34. kapitola: So mnou sa neradno zahrávať...

1. ledna 2012 v 19:03 | Tina


,,Naozaj by sme mali ísť k lekárovi, čo ak to s jedlom nemá nič spoločné?" ustarane sa pýtal Paul, keď som sa opakovane skláňala nad záchodom.
,,Je to z jedla ver mi." Povedala som slabo. Cítila som sa unavene. Pomohol mi vstať a uložil ma do postele. Myslela som si, že si ku mne ľahne, ale on si sadol do kresla. Aby mi vraj doprial pohodlie. Pozorovala som ho. Čítal si noviny, ale každú chvíľu čosi ťukal do mobilu. Po chvíli ma to prestalo baviť, tak som sa mu otočila chrbtom a zaspala som.
Keď som otvorila oči, bola som v izbe sama. Cítila som ako mi škvŕka v bruchu. Posadila som sa a opatrne sa dotkla brucha.

,,Tak na čo máme chuť? Urob pre mňa len jedno vyber si niečo, čo nebudem musieť znovu posielať potrubnou poštou." Usmiala som sa. Už som videla ako Allie skáče od radosti, keď jej poviem že bude krstnou mamou. Opatrne som vstala a vyšla z izby. Paula som počula v kuchyni. Potichu som sa prikrádala. Chcela som ho zozadu objať. Započula som však kúsok z jeho rozhovoru.
,,Nie teraz naozaj nemôžem..." povedal.
,,Áno zajtra to platí." Oznamoval komusi a na chvíľku počúval toho na druhej strane.
,,Prečo si taká tvrdohlavá? Povedal som, že prídem. Neveríš mi?"
,,Dobre, dobre upokoj sa. Zastavím sa teda večer." Povedal
V tej chvíli ma prešiel hlad a aj dobrá nálada. Vrátila som sa späť do postele a schúlila som sa pod paplónom. Ako mu to mám povedať, keď v poslednom čase stále niečo vybavuje. Pýtala som sa strýka, či o tom niečo nevie ale nemal ani poňatia. Začínala som mať zlé tušenie.
,,Pokoj Alex, nezačínaj byť paranoidná." Upokojovala som sa a zotierala si slzy, čo mi tiekli po tvári. Už chápem prečo sa tehotným ženám hovorí, že sú náladové. Lenže nemohla som sa zbaviť strachu. Bála som sa, že ma Paul podvádza, strachu z toho, že nebude chcieť to bábätko o ktorom zatiaľ nevie, strachu z toho, že ku mne necíti to, čo ja k nemu.
Vtedy som vo dverách počula Allie. Prišla aj s Ianom.
"Ako sa má moja sestrička?" spýtala sa.
,,Dobre ešte spí. Neruš ju." Povedal.
,,No dovoľ." Zasmiala sa.
Umyla som si tvár vodou a vošla k ostatným.
,,Aha kto sa zobudil." Usmiala sa Allie zoširoka.
,,Čaute pracanti." Zamávala som. Snažila som sa vyzerať oddýchnuto. Cítila som sa lepšie. Aspoň fyzicky. Večer som si napustila vaňu a tajne som dúfala, že Paul sa pridá.
,,Pozriem si správy." Pošepol mi a odišiel do obývačky k Ianovi a Allie.
Po krk vo voňavej pene a s hudbou v ušiach som vypustila všetko. Nechcela som na nič myslieť. Ak Paul dnes večer bude som mnou je to v poriadku, ak nie zistím si, čo je vo veci a to čo najskôr.
Čistá a voňavá som si ľahla do postele. Po Paulovi ani stopy. Zrazu sa otvorili dvere a nakukla Allie.
,,Paul tu nie je?" spýtala som sa a dúfala som, že nepočula ten smútok v mojom hlase.
"Musel niekam odísť, ale neboj, ja ti budem robiť spoločnosť, kým nezaspíš. Ako keď sme boli malé," usmiala sa . Pamätám si na tie noci. Vždy keď bola chorá alebo smutná spala som pri nej a ona pri mne. Cítila som, že nie som sama, že je pri mne niekto, komu na mne záleží. Allie mi nemohla dať to, čo Paul ale dávala mi niečo iné rovnako dôležité. Napriek tomu, že som ležala celý deň som rýchlo zaspala.

Ráno som čakala nastúpená, kým sa zobudí zvyšok. Paul sa nevrátil. Takže spal asi u seba. Nepýtala som sa prečo. Už onedlho prídem na koreň tým jeho zmiznutiam.
,,Bré ráno." Usmiala som sa na Allie, a podala jej šálku čaju, kým ja som pila svoj.
,,Alex o čo ide? Nikdy nepiješ čaj. Kde je tvoja kofeínová vzpruha?" doberala si ma.
,,Neviem v poslednom čase mám divoké sny asi z toho množstva kofeínu." Zahovárala som. Nechcela som jej klamať, ale nedokážem teraz myslieť na nič iné ako na to kam Paul chodieva. Potom sa budem venovať iným veciam.
Do práce sme išli dvoma autami, pretože Allie nechcela nechať svojho miláčika doma. Potrebuje ho mať na očiach. Ian súhlasil, že sa do práce odvezie na mojom aute a ja som išla s Allie.
Strýko práve rozdával nové scenáre a ja som dostala celkom peknú kôpku pokynov k hudbe. Allie penila len čo si to prelistovala, išla som za ňou, aby sa upokojila.
"Allie, pokoj,"
"Ale videla si, ako sa tá beštia tvárila? Veď ona mala Vianoce!"
"Je to len rola, práca, nič sa nedeje."
"Ja viem, ak by to bola Candie, tak mi to nevadí, ale ona ma vytáča."
Povzdychla som si a vtedy do šatne vošiel Ian. Ani sa nenamáhal s klopaním. Žmurkla som na neho a vyhovorila som sa na prácu.
V hudobnom štúdiu už sedel David a čakal na mňa.
,,Ahoj Alex." Usmial sa.
,,Ako?" spýtala som sa a sadla si k nemu. Obaja sme sa sklonili nad papiere a začali sme to študovať. Potom sme si ako vždy vymieňali názory a hrali to jeden druhého. Spoločným kompromisom sme vždy dosiahli skvelé výsledky.
Po hodine sme mali podklady. Zašla som za strýkom pre nejaké inštrukcie. Práve sa chystali natáčať a Allie s Ianom si vykračovali po chodbe rozžiarený ako žiarovky. Nemusela som sa pýtať. Vlastne nikto sa nemusel. Vtedy som si všimla že dorazil aj Paul. Mal na sebe to isté čo včera a to bolo zvláštne. Zmizol vo svojej šatni ani ma len nepozdravil.
Otočila som sa na päte a mierila si to do štúdia. Po obede sme mali čo to hotové a ja som sa vrátila za ostanými. Natáčala sa scéna Damona s Katherine. Allie zúrila a hromžila jedno pekné slovo za druhým. Priznám sa rozosmiala ma. Ale len do chvíle ako som si všimla, že Paul niečo preberá zo strýkom a potom odchádza.
,,Čo to má byť?" pomyslela som si. So mnou strávil chvíľku na obede aj to niečo stále riešil cez mobil a teraz si odíde bez slova? Zašla som za strýkom a povedala mu čo je vo veci.
,,Tehotná ty?"
,,Áno ale nikomu to nehovor. Plánujem to ako prekvapenie. Lenže musím ísť na prehliadku."
,,Jasné v pohode bež. Aj tak máš svoju prácu na dnes hotovú." Usmial sa.
,,David a ja sme proste zohratá dvojka." Žmurkla som a vybehla von. Paul práve nasadal do auta. Nevidel ma.
,,Tak fajn poďme zistiť, čo to ten tvoj tatko stvára." Povedala som a naštartovala.
Cítila som sa ako vo filme, keď som sa viezla dve autá za Paulom, aby som zistila o čo mu ide. Na jednej strane som sa cítila hrozne zle. Mala by som mu viac veriť, ale na druhej v poslednom čase sa chová zvláštne.
Zastal pred svojím domom a kráčal ku dverám. Rozosmiala som sa.
,,Bože Alex ty si hysterka." Povedala som si. Vtedy sa otvorili dvere a na proti mu vybehla Torrey. Hodila sa mu do náručia a on ju objal. A bolo po radosti. Spolu vošli dnu.
,,Takže toto je vo veci." Nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Kričať alebo mlčať. Nevedela som nič. Sedela som v tom aute vyše dvoch hodín a on stále nevychádzal. Skúsila som mu zavolať.
,,Zlatko? Všetko v poriadku?" zdvihol ma.
,,Kde si? Myslela som, že pôjdeme spolu domov."
,,Nie musel som si niečo zariadiť a vraciam sa na natáčanie."
,,Takže neprídeš ani večer?"
,,Láska ani nevieš ako veľmi by som chcel, ale dnes večer budem u seba dobre? Neviem kedy skončíme a ty si potrebuješ oddýchnuť. Ako sa cítiš?"
,,Dobre. Ale je mi smutno. Čo keby som prišla k tebe. Môžem na teba počkať a niečo dobré navariť, kým prídeš."
,,To znie tak dobre, ale láska nerob si starosti dobre? Ráno si po teba prídem a už sa od teba nepohnem." Hovoril. Potom sa náhlivo rozlúčil a ja som sa nezmohla na slovo. Krátko na to vyšli obaja von a sadli si do auta. Išla som za nimi. Viezli sa do mesta a zmizli v drahej reštaurácii.
Otočila som sa a išla som domov. Sedela som na posteli a nevedela som čo mám urobiť. Allie. Potrebujem Allie. Lenže tá je s Ianom a ja jej nebude kaziť deň. Vytočila som číslo.
,,Prosím." Ozval sa.
,,Channing?"
,,Alex?" spýtal sa ustarane a ja som sa prestala ovládať. Do pol hodiny bol u mňa. V jeho náručí som sa cítila isto. Teraz viem, že sa na neho môžem kedykoľvek spoľahnúť.
,,Vieš to na isto? Čo ti povedal keď si sa ho na to spýtala?" pýtal sa ma.
,,Nič, nevie, že som ho videla."
,,Sledovala si ho?" vytreštil oči.
,,A čo som mala robiť? Nie som blbá viem, že niečo nie je v poriadku."
Channing so mnou sedel takmer do večera, ale potom musel odísť. Snažil sa zrušiť si program, ale ja som trvala na tom aby išiel. Aj tak pre mňa urobil veľa. Sľúbil, že sa mi čo najskôr ozve a keď to bude potrebné vezme ma na pár dní mimo mesta. Bola som mu vďačná. Mohol ma nenávidieť a napriek tomu mu pomáha. Dívala som sa ako nasadol do svojho auta a nezabudol mi zamávať. Nikdy nezabudol. Sledovala som ako jeho auto mizne za rohom na križovatke.
Až potom som napísala Allie aby sa vrátila. Potrebovala som ju, tak som poslala tajný SOS kód. Kým prišla bola som v centre plaču.
,,Srdiečko čo sa deje?" skočila ku mne a objala ma.
"Paul," hapkala som.
Stalo sa mu niečo?" okamžite sa pýtala.
"Nie, on... Torrey..."
"Čo ten hajzel urobil?" zasyčala.
,,Stretávajú sa." Povedala som a rozplakala som sa.
,,ČO?"
,,Neviem viac. Dnes keď odišiel vypýtala som sa za ním a sledovala som ho. Bola u neho doma a potom išli niekam na obed. Keď som mu volala. Vyhováral sa, že ide späť na natáčanie. Ale All volala som strýkovi dnes sa netočí. Všetkých pustil o piatej domov."

Zložila som si hlavu na jej nohy a ona ma hladila po chrbte.
,,Pokoj zlatko."
,,Všetko je to preč. Na nič. Celé sa to skomplikovalo."
,,Zabijem ho ak ti to pomôže." Povedala.
,,Nie to nemôžeš. Nedovolím, aby krstná mama išla do väzenia." Povedala som ticho, ale vedela som, že ma počuje. Chvíľku jej trvalo kým si dala dve a dve dokopy, ale potom prišla správna reakcia.
,,Moment ty si tehotná?" spýtala sa.
,,Prečo si myslíš, že vraciam a nepijem kávu?"
,,Budeš mamou?"
,,Si hluchá?"
,,A ja budem krstná?" zvýskla a objala ma.
,,Ale aj tak ho zabijem." Povedala a v očiach sa jej mihlo zlo.
,,Urob pre mňa niečo. Nenechaj ma s ním samu. Nepovedala som mu, že som tehotná a chcem počkať ešte pár dní."
,,Samozrejme." Sľúbila mi.

Ráno sme išli do práce skôr. Nechcela som sa stretnúť s Paulom. Hneď som sa zatvorila v štúdiu a celý deň som sa mu vyhýbala. Allie so mnou spolupracovala. Dokonca aj obed priniesla k strýkovi kde sme sa zatvorili. Tam nás nikto nehľadal a on nás veľmi rád zakamufloval najmä, keď som mu povedala, že pripravujeme niečo pre denníky.
Po malých sústach som do seba dostávala niečo teplé.
,,Pýtal sa na teba. Alex si si istá, že si to videla správne? Paul je od strachu bez seba." Hovorila Allie.
,,Viem čo som videla. Neviem, čo mu hovorila a čo on povedal nej, ale nie som slepá."
,,Dobre len ti hovorím."
,,Nechcem ho vidieť." Povedala som rázne.
,,Dobre."
,,Musím si to celé premyslieť."
,,Kedy mu povieš, že bude otcom?"
,,Neviem po pravde sa bojím tej jeho reakcie."
,,Nezaslúži si to, ale má na to právo. Nerada to hovorím lebo najradšej by som ho dala vypchať a postavila do múzea k neandertálcom."
,,Allie nič ti neurobil nebuď k nemu taká."
,,Ublíži tebe a tým si znepriatelil aj mňa. Dúfam len, že to malé nebude mať nič z jeho zákernej povahy." Zasmiala sa.
Po obede sme sa vrátili do práce. V čase odchodu som poprosila Iana, aby na mňa počkal išli sme k nemu domov lebo som s ním chcela čosi prebrať.
,,Si v poriadku anjelik? Si nejaká smutná." Spýtal sa.
,,Som veľký braček. Nemaj strach."
,,Prečo si sa dnes vyhýbala Paulovi? Chceš, aby zošalel?"
,,Nie to nie, ale chcem byť dnes sama."
,,To si mu mohla aj povedať. Načo tie tajnosti?" smial sa.
,,Tiež sa pýtam. Prečo nejedná na rovinu. Svet by bol hneď príjemnejší."

Sotva sme sa usadili v obývačke prišlo mi nevoľno. Zmizla som v kúpeľni na poschodí. Počula som zvonček a tak som tam zámerne pobudla dlhšie pre prípad, že by to bol Paul.
Počula som ženský hlas. Bola to Nina.
,,Prečo to nevidíš. To decko si ťa nezaslúžil. Miláčik boli sme šťastný. Tolerovala som tvoje prestrelky, ale toto už trvá dlho. Je mi za tebou smutno."
Mala som pocit, že som býk ktorému ukázali červenú šatku. Dokonca som už hrabala, že na ňu nabehnem.
,,O čo ti ide? Hovoril som ti to milión krát Nina medzi nami je dávno definitívny koniec. Ja milujem Alyson."
,,Čo má ona a ja nie?"
,,Chceš to abecedne alebo chronologicky?"
,,To nemyslíš vážne!" Podráždene po ňom vybehla.
,,Ale áno myslím. Prepáč zhorí mi mäso vieš, kde sú dvere vyhoď sa sama." Povedal jej bez záujmu a zmizol v kuchyni. Všimla som si ako Nina vytiahla z tašky podprsenku a strčila ju na gauč. Zazvonil mi mobil a ja som ho zdvihla. Bol to Paul. Medzitým prišla Allie a dolu sa rozpútalo peklo.
,,Láska kde si? Prečo sa mi vyhýbaš celý deň?" spýtal sa hystericky.
,,Potrebujem odstup. Vieš? Dokedy sa budeme hrať tú hru na klamanie?" spýtala som sa.
,,O čom hovoríš?" nechápal.
,,Vieš čo dobre. Máš pravdu. Mali by sme sa porozprávať. Príď večer ku nám a ja ti to vysvetlím."
,,Dobre láska. Milujem ťa." Povedal a zložil. Medzitým sa zdola ozýval krik miešaný z hnevom a slzami. Teraz sa nemôžem pridať do hádky nedopadlo by to dobre. Ale doma jej to vysvetlím. Potichu som vyšla zadným vchodom a nechala Ianovi odkaz, že som preč.
Keďže som prišla s Ianovým autom, chcela som si chytiť na rohu ulice taxík. Skôr ako som tam stihla prísť niekto mi skočil do cesty a čosi mi pichol.
,,Takže tehulka neklaď odpor." Zaznel hlas.
,,Pusti ma." Zakričala som. Prikryla mi ústa rukou. Vtedy sa z Ianovho domu vyrútila Allie. Nedívala sa ani naľavo ani napravo. Chcela som na ňu zakričať, aby mi pomohla ale jazyk som mala prilepený na podnebie a strácala som vedomie. Ako posledné som počula slová ktoré mi zneli ako od mutanta: ,,So mnou sa neradno zahrávať."
Viac si nepamätám.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rose aff Rose aff | Web | 1. ledna 2012 v 19:12 | Reagovat

je to skvělé :)

2 NiNi- aff NiNi- aff | 1. ledna 2012 v 20:33 | Reagovat

oooch, ian a allie :(((

3 Damonika Damonika | E-mail | Web | 1. ledna 2012 v 20:58 | Reagovat

Super kapitola :D

4 Mirka Mirka | 1. ledna 2012 v 22:01 | Reagovat

Jéj pokračovanie bude kedy?

5 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 1:36 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama