5. kapitola: Motýliky musia skončiť v sieti

9. ledna 2012 v 16:33 | Mary


"Mary ideš?!" zakričala na mňa Mima. Prišla som k nej a snažila som sa usmiať, ale akosi to nešlo. Anulovanie neprichádza do úvahy. Ako vysvetlím doma, že som rozvedená? Ako im poviem, že som sa vydala? Potajomky? Za neznámeho chlapa, z ktorého sa vykľul známy, dokonca zadaný? Bože, Mary, ty sa vždy dostaneš do prúseru, nadávala som si.
"Takže ako to vyzerá, mala by si si zvykať na meno Somerhalder," začala sa smiať Mima, no mne do smiechu nebolo. Toto bude veľmi vtipné, v škole ma vyvolajú a ja poviem: Nie slečna, pani Somerhalder.

Sadla som si dozadu k Ianovi a premýšľala som, čo budeme robiť. Joe šoféroval a Mima vedľa neho hypnotizovala mobil. Joe si spieval a mal z toho zábavu. Ian pozeral von oknom a ruky mal voľne položené na kolenách. Mala som chuť vziať jeho dlaň do svojej. Napokon som sa otočila a zapozerala som sa von oknom. Ruku som položila vedľa seba na sedadlo.
Z ničoho nič som pocítila dotyk. Ian položil svoju ruku na moju a stlačil ju. Nevedela som, čo robiť. Či sa odtiahnuť, alebo mu stisk opätovať. Ani jedno sa mi nezdalo správne, tak som ju nechala pasívne položenú, hoci mojím telom prebehávala jedna vlna elektriny za druhou.

Vystúpili sme pred hotelom. Mima okamžite zmizla v našej izbe a Joe sa rozhodol, že nakúpi všetko potrebné pre kino, ako to pracovne nazval. Šiel nakúpiť nejaké slané a ja s manželom - ako čudne to znelo - sme ostali sami na chodbe.
"Tak, čo teraz?" usmial sa na mňa tým odzbrojujúcim úsmevom. Bolo iné, keď som ho videla v seriály a iné, keď som vedela, že patrí len mne. Ten úsmev samozrejme. Aspoň tento jeden. Inak sú zadaní. Aj úsmev aj Ian patria Nine.
"Myslím, že potrebujem niečo tvrdé," vydýchla som a mierila som do baru. Ian poslal textovku Joeymu a šiel za mnou.
"Vodku, najlepšie dve," kývla som na barmana.
"Džús," objednal Ian. Čašník priniesol vodku a ja som ju okamžite do seba kopla. Ian predo mňa posunul džús a usmial sa.
"Prečo to nechcú anulovať? Toto vôbec nezapadá do mojich plánov," frflala som.
"Do akých plánov?" opýtal sa zvedavo.
"Letných. Chcela som si užívať, nie stresovať sa rozvodom. Rozvod je jeden z najstresovejších momentov. Čo ak pri tom osiviem?" hovorila som s hranou panikou v hlase.
"Mary, kým ty budeš sivá, ja budem aj plešivý."
"Presne o tomto hovorím, ak sa budem musieť zaoberať rozvodom, osiviem, ty oplešivieš a mňa potom zlynčujú, lebo to budú pokladať za moju vinu, pričom ty si žiadal o ruku."
"Neboj sa, to vyriešime."
"To dúfam, inak by si bol mladý vdovec," uškrnula som sa.
"Prečo?" nahol sa ku mne bližšie.
"Myslíš si, že keď domov prídem s tým, že som v rozvodovom konaní s cudzím chlapom, tak mi zatlieskajú? Nie, že by to nebolo vtipné, lebo táto situácia je čoraz vtipnejšia, a to sme nevideli video, ale ja domov musím prísť v rovnakom stave, v akom som odišla."
"Ja som v New Yorku už len dva dni. Potom odchádzam," opäť bol o niečo bližšie.
"A rozvod budeme kedy riešiť? Či to necháme tak a o desať rokov, keď sa budem mať v pláne vydať ti zavolám a poviem: No podpíšeš mi to? Nevieš kto ti volá? Tvoja manželka predsa. Pamätáš na New York, vzali sme sa tam. A ty povieš: Fakt, ja som ženatý, úplne som na to zabudol, a ako sa máš? Ideš sa vydávať? To je super."
"Nezabudol by som na to," chytil ma za ruku. Na barovej stoličke som sa natočila viac k nemu.
"Mali by sme to doriešiť teraz," ignorovala som predchádzajúcu poznámku.
"Takže to môžeme riešiť z Atlanty. Teda, ak by ste aj s Mimou boli ochotné ísť."
"To by bolo v pohode, Atlanta patrí k miestam, ktoré sme chceli navštíviť. A aspoň nás čo najskôr rozvedú," zamyslela som sa.
"To si až taká zhrozená, z toho, že si za mňa vydatá?" spýtal sa a nahodil smutný výraz.
"Prestaň hrať, po tomto výraze ťa mám chuť objať a utešiť," zahriakla som ho.
"Ja budem len rád," zdvihol ľavý kútik v úsmeve. "Ale neodpovedala si mi na otázku. Si taká zhrozená z manželstva so mnou?"
"To nie je tebou. To je celkovo manželstvom. Je to záväzok, ktorý by sa nemal uzatvárať tak, ako v našom prípade. Malo by to byť na celý život z lásky a nie na jednu noc vďaka dobrej nálade. Aspoň tak mi to celý život vtĺkali do hlavy.
Navyše ja len túžim po svojej vlastnej slobode. Ja som sa ešte nechcela vydávať. Nikdy som si ani len nepredstavovala, že sa vydám tesne po dvadsiatke. Veď ja som ešte dieťa."
"V noci to rozhodne nevyzeralo tak, že si len dieťa," zašepkal zastretým hlasom.
Sklopila som tvár. Nie že by som sa hanbila, to nie. Napriek všetkému, tú noc neľutujem. Ja som to len nemohla počúvať. Nie, ak som chcela naďalej trvať na tom, že rozvod je to najlepšie riešenie. Nie, ak som chcela aj naďalej predstierať, že sa nič nezmenilo, hoci sa toho zmenilo mnoho. Ian už nie je len nereálna bytosť zo snov.
Pocítila som jeho ruku na mojom páse. Druhú ruku mi položil pod bradu a nadvihol mi tvár, aby mi videl do očí. Založil mi vlasy za ucho a pohladil ma po líci. Jeho tvár sa pomaly približovala k mojej.

Pri dverách som zbadala pohyb a okamžite som sa otočila. Stála tam Mima a veľavýznamne na nás pozerala. Ianova tvár bola ešte stále blízko tej mojej. Takmer som ho pobozkala. Takmer som sa neovládla. Budem si na to musieť dávať pozor. Nesmiem to dovoliť.
Mima došla k nám. Ian ma stále držal za pás a hľadel na mňa tak krásne, až som sa z toho chvela. Na chvíľu mi prebleslo mysľou, čo by sa stalo, ak by sme sa nerozviedli. Potom som však tú myšlienku uzamkla v najskrytejšej časti mysle. Ja predsa nechcem byť vydatá. Nechcem sa viazať. To je iba tým, že som ním očarená, ale rýchlo to prejde. Ian je skvelý a páči sa mi naše doťahovanie, ale žiaden vzťah nestál na ničom takom. Potriasla som hlavou. Som vydatá len deň a už mi napadajú bludy.
"Mimi, čo sa deje?" spýtala som sa a tvárila som sa, že Ianova ruka už dávno nie je na mojom páse a potom mi došlo, že v niektorých prípadoch ani sugescia nepomáha.
"Prišla Nina, Joe je s ňou na recepcii, aby vás dvoch nevidela spolu, keďže nevieme ako by mohla reagovať."
Ian sa zatváril nejako kyslo a potom sa zasmial. Mne stále behalo po rozume to jedno meno - Nina. Nina je tu. Prišla za ním. Za mojím manželom. Prišla, aby si ho vzala späť a ja jej ho nemôžem vrátiť, lebo to manželstvo nechceli anulovať.
"Vravel som jej, nech nechodí," kývol plecami Ian. Odstúpila som od neho a on zložil ruku z môjho pása.
"Čo budeme robiť teraz?" spýtala som sa manžela a smiala som sa.
"Ja neviem," pokrútil hlavou.
"Ono to nie je sranda mať v jednom hotely aj manželku aj milenku," hovorila som vážne.
"Mohli by sa stretnúť, a čo potom?" nahrávala mi Mima.
"Elena zabije Damona mimo setu a potom ukážu už len pohreb," vysvetlil nám Ian.
"Takže nakoniec budem vdova ja? Taká mladá? Ja si naozaj viem vybrať. Dúfam aspoň, že máš dosť peňazí, ktoré podedím," usmiala som sa sladko.
"A ty si sa bála, čo ti doma povedia. Prídeš ako bohatá vdova," premýšľal Ian.
"Zlatokopky si z teba začnú brať príklad," spustila smiech Mima.
"A teraz prejdime k tej časti, čo budeme robiť," navrhla som.
"To by bolo ideálne, keďže sa tu tá moja milenka môže kedykoľvek zjaviť."
"Mima, čo povieš, keby sme zmenili mesto a šli do Atlanty? Tam nás potom rozvedú a my si budeme ďalej cestovať po svojom."
"Atlanta bola takmer na vrchole rebríčka, takže ideme baliť," zasmiala sa.
"Ja prídem pozajtra," zopakoval Ian. "Potom sa s tebou spojím a dohodneme sa. A vezmem vás na natáčanie, hneď prvý deň, keď sa vrátim," prisľúbil. S Mimou sme sa na seba pozreli a usmiali sme sa. Jačať budeme až na izbe.
"Okej, tak my ideme, maj sa zatiaľ. Vidíme sa v Atlante. Myslím, že nebude vhodné, prísť sa rozlúčiť vzhľadom na okolnosti," usmiala som sa naňho.
Ian prikývol. Mima ho objala a dala mu bozk na líce. Potom sa postavila bokom a pozrela na mňa pohľadom Čiň sa, máš priestor. Prišla som k Ianovi a chcela som ho rýchle objať a zmiznúť, on si ma však k sebe nežne privinul a pobozkal ma do vlasov. Odtiahla som sa od neho, nahla sa, aby som mu dala bozk na líce, ale opäť ma prekvapil a dal mi letmý nežný bozk na pery.

"Ešte stále trváš na tom, že sa medzi vami nič nedeje?" spýtala sa Mima, len čo sme za sebou zatvorili dvere našej izby.
"Samozrejme, bola to pusa na rozlúčku," dostala som so seba.
"Uhm, pusa, vôbec tam nebolo iskrenie, chvenie, nič. Veď ste na sebe boli nalepení už keď som vošla," presviedčala ma.
"Neboli," protestovala som a začala som baliť.
"Mary, chystal sa ťa pobozkať, aj ty jeho. Keď ťa objímal bolo to skutočné. Navyše on sa nechce rozviezť," povedala víťazoslávne a hodila sa na posteľ.
"Čo to vravíš?"
"Keď sme boli na radnici, povedala som mu, že robíte chybu a on si bol toho plne vedomý," usmiala sa a povedala mi o ich krátkom rozhovore.
"To je jedno. Ja sa rozviezť chcem," trvala som na svojom. Nechcem, aby ma to bolelo. Radšej to ukončím skôr. Radšej si budem nahovárať, že je to milý vtip, ale už by mohol skončiť. "Mima, my ideme na natáčanie Denníkov," zvýskla som. Mima vyskočila z postele, objali sme sa a začali sme jačať ako zmyslov zbavené. Práve sa nám plní náš sen.

Zrazu niekto zaklopal. Otvorila som dvere a dnu vošiel Joe. Sadol si na gauč a tváril sa extra znudene. S Mimou sme si vymenili zvláštny pohľad a čakali sme, čo povie.
"Idem do Atlanty s vami. Myslel som so, že to bude super dovolenka, čo aj bola, ale prišla Nina," mykol plecami.
"Mysleli sme si, že ju máš rád," začudovane povedala Mima.
"Veď mám. Teda mal som. Ale v poslednom čase je... čudná. Iana prenasleduje všade. Nepochopila, že toto je pánska jazda a vtrepala sa sem. Idem sa baliť, letenky som už zabookoval, letíme o deviatej večer," usmial sa na nás a zmučene odišiel.

"Tak toto som fakt nečakala," sadla som si na posteľ do tureckého sedu a pozerala pred seba.
"To ani ja," prikývla Mima a sadla si oproti mne. "Ani jeden z nich mi neprišiel nadšený. A Ian vyzeral úplne, akoby mu narušila plány."
"Hej, to som si všimla. Jeho výraz bol na nezaplatenie," začali sme sa na tom smiať.
Potom mi Mima vravela, že volala s Michalom. A že sa mu nepáči, že sa spoznala s Joeym.
"Zbláznil sa? Veď medzi vami nič nie je. Mal by byť rád aj za teba, že si spoznala svoj idol. Nie každému sa to podarí."
"Veď on je rád, len má strach."
"O rok sa beriete, je to prirodzené. Možno sa bojí, že mu zdúchneš," zasmiala som sa. Mima po mne hodila vankúš. A potom ďalší a potom sme sa chvíľu ohadzovali a smiali. Nakoniec sme dobalili všetky veci, trikrát skontrolovali, či sme nič nezabudli a šli sme sa odhlásiť.

Joe nás už čakal pred hotelom. Prišiel taxi a spolu s taxikárom nakladali našu batožinu do kufra. Chvíľu na nás pozeral, či to myslíme vážne.
"Hej, sme ženy, sme dve a sme tu na tri mesiace. To ako chlap nikdy nepochopíš," vysvetlila mu Mima, on si povzdychol a pokračoval.
Stáli sme pred hotelom a ja som trocha dúfala, že Ian sa predsa len príde rozlúčiť. Batožina bola už v taxíku a Ian nikde, nasadli sme doňho. Ja s Mimou dozadu a Joe k šoférovi. Ian neprišiel. Mima na mňa hodila veľmi chápavý pohľad.
Vystúpili sme na letisku, vybrali sme si batožinu a vliekli sme sa ďalej. Zrazu mi na mobile pípla správa .
Vidíme sa o dva dni. Ian
Mima mi nakukla spoza pleca na správu a usmiala sa. Potom sme vybavili všetky letiskové formality a nastúpili do lietadla. Joe sedel medzi nami a po vzlietnutí otvoril notebook a zapol svadobné video.
Pozerala som naňho úplne zhrozene a snažila som sa nahovoriť si, že to nie je pravda. Nemohla som tam vidieť to, čo som tam videla. Mima mala pravdu, ja som naňho hľadela totálne zamilovane. Motýliky, ktoré som chytila do siete a odmietala pustiť sa vyslobodili. Vydesene som pozrela na Mimu a nevedela som, čo mám robiť. Pochopila na čo myslím.
Práve sme došli k časti, kde si hovoríme áno. Ospravedlnila som sa a šla som na WC. Asi desať minút som predychávala a potom som sa rozhodla, že kým príde Ian do Atlanty, ja tie neposlušné motýle znova pochytám, rozvediem sa a budem žiť šťastne ako doteraz. Alebo len ako do teraz. Jedno je isté, motýliky musia skončiť v sieti.


A/N: V ďalšej kapitolke sa dozvieme, čo sa (ne)stalo, v lietadle.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | E-mail | Web | 9. ledna 2012 v 21:46 | Reagovat

Ja myslím že neskončia... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama