54. kapitola: Sme na to štyria

31. ledna 2012 v 20:27 | Mary & Tina


Alex
Po Allinej rýchlo návšteve sa Ianov stav ako tak stabilizoval. Thomasa aj napriek mojím výslovným zákazom učil hovadinky, lebo sa mu páčilo ako ho po detskom napodobňuje.
,,Len počkaj až sa vráti domov. Všetko jej poviem." Hovorila som mu raz mierne nahnevaná. Prišla som domov zo štúdia, Paul ležal na gauči a natáčal Iana ako s malým robia zase neplechu. Okolo nich bodrel ako po tretej svetovej.
,,Ahoj láska." Usmial sa Paul a ponáhľal sa dať mi pusu. Tom ma zaregistroval a plazil sa ku mne so zvukom nápadne sa podobajúcim maaaaa.

,,No poď sem srdiečko. Zajtra pôjdeš so mnou, lebo pri týchto dvoch mi zdivieš." Hovorila som mu a bozkávala mu malú tváričku. Začal sa smiať a jeho smiech bol tým najkrajším zvukom na svete. Odrazu som sa otočila k Paulovi a Ianovi a pozrela som na nich nie príliš pekne.
,,Máte hodinu na to, aby sa to tu dalo na poriadok." Povedala som.
,,Čo?" pýtal sa Ian.
,,Nie čo, ale ber vysávač, handru a upratuj."
,,Ani ma nehne."
,,Som zvedavá ako to budeš mojej sestre vysvetľovať." Usmiala som sa. Ani som to nedokončila a už sa dali veci do pohybu. Ian dokonca dirigoval aj Paula. Obaja vedeli, že All nenávidí neporiadok. Je ako ja. Asi ma zabijú, ale ona priletí až zajtra. No nijako inak by som ich k tomu neprinútila.
Ráno som vstala oveľa skôr ako som mala. Vzala som Toma so sebou a potichu sme sa vytratili. Išli sme po našu tetu na letisko bez chlapov.
,,Aha miláčik tam ide." Hovorila som malému, keď sa naša hviezda zjavila pri termináli. Mávala nám o dušu a bežala k nám. Zvítali sme sa a ja som si ju pozorne obzrela. Nejako sa mi nepáčila jedna vec. Ale tak pri štýle, akým tam jedla sa nedivím. Samé večere a neskoré jedlá urobia svoje. Iba ak....
,,Čo je?" spýtala sa ma, keď videla môj pohľad.
,,Zlatko prepáč, ale nepribrala si?"
,,No dovoľ." Zasmiala sa.
,,Asi som ťa len dlho nevidela." Pridala som sa a išli sme domov. Niesla Thomasa v náručí a ja som si bola čoraz viac istá, že moja sestrička niečo skrýva a možno o tom ani ona sama nevie. Poznám to, v sekunde plače od radosti a potom sa smeje ako blázon. Dobre ona taká bola vždy, ale teraz je to intenzívnejšie. Dokonca sme museli zastaviť v jednom fastfoode a Allie nenávidí také jedlá. Len som neveriacky dívala ako to do seba tlačí.

Doma bolo hotové božie dopustenie. Vrhla sa na Iana medzi dverami, až som si pripadala ako cudzinec. Paul len vyvaľoval oči, lebo jemu nepovedala ani pol slova. Vzali sme malého a na pár hodín sme opustili byt. Dopriali sme im čas. Zašli sme do parku. Odkedy sa moji rodičia s Paulovými rodičmi striedajú pri varovaní malého, máme s Paulom viac času na seba. Dohnali sme všetko stratené a mala som pocit, že ho nikdy nemám dosť. Stále som po ňom túžila a každým dňom viac. Už sme sa bavili aj o svadbe. Našťastie si vzal ponaučenie od Iana a Allie a pomáhal mi, kde sa dalo. Spolu s Ianom sme pred pár dňami vybrali obrúčky, lebo to by nevesta nemala vidieť. Boli nádherné. Ja som Paulovi opísala svoje predstavy a ako ho poznám zniesol by mi aj modré z neba. Kúpili sme si zmrzlinu a malému sme dali kornútok. Kráčali sme vedľa seba a vyzerali ako rodina. Boli sme rodina.
,,Nie je to nádherné. Len my traja?" usmial sa Paul a objal ma.
,,Je to dokonalé. Počkaj, až bude náš drobec pobehovať okolo. Hrozne sa teším keď povie mama."
,,Aj ja sa na ten deň teším. Si úžasná matka a skvelá žena. Lepšiu som si nemohol ani vysnívať." Usmial sa.
Keď sme sa vrátili domov. Všade bol pokoj. Zjavne boli zavretí vo svojej izbe. Paul pripravil malému olovrant a ja som sledovala ako ho kŕmi. Bol v tom bohovský. Milovala som chvíle, ktoré trávil so mnou a svojím synom a síce som mu to nepovedala, chcela by som s ním mať ešte jedno dieťa.
Až večer sa dvere na tajomnej komnate otvorili a princ s princeznou vyšli von. Usmiati ako lečo, zavesení jeden do druhého.
,,Ahoj braček." Pozdravila Allie Paula a objímala ho.
,,Ty si si ma aj všimla?" doberal si ju.
Pozorovala som ju po celý čas a mračila som sa. Okolo polnoci, keď do seba naliala čokoládový shake a sladké pečivo som to nezvládla.
,,Kedy nám chceš povedať tú novinu?"
,,Akú?" pozrela na mňa. Ian s Paulom tiež čakali.
,,Že si tehotná."
,,Láska, ty si tehotná?" spýtal sa okamžite Ian a tvár mu žiarila.
,,A vieš kto je otcom?" zasmial sa Paul, čím si vyslúžil Ianov vražedný pohľad. All mu vyplazila jazyk.
,,Nie som tehotná, musela by som o tom vedieť." Povedala priamo mne.
,,Allie ja ti to nechcem brať, ale myslím, že si tehotná."
,,Nie."
,,Áno."
,,Nie."
,,Toto vyriešime tak, že zajtra pôjdeš k lekárovi a hotovo."
,,Ak nebudem tehotná kúpim Thomasovi novú kolekciu a množstvo hračiek. Bude týždeň so mnou a budem ho rozmazľovať." Povedala vážne.
,,Beriem a ak budeš tehotná, môžeš to urobiť aj tak."
,,FAJN!" povedala.
,,DOBRE." Súhlasila som a naši dvaja chlapi len nechápavo sledovali náš rozhovor.


Allie
Ležali sme s Ianom na posteli a on ma pozoroval. Mračila som sa. Ja nie som tehotná. Ani náhodou nemôžem byť tehotná.
"Láska, ak by to bola pravda," začal Ian, ale prerušila som ho.
"Miláčik, ja nie som tehotná. Naozaj. Raz budeme mať deti. Chcem mať s tebou deti, ale nie som tehotná," pobozkala som ho na tvár a pritúlila som sa k nemu.

Ráno sme s Alex šli k nášmu gynekológovi, ale mal dovolenku. Alex ma chcela donútiť ísť k nejakému inému, ale nepodarilo sa jej to. No ja som jej musela sľúbiť, že k nemu zájdem. Do svadby ostával mesiac a tak sme šli za dizajnérom, kvôli posledným detailom výzdoby.
Doma o téme tehotenstvo nikto ani nemukol. Vždy, keď to Ian s Alex naznačili, pretože môj milovaný snúbenec bol na jej strane, im to Paul nejako zatrhol. Je síce pravda, že mi bývalo trocha zle, ale to bolo zo stresu pred svadbou. Nič hrozné to nebolo.


Po dvoch dňoch ma Alex vytiahla do mesta kvôli nejakému prekvapeniu. Keď sme vošli do ambulancie, zamračila som sa na ňu. Lekár spravil testy a povedal, že nám ich pošle po kuriérovi domov, keďže som sa ponáhľala. Boli sme ešte v salóne kvôli šatám.
"Ty vieš, že si v tom, len sa bojíš vidieť to čierne na bielom," obvinila ma Alex, keď sme sedeli v aute.
"Nie som v tom," pokrútila som hlavou a cpala som do seba tretí chickenburger.
"Allie, pozri sa, čo ješ. Chickenburger a zapíjaš ho vanilkovým shakeom. Včera si sa rozplakala, lebo sme doma nemali lekvárové šišky a plakala si pri futbale, lebo nevyhralo mužstvo, ktorému si fandila."
"To je iba stres zo svadby. Aj tvoja sa blíži. Počkaj, keď budeš vyzerať rovnako."
"Nemáš mať prečo stres. Všetko je vybavené, hostia, pozvánky, dary, obrúčky, výzdoba, menu... a Ian si to nikdy nerozmysli. Ty nie si v strese. Ty miluješ organizovanie. A neznášaš fast-food. To Bambuľka má naňho chuť. Aj Thomas mal v prvých mesiacoch."
"Ale ja sa bojím mať dieťa. To je zodpovednosť za nový život. Veď Bambuľka na mne bude už navždy závislá," pohladila som sa po bruchu.
"Zlatko, pomôžeme ti. So všetkým. Nie si na to sama. Nikdy nebudeš. Vždy tu budem ja, Ian a Paul," objala ma Alex.

Prešli tri dni od našej návštevy u lekára. Vstala som asi o ôsmej a bolo mi tak zle, že som rovno bežala objať misu. Šla som do inej kúpeľne, aby ma Ian nepočul. Prišla za mnou Alex a chytila mi vlasy.
"Je mi zle," šepla som.
"Ja viem srdiečko, prvé tri mesiace sú hrozné."
Nemala som ani len silu sa na ňu zamračiť.
"Kedy to prejde?" spýtala som sa a oprela som si hlavu o vaňu.
"U každej ženy inak."
"Ale možno je to naozaj len stres," usmiala som sa a vstala som zo zeme.
"Si hrozná. Ale počkáme si na výsledky."
Poobede som sedela Ianovi na kolenách. S Paulom a Thomasom práve sledovali futbal. Ian ma pobozkal do vlasov a pritúlil si ma k sebe. Alex sedela vedľa Paula, s malým na rukách a rozprávala sa s ním. Niekto zazvonil.
"Zlatko," zamávala mi Alex pred nosom nejakou obálkou. "Tvoje výsledky. Konečne zistíme pravdu."
Vystrašene som na ňu pozrela. Videla som ako sa usmieva. Podišla som k nej a trasúcou sa rukou som vzala obálku a otvorila som ju. Tehotenský test bol pozitívny. Sadla som si do kresla a pozerala som pred seba.
"Panebože, čo sme to spravili?" pozrela som na Iana. Podišiel ku mne, kľakol si predo mňa a chytil ma za ruky.
"Miláčik," pozeral mi uprene do očí. "To bude v poriadku. Zvládneme to. Som tu s tebou. Budem s tebou celý čas. Sme na to dvaja."
"Štyria," ozvali sa naraz Alex s Paulom. S Ianom sme sa na nich usmiali.
"Budem ti variť tie najbláznivejšie jedlá. Držať ti vlasy. Budem ťa obúvať. Neopustím vás. Milujem vás," pohladil ma po brušku.
Čoho sa vlastne bojím. Alex s Paulom mi pomôžu. Ian je tu so mnou. Mám rodinu, ktorá ma miluje. Ktorá nás miluje.
"Budeme mať Bambuľku," objala som Iana okolo krku a z oči sa mi vyliali slzy.
Paul otvoril šampanské a nalial mi džús. Okej. Tak teraz si budem pár mesiacov pripíjať džúsom. S Alex sme sa potom v kuchyni rozprávali o tom, aké je to krásne, keď sa bábätko začne pohybovať a ja som sa nevedela dočkať, keď bude Bambuľka rásť.
"Prečo si myslíš, že to bude Bambuľka?" spýtala sa a položila predo mňa obloženú žemľu.
"Vidím ju. Vieš ako to myslím, však?"
"Úplne presne," objala ma. "Bože moja malá sestrička bude mať bábo."

Asi po pol hodine po mňa prišiel Ian a vzal ma do spálne. Ležala som na chrbte, Ian ležal na boku, podopieral si hlavu a usmieval sa. Potom mi vyhrnul tričko.
"Kuriatko moje, ocko ti len chce povedať, že ťa hrozne miluje," pozrel sa na mňa. "Obe vás milujem."
"Aj my teba," šepla som a z očí sa mi liali slzy.
"Láska, prečo plačeš?"
"Je neviem," smiala som sa. "Len je krásne hovoriť milujeme ťa v množnom čísle."
"O mesiac sa vezmeme traja," usmial sa Ian.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | E-mail | Web | 31. ledna 2012 v 20:54 | Reagovat

Krásne! Al má bábo! :D :D teším sa na epilóg :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama