala že som odmietala dať si obed kým to nedočítam :D :D :D od tedy som sem chodila každý deň a tešila som sa na ďalšiu a ďalšiu kapitolu, až mi Zara prirástla k srdcu :D viem že veľa kecám ale bude mi chýbať :/

4 Bloodygirl Bloodygirl | E-mail | Web | 16. ledna 2012 v 20:42 | Reagovat

Team DARA 4 ever :D Tu leží Zara Fell. Manželka, matka, priateľka, sestra. Ale hlavne bojovníčka, ktorá to nikdy nevzdala. Síce je to len postava z poviedky ale už dávno som si ju zamerala ako svoj vzor. Všetci kričia: Raz budem ako LadyGaGa! :D Ja raz budem ako Zara Fell. Brala by som aj tretiu sériu pretože neviem čo budem robiť namiesto učenia sa do školy :D ale mám pocit, že to už stačí. Takto to malo skončiť a preto to tak skončilo :) Ďakujem Vám Mary a Evka a zároveň by som Vám chcela pogratulovať. Tvorili ste krásnu časť môjho života. Toto bude môj najdlhší komentár v živote tipujem ale snáď nevadí.
Vážne Vám ďakujem :))
Bloodygirl :-P

5 Alicka Alicka | 11. července 2012 v 23:42 | Reagovat

Nechcem aby to skončilo sakra.... už som si zvykla nespať kvôli tomu, že som to nemohla prestať čítať... :D

6 Norika :D Norika :D | 23. října 2012 v 17:56 | Reagovat

uzasna poviedka, ako vsetky ostatne :D Skoncilo to tak ako som si to predstavovala :D

7 Nika Nika | 16. prosince 2013 v 21:29 | Reagovat

Milujem túto poviedku tak ako všetky na tomto blogu toto som už čítala asi štvrtýkrát ale nikdy ma to neomrzí. :-)  :-) Paráda, klobúk dolu. :-D ĎAKUJEME !!! :D  :D  :D

8 NiNi NiNi | 9. února 2017 v 17:36 | Reagovat

O 5 rokov neskôr som tu zas a čítam túto poviedku po tretíkrát - stále so slzami v očiach a stále s tými istými pocitmi, ktoré som vyjadrila v komentároch keď som to čítala prvý raz. Mary, si perfektná a vytvorila si niečo nesmrteľné. Ďakujem ti za to, že mi stále dokážeš spôsobiť zimomriavky a za to, že si to dotiahla do konca. Už nepíšeš, ale ja stále čítam. A ešte budem. Goodbye, zase o pár rokov:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama