43. kapitola: ROZLÚČKA

12. ledna 2012 v 15:20 | Mary & Euka

V minulých častiach: Zara je veľmi mocná čarodejnica. Dokáže ovládať živly, preberať energiu, hýbať predmetmi, čítať myšlienky, vkladať myšlienky a mnoho iných. Navyše má schopností upíra, takže zistila, že Peggy je tehotná. Technicky by to nebolo možné, keďže Charlotte kedysi dávno vyslovila kúzlo, ktorým zabránila upírom mať deti, ale Zara ho spätne zrušila. Takže Peggy je tehotná a do veľkej bitky ostávajú dva týždne.



Všetci v miestnosti zamrzli. Nikto sa ani nepohol, ani nedýchal. Všetci na mňa prekvapene hľadeli a nikto nechápal, o čom to hovorím. A Peggy to nedokázala vstrebať. Na začiatku. Len čo si však v duchu predstavila dieťatko, usmiala sa a energie sa zliali do seba.
"Bože môj," šepla rozrušene a automaticky sa chytila za brucho.
"Peggy, je to pravda?" opýtal sa Rick.
"Ja myslím, že hej," pozrela naňho. Rick sa usmial a objal ju.
"Budeme rodičia? Naozaj budem otcom?" pozeral na mňa a nedokázal to vstrebať. Myslím, že s myšlienkou rodičovstva sa rozlúčil, keď začal chodiť s upírkou.
"Ako si to zistila?" pýtala sa Abby prekvapene a ostatné dievčatá prikyvovali.
"Cítim z nej dve energie. Vidím dve energie. A puto. Úplne krehké, ktoré treba chrániť, no zároveň tak silné, že dokáže prekonať čokoľvek. A harmóniu. Neskutočnú harmóniu a pokoj. Zo začiatku som nevedela, čo presne to je. Vedela som len, že Pegs má výraznejšiu energiu.
Ale dnes sme sa s Damonom prechádzali a oproti nám šla žena, ktorá bola tehotná a navyše tlačila kočiar. Cítila som to puto. A pochopila som, prečo je Pegs iná. Mala by to cítiť aj Bon s Jenny a Biancou. A vy by ste mali počuť tlkot srdiečka. Taký malý šum. Nepatrný, ale je tam."
"Asi nebudeme potrebovať gynekológa," zasmiala sa Abby.
"Prestaň si robiť srandy. Nepočuješ to?"
Všetci zmĺkli a počúvali. Bolo fascinujúce, ako sa snažili identifikovať ten zvuk. Myslím, že ako prvý ho začul Elijah, ktorý sa fascinovane zahľadel na Peggy. Hneď po ňom ho začuli Mel so Simonom.
"Hej, to nie je fér, je to moje dieťa. Aj ja ho chcem počuť," ohradil sa Rick.
"Počkaj," šepla som. "Nemysli na nič."
Započúvala som sa do tlkotu srdca bábätka a premietala som ho v myšlienkach jemu, El, Jerovi, Mattovi a Lucy.
"Panebože, bábätko," prihnala sa Elena k Peggy a šťastne ju objímala.
"Budeš mať malú sestričku," usmiala sa Pegs.
"A bračeka?" spýtal sa so smiechom Jer.
"Neskôr," usmial sa Rick.

"Myslím, že toto nám trocha komplikuje situáciu," ozval sa opatrne Kaleb.
"Prečo?" spýtala sa Pegs.
"No tehotná žena bojovať nebude."
"Nie, ja budem, neopustím Zaru a Alexa a Melanie a Abby..."
"Peggy," prerušila som ju. "Ostaneš doma."
"Ani náhodou. Ja nebudem sedieť doma, kým ľudia, ktorých milujem budú bojovať o život!"
"Pegs, nehádaj sa so mnou. Ostaneš doma s Elenou, Jeremym, Mattom, Lucy a Rickom."
"Ja doma nebudem," vykríkli naraz El, Jer a Rick.
Pretočila som očami a prosebne som sa zahľadela na Damona a Stefana.
"Zlatko," usmial sa Stef na Elenu. "Bude to tak bezpečnejšie. Nebudeme mať čas dávať pozor aj na vás."
"Premeňte ma," ozval sa Rick.
"Kamarát, to nie je dobrý nápad. Nie teraz, nemusel by si sa ovládať," dohováral mu Damon.
"O to lepšie, bol by som ako jeho žoldnier."
"Nie, Rick, len by ťa skôr zabili. Nestihol by si sa ako upír pripraviť," zamietol to Josh a ja som si vydýchla.
"Tak, či tak ma budete musieť premeniť, tak prečo nie teraz?"
"Rick, proste nie," zakročil Alex.
"Ale ja nemienim opustiť svoje dieťa!"
"Veď sa ešte nenarodilo, nikoho neopustíš," ubezpečovala ho Pegs.
"Ale bude nesmrteľné. Videli sme to v Príbehu. Dieťa upíra je nesmrteľné."
"Rick, nemusíš sa premieňať. Je to ako so mnou a Damonom. S tvojim dieťaťom ťa vždy bude spájať puto. Zabezpečilo ti nesmrteľnosť bez nutnosti byť upírom. A prosím ťa dohovor svojej žene, nech ostane doma."
Peggy sa na mňa zamračila a potom prikývla. Bábätko je prvoradé. Aj tak to bude nebezpečné, keďže bude musieť chrániť štyroch ľudí a Dvojníčku.
"Dobre banda mystická, končíme. Všetci ľudia ostanú doma s Pegs, my ostatní pokračujeme podľa plánu, takže poďme do záhrady trénovať," zavelila som. Polovica vstávala s odutým výrazom, ale našťastie Pegs už nebojovala za to, aby sa mohla zúčastniť boja.
"Keď bude ich dieťa po rodičoch," šepla som Damonovi.
"Tak si užijeme veľa zábavy," zasmial sa.

Po tréningu som šla do našej izby, vzala som Charlottin grimoár a šla som do kuchyne. Rozložila som si veci na stôl a pustila som sa do prípravy elixíru. Po pár minútach sa ku mne pridala Bonnie. Nepýtala sa, aký elixír robím, ani načo, prečítala si návod, usmiala sa a začala lúhovať listy mandragory.
V myšlienkach som jej len povedala, aké množstvo budeme potrebovať a Bonnie sa okamžite prispôsobila. Pracovali sme v tichosti asi štyri hodiny. Bolo to upokojujúce. Po tom hluku, ktorý je všade okolo nás to bolo skvelé.
Na chvíľu som sa zamyslela nad tým, aké to bude zastať. Po toľkých rokoch naháňania, zisťovania, hľadania, trénovania, boja, skrývania, mučenia... Aké to bude vedieť, že je po všetkom, že už nič nehrozí. Že je koniec pretvárkam, klamstvám, bolesti. Aké to bude, keď budem vedieť, že je po všetkom?
Keď sme mali elixír hotový, Bon šla za Jeremym. Všetky páry teraz trávili spolu viac času. Akoby sa báli, že im ho neostáva veľa. Všetci sme mali strach. Aj ja som ho cítila. Ten hnusný lepkavý pocit, ktorý ma ničil. Vedela som, že ich je viac. Napriek všetkému, čo som spravila, bolo ich viac ako nás. Dávali sme do hry tak veľa. Tak veľa sme mohli stratiť...
Bola som však presvedčená, že ho zabijem. Jediné, čoho som sa bála bolo, že pár kvapiek mojej krvi stačiť nebude. Viem, že Damon bude pri mne a bojím sa, že ho odo mňa odtrhne skôr, ako bude potrebné, len aby ma zachránil. Už nech je po všetkom.

Na druhý deň sme po škole spolu s Bon, Jenny a Biancou varili protivlkolačí elixír. Na kvantá, aby boli všetci naši upíry v bezpečí. A takisto sme všetkých nútili piť železník každý deň.
Do bitky ostávali dva týždne, no u nás to vyzeralo, akoby bolo po nej. Alex s Daphne si plánovali dovolenky, výlety, prázdniny. Alex chcel ukázať Daphne všetko. Paríž, Londýn, New York. Aby videla, ako sa svet zmenil. Pozerala som naňho nahnevane, lebo to znamenalo, že budú cestovať aspoň tri roky.
Pegs s Rickom vyberali mená pre bábätko. Sedeli pritúlení pri sebe a spisovali najkrajšie chlapčenské a dievčenské mená a čítali nám ich nahlas, aby sme im pomohli. Elena s Care a Bonnie prezerali časopisy s detským nábytkom a tešili sa na vyšetrenie, keď budeme vedieť pohlavie, lebo to som určiť nevedela.
Tyler, Jer, Matt, Simon a Mike si plánovali chlapčenský výlet po Európe. Rozhodli sa, že v lete po maturite pôjdu na všetky zápasy európskych futbalových klubov a presviedčali Kaleba, aby šiel s nimi.
Freya s Biancou a Jenny plánovali týždeň módy v Paríži. Fanatičky. Presviedčali ma, aby som šla s nimi, ale ešte to mám v hlave v poriadku, tak som zdvorilo odmietla.
Josh si podal prihlášku na vysokú, aby mohol nastúpiť spolu s Lucy. Boli zamilovaní čoraz viac a ja som z nich mala nehoráznu radosť, pretože Lucy pri ňom žiarila a on konečne miloval niekoho, kto mu to opätoval.
A Abby s Elijahom plánovali svadbu. To nás všetkých trocha prekvapilo, ale ako povedal Elijah, on je zo starej školy a chce na to papier. Tešila som sa, že pôjdem za družičku a Jenny bola vo vytržení, lebo mohla plánovať a nakupovať a organizovať. Elijahovi to bolo jedno, jemu stačilo, že Abby povie áno a jej stačilo, že si bude môcť vybrať svadobné šaty.
My s Damonom sme si ako jediní nerobili plány. Nehovorili sme o bitke, nespomínali sme možné následky, nerozoberali sme nič, čo sa týkalo bitky, len na schôdzach. Vedeli sme, že by to bolo zbytočné. Užívali sme si prítomnosť. Mali sme pred sebou dva týždne a hodlali sme ich naplno využiť. Alex mi dokonca dovolil voľnejší prístup k škole, aby som mohla byť s Damonom.
Pozrela som sa naňho a pobozkala som ho. Preplietla som naše prsty a nasávala som atmosféru. Bála som sa, že to už nezažijem. Nech sa stane čokoľvek, bude potrebná dlhá doba, aby sme sa s tým vyrovnali.
"Miláčik? Deje sa niečo?" spýtal sa ma Damon opatrne.
"Nie, len som šťastná. Veľmi šťastná," pozrela som sa na svoju rodinu a vedela som, že nech sa stane čokoľvek, tento pohľad a tento pocit mi nikto nikdy nevezme.

Bol štvrtok večer. Mali sme za sebou posledný tréning. Spln vychádzal na nedeľu, takže sme sa rozhodli, že tie ďalšie dni, už nebudeme márniť sily na trénovanie, aby nám ostali na boj. Napriek tomu, že do bitky ostávali tri dni, všetci vyzerali pokojní. Verili, že vyhráme. Aj ja som verila.
Opierala som sa ramenom o Care a prezerala som nejaký časopis so šatami. Jenny sa do plánovania svadby tak pohltila, až to nebolo zdravé. Práve nás nútila prezerať asi tridsiaty siedmy časopis. Tie s výzdobou nás ešte len čakali.
"Abby, musela si tým poveriť práve Jenny?" fňukala Elena. Sedela na zemi s hlavou na mojich kolenách a vyzerala absolútne mŕtvo.
"Nemohla som jej to odoprieť, veď ju zbožňujem," usmiala sa.
"Za to nás musíš strašne neznášať," dvihla Mel hlavu zo stola a na líci mala odtlačené šaty.
"Mel, nebuď protivná. Ja len chcem Abby vystrojiť tú najkrajšiu svadbu. Po toľkom čakaní si to aj s Elijahom zaslúžia," pokrútila hlavou Jenny a kreslila v notase plány na obrad.
"Miláčik?" prerušil nás Damon. "Mali by sme ísť."
Dvihla som sa a prikývla. Vybehla som ešte hore do našej izby a zliezla som s fľašami elixíru. Podala som ho Mikovi a Tylerovi.
"Toto vypite zajtra. Spôsobí to, že sa nepremeníte na vlkov, ale budete rovnako rýchli, silní a budete môcť smrteľne poraniť upíra. Len zostanete vo svojom tele a budete rozlišovať kto je kto."
"To si kedy? Ako?" spýtal sa prekvapene Tyler.
"Charlottin grimoár. Dajte to aj chlapcom na hliadkach. V sobotu sme späť," usmiala som sa na nich, zamávala som a šla som s Damonom do auta.

Nechcela som od nich odchádzať. Teraz, keď nám možno ostáva málo času, ale potrebovala som byť s Damonom. Obaja sme si čoraz viac uvedomovali, čo sa chystám podstúpiť. Damon posledný mesiac zháňal akékoľvek informácie o inom spôsobe Klausovho zničenia, ale nič nenašiel.
Cestou sme sa nerozprávali. Po čase sme vystúpili z auta pri chatke, kde ma vzal na narodeniny. Opäť som šla k jazeru. Damon prišiel ku mne a tuho ma objal. Stáli sme tam pár hodín. Slnko už zapadlo a na hladine sa odrážal mesiac.
"Ak by som mohol, podstúpim to za teba," šepol zrazu Damon. Hlas mal zvláštny. Pozrela som sa naňho a všimla som si slzy v jeho očiach. Tuho som ho objala a pobozkala. Damon ma chytil do náručia a okamžite sme boli v chatke. Vedela som, že toto je možno náš posledný spoločný víkend. Vedel to aj on. Napriek tomu sme sa správali, akoby sme mali pred sebou ešte celý život. Damon ma nežne bozkával a hladil. Pomaly som mu rozopínala gombíky na košeli a užívala som si každý pohľad naňho. Do jeho očí. Každý jeho úsmev. Akoby to bolo naposledy.
Ležala som mu na hrudi a načúvala som tlkotu jeho srdca. Bol to jediný zvuk, ktorý by ma dokázal udržať pri živote. Jediný zvuk, vďaka ktorému som ešte žila. Technicky mu srdce dotĺklo pred stopäťdesiatimi rokmi. No pre mňa tĺklo jeho srdce stále.
"Zara?" šepol. "Len chcem, aby si vedela, že bez teba žiť nebudem," tiekli mi slzy, ktoré som sa nepokúšala zastaviť.
"Nemysli na to. Máme pred sebou večnosť, láska."
"Máš pravdu," pohladil ma po vlasoch. Pozrela som sa naňho a vtisla som mu bozk. Potom som sa mu zapozerala na tepnu na krku, spravila som ranku a začala som piť.

Ráno sme sa vybrali na člne na jazero. Bolo už chladno, ale nám to nevadilo. Damon ma zababušil do deky a celý čas ma objímal. V chatke sme potom sedeli pred krbom a pozerali sme do ohňa. Rekapitulovali sme celý náš vzťah od zoznámenia.
"Vieš, kedy som sa do teba zamiloval?"
"Nie, to ma vždy zaujímalo."
"Myslím, že keď si povedala Hej Drakula, bol som definitívne stratený. A potom som si čoraz častejšie uvedomoval, že tá hraná averzia voči tebe sa mení na silnú túžbu a postupne na niečo, čo som si ani nevedel predstaviť."
"Ja som sa do teba prvýkrát zamilovala, keď som robila výskum o Kataríne. Videla som tvoju fotku a mala som pár vízii. Nedokázala som si predstaviť, že by sa našiel niekto, kto by ťa nemiloval. A potom keď som prišla do mesta si bol tak neznesiteľný, že ma to k tebe ťahalo čoraz viac." Damon ma pobozkal na krk a ďalej sme mlčali. Opierala som sa chrbtom oňho, zababušená do deky a opäť som pozerala do ohňa.
"Damon?" ozvala som sa po chvíli ticha. "Chcem, aby si vedel, že neľutujem ani jedno svoje rozhodnutie. Dnes už viem, že všetky moje chyby, všetky kroky ma priviedli sem... k tebe. Preto ak by som musela, spravila by som ich znova a ešte s väčšou radosťou ako prvýkrát, lebo by som sa už nemusela báť a vedela by som, že to najlepšie ma ešte len čaká."
"Zara..."
"Nie, Damon. Musíš to počuť. Dnes viem, že neľutujem nič. Bol si mojim osudom."
"Nepoviem ti zbohom. Nemôžem ti povedať zbohom."
"Nehovor. Len tu buď so mnou. Len tam buď so mnou. Neopusť ma."
"Nikdy," tuho ma objímal.


A/N: ďakujem za komentáriky :)
Zajtra Zara s Damonom cestou domov zájdu po strieborné duby, aby sa dokázali ubrániť Pôvodným. A začne sa bitka. Klaus a Zara sa opäť stretnú. A v boji sa zomiera. Kto zomrie ako prvý?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 smutna smutna | Web | 12. ledna 2012 v 15:33 | Reagovat

Zjisti jestli te miluje, mrkni na muj webik !

2 Rose aff Rose aff | Web | 12. ledna 2012 v 18:16 | Reagovat

je to skvělé  :) ale musím docíst predchozí kapitoly :)

3 Damonika Damonika | E-mail | Web | 12. ledna 2012 v 18:18 | Reagovat

Smutná kapitola :/ ale teším sa na ďalšiu..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama