3. kapitola: Vzájomná výpomoc

7. ledna 2012 v 18:34 | Tina


Presne ako som predpokladala. Výlet s babami nemal chybu. Cez prechádzku po námestí až po bláznivý shoping v centre mesta. Strašne sme sa smiali. Po dobrom obede sme sa dopravili pred zámok Schonnbrun, ktorého súčasťou bola aj prehliadka ZOO.
Keďže som ten výlet zorganizovala ja išla som kúpiť lístky.
,,Poprosíme Vás 7 študentských lístkov." Povedala som po nemecky pričom som dúfala, že som to neskomolila moc a chalan za pokladňou presne vie, čo po ňom chcem.
,,Es tut mir leid aber heute haben wir geschlossen fur die öffentlichkeit." Zasypal ma.
,,Keine Lösung gefunden wird?"

,,Ehm Tínuško? Mohla by jsi prosím tě mluvit tak abychom měli přehled co se děje?" vyrušila ma Vann.
,,Zoo je dnes pre verejnosť zatvorená." Povedala som.
,,Ale to je pech." Frkla Mima.
,,A čo teraz?" spýtala sa Susi.
,,Nás tam musia pustiť." Nedala sa Euka.
"Zajtra máme na pláne Prater," vzdychla si smutneMary.
Nakoniec sa na nás usmialo šťastie a bolo nám povedané že 7 ľudí navyše je vítaných, ak nebude narúšať súkromnú prehliadku. Baby sa ihneď podelili na skupinky, lebo každá chcela vidieť niečo iné. Ja som sa tešila na prehliadku zámku a pre istotou som zabehla kúpiť lístky aby sa nám zase nestalo niečo podobné.
,,Prajete si aj lístky do záhradného parku?" spýtala sa ma pokladníčka.
,,Dajú sa dokúpiť potom?"
,,Isteže."
,,Tak zatiaľ si ich neprosím." Usmiala som sa a vrátila sa k lavičke ktorá predstavovala bod stretnutia. Vytiahla som si z batoha papiere a začala si čmárať. Kreslenie som kedysi milovala, ale odkedy musím kresliť sústavne v škole a aj na brigáde návrhy interiéru, prešla ma chuť. No toto miesto si to vyslovene pýtalo. Zabratá do svojej činnosti som si ani nevšimla, že pri mne niekto stojí.
,,Hello Do you speak English???" vyrušil ma nejaký chalan. Zdvihla som hlavu a pozrela som sa na neho. Slnko mu svietilo do chrbta a keďže mal okuliare moc som nevidela.
,,Of course. Can I help you?"
,,Stratil som sa svojej skupine a potreboval by som poradiť."
,,Kde ste s nimi boli naposledy, alebo aký ste mali plán prehliadky?"
Zmätene mi podal do ruky letáčik s mapkou. Preštudovala som si ho.
,,Tu ste s nimi boli?"
,,Áno."
,,A tu?"
,,Ešte áno."
,,A tu?"
,,Nie."
,,Tak je to jasné niekto nevie, ktorá ruka je pravá čo?" zasmiala som sa.
,,Prosím?" spýtal sa dotknuto.
,,Nič si z toho nerobte nám ženám sa za to často muži smejú. Nikomu to nepoviem."
,,Nepoznáme sa?" spýtal sa a zložil si okuliare.
,,Mali by sme sa?" spýtala som sa snažiac zakryť to prekvapenie v mojom hlase. Mám ja to na toho Davisa šťastie.
,,Ty si odtiaľto?" pýtal sa bez okolkov.
,,Nie ja som spoza rieky."
,,Zdáš sa mi povedomá."
,,Možno dejavu."
,,Nebola si včera na párty v štýle 60 rokov?"
,,DAVIS TU SME!!!!" kričali na neho chalani s castu. Iana a Mikea som spoznala s nimi som sa ráno viezla vo výťahu.
Matt zo mňa nespúšťal zrak.
,,Ty si to dievča z ružovou parochňou." Povedal nadšene, že ma odhalil.
,,A ty si zjavne šikovnejší ako som myslela."
,,No ták už sa neskrývaj. Ukáž sa."
,,AK SA SEM NEDOVALÍŠ IDEME BEZ TEBA!!!"
,,Chalani podťe sem." Mával im, ale našťastie a ja netuším, kto to tak zariadil ale neprišili.
,,Mal by si ísť ak sa nechceš znovu stratiť."
,,Ešte stále nie je koniec." Ukázal na mňa prstom.
,,Jasné, že nie Sherlock."
Sotva urobil pár krokov začali sa zbiehať dievčatá. Len čo sme boli všetky spolu viedla som ich von zo ZOO. Nerada by som na Matta znovu natrafila. Nie keď vie, že ja som ja. Ak to dáva nejaký zmysel. V zámku sme dostali elektronických sprievodcov. Páni bolo to také krásne. Ako rada by som zažila jeden ples v tej dobe. Všimla som si ako Mary civí z okna a nie a nie žmurknúť.
,,Vieš o tom, že takto pučiť oči nie je zdravé?" doberala som si ju.
,,Čo? Viem ale a to nič." Mávla rukou.
"Tu mali spraviť včerajšiu párty," usmievala sa Mima.
"Súhlasím a na štýl roku 1864," pritakala som.
,,Viete si to predstaviť?" spýtala sa Susi.
,,Celkem přěsne." Usmiala sa Vann.
,,V tejto sále si tak zatancovať s Klausom." Zasnívala sa Mima.
,,Nie s Damonom." Prerušila ju Mary a urobila tanečný krok. Pobavene sme ich sledovali.
,,Myslím, že by to bolo super." Smiala sa Euka.

Po skončení prehliadky zámku sme vykročili k záhradám. Zarazene som ostala stáť, keď som spoznala osobu v strede skupinky. Bol to Matt a niečo ostatným oduševnene vykladal.
,,Zase problémy?" ozvala sa Majka.
,,Baby skryte ma." Povedala som a skrčila sa.
,,Proč jako?"
,,Hen to je Matt a spozná ma ak sa....." ani som to nestihla dopovedať a našiel ma.
,,Ale ale...." podišiel ku mne a s ním ostatní.
,,Tak sme sa tu zase stretli." Usmial sa.
,,Na svoju obhajobu poviem, že je to blbá náhoda."
Počula som smiech ako na strane dievčat tak aj chalanov.
,,Idete na prehliadku?" spýtal sa Paul. Baby čakali, že odpoviem, ale ja som na neho len civela a spamätala som sa až po tom ako sa Mary ujala slova.
,,Radi by sme, ak nám Tina kúpi lístok."
,,Hele to jsi neměla." Varovala ju Vann.
,,Teraz by som utekala." Radila jej Susi.
,,Tina naozaj prepáč mne to vykĺzlo." Obhajovala sa a ustupovala.
,,Vykĺznuť ti môže mydlo, alebo zmrzlina s kornútka ale nie moje meno." Povedala som.
,,Tak fajn. Tina ja som Matt, toto sú Mike, Steven, Ian, Paul, Candice a......"
,,Joseph viem nie som debil."
,,Prepáč, len som chcel byť slušný." Usmial sa.
,,A ja ti len hovorím, že viem kto si ty a tvoji kolegovia a priatelia."
,,Čo by ste povedali na spoločnú prehliadku? Vyzerá to na super zábavu." Navrhol nakoniec.
No dalo sa to odmietnuť? Baby boli nadšené a tak sme šli spolu. Po ceste sa každý zastavoval pri tom, čo ho zaujímalo. Išla som popredu a sadla si na lavičku. Ja som to tu už mala pobehané takže ma to nefascinuje. Počula som kroky a myslela som si, že Matt ide otravovať.
,,Máš tu voľno?" spýtal sa Paul a ja som stuhla. Len som prikývla.
,,Nebaví ťa to?" spýtala som sa len čo som našla reč.
,,Je to pekné, ale čo ja viem. Poznám aj lepšiu zábavu."
,,Napríklad?"
,,U nás máme jeden celkom dobrý podnik. Každý krát je tam tématický večer."
,,To znie dobre."
,,Hej tu sme tri dni a stále nás ťahajú po pamiatkach. Už toho mám plné zuby."
,,Radšej by si sa odviazal?"
,,Oveľa lepšie ako sledovať divné vypchaté zvieratá a horu kameňov."
,,Ty si bol riadny vyvrheľ, čo?" smiala som sa. Bolo to celkom fajn sa s ním baviť aj keď 90% mojich myšlienok bolo nekalých a nevhodných na takéto miesto.

Neskôr po prehliadke sme sa rozlúčili a ja som išla baby odprevadiť do ich hotela. Dala som im adresu môjho a povedala im aby ma tam ráno počkali, že odtiaľ to máme bližšie do Pratru. Vyšla som pred hotel a chcela prejsť cez cestu, keď mi zastavilo auto a spustilo sa okienko.
,,Prepáčte ale...." začal hovoriť známy hlas.
,,No tak ale toto už je trošku moc." Povedala som a Matt sa pustil do rehotu.
,,Kam ideš?" spýtal sa.
,,Do hotela."
,,A kde bývaš?" spýtal sa Ian. Povedala som názov a oni sa rozosmiali.
,,Poď s nami zvezieme ťa. Aspoň nebudem s tou bandou testosterónu sama." Usmievala sa Candice.
,,Nepridáš sa k nám na večeru?" spýtal sa, keď sme išli k výťahu.
,,Som unavená a nie som hladná ale ďakujem."

V tú noc sa mi snívali scénky zo záhrad, kde sme sa s Paulom rozprávali, ale ani jedna nebola publikovateľná. Okolo siedmej ma zobudilo klopanie na dvere. Baby by tu mali byť až o hodinu takže asi hotelová služba. Šuchtala som sa ku dverám za ktorými som našla odkaz.
,,Budeme v jedálni pridaj sa."
Možno prišli skôr a sú hladné napadlo ma. Rýchlo som sa obliekla a upravila. Mokré vlasy, ktoré sa mi vždy jemne stočili som si nechala rozpustené. Splývali mi pod lopatkami. V jedálni nebolo plno, ale hneď som si všimla skupinu ľudí. Moje kočky sedeli priamo s castom a raňajkovali ako som sa neskôr dozvedela stretli sa na recepcii. Mima si totiž pomýlila čas a všetky baby presvedčila, že stretko u mňa je o siedmej. Na recepcii v našom hoteli sa stretli s castom a ten ich pozval na raňajky. Zistili, že im chýbam a niekto im natrel číslo mojej izby. Keďže ma ešte stále nevideli bez čiapky a okuliarov chcela som sa vytratiť. Pri odchode som vrazila do človeka, čo práve prišiel. Bol to Paul a tak krásne sa usmial až som myslela že lietam.
,,Tinaaa tu sme." Kričali mi baby a ja som vedela, že je zbytočné o niečo sa pokúšať. Prišla som k stolu.
,,Takže takto vyzeráš v civile?" spýtal sa Matt.
,,Tajomstvo bolo odhalené." Fľochla som a sadla si. Pokukovala som po Paulovi a tešilo ma keď som zistila, že si ma tiež obzerá.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tina Tina | Web | 8. ledna 2012 v 18:50 | Reagovat

juuu super :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama