45. kapitola: Jediná správna možnosť

14. ledna 2012 v 21:05 | Mary


,,Páni takže spoznáš jeho rodinu?" spýtala sa Alex.
,,Nie je to priskoro? Mám z toho strach," šepla som. Spoznať jeho mamu je príliš významný krok.
,,Nie podľa mňa je správne, že to chce urobiť. Naši ho poznajú a už teraz ho berú ako člena rodiny. Načo to odkladať. Aj tak vieš, že patríte k sebe." Usmievala sa.
,,To áno ale..."
,,NIE žiadne ale ALYSON THOMPSON."


Plynule sme prešli na tému Nina a pokračovali by sme ako vždy celým svetom, ale prišiel nám nábytok do izbičky. Nanosili ho do prázdnej izby a rozlúčili sa. S Alex sme ešte chvíľu čakali na chlapcov, ale nakoniec som vzala šraubovák a s Alex sme sa do toho pustili.
Strašne sa mi to páčilo. Pripadala som si sebestačne. Postieľku sme zmontovali okamžite, ale skrinka s pultom nám trvala troška dlhšie. Ten návod vyzeral hrozne, tak sme ho napokon nechali tak a postavili to po svojom. A fungovalo to. Alex práve študovala ďalší návod k skrini na oblečenie, keď do vnútra prišli chlapci.
"Mohol som si myslieť," pokrútil hlavou Paul a okamžite vzal Alex z ruky všetko, čo držala. Paul sa navrhol, že mi ostane pomáhať, pretože ja som sa nemienila vzdať skladania nábytku a Ian s Alex sa vybrali variť večeru.
"S tým šraubovákom vyzeráš strašne sexi," pošepkal mi Ian, keď odchádzal z izby. Pobozkala som ho a venovala som sa skladaniu.
S Paulom sme sa strašne nasmiali. On mi čítal návod a ja som skrutkovala. Všetko doťahoval on, lebo je samozrejme silnejší, ale trápila som sa s tým a fučala som, kým som vládala. Paul sa rehotal a doťahoval to jednou rukou, za čo som sa naňho mračila.
"Ešte, že hojdacie kreslo doručili postavené," zasmiala som sa a zvalila som sa doň, keď sme skončili. Paul si sadol na zem predo mňa a oprel sa o stenu.
"Kedy budeme maľovať? A prečo sme najprv stavali nábytok?"
"Nepozeraj tak na mňa braček. Farba nebola na sklade a objednala som takú, ktorá rýchlo schne a nerobí bodrel, takže sa nič nezašpiní," vysvetlila som mu.
"Ja len, že si tak trocha blond," zasmial sa.
"To poviem Alex, neznáša, keď nás niekto považuje za blondíny," vyhrážala som sa žalovaním.
"Veď ste. A ste inteligentné a krásne," zachraňoval situáciu, lebo som mu hrozila kladivom.
Dovnútra vošli Alex s Ianom. Skočila som mu do náručia, obmotala som mu nohy okolo pása a hrdila som sa svojim veľdielom. Ian sa usmieval a chválil ma. Pri ňom som mohla byť sama sebou. Miestami infantilná, miestami vážna, mohla som sa nadchýnať maličkosťami, jačať, výskať, plakať. Vždy tu bol pre mňa.
"Večera je na stole, takže hladoši poďte sa umyť..."
Ian obsadil našu kúpeľňu a odmietal ma do nej pustiť, tak som musela ísť do hosťovskej do kúpeľne. Alex mi nanútila obliecť sa slušne, lebo dnes oslavujeme. Veď aj máme čo, oni dvaja sú konečne spolu a mne s Ianom je dobre.
Do obývačky sme vošli naraz. Ian sa na mňa usmial, pristúpil ku mne, pohladil ma po tvári a krásne ma pobozkal. Podlamovali sa mi kolená. Vyzeral neskutočne. Mal čierne rifle a bielu košeľu. Dva horné gombíky mal rozopnuté a ja som sa rozplývala.
Ian ma chytil za ruku a vošli sme do kuchyne. Ostala som zarazene stáť. Bolo prestreté pre dvoch, na stole horeli sviečky a všetko bolo zladené do fialova. Pozrela som naňho a nevedela som, čo sa chcem vlastne opýtať. Ian sa nervózne usmial a posadili sme sa. Vyzeral mierne nervózne a to sa mu nestávalo. To sa mu nikdy nestalo. Bola som naozaj zvedavá, čo sa deje.
"Ian, kde sú Alex s Paulom?"
"Šli k nemu," odvetil a nabral nám jedlo. Počas večere sme sa rozprávali o bežných veciach a potom sa na mňa Ian vážne pozrel.
"Bol som za tvojimi rodičmi," oznámil mi. Trocha som sa preľakla.
"Prečo? Stalo sa niečo?"
"Nie, ale dúfam, že sa stane," povedal, postavil sa zo stoličky a kľakol si predo mňa. Pozerala som naňho a premýšľala som, kedy som počas večere zaspala. To čo sa deje, nemôže byť skutočné. Paul mal pravdu. Ja som asi na hubičkách. Ian kľačal na pravom kolene, nadýchol sa a zahľadel sa mi do očí.
"Alyson Thompson, už pred piatimi rokmi som vedel, že jediný život, ktorý chcem žiť, je život s tebou. Medzi nami sa stalo mnoho vecí. Od nenávisti, opovrhovania, podpichovania, provokovania, zvádzania, až k láske, porozumeniu, vernosti... Zvládli sme hádky, narodeniny, nehody, oslavy, prácu... Nedokázali sme sa vyrovnať jedine s odlúčením, lebo život bez toho druhého nie je životom. Prežili sme všetko možné a jediné, čo nám zostáva, je ostať spolu. Preto sa ťa pýtam, preukážeš mi tú česť a staneš sa mojou ženou?" z riflí vytiahol krabičku s najkrajším prsteňom, aký som kedy videla a čakal. Vedela som, že existuje len jediná správna odpoveď. Ako povedal, život bez neho nie je životom.
"Ian, naozaj si ma chceš zobrať?" musela som sa spýtať znova. "Napriek tomu, aká som bláznivá..."
"Práve preto, aká si. Milujem spôsob, akým si prečesávaš vlasy. Milujem tvoje spontánne prejavy šťastia. Milujem, že sa tešíš z maličkostí. Milujem spôsob, akým si hryzieš pery."
"Ak ti odpoviem, bude to navždy," šepla som.
"Chcem, aby to bolo navždy," šepol Ian.
"Aj ja chcem, aby to bolo navždy. Áno chcem sa za teba vydať." Ian vzal moju ruku do svojej dlane a navliekol mi prsteň. Úsmev, ktorým sa usmial a pohľad, ktorým sa pozrel si zapamätám navždy. Potom ma objal a pobozkal. Vášnivo a nespútane.
"Milujem ťa, moja Allie."
"Je viem. Aj ja ťa milujem."

Stáli sme v kuchyni a bozkávali sme sa. Dlho. Mala som pocit, že prešli hodiny. Držal ma v náručí a neodtrhol sa od mojich pier. Začala som cúvať smerom k spálni. Keď sme prešli cez dvere, Ian sa odtiahol a pohladil ma po tvári.
"Daj mi chvíľku," zmizol v kúpeľni. Pozrela som sa na prsteň a usmiala som sa. Ian vyšiel von, chytil ma do náručia a preniesol ma do kúpeľne. Všade boli sviečky, vaňa bola napustená a plná peny. Pristúpila som k Ianovi a rozopínala som mu košeľu. Rukami som blúdila po jeho nahej hrudi a perami som skúmala jeho krk. Ian mi uvoľnil zips na šatách a zhodil ich na zem. Vliezli sme do vane a nechali sme doznieť naše pocity.

Opierala som sa chrbtom o Iana a dopúšťala som teplú vodu. On ma perami šteklil na krku a masíroval mi ramená. Pohodlne som sa uvelebila v jeho náručí a nechala som sa objať.
"Kedy sa vezmeme?" spýtal sa ma a pobozkal ma do vlasov.
"Myslím, že tak rok a pol mi na prípravu bude stačiť."
"Rok a pol?" zhrozil sa. "Ja si ťa chcem vziať hneď. Najlepšie o tri mesiace."
"Nie, tak skoro nepripravím nič," pozrela som naňho vydesene.
"Zlatko, aj keby sme sa brali na záhrade, bude mi to jedno," prešiel mi prstom po perách.
"Ale ja chcem šaty a kyticu a družičku a priateľov a tortu..."
"Ako dlho?" spýtal sa.
"Vravela som. Rok a pol."
"V žiadnom prípade. Tri mesiace."
"Rok."
"Pol roka."
"Budúci september. To je desať mesiacov. Chcem sa vydávať v septembri. Počas Babieho leta," hodila som po ňom šteňací pohľad.
"Fajn, budúci september. Tri týždne po tvojich narodeninách," usmiala som sa naňho šťastne. Objala som ho okolo krku a pobozkala som ho.
"Allie," zašepkal zastretým hlasom a ja som zatvorila oči. Ian vzal uterák, oboch nás osušil a preniesol ma do postele.
Zaspávala som na jeho hrudi, ale bolo to iné, ako doteraz. Premietala som si celý večer. Jeho pohľad. Úsmev. Prosbu v jeho očiach. A napokon šťastie. Pravé, nefalšované šťastie. Pobozkala som ho na hrudi a zaspala som.

"ÁÁÁÁNOOOO, nesklamala si ma," začula som Alex a okamžite ma vystrelo. Ian si tiež sadol a obaja sme pozerali na Alex, ktorá pred nami poskakovala a pozerala na moju ruku. Nechápala som, čo sa deje a prečo sa usmieva. A potom mi to došlo. Som zasnúbená. Alex k nám okamžite skočila a oboch nás objímala a blahoželala. Vyhŕkli mi slzy a Alex tiež. Ian sa na nás smial a do toho sa znova otvorili dvere. Paul k nám dobehol a zasmial sa.
,,Prepáčte takáto je od včera. Mal som čo robiť, aby sa nevykradla uprostred noci."
"Alex, čo keby sme s tvojou sestrou nespali?" spýtal sa Ian. Alex naňho pozrela odfrkla si a ukázala na brucho.
"Čo myslíš, ako som prišla k tomuto?" smiech som tlmila vankúšom. Paul sa tváril, že kašle, aby to nevyzeralo na absolútny výbuch.
"Vyhrala si, s tehotnými ženami sa už nenaťahujem," zdvihol ruky Ian a vzdal sa po prvom neúspechu.
"Počkaj, keď príde bocian aj k vám," zasmial sa Paul.
"Myslím, že sme si ujasnili, že bocian to nebol," povedala Alex a ja som opäť vybuchla do hurónskeho rehotu.

Alex s Paulom nás nechali obliecť sa a šli do kuchyne. Šla som k skrini a navliekla som na seba nejaké šaty. Ian sa postavil za mňa a pritiahol si ma za pás k sebe.
"Toto mi nerob, vyzeráš v tom strašne zmyselne," pobozkal ma na krk a mnou prebehol elektrizujúci pocit.
"Somerer, musíme do práce," zašepkala som. Ian ma prudko otočil, pritlačil na stenu a vrhol sa na moje pery.
"Ja ti neviem odolať."

Prišli sme do kuchyne, kde nás čakali raňajky a Alex s Paulom, ktorí sa na nás culili. Najedli sme sa a šli sme do práce. Alex s Paulom šli na prehliadku k lekárovi. Mňa Kevo nechcel pustiť, lebo už uvoľnil Paula.
V práci sme sa usmievali na všetkých, ale nechceli sme nikomu nič hovoriť, kým neprídu Alex s Paulom, aby sme to oslávili spolu. Práve som dotočila scény s Joeym. Na konci sme sa už rehotali. Joe robil rôzne grimasy, čím ma rozptyľoval, lebo som sa smiala. A nakoniec sa zakoktal pri replike, takže som zašla za kameru, aby som sa vydýchala a na set práve vošli vysmiati rodičia.
"Tak ako sa má moja Bambuľka?" pribehla som k Alex a objala som ju.
"No, vieš, ako by som..." začala Alex a ja som zbledla. Čo sa mojej malinkej neterke stalo?
"Alex, čo sa deje, niečo nie je v poriadku? Wesley, prečo si ju doviedol sem, keď nie sú v poriadku?" Paul ustúpil a Alex sa na mňa pozrela.
"Nič sa nestalo. Nie je to Bambuľka, ale Ňuňu," usmiala sa Alex a vyzerala akoby čakala na ortieľ.
"Aha, tak Ňuňu," šepla som. Potom som spravila pár krokov vzad a zobrala som do ruky mobil. Všetci na mňa pozerali a čakali.
"Dobrý deň. Tu Alyson Thompson. Myslím, že budeme potrebovať tú nebeskú modrú o ktorej som vám minule vravela... Jasné, to by bolo ideálne," zložila som a prišla som k Alex. Pevne som ju objala a potom som sa sklonila k jej brušku.
"Ty si ale prefíkaný, miláčik. Ja som si celý čas myslela, že budeš Bambuľka," rozprávala som sa s drobčekom.
"Ty sa nehneváš?" spýtala sa Alex. "Nechcela si Bambuľku?"
"Nie, zlatko, nehnevám. Bambuľku som chcela, lebo to mala byť tvoja dcéra. Milovala som ju, lebo to bola dcéra mojej sestričky. Svojho synovca budem milovať rovnako. Bude to tvoj syn. Na ničom inom nezáleží, len nech je zdravý," pohladila som ju po brušku a opäť som sa začala rozprávať s maličkým. "Ty budeš veľký frajer, keď ťa budem obliekať ja, srdiečko. Nakúpime ti veľa vestičiek a rifličiek a budeme loziť po stromoch a postavíme ti domček na strome a budeme sa voziť na autách..."
"Allie, ešte sa nenarodil a ty mu už staviaš dom na strome?" zasmial sa Paul.
"Len mu hovorím, čo všetko spolu podnikneme. Vidíš, páči sa mu to, práve kopol. Neboj, slniečko, aj futbal budeme hrať," usmiala som sa.
"Ian, braček, fakt by si jej mal znížiť dávky," usmial sa Paul a objal Alex. Vyplazila som naňho jazyk a šla som k Ianovi. Medzičasom došiel Kellan, ktorý sa zo synovca tiež tešil. Chcel s ním skúsiť zoskok padákom. Paul si uvedomil, že som tá normálnejšia.
Po mne šli rodičom blahoželať všetci ostatní. Candice už plánovala ďalšiu oslavu. Alex sa na ňu pozrela a žmurkla na Iana.
"Budeš musieť zorganizovať veľkú oslavu. Myslím, že ešte neviete to druhé prekvapenie."
"Aké druhé?" spýtal sa Steven a objal Candie. Alex s Paulom pozreli na nás a po nich všetci ostatní.
"Iba také maličké," zasmiala som sa. "Len vám chceme povedať, aby ste si nerobili plány na budúci september."
"Prečo?" spýtal sa Mike.
"Lebo táto úžasná žena mi vtedy povie svoje definitívne áno," pobozkal ma na krk.
"Vy sa budete brať?" zvýskla Kat a skočila na nás.
Zablahoželali nám všetci. Najviac ma potešila Nina. Bola milá, usmiata, rozkošná a tešila sa z nás. A hlavné bolo, že to myslela úprimne. Potom sa postavila bokom ku Kellanovi a obaja sa tvárili tak... a v tom mi to došlo. Kellan mal rande, keď Nina na jedno bežala, obaja boli šťastní, dokonca som minule mala pocit, že som ich zazrela v jednej kaviarni.
Okamžite som behala k Alex a pošepkala som jej to. Chvíľu ich pozorovala a potom prikývla. Začala som tlieskať a usmievať sa. Kevin nás už ani nenaháňal do práce, lebo aj Julie už oslavovala s nami, takže bol na nás chudáčik sám. Prišli sme k nemu.
"Strýko, čo ti je?" hodili sme po ňom smutné očká. "Neboj sa, my to zajtra doženieme," sľubovali sme mu.
"Ja nie som smutný, kvôli práci. Ale preto, lebo moje dve slniečka vyrástli. Jedno slniečko čaká bábo a druhé sa ide vydávať."
"Ach strýko, ty budeš vždy patriť k najdôležitejším mužom v našom živote," žmurkla naňho Alex.
"Vychovával si nás spolu s rodičmi. Sme ti vďačné za to, kým sme. A za naše lásky, lebo nebyť teba, nie sme tu," usmiala som sa naňho. "No tak snáď nebudeme plakať."
Aj s Alex sme ho objali a vrhli sme sa ďalej na oslavu.

Domov sme šli oddelene. Alex šla s Ianom, lebo skončil skôr a Paul jej zakázal dlho pracovať, čo dostatočne ofrflala a my dvaja sme museli natočiť spoločnú scénu. Buď teraz alebo prísť zajtra na šiestu. Radšej sme ostali. Cestou späť sme sa zastavili v obchode a nakúpili sme autíčka, autodráhy, vláčiky, kamióny a všetko chlapčenské.
Keď sme prišli domov, našli sme tam odkaz, že sú v pekárni, tak sme si v obývačke rozložili autodráhu a začali sme sa hrať. Po chvíli došiel Kellan a keď autodráhu zbadal, hodil sa k nám a začal sa s nami pretekať. Vyhrávala som o dve kolá a dnu vošli Alex s Ianom s vôňou čerstvého pečiva. Pozreli na nás a vytreštili oči.
"Allie?" spýtala sa Alex. "Čo robíš?"
"Vyhrávam," usmiala som sa na ňu a venovala sa svojmu autu. Ian sa rozrehotal, Paul pustil svoje auto a bežal objať Alex a my s Kellanom sme sa vytláčali z dráhy.

Po večeri sa hrali na autodráhe chlapci a my sme sedeli opäť v detskej izbe. Bola nádherná a upokojovala.
"Keď som ťa videla s tým ovládačom v ruke, bolo to komické. Ty a dvaja veľkí chlapi sa hráte s hračkou pre malých," smiala sa Alex.
"No vieš, nechala som sa trocha uniesť," usmiala som sa.
"Tak ako, pripravená na víkend v Louisiane? Idete hneď po práci nie?"
"Hej. Kevin nám dal poobede voľno, takže na večeru sme tam. Trocha sa klepem, keď si na to spomeniem. Ja neviem, ako bude jeho mama reagovať, keď sa stretneme. Mám strach, že nie som dosť dobrá. Predsa len Ian je odo mňa o dosť starší. Ja sa bojím."
"Zlatko, prečo by si nemala byť dosť dobrá? Milujete sa. Jeho mama sa na teba teší. Neboj sa. Bude to dobré."
"Keď ja sa bojím aj o vás. Nechcem vás tu nechať samých."
"Nebudeme sami. Máme tu predsa otecka a strýka Kellana," usmiala sa a ďalej ma povzbudzovala. Potom si po nás prišli naši chlapi a šli sme do svojich izieb.
Ian ležal na posteli a pozoroval ma. Zbalila som nám veci do jedného kufra, obliekla som si jeho tričko a ľahla som si k nemu. Objal ma, pobozkal ma do vlasov a zaspali sme.

Sedela som v lietadle a pevne som ho držala za ruku. Mohol si zo mňa strieľať, že sa bojím k nemu domov, ale neurobil to. A to bol jeden z dôvodov, pre ktoré som ho milovala. Všetko, čo sa týkalo mňa bral vážne.
Poslala som SMS Paulovi, aby vedeli, že sme došli v pohode a spýtala som sa ho na Alex a malého. Spolu s Kellanom a Channom mali jasné inštrukcie, aby mi na nich dali pozor.
Keď sme vystúpili na letisku, vzal kufor a vášnivo ma pobozkal. Pritúlil si ma k sebe a vyšli sme von, kde nás už čakal jeho brat, ktorý po nás prišiel autom. Zoznámil nás a ja som hneď vedela, že mi je sympatický. Sršal humorom a vôbec sa neostýchal, takže som sa okamžite uvoľnila a kým sme prišli k nim, bola som opäť sama sebou.
Jeho mama nás privítala, oboch nás pobozkala a potom ma so slzami v očiach objala. Boby šiel domov po svoju manželku a deti a Ian šiel vyniesť náš kufor. S jeho mamou sme si sadli na gauč a kým prišiel Ian, boli z nás kamošky. Navrhla mi, aby som jej vravela menom, blahoželala nám k svadbe a ponúkla pomoc pri všetkom, pri čom bude treba. Ďakovala mi za to, že Ian je opäť dobrý chlapec a nerobí hlúposti. Práve sme sa na tom smiali, keď zišiel dole. Pozrel na mňa a žmurkol.
Potom dorazil Boby s jeho manželkou a Robin, ich sestra. Ian sa bláznil so synovcami, ktorí boli úžasní a ťahali ma hrať sa s nimi. Keď som pozerala na Iana ako ich nosí na ramenách a šteklí a naháňa, vedela som, že bude skvelý otec. Malý Boby, mladší z nich dvoch ku mne po pol hodine prišiel a chvíľu na mňa pozeral.
"Ty si naša teta, však?" spýtal sa.
"Áno, miláčik," pohladila som ho po vláskoch.
"A kedy budeme mať bábätko na hranie?" spýtal sa ma tým nevinným detským pohľadom. Robin sa rozosmiala, my s Ianom sme na seba pozreli a Edna si vzala malého Bobyho na ruky.
"Keď sa Teta Allie a ujo Ian vezmú, tak potom budú mať bábätko," vysvetľovala mu. Chvíľu nad tým premýšľal a potom na mňa znova pozrel. Už sa neviem dočkať, kedy bude aj drobčeka všetko zaujímať.
"Pôjdem na svadbu?"
"Samozrejme."
"Dobre," povedal vážne a rozbehol sa k Ianovi. Asi o desiatej deti odkväcli, Bob ich naložil do auta a šli domov. Edna šla spať a Robin niekam von. S Ianom sme ostali v obývačke. Ruku mal prehodenú cez moje rameno a ja som sa k nemu túlila.
"Vidíš, ako dobre to dopadlo," jemne ma pobozkal.
"Tvoja rodina je úžasná. Milujem ich. Chlapci sú skvelí, tvoj brat je ešte sarkastickejší ako ty a tvoja sestra je úplne skvelá, spontánna, milá. A mamina je poklad..." nadchýnala som sa. Ian ma umlčal bozkom a bral ma na ruky. Vyšiel so mnou po schodoch a zamieril do jeho izby.
"V tvojej chlapčenskej izbe som ešte nebola," vrátila som mu slová, ktoré kedysi povedal on mne.
"Tak si to tu poriadne obzri, lebo v najbližších hodinách budeš zamestnaná niečím iným," položil ma na posteľ a ľahol si na mňa.
"Ian," vydýchla som. "Je tu tvoja mama," protestovala som.
"Budeme potichu," vyzliekol mi tričko a bozkával krk.
"Pri tebe neviem byť potichu," šepla som rozochvene. Ian sa usmial a tlmil naše stony bozkami.

Ráno som vstala skôr ako on. Pobozkala som ho na nos, dala som si rýchlu sprchu a zbehla som do kuchyne. Edna už pripravovala raňajky, tak som jej pomohla. Hovorili sme o Ianovi. O tom, aký bol keď bol malý, čo nemal rád, čo zbožňoval, čo ho rozplakalo... a ja som rozprávala o tom, aký je skvelý teraz. Bolo pre mňa až neskutočné, ako sme sa s jeho mamou zblížili za taký krátky čas. Bola to skvelá žena.
Keď sme sa naraňajkovali, Ian ma vzal do mesta, aby mi ukázal jeho obľúbené miesta. Chodili sme po uliciach, držali sme sa za ruky, bozkávali sme sa, objímali a boli sme slobodní. Nikde žiaden novinár, ktorý číhal, nikto nás nezastavoval a my sme mali toho druhého iba pre seba. Tak to šlo celý víkend. Sobotu sme mali opekačku a nedeľu sme strávili v zoo. Domov sme šli oddýchnutí a šťastní.

Alex s Paulom nás čakali na letisku. Okamžite som sa k nim rozbehla a objímala som ich. Hoci to boli len dva dni, chýbali mi. Nevedela som byť bez Alex dlho. Nikdy. A teraz už vôbec nie.
Doma sme si s Alex zaliezli do detskej izby, kým boli chalani na nákupe a ja som jej vravela o tom, ako bolo super.
"No vidíš, ty koza bláznivá. A ty si sa bála," smiala sa mi.
"No počkaj, uvidíme, aká budeš vystresovaná ty, keď ťa Paul vezme domov," zasmiala som sa a ona prehltla.
"Alex?" spýtala som sa po chvíli ticha.
"Áno zlatko?"
"Mám na teba prosbu. Chcem spraviť Ianovi oslavu narodenín a potrebujem tvoju pomoc. A samozrejme mu to nesmieš prezradiť."
"Neboj, zlatko. Som tu pre teba. A aspoň sa niečím zamestnám," žmurkla na mňa a začali sme plánovať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kulicka Kulicka | Web | 14. ledna 2012 v 21:13 | Reagovat

Dobry clanek, mrkni na muj web

2 NiNi- aff NiNi- aff | 14. ledna 2012 v 21:20 | Reagovat

áno, áno, áno!!!! <3 presne takéto krásne to malo byť <3 aaaaaaaaach <3

3 Damonika Damonika | E-mail | Web | 14. ledna 2012 v 22:05 | Reagovat

krásna kapitola :D :D :D Ian a Allie sú spolu skvelí :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama