36. kapitola: Väzenie bez úniku

5. ledna 2012 v 17:25 | Tina


Pomaly som prichádzala k vedomiu. Zrak som mala zahmlený a ruky zviazané. V ústach som mala sucho. Snažila som sa pohnúť, ale nešlo to. V tom sa otvorili dvere a do miestnosti vniklo prudké svetlo. Prižmúrila som oči.
,,Super už si hore ty krysa? Tak čo s tebou urobíme?"
Vtedy mi došlo, kto stojí predo mnou. Torrey mi rozviazala ústa a ja som vykríka.

,,POMOC!!!"
,,Och áno len si krič, pochybujem, že ťa tu niekto bude počuť." Zasmiala sa.
,,Prečo mi to robíš?"
,,Lebo máme isté nedoriešené problémy."
,,Pokiaľ ide o Paula tak...."
,,Tak čo?"
,,Je koniec."
,,Ako to?" zasmiala sa.
,,Videla som Vás spolu." Povedala som odvážne, ale hlas sa mi triasol.
,,Čo presne si videla?"
,,Vás dvoch. Bola si u neho."
,,Asi sme neboli dosť opatrný." Povedala a v očiach sa jej čosi šialene mihlo.
,,Prečo ma tu držíš? Čo po mne chceš?"
,,Najradšej by som ťa zabila, ale to žiaľ bude musieť počkať, keďže nosíš moje dieťa."
,,ČO?"
,,Nevravela som ti? Budem mamou."
,,Ty si sa zbláznila." Povedala som.
,,Nie. Vôbec nie. Ty si sprostá ak ti nedošlo prečo si tu. Je to geniálne. Budem ťa v tejto diere držať dovtedy, kým neporodíš a potom si vezmem svoje dieťa a Paul nebude mať na výber."
,,Nikdy ti neuverí." Povedala som neisto. V hlave mi totiž presne došlo ako to myslí. Paul je otcom aj keby si dal urobiť testy boli by pozitívne. Ak ma po pôrode odprace nikto sa pravdu nedozvie.
,,Mala si na neho zabudnúť. On je môj. Vždy bol a vždy bude. Nemala si právo."
,,Medzi mnou a Paulom nebolo nič do chvíle, kým sa nerozviedol."
,,Práve. Ty a tá tvoja sestra ste mi zničili život. Teraz je čas na odvetu."
,,Ty si čistý blázon. Mala by si sa liečiť."
,,Len sa smej, ale nie ja som zatvorená a bez priateľov. Na istý povedzme pomerne dlhý čas budem jedinou osobou ktorú uvidíš. A modli sa, aby si ma nenaštvala inak za seba neručím."
,,Som smädná." Povedala som a ona mi hodila fľašu vody.
,,Odpočívaj musím Paulovi oznámiť tú radostnú novinu. A nech ťa nenapadne nič šialené. Moja priateľka na teba dá pozor."
,,Ďalší šialenec?"
,,Nina nie je šialená len nechce príliš riskovať. Myslela si, že jedna úbohá podprsenka bude stačiť. A ono to vyšlo. Tvoja nepodarená sestra zmizla a nikto nevie kde je."
,,Ak sa Allie niečo stalo. Oľutuješ deň, kedy si sa rozhodla narodiť."
,,Vyhrážaš sa mi?" spýtala sa.
,,To si píš."
,,V tom prípade ťa zabijem rovno, ale myslím, že pre svoje dieťa by si si predstavovala lepší osud." Bláznivo sa zasmiala a zmizla. Znovu som bola v tme. Objala som si nohy a rozplakala som sa.
,,Neboj sa drobček. Nedovolím jej, aby naplnila svoje hrozby. Ja sa ťa nevzdám nie bez boja." Opakovala som si. Počula som motor auta a ten ma uistil že Torrey je bezpečne preč. Dala som sa do hľadania. Moja taška a veci neboli nikde v mojom dosahu. Musela mi ich zobrať. Podišla som k dverám a nahmatala som zámok. Starý ako vo filme. Spomenula som si ako som kdesi videla, že sa dá otvoriť niečím tenkým. Z vlasov som vytiahla sponku.
Priznám sa otvoriť ho bolo čertovsky ťažké. Vo filmoch buď klamú alebo neviem. Po asi dvoch hodinách som ho otvorila a rozplakala som sa od úľavy. V druhej miestnosti boli len dve stoličky stôl a nejaký gauč. Skrinka s jedlom a chladnička. Bola prázdna. Z dresu tiekla hrdzavá voda a mne sa z pohľadu na to dvíhal žalúdok. Toto mi podstrčila? Napadlo ma že možno chce aby som o dieťa prišla a potom ma odrovná rovno. S druhým zámkom sa mi bojovalo ťažko. Neviem koľko prešlo času, ale nakoniec som ich otvorila. Vybehla som von. Smerom k výťahu. Na moje zdesenie z neho vystúpila Torrey.
,,Niekam sa chystáš?" povedala.
,,Nemôžeš ma tu držať. Potrebujem ísť k lekárovi."
,,Nič také." Schytila ma a hodila mnou o stenu. Bolela ma hlava budem tam mať riadnu hrču. Budem ďakovať bohu ak po tom neostanem dementná. Znovu ma zaliala tma.

Neviem, koľko dní prešlo od môjho prvého úteku, ale neprestala som sa o topokúšať. Nakoniec Torrey zariadila, aby v čase, kým je ona s Paulom na mňa vždy niekto dával pozor. Raz prišla Nina. Spoznala som ju podľa hlasu.
,,Si si istá, že robíš dobre? Je to nebezpečné."
,,Chcela si Iana? Pomohla som ti si mojou dlžníčkou."
,,Áno ja viem, že som ho chcela ale myslím, že sme to vzali zo zlého konca. Bavíme sa o dvoch ľudských životoch." Hovorila Nina.
,,Nie iba o jednom a ten bude žiť. Tú krysu odrovnám."
,,Torrey."
,,Nina ak nie si so mnou si proti mne." Povedala.
,,Tak potom asi som. Ak by si ju len postrašila alebo vymyslela nejakú odvetu dobre, ale toto presahuje všetok zdravý rozum."
Na to sa ozval krik. Otvorili sa dvere a Torrey dnu vhodila Ninino telo.
,,Bláznivá maniačka." Sykla Nina.
,,Lebo ty si iná, že?" ozvala som sa.
,,Alex?"
,,Nie to je len môj duch." Zachraptila som.
,,Bože tak veľmi ma to mrzí." Povedala.
,,Šetri si to pre niekoho, kto ti uverí."
,,Chápem že sa hneváš. Máš na to plné právo. Ale naozaj som nechcela aby sa ti niečo stalo. Nemala som poňatia, že to dotiahne takto ďaleko."
Potom sme boli ticho. Nina mlčala.
,,Nemysli si, že zmením svoj názor na teba len preto, lebo som počula ako jej hovoríš že zašla priďaleko."
,,To ani nečakám. Viem, že som mrcha viem. Urobila som veci na ktoré nie som hrdá. Iana som milovala a hnevalo ma že ma opustil kvôli tomu šteňaťu."
,,To šteňa je moja sestra tak bacha na papuľu."
,,Viem prepáč, ale nevieš ako som sa cítila. Hnevala som sa . Dúfala som, že im to dlho nevydrží, ale Ian akoby sa pri nej zmenil. Nevidel nič len ju. A to ma hnevalo. Na mňa sa ta nikdy nepozrel."
,,Preto lebo ťa nemiloval. Teda dostatočne nemiloval."
,,Máš pravdu."
,,Pobabrala som to a mrzí mat to. Odpusť mi."
,,Ak to prežijeme, mala by si to mojej sestre povedať. Ja nie som tá, čo by ti mala odpúšťať. Mora nie si zlá, ale proste stojíš v ceste šťastiu mojej Allie a preto musím byť na teba zlá."
,,Ďakujem Alex."
,,Za málo."
,,Dobre musíme zmiznúť, kým si Torrey nezaumieni niečo horšie."
,,Už som skúšala utiecť." Povedala som bezvýrazne.
,,Ale vtedy si bola sama."

Po dlhom čase sme sa dostali cez dvere aj jedny aj druhé. Bola som slabá. Unavená a ubolená. Mala som hrozný strach o bábätko. Ak sa mu niečo stalo nebudem mať zľutovanie.
Po pár krokoch som zastala. Zahmlievalo sa mi pred očami. Nina ma podprela a ťahala vpred.
Z búdky zavolala sanitku a potom aj Allie. Nepovedala jej kto volá iba to, že som na ceste do nemocnice a som v zlom stave. A tiež jej dala adresu kde sa Torrey skrýva. Upozornila ju že je psychicky narušená, aby zavolala políciu.
,,Vydrž ešte chvíľu pomoc je na ceste." Utešovala ma a pridržala mi hlavu.
,,Je mi hrozne zle."
,,Si bledá a dehydrovaná. A navyše myslím že potrebuješ zašiť tú ranu na čele. Je to nepekné."
,,Chcem vedieť len to, či žije nič viac." Šepkala som.

Sanitka prišla rýchlo naložili ma. Skôr ako zatvorili dvere všimla som si ako Torrey schmatla Ninu a vtiahla ju dnu. Nemohla som hovoriť lebo mi dali kyslíkovú masku. A navyše zase som strácala vedomie. Netušila som, či bude Nina v poriadku, ale dúfala som v tom. Aj keď ju nemám rada pomohla mi a som jej dlžníkom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mirka Mirka | 5. ledna 2012 v 19:37 | Reagovat

:) pridáš dalsie kapitolu zajtra?či?

2 NiNi- aff NiNi- aff | 5. ledna 2012 v 20:33 | Reagovat

super :) páči sa mi Ninina zmena :) myslím že.. :D ale to je jedno :D enchám si to pre seba! :D

3 Damonika Damonika | E-mail | Web | 5. ledna 2012 v 21:06 | Reagovat

Krava Torrey!! Som rada že je Alex v poriadku, dúfam že i bábo :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama