8. kapitola: Deň na slepo

12. ledna 2012 v 19:47 | Mima


Atlanta bola čarovná, hlavne večer, keď sa celé mesto rozsvietilo. Z nášho hotelového balkóna sme mali úžasný výhľad na centrum mesta. Pozorovala som kvapky dažďa ako dopadajú na mesto a premýšľala som.
"Tak tu by som si vedela predstaviť život," povzdychla som si s úsmevom, keď som si užívala túto krásu. Vždy ma viac fascinovali veľkomestá. Možno to bolo preto, pretože pochádzam z nie moc veľkého mesta. A keď sa pozriem do svojej budúcnosti, vidím sa v dedine ďaleko od mesta. Totižto Michal vždy sníval o malom domčeku na pokojnom mieste, kde by mohol v pokoji rozvíjať svoj maliarsky talent kreslením prírody. Síce ma predstava byť odrezaná od sveta desí, súhlasila som, že po svadbe a našetrení peniažok sa presťahujeme na dedinu.


"Tak ako vyzerám," dobehla za mnou upravená Mary, ktorá sa chystala na večeru k Ianovi. Vyzerala dosť nervózne, aj keď sa to snažila maskovať.
"Tak na to, že s ním ideš riešiť iba rozvod, vyzeráš v tých šatách dosť....odvážne," doplnila som. Mary mala na sebe čierne krátke šaty s výstrihom do véčka.
"Vedela som, že som to prehnala," zamrmlala si a vybrala sa späť do izby. Otvorila skriňu a začala vyrucovať z nej veci.
"Heeej počkaj," zadržala som ju a zasmiala sa.
"Chcela som tým povedať, že vyzeráš naozaj nádherne," usmiala som sa a neodpustila som si poznámku:
"A že Ian padne na zadok, keď ťa uvidí."
"Myslíš?" opýtala sa opatrne.
"Určite. Ale vlastne je to jedno, keďže sa idete baviť o zrušení manželstva," odvetila som zamyslene a prešla som okolo nej. Došla som k stolíku, kde ležali náušnice a podala som jej.
"Na vezmi si ich. Hodia sa ti k šatám."
"Ďakujem," usmiala sa a v tom niekto zaklopal.
"O nie," zakvílila Mary a ja som sa so smiechom vyvalila do pohovky.
"No tak, nenechaj ho čakať," nabádala som ju a ukazovala na dvere. Mary si vzala kabelku a išla otvoriť. Videla som Ianov zaskočený výraz, keď ju zbadal v tých šatách.
"Užite si to!" zakričala som na nich skôr ako odišli. Mary po mne hodila výraz a lá "zabijem ťa" a zavrela za sebou dvere. Pokrútila som iba hlavou a išla som sa vyvaliť do vane. Čakala som kedy odbije osem hodín večer a u nás na Slovensku padne tretia hodina poobede. Michal by sa mal práve vrátiť z práce a mal by sa prihlásiť na Skype.

"Do čerta, aké je to heslo," nervózne som skúšala rôzne kombinácie trezoru, kde sme mali uložené booky. No žiaden nebol správny. Vzala som mobil a vyťukala Maryne číslo.
"Prosím?" ozval sa zadychčaný hlas Mary.
"Ahoj, prepáč, že ruším, ale chcem volať Michalovi cez skype a zabudla som heslo do trezoru a notas mám v ňom."
"Nie, v pohode," odvetila a narýchlo mi nadiktovala heslo.
"Preboha, pri čom som vás prerušila?" opýtala som sa s nadšením, keď mi došlo pri čom som ich asi vyrušila. Mary prezradil jej chvejúci a trasúci hlas.
"Práve sme si to takmer rozdali na gauči," vyvalila zo seba.
"Pardón, už nebudem rušiť. Majte sa," rýchlo som zložila a z chuti som sa začala smiať.
"Ja som to vedela!" nadšene som zvýskla a radostne zatlieskala.


"Čo- čo že si urobil?!" zakoktala som sa pri novinke, ktorú mi oznámil Michal cez Skype.
"To čo počuješ. Neteší ťa to? Myslel som si, že budeš mať radosť," hodil svoj utrpiteľský výraz.
"Nie, ja len.....to bude stáť majland, nemáme na to," snažila som sa mu vysvetliť.
"Miláčik o to sa nestaraj. Pozemok nebol až tak drahý a na ostatné veci zoberieme hypotéku."
"Naozaj skvelé. A potom celý život ju splácať. Úžasná predstava," ironicky som poznamenala.
"Prečo to berieš všetko tak pesimisticky?" nechápal.
"Ja to len vidím reálne. To nie je len tak, kúpiť pozemok a začať stavať vlastný dom. Ani si sa ma neopýtal, či chcem!"
"Vždy sme vraveli, že chceme malý rodinný domček a k tomu..."
"Nie Michal, to bol iba tvoj sen," skočila som mu do reči.
"Myslel som si, že to chceš aj ty," zamračil sa.
"Bože aký som hlupák. Odstúpim od toho, ešte sa dá zrušiť zmluva," dodal, pričom sa tváril zranene. Prišlo mi na nič. On ma chcel prekvapiť a ja som to všetko celé pokazila.
"Zlatko ja som to tak nemyslela. Nechaj...." chcela som to napraviť, no on ma nenechal dopovedať.
"Neospravedlňuj sa, chápem. Idem to ihneď zrušiť. Ľúbim ťa, pa," rozlúčil sa, zrušil hovor a odhlásil sa.
"Ja som ale tupaňa," zašomrala som a sklopila book. Cítila som výčitky za to, že som práve prekazila radosť Michalovi. V podstate to myslel dobre a ja som to zamietla. Malo to byť prekvapenie a ja hlupaňa som to všetko pokazila.

V tú noc som skoro nezažmúrila ani oko. Stále som hľadela na displej mobilu a čakala či sa mi neozve. No bolo to márne.
Keď som konečne zaspala, niekto zaklopal na dvere. Rozospato som vstala z postele a podišla k dverám. Myslela som si, že to bude Mary, ktorá sa celú noc nevrátila domov. Preto som iba otvorila dvere, nepozrela som sa kto to je a zaľahla späť do postele. Otočila som sa na druhý bok, zababušila sa do periny a zavrela oči. Počula som ako sa zavreli dvere a následne kroky, ktoré prešli okolo mojej postele.
"Tomu sa hovorí pekné privítanie," zrazu sa ozval hlas a ja som s jačaním vyskočila z postele. Joseph kľačal pri mojej posteli a zabával sa na mne.
"Ako si sa sem dostal?" trepla som prvé čo ma napadlo, pričom som si neuvedomila, že to komu som otvorila dvere nebola žiadna Mary.
"Sama si mi otvorila," odvetil pokojne a posadil sa na posteľ.
"A Mary?" uisťovala som sa.
"Nemá rozburdanú posteľ, takže určite tu nespala."
"Ian," povedala som.
"Správne," usmial sa a ja som sa posadila na posteľ. Zadívala som sa na stolík, na ktorom som mala mobil. Rýchlo som po ňom skočila a pozrela som sa, či nemám zmeškaný hovor. Keď som nič nezbadala, zúfalo som si povzdychla.
"Si v poriadku?" opýtal sa Joe.
"Jasné," pozrela som sa na neho.
"Ja len, že vyzeráš nesvoja," pozrel na mňa podozrievavo.
"Ja???? Nieee," vyvrátila som mu.
"Takže si úplne v pohode?" uisťoval sa a prisunul sa ku mne.
"Uhm," prikývla som.
"Takže mi môžeš pomôcť?" opýtal sa a nahodil nevinný výraz.
"V čom?"
"Potrebujem, aby si bola mojimi očami na 24- hodín," odvetil a ja som na neho nechápavo zazrela.
"Totiž zapojil som sa do projektu, kde sa má pomôcť nevidiacim. Na 24 hodín budem mať prelepené oči a vyskúšam si, aké je to byť bez zraku," vysvetlil. Zasnene som sa na neho zadívala. Páčilo sa mi, že využíva svoju slávu na dobré veci. Niektorí slávny majú život obyčajných ľudí úplne na háku, no on je iný.
"Tak pomôžeš mi?" zopakoval otázku.
"Veľmi rada," usmiala som sa.
"Ďakujem, si poklad," spontánne ma pobozkal na líce, pričom som sa celá zachvela. Rýchlo som sa od neho odtiahla.
"Kedy sa to má konať?" opýtala som sa rozrušene.
"O hodinku," odvetil.
"Idem sa nachystať," ukázala som na kúpeľňu.
"Fajn. Počkám ťa dole," navrhol a ja som iba prikývla.

"No tak upokoj sa," hovorila som si sama pre seba a snažila som upokojiť bitie môjho srdca.
"Hovorila si, že sa budeš od neho držať ďalej," hovoril mi môj odraz v zrkadle.
"Je to len 24 hodín a je to na dobrú vec," odvetila som sama sebe a snažila som sa ospravedlniť.
"Nemyslíš, že by to mala robiť jeho priateľka?" opýtal sa môj odraz.
"Popýtal mňa. Nemohla som mu predsa povedať nie," bránila som sa.
"Buď opatrná. Nezabúdaj, že máš záväzky," upozornil ma odraz a ja som radšej rýchlo zdrhla z kúpeľne. Mala som pocit, že mi začína už prepínať. Rozprávam sa sama so sebou a sama si protirečím.
"Čistá schizo," pokrútila som hlavou a vyšla z izby. Moje kroky viedli na recepciu, kde som ho už z diaľky zbadala. Rozprával sa s nejakou ženskou v krátkej sukničke, vyzývavým výstrihom a vysokými šteklami. Pozrela som sa na svoje oblečenie. Pohodlné rifle, botasky a športové tričko s hrubými ramienkami. Znova som sa pozrela pred seba a zbadala som ako sa obaja na niečom dobre zabávajú. Tá ženská sa k nemu nahla a jemu to vôbec nevadilo! Práve naopak. Vyzeral akoby sa mu to páčilo. Veď čo sa aj čudujem? Je to chlap.

Stála som na mieste s mojimi myšlienkami, z ktorých ma vyrušilo až zvolanie môjho mena. Bol to Joseph, ktorý mi ukazoval, aby som došla k nemu.
"Prečo si ostala stáť?" zasmial sa keď som k nemu došla.
"Nechcela som vyrušovať," odvrkla som.
"Ty sa hneváš?" prekvapene sa opýtal.
"Nie. Prečo by som sa mala?"
"To práve neviem. Máš nahnevaný tón hlasu."
"Nemám," bránila som sa.
"Ale máš," trval na svojom.
"Radšej už poďme," odvetila som a vybrala sa ku východu. Celou cestou na miesto, kde mu mali zalepiť oči sme obaja mlčali.
"Bola to len moja fanynka," ozval sa až keď auto zastavilo. Nechápavo som na neho pozrela.
"Tá baba na recepcii chcela iba podpis a vyfotiť sa so mnou," povedal.
"A?" stále som nechápala prečo mi to hovorí.
"Iba som chcel, aby si to vedela," odvetil, odopol si pás a vystúpil z auta. Vybrala som sa za ním.
"Nemusel si mi to hovoriť," šepla som mu do ucha, keď som ho dobehla.
"Ja viem," odvetil a na tvári sa mu zračil úsmev. Chcela som mu ešte na to niečo povedať, no nemohla som. Prišlo mi z tejto situácii vtipne a ani sama netuším prečo. Možno to bolo preto, lebo som si uvedomila, že som sa správala ako žiarlivá priateľka. A k tomu som nemala prečo.
"Prečo sa smeješ?" pozrel sa na mňa.
"Iba si predstavujem, aké to bude, keď budem tvojimi očami," zaklamala som.
"Pamätaj, že ti dôverujem," zasmial sa.
"Neviem, či robíš dobre," úsmev som mu vrátila.
"Začínam sa báť," zvážnel.
"Ty si si ma vybral, teraz budeš niesť následky," pokrčila som plecami.

Celé nasledujúce hodiny sme prežili spolu. Síce Joe bol na začiatku kúsok nedôverčivý, nemala som srdce na to, aby som mu urobila nejakú zákernosť. Bol až príliš sladký na to aby som mu urobila zlotu. Práve naopak. Pomáhala som mu so všetkým. Teda skoro všetkým. Na WC chodieval sám, no nezabudol sa pri tom buchnúť o každý roh nábytku.
"To všetky slovenky sú také energické?" opýtal sa pri krájanú papriky do jedla. Popravde bála som sa, že si pri tom ublíži, no on trval na tom, že to dokáže.
"Ako to myslíš?" zasmiala som sa.
"To ako ste na natáčaní odrovnali Ninu bolo niečo neskutočné. Ešte som nikdy nikoho nevidel odstaviť niekoho takýmto spôsobom," začal sa z chuti smiať.
"To je preto, že nám nie je sympatická a máme na ňu nejaký ten názor," vysvetlila som mu.
"Kvôli tomu, že je Ianova priateľka?"
"Nie. Skôr preto, že jej poriadne napršalo do nosa."
"Je slávna, čuduješ sa?" spýtal sa.
"Aj Ian je slávny a aj ty a nesprávate sa akoby vám patril celý svet. Práve naopak. Ste skromní a uvedomujete si skutočné hodnoty života."
"To nás až tak poznáš?" prekvapene sa opýtal.
"To nie."
"Tak potom ako to môžeš vedieť? Možno som rovnaký ako Nina alebo ešte oveľa horší," prestal krájať a otočil sa smerom ku mne.
"Nie. Tomu neverím. Neuverila by som ti ani vtedy, keby si ma o tom začal presviedčať," odvetila som.
"Aby si nebola potom sklamaná," povzdychol.
"Nemyslím. Vieš ja sa vždy držím toho, že o človeku hovoria viac jeho skutky ako jeho slová. A ty...pozri sa na seba. Obetuješ celý svoj deň, aby si pomohol ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú," povedala som a on náhle stíchol.
"Prepáč asi už veľa trepem," ospravedlnila som sa a začala sa sústrediť na varenie.
"To je dobre," usmial sa a sústredil sa na krájanie.
Zvyšok večera sme prerozprávali o všetkom možnom. O jeho a o mojej rodine, o tom čo si myslíme o Mary a Ianovi, o Nine a o ostatných z castu. Sľúbil mi, že raz dorazí aj s castom na Slovensko, aby ich mali možnosť spoznať aj fanúšičky u nás.

Ráno som mu strhla pásku z očí a on odišiel. Hneď po ňom dorazila Mary, ktorá celá žiarila.
"Takže to bol pekný víkend," skonštatovala som.
"Čarovný," zasnene odvetila.
"No?" vyzvedala som a ona mi vyrozprávala ako strávila celý víkend. Bola som šťastná. Konečne si svojim spôsobom priznali, že je medzi nimi oveľa viac ako iba papier, ktorý ich spája.

Na druhý deň sme dorazili na natáčanie, kde sme sa s niektorými zvítali. Stále mi to pripadalo ako sen, keď sa vedľa mňa zrazu objavil taký Paul a začal sa so mnou rozprávať.
Rozprával mi o jeho vášni k rýchlym autám. Teda presnejšie o jeho sne raz jazdiť, síce odvahu na to nemá. Bol presne taký, akého som si predstavovala. Priateľský a milý s príťažlivým úsmevom.
"Paul, si na rade!" prerušila nás maskérka a on odišiel za ňou. Ja som si to zamierila k automatu na kávu, keď v tom do mňa vrazila zjavne nabrúsená Mary.
"Čo sa stalo? Vyzeráš ako namosúrený ježko," pozrela som sa na ňu.
"Nič. Nemá to zmysel. Rozvod je najlepší nápad," odvetila rázne.
"Včera to tak nevyzeralo," pripomenula som jej.
"Mary, už tu nejde len o svadbu raz v noci. Strávili ste spolu víkend, za triezva a bolo vám krásne."
"Mima ja k nemu nemôžem cítiť niečo viac. Skomplikuje mi to život. Viac než to. Radšej tie motýle pochytám a zamknem do pivnice." Znova sa vrátila k jej starému postoju.
"Čo sa stalo?" nechápala som.
"Nina a Ian vášnivý bozk po víkende, keď boli odlúčení," vysvetlila.
"Ahaaa," povzdychla som si. V tom ku nám pribehla Candice, ktorá nadšene hovorila o nejakej hororovej párty, ktorú vymyslel Zach u neho doma a na ktorú nás pozýva. Využila som túto príležitosť a vytratila som sa. Zamierila som si to rovno do Ianovej šatne. Ani som nezaklopala, iba som vtrhla dnu. A to bola zjavne chyba. Ian sa práve prezliekal.

"Ou," zaúpela som a rýchlo si zakryla oči.
"Zabudla si klopať?"
"Možno. Ale stále je to lepšie ako zabudnúť na to, že si ženatý," odvrkla som.
"Mary ti niečo hovorila?" opýtal sa a počula som ako si zatiahol zips na nohaviciach. Dala som dole ruky a pozrela sa na neho.
"Nemusela nič hovoriť. Stačilo mi vidieť jej výraz a došlo mi, že sa niečo stalo."
"Na moju obhajobu môžem povedať, že Nina sa na mňa vrhla. Ja som sa ju snažil od seba odštopnúť."
"Mne to nemusíš vysvetľovať," usmiala som sa.
"Neprišla si mi vynadať?" zamračil sa.
"Nie," zasmiala som sa.
"Ani zbiť?"
"Ian nechcem ti ublížiť," uistila som ho a doplnila: "Práve naopak, chcem ti pomôcť."
"Prečo?"
"Pretože Mary je moja kamoška a preto, lebo ....lebo vidím, čo vy zjavne nevidíte."
"Nerozumiem," pokrútil hlavou.
"To je jedno. Teraz to nie je dôležité," kývla som rukou.
"Máš nejaký plán ako by som to mohol napraviť?" spýtal sa.
"Poviem ti iba toľko. Ak ti na Mary naozaj záleží urob niečo preto, aby mala Nina čo najmenej príležitostí postaviť sa medzi vás," poradila som mu.
"Ale keď ja mám Ninu rád, no k Mary cítim....ja neviem. Nie je to nefér voči Nine? Nechcem, aby trpela."
"Je to na tebe. Mary alebo Nina," pozrela som sa na neho.
"Si na mňa zlá," zamračil sa.
"Iba sa ti snažím pomôcť. Tak rozhoduj, čas beží," pozrela som na hodinky.
"Dobre, dobre. Tak Mary?" neisto vyslovil jej meno a ja som sa usmiala.
"Vedela som to. Takže, čo teraz plánuješ robiť?"
"Kúpim kyticu a pôjdem sa jej ospravedlniť?" pokúsil sa.
"To si nechaj na nejaký romantický večer." Pretočila som očami.
"Tak čo mám urobiť?" pozrel sa na mňa.
"Zapoj kúsok mozgové bunky," nabádala som ho.
"Počkaj. Vravela si, že by som mal urobiť niečo, aby sa medzi nás Nina mohla čo najmenej postaviť však?" zopakoval moje slová a ja som iba prikývla.
"Mám to," víťazoslávne sa usmial a ja som si myslela, že konečne došiel na to, že by sa mal s tou mrchou definitívne rozísť.
"Presťahujem vás ku mne. Budete spolu a k tomu bude pri mne," vypotil zrazu zo seba a ja som zostala zaskočene na neho pozerať.
"Tak čo na to hovoríš?" pýtal sa celý nadšený sám zo seba, že aký geniálny nápad dostal.
"Síce som práve na to nemyslela, no nie je to zlý nápad," konštatovala som a on ma od samej radosti vyobjímal. Dobre plán už bol. Už len trebalo s ním oboznámiť Mary a toho som sa podujala ja.
"Sťahujeme sa. Už žiadne hotelyyyy!" vyhŕkla som na ňu, keď som ju našla.
"Vážne a kam?" vyzerala ešte spokojne.
"Mala som vážny rozhovor s Ianom a on sa ponúkol, že v jeho dome je dosť izieb. Takže ideme k nemu." Oznámila som.
"No to je vážne super," ironicky poznamenala a nesmelo sa usmiala. Nemala možnosť protestovať. Boli sme dvaja na jednu. Rozhodla som sa, že sa stanem Ianovým spojencom. Proti nám a láske jednoducho nemá šancu uniknúť.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama