42. kapitola: Sophie chce otecka späť

11. ledna 2012 v 20:18 | Tina


,,Môžeš mi prosím povedať, kam to zase ideš?" smial sa mi Channing, keď som asi piaty raz vyliezala v to ráno z postele.
,,Do štúdia nerada by som zabudla jednu myšlienku." Bez váhania si ma stiahol k sebe do postele.
,,Nezabudneš ju, ver mi." Usmial sa a pobozkal ma. Oprela som sa o neho. Dívala som ako sa hrá s mojimi prstami.
,,Nemôžem za to, že ste včera s Kellanom naivne čakali na Allie." Oponovala som.
,,Stávka je stávka."

,,Aj tak som hovorila, že skôr ako dnes sa tu neukáže." Na to som definitívne vstala z postele. Dala som si sprchu a potom som sa zatvorila o troje dvere ďalej s dokonalou akustickou a izoláciou. Keby som tam jačala na smrť, nikto by to nezačul. V tej chvíli som si pomyslela, aké je to nebezpečné. Keď sa tu bude moja dcéra motať a niečo sa stane, nebudem ju počuť ako ma volá. Asi o hodinu za mnou prišiel Kellan.
,,Sme v obývačke a chystáme sa na nejaký film nechcela by si sa k nám pridať?"
,,Hneď som tam." Povedala som a ani som nezdvihla hlavu od papierov. Zamyslene som škrtla ďalší riadok v notese. Nevšimla som si ani ako sa ku mne priblížil.
,,Vieš, že vyzeráš rovnako rozkošne ako Allie keď sa mračíš?" nadhodil.
,,Nemračím sa, len sa sústredím." Odpovedala som mu.
,,Tak veľmi až sa ti obočie zrástlo?" zasmial sa a jemne do mňa štuchol.
,,To len preto, lebo mám akútny pocit, že to musím dokončiť. Som workoholik. Nedokážem dať bokom nedokončené veci." Vysvetľovala som.
,,Tak mamina predveď sa. Ukáž čo je v tebe." Povedal.
,,Teda nie doslovne na to si ešte musíme počkať." Doplnil. Posadil sa oproti mne a čakal.
Začala som hrať na gitare prvé tóny a na jeho tvári sa zjavil úsmev. Odrazu som sykla a ruka sa mi na kobylke pošmykla. Zahrala som taký falošný tón, že by to aj hluchý počul. Jednou rukou som sa dotkla brucha. Kellan bol v mihu pri mne a dotýkal sa ma.
,,Som v pohode, ale malá Sophie asi nemá rada, keď hrám na gitare." Mykla som plecom.
,,Jeeej princezná má už meno?"
,,Áno, navrhla ho Allie a mne sa páči. Netuším, kde ho vzala ale myslím, že to je krásne meno."
Vtedy sa dvere pootvorili a dnu vošla All s Ianom ruka v ruke a za nimi Channing.
,,Čo nám ušlo?" spýtala sa a spozornela. Kellan sa na mňa zvedavo pozrel a ja som prikývla.
,,Bambuľka má meno." Nadšene vykríkol.
,,Čože? A ja o tom prečo neviem?" dotknuto sa zatvárila Allie a prihnala sa ku mne.
,,Aké meno si vybrala?" spýtala sa nedočkavo.
,,Sophie." Usmiala som sa.
,,To nie je možné." Dodala dojato. Netušila som, prečo to nie je možné, ale nepýtala som sa.

Po zvyšok dňa sme boli všetci spolu. Boli sme sa prejsť vonku. Smiali sme sa, bavili. Po večeri sme sedeli ako rodina v obývačke. Allie sa od Iana nepohla ani na krok. Uvelebila sa mu v náručí a nohy si vystrela na Kellanove. Zvláštne bolo, ako títo traja dokázali spolupracovať. Ian jej neustále čosi šepkal a Kellan sa bavil s Channom. Zamyslene som pozorovala svojich blízkych. Najmä Allie s Ianom. Tak veľmi mi chýbal tento pohľad. Rada som sa na nich dívala. Boli rozkošný pár. Zbožňovala som ako na seba hľadia a dorozumievajú sa očami, ich letmé dotyky, ich úsmevy a gestá. Ian je proste pre moju sestru stvorený, tak to má byť a tak to aj bude aj keby kameň cihlu je..al. Ian sa nežne dotkol Allie a prstom jej podvihol bradu. Sotva sa jej dotkol perami, ale tú iskru som cítila aj ja. Vyzerali tak neuveriteľné, skoro ako ja a...... . Stopla som myšlienku. Nie Paul sa vyjadril jasne. No aj napriek tomu na neho občas myslím. Dobre, tak stále. Je otcom mojej dcéry, ktorá vo mne rastie. Je jeho polovicou rovnako ako mojou. Oprela som sa o Channa a dala tak najavo, že som unavená a chcem ísť spať. Vedela som, že pochopil, Cítila som jeho pery vo vlasoch. Pomohol mi vstať a viedol ma do mojej izby a postele.

Ráno, keď som sa zobudila zistila som, že som v posteli sama. Vyšla som von a našla som Kellana, ktorý sledoval zvyšky nejakého zápasu, čo si nahrával. Ian práve vyšiel z Allinej izby.
,,Bré ráno. Už je tá moja spachtoška hore?" usmiala som sa a kráčala smerom k nemu.
,,Je, ale išla do mesta," opatrne povedal.
,,Bez teba?" zháčila som sa a môj mozog začal pracovať. All by sa od neho nepohla ak by nemala niečo a lubom.
,,Hovorila niečo o nákupoch pre Sophie." Dodal.
,,Aha no tak to je jasné." Usmiala som sa pri predstave ako blúdi z jednej predajne do druhej a hľadá nové kúsky, ktoré ale malá nikdy nebude mať oblečené, pretože už teraz som mala výbavičku akoby som čakala prinajmenšom pätorčatá. Pokiaľ išlo o to Allie bola schopná nakúpiť aj nemožné.
Po výdatných raňajkách, ktoré mi pripravili moji ,,bračekovia" sme sa usadili na pohovke a rozprávali sme sa.
,,Hej chalani chcete niečo vidieť?" spýtala som sa a oni obaja okamžite pritakali. Vzala som ovládač od telky a položila si ho na bruško. Moje malé sladké bábätko akoby vedelo, čo od neho chcem a zbesilo sa začalo hmýriť a kopať. Ovládač mi na bruchu nadskakoval a všetci sme boli udivený.
,,To je úžasné." Hlesol Ian a začal to točiť na mobil, aby to mohol ukázať Allie, keď sa vráti. Mrzelo by ju keby o to prišla.
,,Ako veľmi narástla?" spýtal sa Kellan. Zvedavosť ho vyburcovala natoľko, že vzal krajčírsky meter a začal ma premeriavať. Kľačal predo mnou a zakaždým keď si to chcel presne zamerať mu malá Sophie pohybom dala najavo aby, jej dal pokoj. Smiala som sa, že ona o to nestojí. Odrazu pohyb ustal v sekunde, keď sa otvorili dvere. Dnu vošli Allie s Channom.
,,Hej dobre, že ste tu práve ste zmeškali....." nedopovedala som to, lebo môj zrak spočinul na tretej osobe. Stál tam Paul.
,,Čo to znamená?" spýtala som sa.
,,Alex, vypočuj ho prosííím." Prosíkala moja sestrička a objímala ma. Sledovala Channinga, ktorý prišiel ku mne a vzal ma za ruku.
,,Zlatko, milujem ťa. Vieš, že som ťa miloval od prvej chvíle, ale nechcem a nemôžem stáť v ceste mužovi, ktorý by pre teba išiel aj do pekla. Hoci urobil by som to tiež ak by si to potrebovala. Kvôli Bambuľke mu daj šancu. Uvidíš, že nebudeš ľutovať."
Prehltla som hrču a mlčky som prikývla. Triasla som sa ako osika. Netušila som čo mám čakať. Allie s Ianom, Kellanom a Channom zmizli v kuchyni.
Paul tam stál a mlčky na mňa hľadel. To ticho mi už začínalo vadiť.
,,Prečo si tu?" spýtala som sa.
,,Chýbala si mi. Vy obe." Skĺzol pohľadom na moje brucho. Vtedy som si uvedomila, že mám stále vhrnuté tričko, tak som si ho stiahla.
,,Kellan bol zvedavý koľko sme narástli. Snažil sa nás odmerať." Povedala som.
,,Podarilo sa?" usmial sa Paul a pri tom pohľade na neho sa mi podlomili kolená. Mal taký krásny úsmev. Bože už tak dávno som ho nevidela. Prinútila som sa nemyslieť na to.
,,Dobre hovor na rovinu. Čo tu chceš? Rozmyslel si sa alebo ako to mám chápať?" vybuchla som.
Vtedy dobehla Allie a objala ho začala ho brániť.
,,Hej, povedala som prosím. Nemáš na neho kričať iba si ho vypočuť." Napomínala ma.
,,All zvládnem to." Žmurkol na ňu a pobozkal ju na líce. Ona len zvesila hlavu a vrátila sa do kuchyne. Alebo som si to mala iba myslieť. Bavili sa tak hlasno, že ich vzrušený šepot sme počuli aj my s Paulom. Vykukla som spoza rohu a zamračila som sa na nich.
,,Dovolíte? Mohli by sme sa porozprávať v súkromí? Kuchyňa je trošku ďalej." Povedala som. Všetci štyria cúvli.
,,Prepáč."
,,Iste."
,,Áno."
,,Už ideme." Drmolili odpovede a zmizli v kuchyni. Vrátila som sa k Paulovi.
,,Takže kde sme prestali?" spýtala som sa odmerane. Dávala som si pozor, aby som sa neprezradila, aká som nervózna z toho, že stojí pár metrov odo mňa.
,,Viem, že sa na mňa hneváš a..." začal, ale skočila som mu do reči.
,,Tak ty to vieš? No tak to je mi novina. Osvietilo ťa?"
,,Alex, nikdy by som ťa nemohol opustiť. Vás opustiť. Až priveľmi ťa ....."
,,No ták švagrinká nevidíš to? Miluje ťa." Povedal Ian, ktorý sa mi zjavil za chrbtom.
,,Mňa z vás porazí." Povedala som.
,,Sme len zvedaví." Bránil sa Kellan.
,,Na čo?" nechápala som.
,,Mohli by sme ísť do tvojej izby?" navrhol Paul. Zaskočene som sa na neho pozrela, ale bolo mi jasné, že inak proste nebudeme mať pokoj. Súhlasila som.
Posadila som sa na posteľ.
,,Alex, milujem ťa. Nikdy som neprestal. Možno si myslíš, že som sa na Vás vykašľal, ale chcel som Vás len chrániť. Neuvedomil som si, že tým rozhodnutím ublížim nám všetkým." Povedal zo slzami v očiach a pustil sa do vysvetľovania. Miestami som ani nedýchala. Trvalo to celkom dlho, kým povedal, čo potreboval.
,,Ale už to ďalej neznesiem. Chcem byť pri tom a nie počúvať to od tvojej sestry. Myslíš že mám ešte nejakú šancu?" spýtal sa.
Mlčala som. Snažila som sa spracovať všetko čo som počula. Torrey sa mu vyhrážala že ublíži mne a mojej dcére. Len preto si od nás držal odstup. Jedna moja časť bola od radosti celá bez seba.
,,A čo ak sa tu ukáže? Zase ma opustíš?"
,,Ak mi dáš druhú šancu nikto a nič ma od teba a našej dcérky neodtrhne."
,,Si si tým istý?" pýtala som sa.
,,Som." Povedal a podišiel ku mne. Dotkol sa svojou rukou môjho brucha. V tej sekunde sa malá pohla. Musel to cítiť. Bolo to znamenie. Sophie rozhodla. Chcela svojho otca späť. A ja som si želala to isté.
,,Milujem ťa a nemohla by som byť bez teba." Povedala som a objala som ho. Jeho pevné ramená ma skryli v náručí kde som sa cítila, bezpečne a šťastne. Pobozkal ma a ja som začala žiť. Každý nerv v mojom tele sa doslova zbláznil. Ožil a moje srdce sa rozbúchalo ako o život.
,,Láska." Šepkal Paul.
,,Už nikdy neodchádzaj." Prosila som ho.
,,Nikdy viac. Prisahám." Hovoril a bozkával ma. Vyskočila som na neho a prevrátili sme lampu zo stola. Rozbila sa na márne kúsky. Niekto začal búchať na dvere.
,,Čo sa tam deje? Žijete? Ak si ho zabila, neželaj si ma." Vyhrážala sa Allie. Paul podišiel k dverám a otvoril ich. Usmieval sa a Allie stačil jediný pohľad, aby to pochopila. Zvýskla a skočila na neho. Ian pribehol ku mne a potom sme sa objímali a smiali a plakali.

V tú noc som nemohla zaspať. Ležala som v tom dobre známom náručí. Paul ma hladil po vlasoch a chrbte. Rozprávali sme sa. Hovoril mi ako za ním Allie chodila. Ako sa bavili o mene. Vlastne on prišiel s menom Sophie. Bola som šťastná.
,,Som beštia." Povedala som a Paul sa podoprel na lakti.
,,No určite."
,,Ublížila som Channovi."
,,Viem, že ho máš rada a záleží ti na ňom, ale on sám prišiel za mnou a kázal mi, aby som ti to povedal. Vedel, že šaliem, keď som od teba odlúčený." Viac nestihol povedať lebo som ho zastavila rýchlym lačným bozkom.
,,Alex." Zašepkal moje meno.
,,Pšššt už nič nehovor, ale buď so mnou. Chcem a potrebujem cítiť tvoju lásku." Hovorila som roztrasene. Nemusela som mu hovoriť dva razy. Urobil presne to po čom som tak túžila. Ráno, keď som sa prebrala k vedomiu mala som strach otvoriť oči. Bála som sa že včerajšia noc bola len snom.
,,Prečo plačeš?" spýtal sa Paul a bozkom mi utieral slzy. Usmiala som sa. Otvorila som oči a videla som jeho tvár. Bol tam bol so mnou. A vtedy som si bola istá, že to zvládnem. Zvládnem všetko kým on bude so mnou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 NiNi- aff NiNi- aff | 11. ledna 2012 v 20:44 | Reagovat

krásna kapitola :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama