6. kapitola: Nehoda, ktorá mi zachránila život

10. ledna 2012 v 20:19 | Mima


Sedeli tam pri bare oproti sebe a zasnene sa na seba dívali. Tvárami boli k sebe čoraz bližšie a ja som si už myslela, že od samej radosti vyskočím z kože.
No tááák, pobozkaj ju už konečne, priala som si v duchu, pričom som si zaťala päste. Už už by sa to aj uskutočnilo, keby si ma Mary nevšimla a neodtiahla sa od neho.
"Do čerta," zašomrala som si a s úsmevom vykročila k nim. Ian na ňu ešte stále zasnene pozeral, kým sa Mary pokúšala venovať pozornosť mne.

"Mimi, čo sa deje?" spýtala sa ma, pričom sa tvárila, že sa pred chvíľkou nič nestalo.
"Prišla Nina, Joe je s ňou na recepcii, aby vás dvoch nevidela spolu, keďže nevieme ako by mohla reagovať." Oznámila som a čakala ako budú reagovať. Na chvíľku nastalo ticho. Ian sa zamračil a Mary sa zaskočene pozrela najprv na mňa a potom na svojho manžela.
"Vravel som jej, nech nechodí," zašomral Ian. Mary sa od neho odtiahla a podišla vedľa mňa.
"Čo budeme robiť teraz?" opýtala sa ho, pričom sa zasmiala. Obdivovala som ju. Dostať sa do takejto situácie a k tomu ju otočiť na srandu, to chce riadnu guráž.
"Ja neviem," pokrčil ramenami.
"Ono to nie je sranda mať v jednom hotely aj manželku aj milenku," snažila sa Mary o vážny tón hlasu.
"Mohli by sa stretnúť, a čo potom?" zapojila som sa.
"Elena zabije Damona mimo setu a potom ukážu už len pohreb," odvetil Ian. Ešte chvíľku sa tam spoločne dohadovali. Pozorovala som ich a sem tam som sa do toho zapojila. Stále viac a viac som bola presvedčená, že tí dvaja sú pre seba ako stvorení. To ich podrypovanie a tie ich pohľady a letmé úsmevy, ktoré si navzájom vymieňali už o niečom svedčili. Už len trebalo, aby si to uvedomili aj oni.
"Mima, čo povieš, keby sme zmenili mesto a šli do Atlanty? Tam nás potom rozvedú a my si budeme ďalej cestovať po svojom." Navrhla nakoniec Mary.
"Atlanta bola takmer na vrchole rebríčka, takže ideme baliť," ihneď som súhlasila.
"Ja prídem pozajtra. Potom sa s tebou spojím a dohodneme sa. A vezmem vás na natáčanie, hneď prvý deň, keď sa vrátim," oznámil nám a my sme na neho vypleštili oči. My budeme osobne pri natáčaní! Nie, toto nemôže byť pravda, určite sa mi to iba sníva, behalo mi hlavou.
"Okej, tak my ideme, maj sa zatiaľ. Vidíme sa v Atlante. Myslím, že nebude vhodné, prísť sa rozlúčiť vzhľadom na okolnosti," usmiala sa na neho Mary. Po rozlúčke sme sa vrátili do izby, kde sme sa chceli pobaliť. Mary bola ešte stále červená od bozku, ktorý jej Ian venoval pri našom odchode z baru.

"Ešte stále trváš na tom, že sa medzi vami nič nedeje?" opýtala som sa, keď sme došli na izbu.
"Samozrejme, bola to pusa na rozlúčku," ohradila sa skoro okamžite.
"Uhm, pusa, vôbec tam nebolo iskrenie, chvenie, nič. Veď ste na sebe boli nalepení už keď som vošla," krútila som hlavou.
"Neboli," trvala na svojom.
"Mary, chystal sa ťa pobozkať, aj ty jeho. Keď ťa objímal bolo to skutočné. Navyše on sa nechce rozviezť," pri posledných slovách som sa usmiala a hodila sa na posteľ.
"Čo to vravíš?" spýtala sa. Bolo vidieť, že posledná časť vety ju zaujala.
"Keď sme boli na radnici, povedala som mu, že robíte chybu a on si bol toho plne vedomý," odvetila som spokojne.
"To je jedno. Ja sa rozviezť chcem," tvrdohlavo trvala som na svojom. Pretočila som očami a aj tak som si myslela to svoje.
"Mima, my ideme na natáčanie Denníkov," zrazu Mary zmenila tému. Určite vedela, že touto vetou ma úplne odreaguje od toho, že by som jej dohovárala. A podarilo sa jej to. Už len tá predstava, že budeme pri tom ako bude náš miláčik Damon perliť svoje hlášky alebo ako uvidíme v akcii zlého Stefana ma privádzalo do pomykova. Začali sme po izbe vystrájať. Kričali sme, skákali po posteliach ako zmyslov zbavené, pričom sme sa nahlas smiali. No v tom najlepšom nám niekto zaklopal na dvere.

"Že by tvoj mužíček," podrypla som.
"Ha- ha," odvrkla mi a išla otvoriť dvere. Zasmiala som sa. Bola som si istá, že niekde v duchu si priala aby to bol on. No keď otvorila dvere, do izby vošiel Joseph a tváril sa naozaj oduto, povedala by som až znechutene. Zamračila som sa a s Mary sme sa nechápavo na seba pozreli. Zliezla som z postele a pozrela na Joeyho, ktorý si sadol na gauč.
"Idem do Atlanty s vami. Myslel som so, že to bude super dovolenka, čo aj bola, ale prišla Nina," oznámil nám z fleku a obe sme ostali chvíľku v pomykove.
"Mysleli sme si, že ju máš rád," prekvapene som sa napokon ozvala.
"Veď mám. Teda mal som. Ale v poslednom čase je... čudná. Iana prenasleduje všade. Nepochopila, že toto je pánska jazda a vtrepala sa sem. Idem sa baliť, letenky som už zabookoval, letíme o deviatej večer," hlesol a odišiel z izby. Ostala som stať kúsok zaskočene.
Takže Joe bude letieť s nami. To znamená, že s ním strávim viac času. Lenže nie som si istá, či je to čo práve chcem, prebehlo mi v hlave.
Kúsok sme sa ešte rozprávali o reakcií chalanov na to, že tu došla Nina. Obe sme sa zhodli na jednom a to, že ani jeden z nich tomu nebol vôbec nadšený.

Okolo siedmej večer sme dorazili na letisko, kde sme sa rovno dostali do letiskovej haly. V tom Mary zazvonil telefón. Práve som si položila kabelu na sedačku, keď som zbadala ako sa nad displejom usmieva. Nenápadne som podišla zozadu k nej a prečítala si jej sms.
Vidíme sa o dva dni. Ian
Zapískala som a usmiala sa. Mary rýchlo schovala mobil a išla si sadnúť. Po dvoch hodinách sme sa konečne dostali do lietadla. Joseph sa posadil do prostriedku a vytiahol notebook.
"Nie je to nebezpečné?" zaúpela som.
"Book?" odvetil mi otázkou.
"Uhm, čo viem ani mobil alebo foťák by sa nemal používať v lietadle. Nie to ešte notebook."
"Nebodaj sa bojíš, že sa zrútime," zasmiala sa Mary.
"Možno," pokrčila som ramenami.
"Neboj, ak by k tomu došlo, ja by som ťa zachránil," usmial sa na mňa spokojne Joe.
"Skvelé a ja som od susedov?" opýtala sa Mary.
"Ty máš na to už manžela," otočil sa k nej.
"Ktorý tu práve nie je," povzdychla si Mary a oprela sa o operadlo.
"Možno nie osobne, ale môžeme si pripomenúť vaše spoločné chvíle," ukázal na DVD, ktoré následne zastrčil do booku.
"Čože?" Mary spozornela.
"Áno!" zvýskla som od radosti.
Spoločne sme začali pozerať ich svadbu. Pozorovala som Maryn výraz. Nebolo jej všetko jedno. Chytala rôzne farby a nakoniec utiekla na záchod. Práve v pasáži, keď si povedali áno.

"Prišlo jej zle?" spýtal sa nechápavo Joe a stopol svadbu.
"Nemyslím, že to bolo to prečo odišla," pokrútila som hlavou.
"Mám to vypnúť?" pozrel sa na book.
"Nech to rozhodne ona," pokrčila som plecami.
"Vieš čo nechápem?" zrazu sa otočil ku mne a sklopil obrazovku. Pokrútila som hlavou.
"Prečo si to nechcú priznať? Pretože je úplne zjavné, že medzi nimi niečo je," hovoril pričom mi uprene hľadel do očí, čím ma vyviedol z rovnováhy.
"Ja- ja neviem.....Možno sa boja?" neisto som odvetila.
"Boja? A čoho?" zasmial sa.
"Možno toho, že ak si to raz priznajú, tak už to nebudú môcť vrátiť späť. Už nič nebude ako predtým a to im môže neskutočne skomplikovať život."
"Hovoríš to akoby láska bola problém, čo nie je pravda."
"Niekedy môže byť," protirečila som.
"Tak v tomto ma nepresvedčíš. Láska je to najúžasnejšie, čo život prináša. A ak postihne človeka, nemal by sa jej brániť, práve naopak. Mal by ju prijať a nechať sa ňou unášať," hovoril pomaly a ja som pri týchto slovách nedokázala vnímať už nič iné iba jeho pohybujúce pery. Bola som ako zhypnotizovaná. Síce neviem ako dlho to trvalo, pretože už aj keď som nepočula jeho hlas, nemohla som zrak odtrhnúť od jeho pier, ktoré sa stále viac ku mne približovali. Mala som pocit akoby som ich potrebovala. Akoby som potrebovala ich ochutnať, bolo to niečo tak silné proti čomu som nedokázala bojovať. Zavrela som oči a zacítila som jeho dych blízko mojej tvári. Vedela som čo bude nasledovať a vedela som, že by som to nemala urobiť, no nemohla som povedať nie.
"Prepáčte," zrazu sa ozval ženský hlas a obaja sme od seba odskočili. Joe sa pozrel na letušku a ja som konečne začala vnímať aj okolie. Zhlboka som sa nadýchla a v duchu som ďakovala letuške, že prišla skôr ako sa stihlo niečo stať.
"Nechcela som vás rušiť, ale tečie vám voda po stolíku," ukázala na stolík, kde bol prevrátený pohár a voda pomaly stekala.
"Do čerta," podskočil Joe, čím drgol do stolíka a voda na ňom ho celá omočila.
"Prinesiem vám obrúsky," zasmiala sa letuška a odišla. Mokrý fľak sa mu vynímal cez celé pravé stehno nohavíc.
"Ou," zaúpela som a len tak tak som zadržiavala smiech.
"Tak som tu," dorazila už aj Mary a keď zbadala Joeyho začala sa z chuti smiať.
"Vy ste tu čo vyvádzali?" pobavene sa opýtala keď sa usádzala.
"Som kúsok nemehlo," odvetil Joey a začal sa utierať vreckovkami čo mu priniesla letuška. Zvyšok cesty som radšej hľadela von oknom a snažila sa nepozerať na osobu, ktorá sedela vedľa mňa. Budem sa musieť držať od neho ďalej, lebo inak by som mohla urobiť najväčšiu chybu v mojom živote.

A/N: v zajtrajšej kapitolke budú Mary a Mima na natáční Denníkov. A to sa neobíde bez následkov, keď sa stretne manželka a milenka ne jednom poli. Hlavne keď manželka má pri sebe kamošku :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | E-mail | Web | 10. ledna 2012 v 21:00 | Reagovat

Hihihi som zvedavá :D :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama