47. kapitola: Neznášam hádky

17. ledna 2012 v 20:12 | Mary


Ian bol pár dní nesvoj. Správal sa zvláštne, vyzeral smutne a v noci nespal. Mala som z toho čudný pocit. Boli sme v dome a ležali sme pred kozubom zabalení do deky v objatí toho druhého. Alex a Paulovi sme dopriali pár chvíľ samým v byte.
"Miláčik, čo sa deje?" pohladila som ho po tvári. "Si nejaký zvláštne mĺkvy."
"Sľúbil som... Nemôžem ti to povedať," povedal zúfalo a pohľad mal plný strachu a nerozhodnosti.
"Láska desíš ma. Prosím, povedz mi, o čo ide," prosila som.

"Zlatko nevydes sa. Ide o Alex." Zadržala som dych a hrozne som sa preľakla. "Niekto jej stále volá a vyhráža sa jej. Mám pocit, že je to Torrey."
"Nie," krútila som hlavou a začali mi tiecť slzy. "Nie, ona nie. Nie. To nie. Ona je šialená. Už ich raz uniesla. Ublížila aj Nine, ktorá bola jej priateľka. Čo ak sa im niečo stane. Ian ja o nich nesmiem prísť. Čo budem robiť bez Alex?" habkala som.
"Ššš, láska, zvládneme to. Dáme na nich pozor," pevne ma objal a ja som sa skryla v jeho náručí. Nesmiem Torrey dovoliť, aby im niečo spravila.
"Musíme to povedať Paulovi. On to musí vedieť," zdvihla som hlavu a zadívala som sa mu do očí. "A takisto poprosíme o pomoc všetkých ostatných. S Alex musí stále niekto byť. Povieme Kellanovi, Channovi, chlapcom. Spýtame sa Niny na všetky Torreyne plány. Ja tú beštiu nájdem. Ona sa mojej Alex a drobčeka nedotkne."
"Dobre láska," vzal mi tvár do dlaní a zotrel mi slzy. Potom sa ku mne pomaly priblížil a pobozkal ma.
Ráno som sa prebudila v posteli. Ian ležal vedľa mňa a objímal ma. Pevne som sa k nemu pritisla. Kým je pri mne zvládnem všetko. A boj o svoju sestru a synovca vyhrám.
Zavolala som strýkovi, nech dá Alex nejakú prácu a ostatných nech posadí v zasadačke. Takisto som zavolala Channovi a Kellanovi, nech tam prídu. O pol hodiny sme nasadali do auta.

S Davidom bol Kevin dohodnutý, že Alex zdrží aspoň dve hodiny, hoci nevedel, na čo potrebujem toľko času. Vošli sme s Ianom do zasadačky, kde už sedeli všetci ostatní. Všimla som si, že Kellan a Nina sú blízko seba.
"Allie, už nám povieš, čo sa deje?" spýtal sa Kevin. Stála som pred ostatnými. Ian ma držal za ruku a ja som hľadela na Paula.
"Torrey," vydýchla som jej meno. Reakcie na seba nedali dlho čakať. Nina sa zachvela a Kellan ju okamžite objal a pobozkal do vlasov, Candie s Kat sa na seba so strachom pozreli, Mike a Joe sa zhnusene otriasli a Paul sa postavil zo stoličky, zaťal päste a pozrel na mňa.
"Čo chce tá suka?!"
"Alex," šepla som. Prišiel ku mne a objal ma. "Niečo vymyslíme."
"Čo sa stalo?" spýtal sa Matt, tak im Ian povedal o tých telefonátoch.
Potom som sa otočila na Ninu, lebo som chcela vedieť, či jej niečo nespomínala, keď s ňou ešte bola zadobre.
"Allie, ona je blázon. Nezastaví sa pred ničím. Chce Paula a zabije každého, kto jej bude stáť v ceste," hovorila rozklepane. "Musíme dávať na Alex veľký pozor. Nesmieme ju pustiť z očí."
Povedala som im o mojom pláne, aby s ňou stále niekto bol. Keď nebude môcť Paul, budem s ňou ja, alebo Ian, alebo ju zamestnajú Chann s Kellanom, alebo ju dievčatá vezmú na obed. Hocičo.
"Je ti jasné, že ťa za toto zabije," ozval sa Channing.
"Úplne. Som si toho vedomá. Ale radšej, nech sa na mňa hnevá, akoby som ju mala stratiť úplne. Nikdy nedovolím, aby sa jej Torrey dotkla. Teraz, keď čaká bábo je taká zraniteľná. Channing, dobre vieš, že by som bez nej nevedela žiť," hlas sa mi triasol len pri pomyslení, že sa k nej Torrey priblíži. Ian si ma pritúlil a hladil ma po chrbte.

Po tajnej schôdzi sme sa všetci pustili do práce. Náš tajný plán sa začal. Kým som bola v šatni sama len s Ianom, zavolala som aj pánovi Liamovi, aby skúsil zistiť niečo o tom, kde sa tá beštia schováva. A potom sa začal náš plán. Alex nikdy nebola sama. Nikdy. Ani na minútu. Zamestnávala som ju prípravou Ianovej oslavy, takže jej to zatiaľ nebolo čudné. Čo bolo dobré, lebo Chann mal pravdu. Ak to zistí, bude z nej jedináčik.
Asi dva dni po tajnej porade sme šli s Ianom domov neskoro a zo schránky trčal list. Bolo na ňom Alexine meno. Vytlačené. Pozrela som na Iana a okamžite som ho otvorila. Vnútri bol malý papierik, na ktorom boli z novín pozliepané písmená
Nechaj ho ty suka...
Pozrela som na Iana so strachom. Ihneď ma objal.
"V pohode? Môžeme ísť dnu?" zašepkal po chvíli. Prikývla som, nasadila som úsmev a vošla do bytu. Kým sa Alex sprchovala, ukázali sme list Paulovi a potom sme ho spálili v krbe. Dávala som pozor, aby zhorel na uhoľ a Alex nezbadala ani čiarku. Keď vyšla, mali sme pripravené scrabble.
Takto to šlo pár ďalších dní. Keď som musela natáčať, poprosila som Candie a Alex, aby šli spolu do obchodu nakúpiť niečo na oslavu a samozrejme s nimi šiel aj Steven, ktorý sa od Candie odmietal pohnúť. Ianovi som hovorila, že ju len berú na obed. A domov nám stále chodili nejaké listy, alebo zvonil mobil. Dva dni pred oslavou sa Alex kúpala a mobil mala v obývačke pri nás. Zrazu jej začal zvoniť. Neznáme číslo. Zodvihla som.
"Ty suka, nemyslí si, že nám prejdeš cez rozum. Neopováž sa im niečo spraviť, lebo prisahám, že ťa zabijem."
"Snívaj ďalej miláčik, vezmem ti ich. On je môj," zložila. Kým prišla Alex, akékoľvek záznamy o nejakom telefonáte boli vymazané a my sme spokojne pozerali telku. Paul sedel na gauči a držal jej miesto pri ňom a ja som sedela Ianovi na kolenách v kresle. Mohli sme ísť na druhý gauč, ale chcela som byť pri ňom, čo najbližšie.

Deň pre Ianovou oslavou som bola mierne na nervy. Pozvala som všetkých, o ktorých som vedela, že ich tam chcel mať. S Alex sme vyzdobili celý byt a Iana som presvedčila, aby sme šli na noc k nemu. Len čo sme prekročili prah dverí, Ian ma pritlačil na stenu a vrhol sa na moje pery. Naše oblečenie tvorilo cestičku od vchodových dverí až na poschodie do spálne.
Ráno som vstala skôr ako on a šla som mu spraviť slávnostné raňajky. Obliekla som si jeho košeľu, pozbierala všetky ostatné rozhádzané veci a pustila som sa do prípravy. Prešla som cez dvere spálne s podnosom v rukách akurát, keď otvoril oči. Priniesla som mu ich až do postele a sadla som si k nemu.
"Všetko najlepšie láska," naklonila som sa k nemu a pobozkala som ho. "Niečo pre teba mám," postavila som sa a šla som po svoju kabelku.
"Zlato, ja som ti vravel, že nič nepotrebujem."
"Somerer," pozrela som naňho naštvane, sadla som si k nemu a z tašky som vytiahla balíček. Ian z neho strhol mašľu a obal a ostal prekvapene pozerať.
"Tak čo?" spýtala som sa ho, lebo som si nebola istá, či sa mu to páči. Bol to rámček, v ktorom boli dve fotky. Jedna z fotenia spred piatich rokov a jedna z photoshootu od Toma.
"Je to nádherné, na oboch som ťa miloval. Jediný rozdiel medzi nimi je, že na tom druhom si milovala už aj ty mňa," nahol sa ku mne a nežne ma pobozkal.
"Nie, jediný rozdiel je, že na tom druhom sme už spolu, lebo ja som ťa milovala už dávno," dala som mu pusu a nahla som sa po podnos, aby som ho mohla nakŕmiť. Ian potom položil podnos vedľa na stolík a chytil ma za pás. Prešibane sa zasmial a prevalil sa na mňa. Pohladila som ho po tvári a hľadela som mu do očí. Ianove pery sa blížili k mojim, keď nám zrazu zazvonil mobil. Teda Ianovi. Nahla som sa poň a zodvihla som.
"Alex? Jasné, dám ti ho," povedala som do telefónu a usmievala som sa, lebo to bolo vpred dohodnuté.
"Tvoja obľúbená tehotná švagrinka," podala som ho Ianovi a vyšmykla som sa spod neho.
"Alex? Dnes? Večera? Jasné budeme doma o piatej," posadil sa na posteli.
"Čo je láska?" spýtala som sa ho, pristúpila som k nemu a položila som mu ruky na ramená.
"Alex chce, osláviť narodeniny aspoň vo štvorici, takže ideme domov," objal ma okolo pása, pobozkal na brucho a oprel si o mňa hlavu.
Ešte chvíľu sme leňošili v posteli a potom sme sa začali chystať na oslavu vo štvorici, z ktorej bude oslava so štyridsiatimi ľuďmi. Obliekala som sa sama v kúpeľni, lebo som sa navliekala do nočnej bielizne, ktorú mi v obchode nanútili Candie s Alex. Malo to byť posledné prekvapenie. Potom sme nasadli do auta a šli sme. Ian si cestou v aute popiskoval. Pozerala som naňho spýtavo.
"Zlatko? Čo ti je tak veselo?" Ian neodpovedal. Zastavil na červenej, pozrel na mňa, nahol sa ku mne a perami sa otrel o moje ucho.
"Večer budeš moja," zašepkal a mnou prebehol mráz.

Keď sme vošli dovnútra, Ian ostal prekvapene stáť. Držala som ho za ruku a usmievala som sa, zatiaľ, čo on neschopný slova počúval zborové Happy Birthday.
Všetci mu prišli zablahoželať. Ian bol dojatý zo všetkých darov a z každého, kto prišiel mal radosť. Potom došiel rad na mňa. vzala som do ruky obálku, ktorú som mala prichystanú a podala som mu ju. Ian na mňa prekvapene pozrel. A keď ju otvoril rozbehol sa ku mne, schytil ma do náručia a zatočil mnou.
"My vážne skočíme padákom?" spýtal sa ma.
"Uhm. Teda ak nechceš skákať s niekým iným," usmiala som sa naňho.
"Alyson," pozrel na mňa prísne. "Si jediný človek, s ktorým som ochotný skákať."
Ľudia sa bavili, nálada bola skvelá a jedlo sa rýchlo míňalo. Šla som do kuchyne po ďalšie chlebíčky a keď som otvorila dvere, zbadala som tam Kellana s Ninou ako sa bozkávajú. Obaja na mňa vystrašene pozreli.
"Pokračujte, nič som nevidela," chcela som odísť a potom som si to rozmyslela. "Ale videla," pozrela som na nich, rozbehla som sa k nim a objala som ich oboch. Mala som radosť. S Alex sme sa v poslednom čase zblížili aj s Ninou. Bola milá a vtipná. A vždy vedela, kde majú pekné detské vecičky.
Oslava trvala do noci a keď odišli poslední hostia, boli sme všetci unavení. Paul Alex vzal na ruky a rovno ju uložil do postele. Zaželal nám dobrú noc a zavrel za nimi dvere. Pozrela som na Iana, chytila som ho za ruku a ťahala som ho do spálne.
"Je čas na posledný darček," zašepkala som, keď zatvoril dvere.
"Veď už si mi dala dve."
"Trojka je magické číslo a keď už máš tridsaťtri..." pohladila som ho po tvári, odstúpila som od neho a rozzipsovala som si šaty, ktoré som nechala voľne spadnúť na zem. Ian na mňa roztúžene pozrel a pomalými krokmi sa približoval. Pobozkal ma na pery a potom mi odhrnul vlasy z krku. Plynule prešiel bozkami až na ramená a opatrne sťahoval ramienka. Rozopínala som mu košeľu, kým on rozväzoval šnúrky na korzete. Keď sa mu to podarilo, víťazoslávne sa usmial a dvihol ma na ruky a položil na posteľ.

Pár dní po Ianových narodeninách, sme sa zdržali dlhšie v práci, lebo sa nám nevydarili nejaké scény. Keď sme s Ianom vošli do bytu, Paul spal na gauči, zabrnkala som mu po nose a on sa strhol.
"Kde mám sestričku a synovca?" spýtala som sa ho.
"Tu vedľa," odvetil a potom sa na mňa v panike pozrel. "Kde je Alex?"
"Paul, my sme teraz prišli," povedala som, ale som bola preľaknutá. Ian už prehľadával izby a nikde ju nenašiel.
Okamžite som zobrala mobil a začala volať všetkým, s ktorými mohla byť. No po desiatom mene som už bola zúfalá. Čo keď sa Alex šla prejsť a Torrey ich našla. Čo keď zaklopala na dvere a Alex jej otvorila lebo si myslela, že je to Kellan. Bola som v takej panike, ako ešte nikdy v živote. Ruky sa mi triasli ako pri abstinenčnom príznaku, ťažko sa mi dýchalo a po pätnástom telefonáte som si kľakla na zem a začala som plakať. Ian položil zoznam, na ktorom škrtal mená a pribehol ku mne.
"Láska, možno je len na prechádzke," tíšil ma. Nedokázala som ani rozprávať, tak som vzlykala. Potom som zbadala Paula s hlavou v dlaniach a plyšákom, ktorého kúpil malému v ruke, zotrela som si slzy, vzala som mobil a volala som ďalej.
Bola som už pri neviem koľkom mene a bolo mi to jedno. Moja sestra aj drobec sú v poriadku a ja ich nájdem. Nevšimla som si, že niekto vošiel dnu. Uvedomila som si to, až keď som počula dvojnásobný prekvapený nádych.
,,Ahoj Ryan...." začala som, ale potom si ju všimla.
,,Už nič je späť. Ďakujem." Položila som a pozrela som na ňu nazlostene. Skoro ma tu trafil šľak od strachu a ona príde s Kellanom z nákupu. Bože, tak mi odľahlo, že sa jej nič nestalo, chcela som sa k nej rozbehnúť, objať ju a rozplakať sa, ale Paul ma predbehol.
,,Si v poriadku?" spýtal sa Paul.
,,Hej." Vydýchla som si. To bolo to jediné, čo ma zaujímalo.
,,Už mi to neurob. Skoro som sa zbláznil."
,,Som ok, išla som len na vzduch a trošku nakúpiť."
,,SAMA!!! Ide tu o to, že si išla sama. Dočerta Alex, nebuď taká nedbanlivá, keď vieš, že sa ti niekto vyhráža," vybuchla som, lebo to povedala takým ľahostajným tónom, až ma zamrazilo.
,,Prosím?" pozrela sa na Iana.
,,Alex nemohol som. Musia o tom vedieť. Záleží nám na Vás."
,,Zradil si ma švagrík. Tak ti ďakujem," otočila sa, ale zadržala som ju.
,,No počkaj, moment, snáď to nechceš hodiť naňho."
,,Nie? A na koho?"
,,Ian nič neurobil."
,,Jasné on nikdy za nič nemôže. Vždy je to moja alebo Paulova chyba, že?"
,,Tak sa pozri, kto to spôsobil," skoro nás tu všetkých troch porazilo od strachu a Alex sa tvári, akoby sa nič nestalo.
,,Urobila by si to isté, keby si bola na mojom mieste."
,,Ako to vieš."
,,Lebo ťa poznám. Ty si chodíš po vonku ako sa ti zachce. Nakupuješ o život. Mňa k ničomu nechcete pustiť, lebo máte dokonalú výhovorku, že som tehotná. Z domu vyjsť nemôžem, lebo údajne mi chce niekto niečo urobiť. A čo mám robiť sedieť na zadku a civieť na stenu? Ty sama dobre, vieš aká som potrebujem žiť. Byť s ľuďmi."
,,Chceme len tvoje dobro. Bojíme sa o teba," nepáčilo sa mi smerovanie nášho rozhovoru. Bola som ešte vyklepaná z predchádzajúcich dvoch hodín strachu, ktoré boli najhoršie v mojom živote a Alex už bola nahnevaná. Chcela som ju upokojiť, ale nabrala paru.
,,Preto ma strážite? Myslíte, že som si nevšimla ako si šepkáte? Ako sa vždy okolo mňa niekto motá a dáva na mňa pozor? Zabáva ma úlohami ako čítanie a komenty scénarov, sledovanie filmov a dlhé rozhovory? Už toho mám dosť a nikto mi nebude hovoriť, čo mám robiť. Ak po mne aj niekto ide je to môj problém. Ty si užívaj svoj život do môjho sa nepleť." Povedala a tresla dverami.
Ostala som stáť v strede izby ako socha. Nedokázala som vstrebať slová, ktoré mi povedala. Nedokázala som pochopiť ich význam. Nemohli byť pravdivé. Ona mi nemohla povedať posledné dve vety.
"Ona ma už nechce," zašepkal som zlomene. "Už ma pri sebe nechce. Moja Alex ma už neľúbi," šepkala som so slzami v očiach. Paul s Ianom ku mne pristúpili bližšie a v tom som začula vzlyky z jej izby a moje srdce puklo na dvoje.
"Paul, choď za ňou. Potrebuje ťa. Ja ju chápem. To bude fajn, len buď s ňou."
Len čo sa za ním zavreli dvere izby, vzala som si kabelku a vyšla som von. Šla som k autu. Ian ma dobehol, posadil sa na miesto šoféra a riadil on. Pozerala som von oknom a slzy mi stekali dolu tvárou. Po chvíli ma Ian chytil za ruku a pevne ju chytil. Keď sme prišli pred dom, Ian si odopol pás, odopol aj môj a posadil si ma na kolená.
Objala som ho okolo krku a rozplakala som sa úplne. Hladil ma po chrbte, bozkával do vlasov a nič nevravel. Slzami som mu zmáčala celú košeľu. Asi po pol hodine som zdvihla tvár.
"Mali by sme sa ísť pripraviť na tú večeru," zašepkala som. Ian prikývol, zotrel mi slzy a vystúpili sme.
Doma som si dala sprchu a potom som si vybrala šaty. Snažila som sa ich rozzipsovať, ale triasli sa mi ruky. Ian pristúpil ku mne a vzal mi ich z rúk. Pozrela som naňho.
"Ešte nikdy sme sa takto nepohádali. Je to moja vina. Vedela som, že to takto dopadne, ale keď ja sa o nich tak veľmi bojím."
"Láska, to bude dobré, počkáme ich pred domom a porozprávate sa," pohladil ma po tvári, pomohol mi obliecť sa, lepšie povedané, obliekol ma a potom sme vyrazili.

Pred domom našich som sa prechádzala hore dole popri aute. Bála som sa, že sa na mňa Alex ešte hnevá. Ian ma zachytil za pás, zdvihol ma a posadil na kapotu.
"Miláčik, neboj sa. Alex sa už nehnevá. Vy dve sa neviete hádať."
"Nie? A toto čo bolo? Priateľské posedenie na tenise?" spýtala som sa a Ian sa zasmial.
"Nestresuj sa, miláčik, pozri už idú."
Keď vystúpili a ja som ju zbadala, pozrela som v panike na Iana a potom som sa rozbehla k Alex. Potrebovala som ju objať. Keď som videla, že mi beží naproti, vedela som, že je to v poriadku.
,,Allie prepáč mi to prosím. Bola som nahnevaná a nemyslela som to vážne," ospravedlňovala sa, hoci som sa mala ospravedlniť ja.
,,To je v poriadku Alex, chápem ťa. Ale už to nikdy nerobme. Nemôžem sa s tebou hádať. To ty mne prepáč," hlúpe slzy, vďaka bohu za vodeodolný make-up. Objímala som ju a vedela som, že už ju nepustím. Ruka v ruke sme podišli k našim chlapom, ktorí sa usmievali.
,,Prepáč mi švagrík," vkĺzla mu do náručia.
,,A čo?" žmurkol.

S Alex sme sa vnútri vybrali k našim. Ian šiel k Edne a Paul k svojím rodičom. Alex sa otca pýtala, kto sú a keď sa vybrali k nám, tak som sa pobrala k Ianovej mame. Pýtala sa, čo už máme pripravené na svadbu a mne vtedy došlo, že ešte nič. S panikou v očiach som na ňu pozrela.
"To nič srdiečko, to stihneme," usmiala sa na mňa a šli sme všetci k stolu.
Pozorovala som Alex ako si sadla s Paulovou mamou a bola som šťastná, že im to tak vyšlo. Všetko by bolo skvelé, keby som to počas večere opäť nepokazila.
"Alex," ozvala som sa. "Keď už nechceš, aby sme ťa strážili my, tak poprosíme ocka, aby ti dal ochrankárov, predsa len sú to profesionáli."
Otcovi sa tá myšlienka páčila a Alex vyzerala, že mi vrazí. Hneď som vedela, že je zle. Ospravedlnila sa s tým, že musí na WC. Okamžite som vstala a šla som za ňou. Zbadala som ju v suteréne, kde máme posilňovňu, ako si naťahuje boxerské rukavice a skoro ma kleplo. Moja tehotná sestrička ide boxovať. Vykríkla som a do minúty boli dole všetci. Paul skočil pred Alex a zachytil mech, do ktorého stihla buchnúť. Ian sa ma snažil prebrať z tranzu, zatiaľ, čo ja som si nadávala do kráv.
Všetci sme odišli hore a ja som zaliezla rovno do kuchyne. Vybrala som si vanilkovú zmrzlinu, vzala som si lyžičku a začala som jesť. Asi o minútu prišla Alex.
"Alex, ja viem, že som krava, prosím prepáč, ale nabudúce, keď ťa naštvem, tak vraz do mňa, nie tehotná do boxerského mecha."
Alex prišla ku mne a objala ma.
"Dobre vieš, že to by som nikdy neurobila. Ja som bola naštvaná na otca, že ten tvoj debilný nápad podporil. U teba som si na prehnaný strach už zvykla."
"No díky, ešte zo mňa sprav hysterku."
"Allie, ja viem, že nie si hysterka, ale nemusíš sa toľko strachovať," vzala si lyžičku a pustila sa do zmrzliny so mnou.
"Alex, ja ti sľubuje, že len čo tá šialená oná skončí v base, tak sa prestanem báť."
"Fajn, tak by sme mali vymyslieť plán, ako ju nalákať. Paulovi sa to nepáči, ale iná možnosť nie je."
"Ani mne. Nechcem, aby si bola návnada. Ale inú možnosť nemáme. Len mi musíš sľúbiť, že budeš opatrná a ja ti sľúbim, že vás dvoch ochránim, nech sa deje čokoľvek."
"Ach, Allie," objala ma a potom na mňa pozrela. "A kedy začneme vybavovať svadbu?"
"No myslím, že budúci týždeň by sme mohli ísť obzrieť nejaké sály."
"Dohodnuté," usmiala sa na mňa a ja som vedela, že je po problémoch.

Alex s Paulom ostávali u našich a my s Ianom sme šli k nemu. na druhý deň sme sedeli u nás a premýšľali o Vianociach. Chceli sme byť spolu. Nechcela som byť ani bez Iana, ani bez Alex a Paula. A naše rodiny nechceli byť bez nás. Takže Alex prišla s jediným riešením, ktoré napokon fungovalo. Paulova rodina, Ianova rodina a naša rodina. U nás. A boli to tie najkrajšie Vianoce.

Ďalšie dva mesiace sme vybavovali veci ohľadne svadby. Mali sme už kostol, sálu a práve sme riešili zoznam hostí. Bol koniec februára, Alex rástla a my všetci sme očakávali narodenie drobčeka, ktorého 3D fotku som mala v mobile, v peňaženke, v aute, v šatni, doma v byte, doma v dome, v albume, u našich, v Kevinovej pracovni... proste všade, kde sa dalo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 NiNi- aff NiNi- aff | 17. ledna 2012 v 20:38 | Reagovat

som zvedavá na drobca a na svadbuuuu :D

2 Damonika Damonika | E-mail | Web | 17. ledna 2012 v 21:07 | Reagovat

Júúj chcem tú svadbúúú :D

3 Mirka Mirka | 18. ledna 2012 v 14:48 | Reagovat

svadba,svadba,svadba.... :-D  :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama