37. kapitola: Šťastie mojej sestry stojí nad všetkým...

6. ledna 2012 v 18:56 | Mary


Channing dorazil takmer hneď. Na vrátnici vedeli, že ho majú pustiť. Šla som za ním do jedálne a všimla som si, že Paul sa mračil, ale keď chce radšej Torrey nech ide do frasa.
"Chann, kedy si naposledy videl Alex? Bojím sa o ňu."
"Prečo, stalo sa jej niečo?" preľakol sa.

"Neviem. Doma nie je. Má tam všetky veci a rodičia mi povedali, že im písala, že odchádza z mesta. Keď jej volám, nedvíha mi. Potom odpíše, ale ja viem, že to neodpisuje ona. Poznám jej štýl písania správ. Chann, ja sa tak bojím. Navyše Paul sa opäť stretáva s tou sukou."
"Viem, Alex mi vo štvrtok volala. Bol som s ňou, ale potom som musel odísť. Odvtedy sa mi neozvala. Cez víkend si s ňou nebola?"
"Nie. Bola som s Kellanom v LA."
"Myslel som si, že ty a Ian..."
"Je koniec, on a Nina," opäť som sa rozplakala. Nezvládala som situáciu. "Kellan sľúbil, že príde, ale ešte má niečo v LA a ja som sama a neviem, čo mám robiť. A tak hrozne sa bojím."
"To zvládneme. Pokúsim sa spojiť s pár ľuďmi, nech zistia čo najviac. Počkám na teba, kým dotočíš a vezmem ťa domov. Medzitým možno dôjde aj Kellan."
"Ďakujem, Chann. Že sa staráš."
"Vieš, že pokiaľ ide o Alex, urobím čokoľvek."

Channing sedel na mojej stoličke a celý čas sa povzbudzujúco usmieval. Paul naňho zazeral, akoby mu chcel niečo zlomiť, ale momentálne by som bránila Channinga. Točila som scénu s Morou. Culila sa na mňa a koledovala si o ďalšiu výchovnú na držku. Na konci som sa skoro neovládla. Našťastie na mňa zavolal Chann, že mám telefón. Bežala som k nemu, lebo som dúfala, že to bude Alex.
"Ahoj, slniečko, som na ceste. O pol hoďky som na sete. Počkaj tam na mňa," veselo rozprával do telefónu Kellan.
"Kým si sa ty spamätal, ja som si našla inú spoločnosť," zasmiala som sa.
"Koho?" ozval sa nahnevane.
"Channing tu sedí už dve hodiny."
"Ak by som nevedel, že ide po tvojej sestre, tak by som aj žiarlil."
"Nemáš dôvod žiarliť," smiala som sa a bolo mi jedno, že všetci počúvajú.
"Hlavne po víkende, však?"
"Víkend je u mňa jedna veľká čierna diera. Úplne kómatický stav. Ešteže, existujú dôkazy, aj keď neviem, či je to dobrá správa pre moju reputáciu."
"Tvoja reputácia je už taká zlá, že ju nič nenapraví."
"Vieš, čo Kellan, choď do riti," zložila som a smiala som sa. Keď sa o hodinu prirútil na set, usmiala som sa a pracovala som ďalej. Ian zaťal päste a vrčal. Bolo mi to jedno.

"Takže, čo sa deje?" spýtal sa Kellan. Sedeli sme u nás v byte v obývačke a dohadovali sa na tom, čo sa mohlo stať a kde môže byť Alex. Zo setu som ho viezla k nám, keďže prišiel taxíkom a Chann šiel za nami.
"Podľa mňa to bola Torrey. Aj mňa vtedy napadla ona. Chce Paula. Za každú cenu. Lenže tento krát zašla priďaleko. Ak zistím, že to bola ona a dostane sa mi pod ruky zabijem ju," povedala som mrazivo.
"Nemôžeme si byť istý. Ak by sme si boli, mohli by sme podať žalobu," premýšľal Chann.
"Lenže, to by jej mohla ublížiť a zdúchnuť," protestovala som. Políciu do toho nechcem ťahať. Torrey je vyšinutá a bojím sa o Alex a o mimčo. Nechcem, aby im ublížila.
"Najprv potrebujeme zistiť, ako to je medzi ňou a Paulom," ozval sa Kellan.
"Načo?" spýtala som sa mierne prudko.
"Ak sú spolu naozaj, tak nemala žiaden dôvod uniesť Alex. Ak nie, tak ju možno chce držať od neho, kým sa k nej Paul nevráti."
Vrčala som. Channing bol smutný. Mal ju rád. Viac než to. Ale Paul ju miloval. Tak veľmi. Ja naozaj nechápem, čo sa to vlastne stalo. Zo dňa na deň sa môj pevný svet rozsypal.
Stratégie, ako zistiť, kde mám sestričku sme vymýšľali do noci. Chlapci ostali spať u nás, lebo už bolo dva, keď sme prestali. A ak by ma ráno Kellan nezobudil, tak by som zaspala. Na stole ma čakala horúca čokoláda a wafle. A ovocie. Pobozkala som ho na líce a pustila som sa do raňajok.

V šatni som sa prezliekla a šla som za Kevom do kancelárie. Na chodbe som sa zrazila s Ianom. Chcela som ho obísť, ale chytil ma za ruku.
"Allie, počúvaj ma," pozeral mi do očí.
"Nie, Somerhalder. Ja ťa už nemienim počúvať. Mal si možnosť."
"Somerhalder? To sme vážne na začiatku?" pýtal sa zúfalo. Chcela som ho objať. Potrebovala som ho. Potrebovala som sa cítiť v bezpečí. Potrebovala som vedieť, že to zvládneme.
"Nie, my nie sme nikde," zašepkala som.
"Tomu ani ty sama neveríš," pritisol si ma k sebe a pevne ma objímal. "Dobre vieš, že to, čo je medzi nami nikdy neskončí. Alyson, no tak," šepkal zúfalo. Cítila som jeho dych. Cítila som jeho vôňu. Jeho tvár sa približovala k mojej...
"Ian? Mohol by si?" začula som Morin hlas, vyslobodila som sa z jeho zovretia a vletela som k strýkovi.

Takto to šlo pár ďalších dní. O Alex žiadne správy. Nikto nič nevidel, nikto nič nevedel, pred castom sme aj so strýkom tvrdili, že si vzala dovolenku, hoci nám nikto neveril a nikto nechápal, prečo sú pri mne stále Kellan s Channingom a čo riešime.
S Paulom som sa nebavila, s Ninou som sa hádala, lebo mi liezol na nervy jej povýšený výraz a Ianovi som sa snažila vyhýbať, hoci to nešlo, pretože on sa práve naopak, snažil byť čo najbližšie pri mne, stále ma vyhľadával a žiarlil na Kellana.

Bol koniec týždňa. Od Alexinho zmiznutia uplynul približne týždeň. Sedela som v šatni a prezliekala som sa. Konečne bol víkend, čo pre mňa znamenalo voľno a pár dní na hľadanie Alex. Samej, pretože Kellan sa musel vrátiť na víkend do LA a Channing mal pracovné povinnosti. Kellan mi poslal správu.
Toto je zaujímavé. Pozri si to. Možno nám to pomôže. Získal som to od jedného paparazzi, ktorý si myslel, že je to nepodstatná foto. Ďalšie kópie nemá.
Otvorila som prílohu a tam som videla v jednom bare sedieť Ninu a Torrey. Bolo vidieť, že sa o niečom dohadujú. Na fotke bol aj dátum. Minulý štvrtok. Deň pred zmiznutím Alex. Deň pred tým, ako to medzi mnou a Ianom skončilo.
Nina a Torrey boli spolu. Čo ak Nina pomáhala tej suke s únosom mojej sestry? Zobrala som si kabelku a naštvane som si to mierila na set. Ostatní sa už tiež zberali preč, ale všetci tam ešte stáli.
"Ty šľapka! Kde je moja sestra?" vyskočila som na Ninu. Ona na mňa prekvapene pozrela.
"Nechápem, o čom to hovoríš?"
"Tak ty nechápeš? Naozaj nechápeš?" bola som nepríčetná a už dávno som stratila akékoľvek zvyšky sebakontroly. "Moja sestra zmizla pred týždňom. Nikto nevie, kde je. Jej veci sú doma. Nikomu nedala nič vedieť, neodpovedá na telefonáty, ani na SMS. Je zvláštne, že zmizla deň po tom, čo si sa stretla s tou sukou De Vitto!"
"Počkaj, Torrey sa snaží zmeniť," zastal sa jej Paul.
"Wesley, ty drž hubu, lebo ti ju rozbijem!"
"Ale Torrey sa naozaj snaží. Ona by toho nebola schopná."
"Počúvaš sa ty idiot naivný? Nebola by toho schopná? Zabila tvoje dieťa! Podvádzala ťa s celým Hollywoodom a bolo jej absolútne jedno, či má dotyčný sedemnásť, alebo sedemdesiat! Dusila ťa v manželstve a naplánovala útok na mňa! Chce ťa späť a urobí čokoľvek!"
"Bol som s ňou posledné dni. Naozaj sa snaží."
"Bol si posledné dni so šľapkou, ktorá ti ničila život, namiesto toho, aby si sa venoval svojej rodine a dával pozor na ženu, ktorá ťa miluje!" Idiot, stále to nechápal. Pozrela som späť na Ninu.
"Ak zistím, že s tým máš niečo spoločné, neželaj si ma. Ak sa Alex a maličkému niečo stane, zabijem ťa Nina a je mi jedno, že skončím v base. Ak moja sestra kvôli tebe príde o bábo, vlastnoručne ťa hodím do kyseliny!"
Videla som ako zbledla, počula som niekoľkonásobné zalapanie po dychu, ale bolo mi to jedno. Všetko mi bolo ukradnuté. Kým nebudem vedieť, že obaja sú živí a zdraví, nebudem mať pokoja.

Naštartovala som auto a o desať minút som bola doma. Porušila som snáď všetky predpisy, ktoré sa dali. Bez pása, na červenú, dvesto kilometrová rýchlosť...
Doma som hodila veci na gauč a šla som rovno do sprchy. Potrebovala som sa upokojiť. Púšťala som na seba striedavo teplú a studenú vodu. Vyšla som zo sprchy a rozčesala som si vlasy. Obliekla som si župan a mala som si v pláne čítať. Zrazu zazvonil zvonček. Šla som otvoriť a pred dverami stál Ian. Premeral si ma od hlavy po päty a mňa zamrazilo.
"Čo tu chceš?" ocenila som, že si neodomkol, ale nemusel ani prísť.
"Porozprávať sa," odvetil jednoducho.
"Už som ti povedala, že nemáme o čom," zatvárala som dvere.
"Ide o Alex," šepol, keď boli dvere takmer zatvorené. Prudko som ich otvorila a pozrela som naňho.
"Poď dnu."
Sadli sme si do obývačky. Priniesla som mu čaj a posadila som sa oproti. Sedel v jeho obľúbenom kresle. Bože. Ešte aj v mojom vlastnom byte bol všade, kde som sa pozrela.
"Tak, o čom si chcel hovoriť."
"Vtedy, pred týždňom, keď si prišla ku mne..."
"Povedal si, že chceš hovoriť o Alex."
"Ak mi nebudeš skákať do reči, tak ti to poviem," zahriakol ma nežne, ako keď sme sa doťahovali a pokračoval. "Ty si ostala natáčať a ja s Alex sme šli ku mne. Chcela mi niečo povedať. Chvíľu sme boli v obývačke, ale prišlo jej nevoľno, takže si odbehla do kúpeľne. Vtedy prišla Nina a začala ma prosiť, aby som sa k nej vrátil. Že mi všetko odpustí. A že by som ťa mal nechať, lebo to budem ľutovať. Poslal som ju do čerta a šiel som do kuchyne, po pár minútach buchli vchodové dvere. Medzi nami nebolo nič. Potom si prišla ty a my sme sa pohádali. Keď si odišla, okamžite som hľadal Alex, ale nebola v celom dome. Volal som jej, ale nedvíhala mi. Potom som si myslel, že je cez víkend s tebou. To, že nie je som zistil až keď si sa vrátila s LA a s Kevinom ste potom vraveli, že je na dovolenke."
Došlo mi, čo vravel. Torrey ju naozaj uniesla a Nina jej musela pomáhať. Moja sestrička a mimčo sú v rukách tých dvoch hysteriek. Po tvári mi začali tiecť slzy a celá som sa rozklepala. Ian vydržal sedieť v kresle ešte chvíľu, potom sa postavil, sadol si ku mne a objal ma. Pritúlila som sa k nemu a plakala som. Bolo to skratové konanie, ale potrebovala som ho.
Pozrela som naňho. Zotrel mi slzy. Boli sme blízko seba tak, ako za celý posledný týždeň nie. Chvíľu sme sa na seba pozerali a potom sme sa obaja vrhli na pery toho druhého. Bozkávali sme sa dravo, živočíšne, pudovo. Ian ma vzal na ruky a preniesol ma do spálne. Položil ma na posteľ a hľadal stopy zaváhania. Sadol si vedľa a celú si ma premeriaval. Pri tom pohľade som sa červenala napriek všetkým nociam, ktoré sme spolu strávili. Chytil šnúrku na župane a potiahol. Zhlboka som dýchala a čakala. Ian sa ku mne sklonil a bozkával ma všade. Zbavili sme sa posledných kúskov oblečenia a užívali si blízkosť, dotyky, bozky a toho druhého.
Ležala som mu na hrudi a objímala som ho okolo pása. Ian sa mi hral s vlasmi a napokon zaspal. Posadila som sa a pohladila som ho po tvári. Potom som ho pobozkala a sadla som si do kresla, aby som ho mohla pozorovať. Vedela som, že to bolo naposledy.
Takisto som vedela, že ho nikdy neprestanem milovať, ale pokazilo sa príliš veľa vecí, aby sme mohli byť spolu. Nina a Torrey sú schopné všetkého. A ja nesmiem dovoliť, aby sa Alex a malému niečo stalo. Za nič na svete. Odišla som do pracovne a vybrala som zo šuflíka papier.
Premýšľala som, čo mu mám napísať. Nemohla som mu napísať, že ho milujem, bojoval by za nás. Nemohla som mu napísať nič. Nevedela som, čo mám robiť, ale ako som mu už raz povedala, na svete existuje len jediná osoba, ktorej šťastie je dôležitejšie ako moje. Teraz vlastne už dve. Usmiala som sa pre seba a predstavila som si ako mimčo kočíkujem. Nevadí, že nebudem mať Iana. Hlavne, že to malé nevinné stvorenie nebude trpieť mojou sebeckosťou. Nikdy by som si neodpustila, ak by sa im niečo stalo.
Torrey sa nikdy nevzdá a bojovať proti nej bude náročné. Ak sa spojila s Ninou, bude to ešte horšie. Ak však bude Ian voľný, Nina nebude mať dôvod útočiť.
Vzala som do ruky pero a začala som písať.
Neľutujem náš vzťah, ani minulú noc, nič sa však medzi nami nezmenilo. Bol to skrat. Dúfam, že keď sa ráno vrátim, už tu nebudeš. A ďakujem za informáciu. Zbohom A.
Odniesla som ho do našej izby na posteľ a poslednýkrát som ho pobozkala. Obliekla som si tepláky a vzala som z obývačky kabelku. Naštartovala som Astoníka a šla som domov. Prišla som do kuchyne a z chladničky som si vybrala zmrzlinu.
Neviem, ako to robí naša mama, ale má úžasnú schopnosť zjaviť sa, keď ju potrebujeme. Vždy som chcela byť taká mama ako ona. Ja však deti mať nebudem. Dieťa som si vedela predstaviť len pri jedinom mužovi. A toho som sa práve definitívne vzdala. Aspoň, že Alex bude mať malé. Budem ho ľúbiť ako vlastné.
Zvyšok noci som na striedačku jedla zmrzlinu a plakala mamine v náručí. Jej jedinej som povedala, čo som urobila a poprosila som ju, nech to nikomu nehovorí. Ráno, keď otec vstal, povedala som mu o mojom podozrení, že Torrey uniesla Alex. Hneval sa, že som mu to nepovedala hneď, ale do piatich minút zmobilizoval všetky svoje kontakty,
O deviatej mi prvýkrát zavolal Ian. Päť minút po deviatej som už mala stoštrnásť neprijatých hovorov. O ďalších desať minút sa mi vybil mobil.
V práci som sa Ianovi vyhýbala a mala som šťastie, že sme nenatáčali žiadne scény medzi nami. Mora v práci nebola. Od piatka ju nikto nevidel. A bolo mi to jedno. Jediné, čo som chcela, bolo mať späť svoju sestričku.

Počas obeda mi zazvonil mobil. Nejaký známy ženský hlas mi oznámil, že Alex je na ceste do nemocnice a že Torrey má brloh niekde za mestom. Vraj sa úplne zbláznila. Poďakovala som sa a okamžite som volala políciu, aby som ich upozornila na jej skrýšu. Candie sedela vtedy vedľa mňa, takže do nemocnice šla so mnou. Nemala som čas povedať to v práci. Keď som došla do nemocnice, práve prichádzala sanitka s Alex.
Na hlave mala ranu, vyzerala bledo a nevnímala svet okolo seba. Ak sa mi tá suka dostane pod ruky, sama ju zabijem. Premýšľala som, kto im asi pomohol a o pár minút vošli do nemocnice ďalší záchranári s Ninou na nosidlách. Bola som neskutočne prekvapená. Došlo mi, že to bol jej hlas, ktorý som počula. Ona zachránila moju sestričku.

Šla som pred izbu, do ktorej mali umiestniť Alex. Care sa ponúkla, že zavolá do práce. Čakala som na lekára. Keď prišiel, okamžite som naňho spustila toľko otázok, ako redaktorky pri interview.
"Vaša sestra je stabilizovaná, museli sme jej zašiť tržnú ranu na hlave, našťastie nebude mať žiadne následky."
"A bábätko? Čo je s maličkým?"
"No, musíme si ich tu nechať na pozorovaní pár dní, aby sme sa ubezpečili, že dieťatko bude v poriadku," sadla som si a schovala som si hlavu do dlaní.
"A slečna Dobrev?" musela som sa spýtať. Zachránila predsa moju sestričku.
"Slečna Dobrev je relatívne v poriadku. Má iba pár škrabancov a utrpela menší otras, keďže ju ovalili po hlave niečím tvrdým, ale je hore."
"V ktorej izbe leží?"
"Tu na konci chodby."

Vstala som a šla som k nej. Nemám ju rada. Ani ju nikdy mať rada nebudem, ale za toto jej budem navždy vďačná. Zaklopala som a vošla som k nej do izby.
"Allie," vydýchla prekvapene.
"Neboj sa Nina, neprišla som v zlom. Prišla som sa ti poďakovať za to, že si zachránila Alex a malé. Nezabijem ťa len preto, lebo si to nakoniec bola ty, ktorá im pomohla."
"Ako sa majú?" prejavila starosť.
"Alex je v poriadku. O mimčo sa lekár bojí."
"Allie, ja som urobila chybu. Žiarlila som. Chcela som ho pre seba. Nikdy na mňa nehľadel ako na teba. Mrzí ma to."
"To je už jedno. Je koniec. Ian je slobodný muž. Idem za Alex. Uzdrav sa."
Po tom, čo pre nich urobila, som mala dokonca pocit, že jej niečo dlhujem. Ja a Ian, to je už len minulosť.
Otočila som sa a vo dverách som sa zrazila s Ianom. V očiach ma štípali slzy. Obišla som ho a šla som k Alex. Keď som prišla do jej izby, bola už hore. Okamžite som sa k nej vrhla a rozplakala som sa. Všetko napätia zo mňa opadlo. Bola v poriadku. A bábo bude tiež. Verím tomu.
"Už nikdy nedovolím, aby vám niekto ublížil," šepkala som cez vzlyky. "Bože tak veľmi som sa bála. Tú suku zabijem, len čo sa mi dostane pod ruky."
"Allie, pokoj, už je to v poriadku," pohladila ma po vlasoch. Moja veľká silná sestrička. Ak by som o ňu prišla, zomrela by som.
Sedela som vedľa nej a zhovárali sme sa o všetkom. O tom, že Paul neveril, že Torrey je toho schopná, o tom, čo hovorila Torrey, kým ju držala, o mojom alkoholickom víkende a hlavne o Ianovi a Paulovi. Nepovedala som jej, že som s ním spala. Aj tak to zistí od neho. Povedala som len, že je koniec.
"Alyson? On v tom bol nevinne," zastávala sa ho.
"Ja viem, potvrdila to aj Nina. Ale to nezmení nič na tom, že je koniec. Nechcem sa o tom viac rozprávať," dvihla obočie, ale nekomentovala to. "Čo ty a Paul? Ako to s vami bude?"
"Neviem. Po tom, čo si mi povedala, ako sa jej zastával. Ja naozaj neviem."
Na chodbe som začula jeho hlas. Usmiala som sa na Alex a vybehla som von.
"Wesley! Čo tu chceš?"
"Prišiel som za Alex."
"Nepustím ťa k nej! Tvoja bývalá žena, ktorú toľko obhajuješ a ktorá ti urobila zo života peklo, mi takmer zabila sestru a ty si myslíš, že ťa k nej len tak pustím, aby si ju rozrušil?!" ziapala som nepríčetne.
"Neverím, že by toho bola Torrey schopná."
"Potvrdí ti to aj Nina. Zabila dieťa, ktoré čakala a ty neveríš? Ty hajzel! Myslíš si, že moja sestra klame? Nezaslúžiš si ju!"
"Allie," zakričala Alex z izby. Nakukla som k nej. "Pusť ho dnu. Musím si to s ním vybaviť ja."
Paul sa usmial a vošiel dnu. Porazene som sa hodila na lavičku a čakala ako toto dopadne. Predo mnou sa zjavil Ian.
"Allie, hovor so mnou, od tej noci sa mi vyhýbaš."
"My sme si už povedali všetko, čo sme mali. Ak sa chceš rozprávať s Alex, počkaj, kým vyjde Paul. Ospravedlň ma."
Obišla som ho a šla som volať Channingovi a Kellanovi.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mirka Mirka | 6. ledna 2012 v 19:10 | Reagovat

Konečne :) Nevydržím...

2 Damonika Damonika | E-mail | Web | 6. ledna 2012 v 19:19 | Reagovat

prečo to robí??Veď už vie že Ian je v tom nevinne!!

3 Nini :) Nini :) | 6. ledna 2012 v 19:25 | Reagovat

Bože, ian a allie! <3 :(( ja osm sa ták tešila a ona toto urobí :((

4 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 1:36 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama