41. kapitola: Keď ich miluješ, nie je čo riešiť

10. ledna 2012 v 16:20 | Mary


Paul sa zhlboka nadýchol a posadil sa. Trikrát na prázdno otvoril ústa a potom ich znova zavrel. Začínala som z neho byť nervózna.
"Paul, povedz mi to, musím to vedieť. Chcem ti pomôcť. Bola som krava, že som ťa hneď zavrhla po tom všetkom. Ale ja som na tvojej strane. Navždy budeš môj braček," prišla som k nemu a objala som ho. Paul mi objatie opätoval a rozplakal sa.
"Ššš, bude to dobré," pohladila som ho po tvári a zotrela som mu slzy.
Keď sa upokojil, začal rozprávať.

"Vedel som, že Torrey nie je v poriadku, ale myslel som si, že sa chce naozaj zmeniť. Vyzerala tak úprimne a tak nešťastne, keď prosila o pomoc. Ľakala sa pri prudkom pohybe, pri buchnutí dvier. Nedokázal som si predstaviť, že by toho bola schopná.
Potom som jej zavolal. Veril som Alex. Vždy som jej veril. Ona je tá najčistejšia bytosť, akú som stretol. Viem, že ona by nikdy neklamala. Ale chcel som počuť od Torrey prečo. Prečo to robila? Prečo mi chcela vziať Alex a Bambuľku."
"Čo povedala?"
"Že mi nikoho neberie. Že Alex nečaká dieťa. Že to ona je tehotná, že budeme rodičia. Len čo sa malé narodí, budeme ho vychovávať spolu. Povedal som jej, že jej pomôžem, že je chorá, ale že sa z toho dostane. Potom však..." hlas sa mu zlomil. Chytila som ho za ruku a stlačila som mu ju.
"Potom však povedala, že ak sa k Alex priblížim, nebude mať zľutovania. Že ju zabije. A že nikdy neuvidím naše dieťa. Povedala, že ma zničí. Že zničí ju, pretože čaká dieťa, ktoré mi ona nikdy nebude môcť dať. Po tom čo šla na potrat, je šanca, aby mala deti takmer nulová.
Allie, ja neviem, čo mám robiť. Milujem Alex. Viac ako čokoľvek, ale nemôžem byť sebec. Teraz to nie je o nás dvoch. Teraz je tu niekto tretí, koho musím chrániť. Som zodpovedný za život svojej dcéry. Milujem ju. Nikdy ju neopustím. Viem, že si Alex myslí, že na nich kašlem, ale Torrey mi pravidelne posiela správy. Nemôžem riskovať, že sa sem vráti a raz do nich narazí autom, alebo ich znova unesie."
Videla som, aký bol zúfalý. Bolelo ho, že nemôže byť s Alex, ale chcel chrániť malú. Keď o nej hovoril, v očiach mal toľko nehy, že ma to dojímalo. Vymenil by svoj život za ich dva.
"Paul. Som s tebou. Nie si v tom sám. Ochránime ich a dostaneme Torrey. Netráp sa dobre? Budem ti nosiť pravidelné správy o malej aj o mamičke. Neopustím ťa. Keď budeš čokoľvek potrebovať, budem tu."
"Ďakujem Allie. Za všetko," usmial sa.
"Nemáš za čo, ako by som sa mohla obrátiť chrbtom niekomu, pre koho znamená život dvoch bytostí, ktoré najviac milujem viac ako čokoľvek iné?" objala som ho.
"Mala by si ísť. Alex sa bude znepokojovať, kde si. A nesmieme jej povedať, že si bola tu. Nesmie vedieť o ničom, aby sa nerozrušovala."
"Dobre, ocino. Nebudeme rozrušovať maminu," zasmiala som sa a šla som k dverám.
"All?"
"Áno?"
"Čo ty a Ian? Včera som vás videl tancovať. Aj z okna pracovne na záhrade."
"Je koniec. Stalo sa medzi nami mnoho vecí, ktoré sa nedajú vrátiť. Jediné, čo chcem, je aby bol šťastný."
"Bez teba nebude. Miluje ťa tak veľmi ako ja Alex. Miluje ťa tak, že to vyráža dych."
"Teraz je najdôležitejšie ochrániť Alex a Bambuľku. Idem. Píš mi, aby som vedela, že si sa nestrieskal," zasmiala som sa, objala som ho na rozlúčku a šla som domov.

Sedela som v taxíku a krížili sa mi oči. Paul mal pravdu, na tom kresle som sa nevyspala. K tomu tá oslava a všetky tie veci s Torrey. Došla som domov a liezla som rovno do sprchy. Studená voda mi trocha pomohla. Vyšla som zo sprchy a na posteli sa rozvaľoval Kellan. Ľahla som si naňho a zatvorila som oči.
"Je mu lepšie?"
"Relatívne," zamumlala som.
"Čo sa deje?"
"V skratke: Torrey sa mu vyhrážala, že keď sa ešte niekedy priblíži k Alex, tak ju zabije a malé unesie. Pravidelne ho kontroluje a posiela mu správy a on v snahe ochrániť to najdôležitejšie v jeho živote, robí, čo môže a tak sa im vyhýba, aby im neublížila."
"No do riti," pohladil ma po vlasoch. Potom ma vzal na ruky a preniesol do obývačky, aby som nespala cez deň, lebo čo by som potom robila v noci?
Dohadovali sme sa, čo budeme robiť cez deň. Ja som navrhovala prechádzku, ale Kellanovi sa nechcelo, tak Channing spravil kompromis a otvoril okno. Zrazu sa ozval zvonček. Alex zakričala, že ide otvoriť. Naťahovala som sa práve s Kellanom na tom, aký je lenivý, keď do vnútra vošiel usmievajúci sa Ian. Naprázdno som prehltla a na chvíľu som zamrela. Všetkých pozdravil a sadol si na svoje miesto. Spamätala som sa a odzdravila som. Pozrela som v panike na Kellana, no ten sa s ním už veselo bavil.
Neviem, v akom paralelnom svete som sa ocitla, ale toto bolo čudné. Môj Ian neznášal... teda Ian neznášal, keď sa ku mne priblížil Kellan a teraz pokojne hovorili o futbale. Pozrela som na Alex. Vyzerala spokojne. Opierala sa o Channa a usmievala sa.
Pred obedom Alex zahlásila, že má chuť na cestoviny. Šla som do kuchyne a začala som variť. Po chvíli sa ku mne pridal Ian. Chodil okolo mňa, akoby sa medzi nami nikdy nič nestalo. Žiadne smutné pohľady, žiadne vášnivé pohľady. Nič, čo by naznačovalo včerajšok v záhrade. Proste nič. Bola som zmätená.
"Mamina vás prosí o ultra rýchlosť, Bambuľka je hladná," nakukol dnu Kellan.
"My sa snažíme," obhajoval nás Ian.
"Keby si sa nevyvaľoval v obývačke a trocha nám pomohol, mali by sme to skôr, ale tebe ide futbal."
"Zlato, snáď by si sa nehnevala," žmurkol a zmizol.
Ian sa uchechtol a pokračoval vo varení.

Po obede sme hrali Monopoly. Snažila som sa nepozerať na Iana, ale neodolala som. Ten jeho úsmev. Gestá, ktoré som poznala naspamäť. To ako sa hodil o operadlo gauča, ako si vzal čipsy, ako sa zasmial, ako sa uškrnul, to všetko mi bolo tak dôverne známe, až ma to desilo. Vedela som, že už s nikým to nebude takéto. Už pri nikom nebudem cítiť naraz teplo aj mráz. Už pri nikom sa nebudem chvieť aj v najväčších horúčavách. Už pri nikom mi nebude horúco v treskúcej zime. Ale teraz vyzerá šťastný. Už nie je cesty späť. Žiadnej.
Alex si všimla môj pohľad a pochopila aj jeho význam. Smutne si povzdychla. Zrazu mi zazvonil mobil. Pozrela som na displej a zbadala som tam Paulovo meno. Kellan sa na mňa veľavýznamne pozrel a ja som letmo prikývla. Chann, Alex a Ian sa na mňa zmätene pozerali.

"Nikki, ahoj. Som rada, že voláš," zasmiala som sa do telefónu a šla som do svojej izby.
"Sú pri tebe?"
"Už nie," sadla som si na posteľ.
"Len som chcel vedieť, ako sa majú. Snáď neruším."
"Paul samozrejme, že nerušíš. Majú sa výborne. Spapali dva taniere cestovín a jeden veľký ovocný koláč. Navyše Kellan mi povedal, že ranná nevoľnosť neprišla."
"To som rád. Objím ich za mňa," zašepkal.
"Objímem. A Paul? Som v tom s tebou," zložila som, nadýchla som sa a vybrala som sa do izby.
"Čakáme len na teba," povedal Ian. Žiadny túžobný skrytý zmysel. Len mi oznámil, že pokračujem ja. Sadla som si a hodila kocky.
"Ako sa má Nikki?" spýtala sa Alex.
"Skvele," usmiala som sa. "Pozdravuje ťa a tebe aj malej posiela plno bozkov."

Keď sme dohrali monopoly, zapla som telku, lebo šla jedna módna prehliadka. Chalani ju odtrpeli len vďaka modelkám. Nakoniec sa Alex zasmiala, vyskočila a zo skrinky vybrala pár DVD. Vypleštila som oči.
"Alex, to nie."
"Ale áno," usmiala sa a pustila naše detské videá. Občas sme hrali v detských filmoch pre strýka a tu sme mali vystrihnuté scény. Alex odušu spievala a ja som sa prechádzala po móle.
"Páni, slniečko, ty si vedela vrtieť zadkom, už keď si mala sedem," skríkol Kellan a začal sa smiať. Hodila som po ňom vankúš.
"Snáď sa na mňa nehneváš, konštatujem len pravdu," zasmial sa a provokoval, kým som naňho neskočila. Potom sme sa začali naháňať. Kellan ma schytil do náručia a prehodil si ma cez plece.
"Tak a teraz dostaneš," jačala som ako malá. Potom som si všimla Iana. Usmieval sa. V jeho pohľade nebol ani náznak žiarlivosti. A to bolelo. A veľmi.

Keď odišiel, šla som rovno spať. Kellan si namiesto do hosťovskej ľahol opäť vedľa mňa. Pritúlila som sa k nemu a zaspala som. Alex sa ma našťastie nič nepýtala.
Keď sme ráno prišli na set, Ian nám šiel oproti. Teda mne nie. Vystískal Alex, prihováral sa Bambuľke, pýtal sa jej ako sa vyspinkala a potom si všimol aj mňa a povedal "Ahoj."
"Ahoj," odvetila som a dokonca som sa usmiala, aby nevidel, ako to bolí.
Myslela som si, že sa z toho už dostal, ale niekedy na mňa hľadel tak ako predtým. Túžobne, vášnivo, zamilovane a s bolesťou. A inokedy vyzeral šťastne, usmieval sa a všetkých objímal. Všetkých okrem mňa. Náš vzťah zamrzol kdesi na bode kolega a najlepší kamarát mojej sestry.

Paulovi som každý deň písala minimálne tri správy denne a on mne tiež. Volali sme spolu každý večer a každý deň som za ním bola. Buď som zdrhla z obeda a stretli sme sa v nejakej reštaurácii, alebo som šla po práci k nemu domov.
Bola som uňho a varila som. Paul si prezeral fotky z ultrazvuku a donútila som ho vybrať farbu izby. Vedela som, že chcem fialovú, len som nevedela odtieň.
"No nie je krásna?" rozplýval sa nad najnovšou Bambuľkinou fotkou.
"Je nádherná. A keby si počul jej srdiečko. Najkrajší zvuk na svete, počula som ho už trikrát a stále ma dojme a mám slzy v očiach."
"Už ste uvažovali nad menom?"
"Ešte nie," priznala som. "Ešte je čas. Alex je len v štvrtom mesiaci. Ale pozri, čo som dnes kúpila," došla som ku kabelke a vytiahla som modré dupačky.
"Nepomýlila si si farbu?" zasmial sa.
"Nie, aj ja som v modrom," ukázala som na svoje modré tričko a rifle. "A nikto nepochybuje o tom, že som žena."
Paul sa začal smiať.
"Ty si už uvažoval nad menom?"
"Čo takto Cayla?" spýtal sa a ja som vzala noviny a tresla som ho po hlave.
"Ani náhodou. Moja neterka sa nebude volať Cayla. S tým sa rozlúč a povedz mi normálne meno."
"Ale Cayla je normálne meno," protestoval.
"Braček neser ma, lebo ti tam prisypem preháňadlo," ukázala som na hrniec.
"Zabudla si, že ostávaš na večeru?" zasmial sa.
"Sakra. Ale Cayla nie. Nediskutujem."
"A Sofia?" spýtal sa. Pozrela som naňho a on sa prikrčil v očakávaní ďalšieho úderu. Zasmiala som sa nad predvídavosťou.
"Sofia sa mi páči. Podsuniem ho Alex."
Pokračovala som vo varení. Pri jedle sme rozobrali všetko, čo povedal lekár a pobrala som sa domov.


Sedela som v spoločenskej miestnosti a čítala som si scenár. Do vnútra prišiel Ian s mobilom v ruke a úsmevom od ucha k uchu. Keď si všimol, že tam sedím, kývol hlavou na pozdrav a ďalej flirtoval s niekým na druhej strane. Sklonila som hlavu a snažila som sa sústrediť na scenár, no z očí mi vytryskli slzy. Ale veď toto som chcela. Ian si sadol na gauč oproti a veselo sa zasmial. Postavila som sa a vyšla som z miestnosti.

Šla som za Alex do štúdia, ale s niekým telefonovala.
"S kým voláš?" spýtala som sa.
"S Channingom," odvetila okamžite, chcela som odísť, ale rozlúčila sa s ním a pozrela na mňa.
,,Ten hajzel," sykla som.
,,Kto?"
,,IAN!"
,,Čo urobil?" spýtala sa nahnevane.
,,Nechápem to. Raz sa na mňa díva ako opustené šteniatko, ktoré potrebuje nový domov a odrazu s niekým telefonuje a flirtuje," zlostila som sa.
,,A teba to hnevá? Nechcela si, aby bol šťastný?"
,,Chcela."
,,Ale?" nabádala som ju.
,,Nečakala som, že to bude takto skoro. Prajem mu to. Naozaj. Len je to priskoro. Myslela som si, že mu na mne záleží. Zmenil sa."
,,Alebo si len povedal, že život ide ďalej," mykla plecami Alex.
,,Si na jeho strane?" spýtala som sa smutne.
,,Nie som na ničej strane, ale povedz mi, čo od neho čakáš? Vedela si ako to bolo a napriek tomu si ho odmietla. Chodil za tebou, prosil ťa. Aký dôkaz ti má ešte dať? Allie nemôže na teba čakať večne. Možno tebe to sado maso martýrium vyhovuje, ale nemu zjavne nie."
,,Ale ale..."
,,Môžeš s tým niečo urobiť. Choď tam. Hoď sa mu okolo krku a vlep mu taký bozk, že žiadna iná nikdy ani nebude existovať. Ešte dnes môžeš byť šťastná je to len na tebe."
"Nie, veď už sa pohol ďalej," zamrmlala som si pre seba a šla som do svojej šatne. Na chodbe som sa zrazila s Paulom. Zatiahol ma do jeho šatne.
"Si v poriadku?" spýtal sa a ja som prikývla.
"Naozaj?" pokrútila som hlavou a vrhla som sa mu do náručia.
"Šššš, neplač, čo sa stalo?"
"Ian," vydýchla som a Paul mi pozotieral slzy.
"Bude to v poriadku. Som tu pre teba. Neopustím ťa, dobre?" po pár minútach som sa upokojila a vykradla som sa z jeho šatne.

Po práci som sadla do auta a vozila som sa po meste. Napokon som vyšla na kopec za mesto. Potrebovala som byť sama, no parkovalo tam nejaké auto. Ianove auto. Chcela som sa otočiť, ale všimol si ma, tak som zaparkovala vedľa neho.
Vystúpila som z auta a postavila som sa vedľa Iana.
"Ahoj," pozdravila som.
"Ahoj."
"Nečakala som, že tu niekto bude," priznala som.
"Chodím tu rád. Dá sa tu premýšľať. A spomínať."
Pozrela som naňho. Otočil sa ku mne a hľadel mi do očí.
"Navyše je to obľúbené miesto ženy, ktorú som miloval."
Miloval. V minulom čase. Je koniec. Je po všetkom. Skončilo to. Teraz už naozaj. Definitívne. Už nie je môj.
"Už musím ísť," zašepkala som a rýchlo som nasadla do auta. Nechcela som sa rozplakať pred ním.
Doma našťastie nikto nebol. Napustila som si vaňu, vyplakala som sa a bolo mi lepšie. Kým prišli Alex s Channom, sedela som v obývačke, čítala som si knihu a bola som zmierená s tým, že budem žiť už len pre Bambuľku a pre Alex.
S Alex sme v ten deň preberali mená. Navrhla som jej Sofie a ona bola nadšená. Keď som to oznámila Paulovi, plakal od šťastia.

Prešiel ďalší mesiac. Kellan ma jeden víkend vzal do Ríma, no potom som sa už nechcela vzdialiť od Alex a od Bambuľky, ktorá každým dňom rástla. Otecko bol hrdý, aj keď som o tom vedela len ja a čoraz viac túžil byť pri nich, maminka žiarila a Ian bol stále blízko. Miloval Alex aj Bambuľku. A ja som nevedela, čo sa deje. Jeho pohľady ma zneisťovali. Nevedela som, čo si mám o nich myslieť. Raz na mňa pozeral zamilovane a inokedy ľahostajne. Nechápala som to, no povedala som si, že to nemienim riešiť. Utrápila by som sa k smrti.
Sedeli sme práve na sete. Čítala som si scenár s hlavou opretou o Joeyho rameno. Mala som mať práve scénu s Klausom. Ian zrazu vykríkol. Okamžite som naňho pozrela, lebo sedel vedľa Alex. Zľakla som sa, čo sa deje s Bambuľkou, tak som okamžite pribehla.
"Pohla sa," povedala Alex dojato.
"Čožeeee????" maličká sa pohla panebože.
"Chceš?" spýtala sa.
"Áno," odvetili sme naraz s Ianom.
"Ja prvá. Je to moja Bambuľka," povedala som majetnícky a priložila som ruku na Alexine bruško.
"Ale aj moja," vyplazil na mňa Ian jazyk a položil ruku z druhej strany. Alex ju opatrne presunula k mojej, takže sme sa dotýkali prstami a ja som cítila mrazenie v celom tele. A potom sa to stalo. Bambuľka sa pohla. Bola som v šoku. Dojatá a šťastná. Dotýkala som sa troch ľudí, ktorí v mojom živote znamenajú najviac. Alex, Bambuľky a Iana.
Ten sa pozrel na mňa, chytil ma za ruku a preplietol naše prsty. Pozerala som naňho a uvedomovala som si, že ho potrebujem. A takisto som premýšľala, ako dlho ešte dokážem utekať. Zhlboka som dýchala. Jeho tvár sa blížila k mojej a napokon pritisol svoje pery na moje. Pritisol si ma bližšie k sebe, pevne ma objal a ja som mu vplietla ruky do vlasov.
"Tak to by sme mali, poklad," začula som, ako sa Alex rozpráva s drobčekom.
"Mali by sme sa porozprávať," pošepkal mi Ian. Prikývla som.

Po práci sme stáli na parkovisku, pozerali na naše autá a premýšľali ako to spraviť, aby sme tu nemuseli nechať ani jedno.
"Pôjdem za tebou," povedala som.
"A neujdeš mi?" prišiel ku mne a objal ma.
"Už nie," usmiala som sa naňho, pohladila som ho po tvári a nastúpila som do Astoníka.
Ian vyštartoval z parkoviska a ja som sa zavesila zaňho. Celú cestu som premýšľala. Nad všetkým. Nad nami. Nad rozhovorom...
Zaparkovala som uňho v garáži a šli sme dnu. Ian ma chytil za ruku. Doma ma vítali mačičky.
"Sakra, zmeškala som pôrod," hlesla som. Čupla som si k už odrasteným mačiatkam a pohladila som ich.
Šli sme do obývačky. Sadli sme si na gauč a ja som premýšľala ako začať. Prvý sa ozval Ian.
"Bál som sa, že som ťa stratil," pohladil ma po tvári.
"Nikdy. Dobre vieš, že to, čo je medzi nami nikdy neskončí," zopakovala som jeho slová. "Len som potrebovala čas, aby som si to uvedomila. Aby som si uvedomila, že jediný život, ktorý chcem žiť je život s tebou."
"Alyson," zašepkal a pohladil ma prstom po perách. Za krk som si ho pritiahla bližšie. Ian ma opatrne pobozkal. Nežne, pomaly, krásne. Chytila som ho za ruku a postavila som sa.
"Túžim po tebe," zašepkala som. Ian ma objal a ja som mu obmotala nohy okolo pása. Kráčal so mnou do spálne. Cestou sme sa bozkávali. Hladila som ho po celom tele. Chýbal mi tak veľmi, až to nebolo možné. V izbe ma opatrne položil na posteľ. Ľahol si na mňa a opatrne rozopínal gombíky na mojej košeli. Odhodila som ju vedľa postele, nahla som sa k nemu a vyzliekla som mu tričko, ktoré skončilo niekde v rohu. Ian mučivo pomaly prechádzal perami po mojej hrudi. Jazykom obkrúžil pupok a ja som sa prehla ako luk. Vrátil sa k mojim perám a žiarivo sa usmial. Pretočila som sa naňho a obkročmo som naňho sadla. Moje vlasy ho šteklili, hladila som ho a bozkávala a on sprudka dýchal. Keď toho naňho bolo priveľa, pretočil sa na mňa. Pozrel sa mi do očí a ja som vedela, že ho už nikdy nedokážem nechať ísť.
"Alyson," šepkal prerývane. "Allie, buď moja."
"Vezmi si ma Ian. Celú. Ty jediný smieš," šepkala som.

Prvé, čo som ráno zbadala bol Ian. Najkrajšie ráno po troch mesiacoch. Usmieval sa a hladil ma po tvári. Potom sa ku mne sklonil a venoval mi nádherný, dlhý bozk. Usmiala som sa naňho.
"Ako dlho si hore?" pohladila som ho po tvári. Vzal ma za ruku a pobozkal ma do dlane.
"Povedzme to tak, že som ani nespal," zasmial sa a pobozkal ma na nos.
"Ako to?"
"No, už dvakrát si mi po nádhernej noci ušla, tak sa desím vety do tretice všetko dobré," smial sa a ja som bola šťastná, pretože takého som ho milovala. Vždy s úsmevom. Šťastného.
"Už nikdy neujdem. Posledné tri mesiace boli najťažšie v mojom živote. Vidieť ťa a nemôcť sa schúliť v tvojom náručí ma bolelo. Znovu by som takú bolesť nezvládla. Bola som hlúpa, ale milujem ťa. To je jediné, čo ti môžem ponúknuť."
"Nič viac nežiadam," pobozkal ma do kútika úst. Objala som ho a pobozkala na pery.


Zo spálne sme sa dostali až večer. Vždy, keď sme sa o to pokúsili, posteľ, alebo sprcha, alebo vaňa nás zlákali späť. Vybrali sme sa domov. Hovorila som mu o Paulovi. Channinga som mala úprimne rada, ale otcom malej bol Paul. Po všetkom, čo s Alex prežili, si zaslúžia byť spolu.
Keď sme prišli domov, hodila som sa Alex okolo krku.
,,ĎAKUJEM TI SESTRIČKA ĽÚBIM ŤA!!!" objímala som ju a potom som sa pozrela na Kellana.
"Ty zradca. Myslela som, že si na mojej strane a ty si sa spriahol s nepriateľom," ukazovala som naňho prstom.
"A som na to hrdý a čo?" zasmial sa a potľapkal Iana po chrbte.
Sedeli sme všetci v obývačke. Nohy som mala skrčené na gauči a Ian mal cez ne prehodenú ruku, za ktorú som ho držala. Hlavu som mala na jeho ramene a bozkávala som mu krk.
"Ak chcete súkromie, viem vám ponúknuť skvelé izby," zasmial sa Kellan.
"Nedržkuj, ja chcem vedieť ako sa mali Bambuľka a mamina, kým som tu nebola."
"Obe sme sa mali výborne, strýko Kellan nám urobil extra veľkú porciu hranoliek a Chann nám priniesol veľkú čokoládovú zmrzlinu," chválila sa Alex. Pobozkala som Iana a presunula som sa vedľa Alex. Pohladila som ju po brušku.
"Ahoj, Bambuľka, tu krstná, len som ti chcela povedať, že ťa veľmi, veľmi, veľmi ľúbim a že som objavila nádhernú postieľku, v ktorej budeš spinkať, keď sa narodíš. Teraz ešte spinkáš s maminkou, ale potom už budeš v peknučkej postieľke. A krstná ťa bude kolísať."
Bambuľka sa pohla a ja som dala Alex pusu na bruško.
"Vidíte, Bambuľke sa kolíska páči už teraz," usmiala som sa hrdo. Ian sa na mňa dojato usmieval, Kellan sa smial a Chann držal Alex za ruku. Chýbal mi tu jeden dôležitý človek.

Znova som zaspávala v Ianovej náručí. Zozadu ma objímal okolo pása a bozkával ma na krk. Preplietla som naše prsty a zaspala som.
Ráno som sa prebudila skoro. Osprchovala som sa, hodila som na seba prvé, čo mi prišlo pod ruku a pobozkala som Iana.
"Kam ideš?" zamumlal v polospánku.
"Za Paulom, spi ďalej. Ľúbim ťa."
U Paula som bola do desiatich minút. Už bol hore, no vyzeralo to na trojminútovú bdelosť. Objala som ho a dala som mu pusu na líce.
"Hlásim futbalové maniere tvojej dcéry zo včerajšieho večera. Takmer mi odkopla ucho," smiala som sa. Paul sa usmial. Mierili sme do kuchyne, keď niekto zazvonil. Paul otvoril a vo dverách stál Channing.
"Chann?" spýtala som sa prekvapene. "Čo ty tu robíš?"
"Ja? Čo tu robíš ty? Vieš, že zrádzaš svoju sestru, keď sa stretávaš s mužom, ktorý jej ublížil a opustil svoje dieťa?"
"Tak moment Tatum," naštval sa Paul. "Nikdy by som svoju dcéru neopustil. Nemal som na výber."
"Vážne? A čo také hrozné ťa prinútilo vykašľať sa na ne?" Chann bol naštvaný.
"Torrey. Ak nenechám Alex, zabije ich obe."
"No do riti," sprudka sa nadýchol Chann.
"Myslím, že by sme to nemali riešiť na chodbe."

Chann vošiel dnu, spravila som im kávu a sebe čaj. S Paulom sme mu vysvetlili, čo sa deje, čo vravela Torrey a všetko okolo toho. Povedali sme mu o tom, že Paul vedel všetko odo mňa, že sa o malú zaujíma a Paul s ním mal potom chlapsky rozhovor v obývačke, kým som ja varila obed, aby mal Paul čo jesť.
Obaja vošli dnu. Obaja boli zmätení. Obaja ich milovali. Jeden sa ich musel vzdať. Jeden musel ustúpiť šťastiu toho druhého. Jeden z nich bude trpieť. A mne to bolo ľúto, lebo oboch som ich milovala, za to, čo cítia k Alex.
Po pol hodine sme s Channingom odišli. Domov sme šli mojím autom, lebo on sem šiel taxíkom. Pozeral pred seba.
"Vieš, ja ju milujem," prehovoril napokon. "Ale on je ten, kto k nim patrí. Viem, že sa bojí, že im Torrey ublíži, ale po tom, ako ju poznáme... Alex ho bude potrebovať. Aj Bambuľka. Je načase, aby začal chrániť svoju rodinu normálne."
"Chann," pohladila som ho po ruke.
"Otoč to."
"Čo?"
"Ideme poňho. Musia sa porozprávať. Miluje ho. Nebude bez neho šťastná. Kým to bol hajzel, ktorý ich opustil, bolo to iné. Ale Paul je muž, ktorý svoju rodinu chráni a miluje za každých okolností. Jemu nemôžem stáť v ceste."
Otočili som sa na štvorprúdovke, za čo som si vyslúžila pár prostredníkov a niekoľko zatrúbení. Prišli sme k Paulovým dverám a zazvonili sme. Otvoril nám a pozrel na Channa.
"Viem, že som ti povedal, že sa jej nevzdám, ale myslím, že som svoj boj prehral už dávno. Vždy ti budem pomáhať chrániť ju, ale ty by si ju mal držať za ruku pri pôrode."
Paul vzal kľúče od domu a nastúpil k nám. Bolo vtipné, ako sme sa cpali v mojom mini aute. Domov som prišla v rekordnom čase.
Otvorila som dvere. Spolu so mnou vošli dnu Chann a Paul. Ian vytreštil oči, Kellan sa začal chechtať a Alex zbledla. Chvíľu som sa bála, že odpadne, ale potom sa pozbierala.
"Čo to má znamenať?" spýtala sa.
"Alex, prosím vypočuj ho," prosila som. Alex pozerala na Channa.
"Zlatko," prišiel k nej. "Milujem ťa, ale zaberám miesto mužovi, ktorý by pre teba šiel aj do pekla. Kvôli Bambuľke mu daj šancu."
Alex prikývla a my ostatní sme sa presunuli do kuchyne, zatiaľ, čo sa oni rozprávali. Ian ma držal za ruku a ja som nervózne čakala na to, ako sa vyrieši osud dvoch ľudí, ktorí k životu potrebujú toho druhého.

A/N: zajtra sa dozvieme ako dopadol rozhovor Alex a Paula :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | E-mail | Web | 10. ledna 2012 v 20:48 | Reagovat

Jú teším sa :D :D

2 NiNi-aff NiNi-aff | 10. ledna 2012 v 21:19 | Reagovat

tak to som zvedavá.. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama