5. kapitola: Nikdy never chlapovi, ak povie, že mu je s tebou dobre

8. ledna 2012 v 19:59 | Tina


Po raňajkách sa ukázalo, že cast má voľno a zvažoval čo by mohli podniknúť. Naša bláznivá návšteva zábavného parku sa im zdala ako skvelá vec a tak sa pridali. Dobre nejako sa nám to vymyká. Vidieť ich na autogramiáde ok. Náhodné stretnutie v Zoo a zámku?? Divné, ale možné. Ale tretí deň po sebe spoločný program??? Nie niekde v matrixe sa stala chyba. Baby boli celkom nadšené a tak som si svoje teórie nechala pre seba. Ceste do Prátru bola vtipná a celkom rýchla. Videla som ako sa podaktorým rozžiarili očká hlavne Mary bola ako Alica v krajine zázrakov. Bola som z toho nadšená pretože som rovnaký šialenec. A takmer som si cvrkla keď som videla kam chce ísť ako prvé.

,,Kto ide?" spýtala sa a baby začali cúvať. Už som sa išla ozvať keď mi to pokazil Ian. Nemám ho rada ja teraz pôjdem sama??? Tss to je úroveň. Mary skackala a ťahala Iana do rady. Robili sme im fotky a ostatné baby sa bavili, ktoré kolotoče zopovedajú ich parametrom.
,,Něco jednoduchýho. Nerada bych viděla co jsem měla k snídani."
"Asi tak." Podporila Vann aj Susi.
,,Je tu niečo, čo vyzerá dobre, ale čo ja viem." Váhala Mima.
,,Ale no ták. Pôjdeme na všetko." Vyhlásila som a videla ich vydesené výrazy.
,,Tina my vieme, že si sebevrah, ale práve preto, ak sa chceš zabiť choď sama." Smiala sa Euka.
,,Presne my sme na smrť ešte príliš mladé, krásne a bola by nás škoda." Podporila ju Majka.
"No do riti, to bolo dobré! Adrenalín cítim ešte teraz. To bolo skvelé. To si musíte vyskúšať."
"Vyzeralo to síce super, ale nejdem," rozhodne si stála za svojim Euka.
"Ja idem," povedala som nadšene.
"Chlapi, kto odvážny sa k nej pridá?" pozrel na nich Ian s výzvou v očiach.
"Ja idem," ozval sa Paul.
Usmiala som sa a vybrala sa do radu kde sa čakalo. Prišli sme na rad a začali okolo nás pobehovať zamestnanci a istili nás. Paul vyzeral bledo a podozrivo zmĺkol.
,,Máš strach?" pýtala som sa.
,,Nie."
,,Preto si stratil farbu?" doberala som si ho.
,,Ja sa nebojím iba.."
,,IBA?"
,,Dobre možno trošku, ale povedz to niekomu a uvidíš." Vyhrážal sa s úsmevom.
"Mlčím ako hrob."
Odpočítali nás a mne neušlo ako Paul zatína päste. Vzala som ho za ruku a on sa na mňa pozrel.
,,Až poviem teraz.."
,,Tak?" spýtal sa a hlas mu preskočil. To už nás pustili a my sme leteli.
,,RUKY HOREEEEEEE!!!" smiala som sa.
,,Ty si šialená." Reval.
,,To nie je novinka." Smiala som sa. Pokiaľ išlo o takéto atrakcie, bola som čistý sadista. Aj keby mi malo byť zle, vyskúšala by som si to. Paul bol trošku zelený, keď sme pristáli ale ja som bola plná skvelých pocitov.
,,Ešte raáááááz." Prosila som.
,,Nie.. žalúdok mám niekde na jazyku. Nie som sprostý. Už by som sa na to nedal."
,,Bojko."
,,Bol som tu? Bol tak ticho."
Vrátili sme sa k skupine a Paul sa mierne stratil asi išiel vypustiť toasty na slobodu.
"No do čerta, pozerať sa na to je skvelé, ale nechať sa vystreliť... až vtedy to má grády." Tlieskala som a ignorovala zamračené pohľady. Jediný, kto to chápal bola Mary, tak sme to preberali z každého uhla.
"Reťazovka," skríkol Joey a všetci sme sa na ňu vybrali.
V tomto zábavnom raji sme boli celý deň a musím povedať že to za to stálo. Hoci na tie najhoršie atrakcie sme sa odvážili len my s Mary. Občas sa medzi chlapmi našiel nejaký hrdina, ale takmer vždy potreboval chvíľku na rozdýchanie keď sme zliezli. Potom sa už ani nepokúšali ísť s nami. Mali sme z toho s Mary kvalitnú show.
Pri obede sme vôbec neboli opatrné. Kým niektorý si dali ľahšie veci pre istotu my sme si dali na čo sme mali chuť. Niečo predsa vydržíme.
Prechádzali sme okolo strelnice keď sa Ian rozbehol a ťahal nás tam.
"Čo ti mám vystreliť?" spýtal sa Mary.
"Najväčšieho plyšáka, akého majú." Usmiala sa.
"Ako s ním pôjdeš vo vlaku?" spýtal sa Matt.
"Mňa by zaujímalo skôr, ako s ním pôjde na ďalšie kolotoče," zasmial sa Mike, ktorý si vzal príklad z Iana a šiel tiež niečo vystreliť.
,,Toto zvládnem." Povedal Paul isto.
,,Nejako si veríš nie?" smiala som sa.
,,Tak sleduj." Žmurkol na mňa. Bože ten chlap si asi vôbec neuvedomuje ako mi motá hlavu, ale teraz je mi to fuk.
K poslednej atrakcii som kráčala s rozkošným plyšovým mackom. Každá z dievčat dostala niečo. Mary si hrdo niesla tučniaka, Candice dostala chutného zajačika, Vann úplne cool žraloka, Mima vyrehotanú žirafu, Euka podarenú pandu, Majka sa pýšila krásnou čiernou pumou a Susi objímala vlka. Dosť sme sa na tom rehotali vzhľadom na to kto jej to vystrelil.

,,Takže kto ide?" pýtala som sa a po krátkej diskusii sme založili čisto babský team. Podelili sme sa do dvojíc. Ja som mala ísť s Mary. Pred nami bola Vann s Mimou, Euka išla s Majkou a Susi s Candice.
,,Na tieto dni nikdy nezabudnem." Hovorila nadšene Mary.
,,Myslím, že to sa nedá vzhľadom na isté udalosti." smiala som sa. Niekto mi poklepal po ramene a keď som sa otočila Ian skočil na moje miesto vedľa Mary.
,,Heeeej."
,,Ja mám voľno." Usmial sa Paul a chytil ma, aby som náhodou neprebehla Iana.
Usadili sme sa a pomaly sa viezli hore.
,,Ako sa cítiš?" spýtala som sa.
,,Už dobre, ale tá prvá atrakcia ma rozhodila." Povedal.
,,Ak nemáš rád také veci, prečo si išiel?"
,,Nepovedal som, že by som to ľutoval."
,,Nemyslela som to tak. Ale ak máš citlivý žalúdok, tak si mal ostať na zemi."
,,Chcel som. Navyše som slušne vychovaný a nenechal by som ťa ísť samu."
,,Jasné to sa nepatrí." Zasmiala som sa a on sa pridal.
,,Myslel som, že to bude jedna z tých nudných povinných akcii, ale s vami to má iný smer."
,,Ako to?"
,,Už dávno som sa tak nepobavil."
,,Žena ťa drží skrátka?" ignoroval moju poznámku.
,,Ste také veselé, že ste nás nakazili a o to viac si to vychutnávame. Candice už špekuluje ako Vás vziať so sebou."
"Fakt?"
,,Hej. Páčite sa jej."
,,Máme Candice radi." Povedala som. Vtedy sme boli hore. Pod nami osvetlená Viedeň. Mala som pocit akoby sme stáli.
,,Krása." Povedal.
,,Presne." Hovorila som, ale nedívala som sa na mesto. Akoby to cítil pozrel sa na mňa.
,,Čo je?"
,,Nič len je to zvláštne."
,,Čo presne?" chcel vedieť.
,,Že tu sedím s tebou. Nikdy by som si nemyslela, že by som ťa mohla vidieť a teraz tu s tebou sedím a bavíme sa ako priatelia."
,,Podľa mňa sa mýliš." Povedal a sklonil sa ku mne. Zľahka ma pobozkal na líce.
,,Za čo to bolo?"
,,Len tak."
,,Tak to už nerob."
"Prečo? Je mi s tebou dobre."
,,Tvojej žene by sa to nepáčilo." Povedala som.
,,To asi nie, ale aj tak som to urobil a zároveň by som ťa rád pozval na drink po večeri."
,,Drink?" zdvihla som obočie.
,,Rozlúčkový."
,,Aha ok." Povedala som a zamerala som sa na mesto. Ale cítila som na sebe jeho pohľad.
Len čo sme zliezli pozrela som na Mary. Bolo mi jasné, že vie, že niečo sa stalo, lebo aj ona ma prepaľovala pohľadom.
"Večer napíšem," povedali sme naraz a vyprskli sme do smiechu.

Bolo to zvláštne sledovať ako sa s nimi lúčia a ja tam stojím a čakám. Mňa to čaká až u nás na hoteli. Vystískala som baby a nastúpila späť do auta.
,,Máš skvelé priateľky." Hovorila Candice.
,,Aj ty." Usmiala som sa.
,,Ja nechcem odísť." Povedal Ian a hľadel ako sa vzďaľujeme.
,,Veď ostanete v kontakte." Rýpla som si.
,,Ale to nie je fér. Prečo ste z takej diaľky?" pýtal sa Steven.
,,To sa sami seba pýtame každý deň, keď ide o Vás. Ale poviem Vám tajomstvo. Baby sú nadšené. A ja by som Vám chcela veľmi pekne poďakovať za to, že ste sa rozhodli svoj čas stráviť s nami. Nezabudneme na to." Pritiahla som si k sebe medveďa a myslím že to pochopili všetci.
Pri výťahoch som ich všetkých vyobjímala a vystískala. Vymenila som si niektoré adresy a dala im názov skupiny, kde môžu pozdraviť ostatných fanúšikov. Po dlhom dni sme išli každý do izieb. Osprchovala som sa a zvalila sa na posteľ, aby som mohla pustiť svoje myšlienky na slobodu. Bola som však taká uťahaná, že som prespala večeru. Zobudila som sa ako mi niekto klope.
,,Paul?"
,,Neprišla si tak som si povedal, že buď si klamala, keď si povedala, že súhlasíš alebo si zabudla. A ako sa dívam tak si asi zaspala."
,,Hej prepáč."
,,Tak som to riešil inak." Ukázal fľašu.
,,Jejda."
,,Pustíš ma?" usmial sa a ja som odstúpila. Rýchlo som sa v kúpeľni prezliekla a vyšla som do izby. Paul sedel na kresle a na stole pred ním boli dva poháre.
,,Objednal som niečo sem. Ak to nevadí. Bude to tak asi lepšie."
,,Hanbíš sa za mňa?" spýtala som sa.
,,Nie, ale nechcel som, aby nás niekto rušil."
,,Alebo odfotil. Najlepšie ak tvoja žena nevie, čo robíš, nie?"
,,Prečo sa o nej zase bavíme?"
,,Ja neviem, lebo je to tvoja žena? Pozri, nie žeby mi s tebou nebolo dobre, ale sú isté veci, ktoré by sme mali dodržiavať."
,,Nerobíme nič zlé. Pozval som ťa." Bránil sa.
,,Veď dobre."
Pustili sme si rádio. Hrali celkom dobrú tanečnú hudbu. Po prvej fľaši sme vypili aj druhú a keď sme načali tretiu mala som trošku točáky. Strácala som zábrany a Paul bol na tom podobne. Tancovali sme na nejaký song, keď sa snažil o efektnú otočku a šľahol ma na posteľ. Nechtiac. On pristál pred ňou. Smiala som sa ako šialená.
,,Si v pohode?" kľakla som si k nemu.
,,Som, ale koleno ma bude ráno bolieť." Chechtal sa ako blázon. Dívali sme sa jeden na druhého a ja som ho celkom nečakane pobozkala.
,,To bolo za čo?" spýtal sa.
,,Len tak."
,,Asi by sme nemali pokračovať. Mohlo by sa to zvrtnúť a ja nechcem aby si si robila nádeje."
,,Tie si nerobím už dávno. Viem, čo to znamená." Povedala som.
Asi som si mala radšej kúsnuť do jazyka. Pomaly sa ku mne sklonil a ja som si ho pritiahla k sebe. Bola som pripitá a vôbec som nepremýšľala. Netuším ako sa mi podarilo tak rýchlo ho zbaviť košele, ale spomínam si, aj keď matne, že som mu prstom prechádzala po hrudi a hladkala jeho brucho. Celá tá noc bola mierne zahalená alkoholickým opojením. Ale viem, že tam bol. Cítila som jeho bozky a jeho dotyky. Viem ako som sa cítila, keď ma držal. A počula som jeho dych. Bolo to niečo neskutočné. A hoci som vedela, že to nemá hlbší význam užívala som si každú jednu minútu.

Najprv som si myslela, že sa mi to len snívalo, pretože keď som ráno otvorila oči bola som sama. Ale fľaše na stole a košeľa ktorá rozhodne nebola moja, hoci som ju mala na sebe, ma utvrdzovali v tom, že som si to nevymyslela. Vstala som a rýchlo som sa osprchovala. Vzala som tú košeľu bežala k jeho izbe. Klopala som, ale nikto mi neotváral. Vrátila som sa na izbu a vytočila číslo recepcie.
,,Dobrý deň potrebovala by som informáciu. Je pán Wesley ešte na izbe alebo už raňajkuje?"
,,Pán Wesley sa už odhlásil. Pred pol hodinou odišiel aj s ostatými."
Zložila som.
,,ČO????? To nie, toto by neurobil. Dobre povedala som mu, že si nerobím nádeje, ale taký zvrátený nie je? Rozlúčil by sa. To predsa nie je tak veľa, alebo???" hovorila som si v mysli a kráčala som do jedálne. Neboli tam. Odišli.
Zbalila som si svoje veci a prišla k dievčatám. Boli nadšené. Nielen, že zmizol bez slova, ale vzal si aj toho medveďa, čo mi vystrelil. To je už aké nechutné? Neviem, čo ma šokovalo viac.
,,Hej Tina kde máš medveďa." Pýtala sa Mary, ktorá pribehla ako prvá.
,,Neviem." Povedala som smutne a ani som si nedávala pozor na emócie.
,,Stalo sa niečo?" spýtal sa a sadla si ku mne, kým sme čakali na zvyšok.
,,Kde začať?"
,,Od začiatku? Ak to nie je príliš zložité." Chápavo povedala.
,,Včera som sa vyspala s Paulom. Ráno som sa zobudila. Bol preč on a aj môj medveď."
,,Ten hajzel. Zabijem ho!" Vykríkla.
,,Kdo? Co? Chci taky." Pridala sa Vann.
,,Verila by si tomu. Niekto jej ukradol po ceste toho maca." Uhrala to Mary a ja som sa na ňu vďačne pozrela. Ostatné baby reagovali podobne. Ale viac sme to nerozoberali. Snažila som sa tváriť nadšene keď hovorili o caste, ale chcela som byť sama.

Po návrate domov som sa venovala hlavne škole a brigáde. Sem tam som si písala s babami. Candice poctivo písala. Sem tam sa ozval Ian. Matt mi napísal každý deň. Mike zo Stevenom písali na striedačku, ale ten koho by som potrebovala najviac sa neunúval. Asi už zabudol, že žijem. Zaujímalo by ma, čo povedal žene. A potom som si povedala, že mi to je jedno a snažila som sa ísť dopredu.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 NiNi NiNi | Web | 8. ledna 2012 v 20:27 | Reagovat

smutný koniec :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama