22. kapitola: Čo je dobré, toho je málo, posrali sme, čo sa dalo

25. ledna 2012 v 19:58 | Mary


Keď dospieval Bruno, zahľadel sa na nás. Okamžite som sa začala venovať svojim kolenám. Na pódium ma nedostane nikto. Ani za nič. To by som si musela veľmi veľa vypiť. Aspoň som si to myslela a šeredne som sa mýlila, keďže Tina s Vann ma na pódium dotiahli. A ostatným sa naše vystúpenie páčilo. Ešte založíme alternatívnu kapelu. Steven by nám mohol hrať na gitare.
Tina sa nás potom pýtala na naše obľúbené rozprávky. Samozrejme som hlasovala za Aladina. Pozrela som na Iana a na chvíľu mi prebleslo hlavou, ako by v tom kostýme vyzeral. Musím sa schladiť, inak po ňom skočím po ceste do hotela. Potrepala som hlavou a započúvala som sa späť do rozhovoru, kde sa rozoberali princezné. Potom sme sa pobrali do hotela.


,,Tina, tie návrhy sú skvelé," výskala moja teta, keď nás zbadala. Nechápala som, o čom hovorí. ,,Bude to tu ako vo sne."
,,Zatiaľ je to len náčrt. Zajtra idem do mesta po vzorky," vravela Tina nesmelo.
,,Chápete to? Noc rozprávok? Toto dievča je kúzelník. Počkajte, keď uvidíte konečný celok," teta nadšene odchádzala domov.
,,Tina?" spýtala som sa.
Pozrela na nás a rozhovorila sa o plese. Noc rozprávok. Už som sa na to začínala tešiť. My dievčatá a naši princovia. Bude to krásne, hlavne, keď sa do toho pustila Tina.
,,Čo nám ušlo?" ozvala sa Nina a mierila si to k nám v pätách s Claire, Kat a Torrey.
Candie im to nadšene rozprávala a spolu s Kat a Claire sa dohodli, že budú sudičky. Nina chcela ísť za Snehulienku. Torrey sa na nás s opovrhnutím pozrela a keď sa jej Tina opýtala, čo bude, tak na ňu len škaredo fľochla.
,,Ja ti na to kašlem. Neverím na rozprávky."
Krava. Keby to nebola Paulova manželka, už dávno by som ju dala dole. V živote som nevidela tak neznesiteľnú osobu.
,,Nebuď smutná. Ja prídem," prisľúbil jej Paul.

Na večeri sme preberali ples, čo sa nepáčilo tej socke oproti mne. Takmer mi pokazila chuť do jedla, ale našťastie som imúnna. No svojimi poznámkami rýpala do Tiny a to sa mi nepáčilo. Hlavne, keď znevažovala jej prácu, hoci ju ešte nikdy nevidela. Už pri polievke som to nevydržala.
"Dúfam len, že to tu nebude gýčovité," ponosovala sa.
"Veď nejdeš," pozrela na ňu Mima a tiež mala chuť vlepiť jej.
"Mima, nechaj tak, osoby s priemernou inteligenciou nevedia rozlíšiť gýč a originalitu umelca," nabrala som si hranolky a spokojne som si dala vidličku do úst.
"Čo si to vravela?"
"Blbá a aj hluchá, to je kombinácia," hundrala som si pre seba. Majka so Suzi sa chechtali a Tina na mňa pozrela a pokrútila hlavou.
"Len naznačovala, že nie blondíny sú tie vadné, sorry baby," pozrela Euka na Claire a Candie. Oni len pokrútili hlavou.
"Paul, povedz jej niečo," pozrela naňho.
"Sakra, ženská, to sa nevieš obrániť sama? Si herečka, improvizácia ti nič nevraví? Pozri, keby si nerýpala a nesnažila sa zhodiť moje kamošky, tak ti dám pokoj. Ale ty nie. Ty si musíš stále otvoriť hubu a povedať niečo, čím niekoho urazíš. Nepoznáš nás, nevieš o nás nič, tak sa nesprávaj, akoby si každý deň sedela v našich topánkach a teraz láskavo drž zobák a nechaj ma spokojne sa najesť, pretože toto jedlo skončí buď v mojom žalúdku, alebo v tvojom výstrihu a nepomôže ti ani to, že sa ovládam len kvôli tvojmu manželovi." Torrey na mňa čumela s otvorenými ústami.
"A nezapomeň zavřít pusu, mohlo by ti tam něco přistát," usmiala sa Vann a zúrivo napichovala na vidličku olivu, ktorá odskakovala po tanieri. Torrey do konca večera ani nemukla.

Po večeri sme šli na izbu. Ian šiel so mnou a Tinou až k našej. Prišli sme pred dvere a Tina sa naňho so smiechom otočila.
"Nemysli si, že tu budeš spať."
"Ja sa len chcem rozlúčiť," hodil smutné očká. Tina mu pozdravila a vošla do izby. Pohladil ma po tvári.
"Tak dobrú noc Ian," usmiala som sa a chcela som ísť dnu.
"Kam tak skoro? Ešte si sa nerozlúčila."
"Povedala som dobrú noc."
"Chcem bozk." Dala som mu nežnú, rýchlu pusu. Ian protestoval. "Toto nebol bozk."
"Bol."
"Nie," pokrútil hlavou a prisal sa perami na moje. Objala som ho okolo krku a natlačila som sa k nemu. Ian rukami prechádzal po mojich bokoch. "Toto bol bozk," šepkal s perami na mojom krku.
"Mala by som ísť," oprela som si hlavu o jeho hruď.
"Bojíš sa, že sa neovládneš?" spýtal sa sebavedomo.
"Nie, bojím sa, že sa neovládneš ty."
"Ja sa ovládam," perami opäť preskúmaval môj krk a rukou vkĺzol pod tričko. Otvoril sa výťah a vystúpila nejaká matka s deťmi.
"Mamička, prečo má ten ujo ruku pod tetiným tričkom?" spýtalo sa asi štvorročné dievčatko. Jeho matka po nás hodila pohoršený pohľad.
"Ujovi je zima na ruky," chytila ju za ruku a ťahala preč.
Keď sme začuli buchnúť dvere, rozosmiali sme sa. Ian ma pevne objal a ja som sa snažila tlmiť smiech.
"Tvári sa, akoby k tým deťom prišla náhodou," pokrútil hlavou Ian a pokračoval tam, kde sme skončili.
"Je ti zima na ruky?" spýtala som sa ho a obaja sme sa opäť smiali.
Odišla som od neho asi trikrát, ale stále si ma stiahol späť k sebe. Nakoniec som sa mu však vykrútila. Dala som mu rýchly bozk a šla som do izby.

,,Tina? T- toto je ono?" Tina stála na balkóne a všetky jej skice boli na posteli. A vyzerali... úchvatne, nádherne, nadpozemsky, božsky, neviem... nič krajšie som nevidela.
,,Hej."
,,Páni."
,,Páčia sa ti?"
,,Žartuješ? To je nádhera. Tá miestnosť vyzerá ako z...."
,,Rozprávky?" usmiala som sa.
,,Bude to dokonalý večer," rozplývala som sa a pozerala som si ich ďalej. Zrazu som narazila na obrázky, kde sme boli ja s Ianom, dievčatá a chlapci a Paul. Vyzerali tak krásne. Tak skutočne. Boli úchvatné. Na jednej skici som zbadala Denisa.
,,Mohla by som si nejaké nechať?" pozrela som na ňu.
,,Sú tvoje," šla do kúpeľne.
Prišla mi SMS. Chýbaš mi, poď na pláž. Nebudeme tak ani u mňa ani u teba. Neber si nič, všetko mám. Pá. Ian
Napísala som Tine odkaz, že som šla von a vybehla som za ním. Sedel na konci pláže na deke. Potichu som došla k nemu a sadla som si zaňho. Objala som ho okolo pása a pobozkala na chrbát. Ian chytil ruky, ktorými som ho objímala a postupne si ich obe priložil k perám. Položila som si hlavu na jeho chrbát a vdychovala som jeho vôňu.
"Bojím sa, že to raz skončí," šepla som. Ian si ma posadil na kolená a zahľadel sa mi do očí.
"Prečo by malo?"
"Ja neviem, čo keď..." chcela som povedať, čo keď ma prestane milovať, ale nemohla som, keďže mi to nikdy nepovedal. Tak som to obrátila na hlúposť. "...čo keď si zlomím ruku a nebudem môcť pracovať."
"Tak budem vypisovať papiere," pobozkal ma do vlasov.
Netuším, kedy som zaspala. Prebudila som sa na brieždení. Natiahla som sa a prebudila som aj Iana, aby nás nikto nenašiel na pláži. V hale som sa s ním rozlúčila, šla som sa osprchovať a na recepciu.

Dnes som bola v službe s Jess, lebo Tina šla do mesta po kostýmy na tú party. Stála som za pultom a usmievala sa. S Jess sme preberali všetko možné, od školy, cez brigády, rodiny až po priateľov. Bol pokojný deň prišli traja noví hostia a dve ženy sme poslali do wellnessu. Začínala mi prestávka na obed a z výťahu vyšiel Paul. Vyzeral nahnevane a roztržito. Stúpila som mu do cesty a zamávala pred očami.
"Mary, nevidel som ťa."
"Ja viem, veď si ma skoro zvalil," zasmiala som sa. "Čo sa deje? Vyzeráš ako nafúknutý morský ježko."
"Ha-ha dnes si extra vtipná," odsekol.
"Ach, no poď cukríček môj," chytila som ho za ruku a ťahala som ho von. "Prejdeme sa po pláži, napapáme sa a ty mi povieš, kto ti tak veľmi ublížil."
Paul pretočil očami, ale neprotestoval. Šli sme na terasu a objednali sme si grilované kuracie mäso do žemle. Vzali sme si ho so sebou a šli sme sa prejsť.
"Teraz mi už povedz, aká mucha ti sadla na nos."
"Stále mi chodí po rozume to včerajšie kino. Keď si spomeniem na toho panáka, ktorý pri nej sedel, mám chuť mu prisypať. Čo si o sebe ten nafúkaný surfista myslí? Ona nie je jeho!"
"Ani tvoja."
"Ale bola."
"Pozri cukrík," začala som.
"Dokedy mi to budeš vykrikovať?"
"Kým to bude vtipné, mucík môj."
"Už to nie je vtipné," povedal vážne, ale kútiky mu cukali.
"Ale, cukríček, veď ma nechaj dohovoriť. Po práci sa o tom porozprávame, lebo teraz sa musím vrátiť. Stav sa potom dole, oki, pusa?"
"Si strašná," pokrútil hlavou.
"Ale aj tak ma máš rád, lebo ja jediná počúvam tvoje fňukanie."

Stála som na recepcii sama, lebo Jess niekam šla. Pracovná doba mi mala končiť asi o desať minút Mierne som sa nudila, ale prišiel Ryan, aby sme prebrali Wellness na ďalší týždeň, takže som sa mu potešila.
"Čau, zlato," žmurkol na mňa.
"Mám ísť do kolien?" zasmiala som sa.
"Nebolo by od veci," oprel sa o pult a hádzal zvodné pohľady.
"Och ty Casanova, tu máme objednaných hostí," ukazovala som mu kto a kedy.
"Fakt to nefunguje?" spýtal sa ma.
"Zlato, ak chceš zbaliť dámu, mal by si ubrať a byť nežný," poradila som mu.
"Napríklad takto?" pohladil ma po líci a začesal mi vlasy za ucho. Usmiala som sa naňho.
"Napríklad."
"Mary? Takže to s týmto manekýnom si bola na obed?" ozval sa pri nás naštvaný Ianov hlas.
"Čo? Nie."
"Neklam mi. Tvoja kolegyňa vravela, že si šla s niekým von a teraz ťa tu vidím koketovať s týmto wellness pajácom." Koketovať? Preboha, veď som sa len usmiala, šibe mu?
"Tak moment, ja som práve prišiel a to, že si hosť neznamená, že ma budeš urážať," ohradil sa Ryan.
"Ty nebudeš baliť moju priateľku!"
"Budem baliť koho chcem! Amerika je slobodná krajina."
"Prestaňte. Ian nebola som na obed s Ryanom."
"To ti mám veriť? Tak s kým potom?" no počkať, tak on mi neverí a ja sa mám ospravedlňovať za niečo, čo som nespravila?
"Do toho ťa nič nie je," povedala som naštvane. Nespravila som nič zlé.
"Je, chodíme spolu!"
"Už nie. Je koniec. Odíď."
Otočil sa a odišiel. Zabolelo to. Chytila som sa pultu, aby som sa udržala na nohách. Prišla ku mne Jess.
"Prepáč, ja som mu povedala, že si odišla s kamarátom. Myslela som tým jeho kamaráta, on to zle pochopil," ospravedlňovala sa, ale stopla som ju.
"To je v poriadku. Aj tak to nemalo budúcnosť. A aspoň to nevidel nikto z hostí," usmiala som sa na ňu a Paul práve prišiel dole.

Len čo som ho zbadala, pozrela som na hodinky. Práve mi skončila pracovná doba. Vyšla som spoza pultu a prišla som k Paulovi. Keď videl, ako sa tvárim, objal ma a pohladil po vlasoch.
"Tak, kto ti tak veľmi ublížil? Povedz komu mám dať na držku?" spýtal sa a ja som sa zasmiala.
"Poďme vonku," šepla som a vykročila k pláži.
Sedeli sme pri bazéne a ja som mu vravela, čo sa stalo s Ianom. Nechcela som to nejako rozoberať, tak som mu to v skratke vysypala.
"Ian ťa má rád. Žiarli, lebo sa bojí, že ťa stratí."
"To je jedno, aj tak by to skôr, či neskôr skončilo. Takto do toho aspoň nespadnem hlbšie. Ale teraz sme tu, aby sme riešili niečo iné."
"Čo chceš počuť?"
"Pravdu, Paul. Nič iné. Chcem vedieť, čo cítiš," šepla som.
"Nedokážem sa pozerať na chlapov okolo nej," vzdychol si. "Po Viedni sa niečo zmenilo. Mám pocit, že sa zbláznim. Tie city sú silnejšie ako ja a keď sa ich snažím potláčať, je to ešte horšie. Žiarlim. Neskutočne," pozrel sa mi do očí a vyzeral tak smutne a zmätene. Chytila som ho za ruku.
"Paul," šepla som a pohladila ho.
"Ja som to vedela!" začula som za sebou vysokofrekvenčný hlas. "Ja som vedela, že si ma ta s niekým podviedol! Vedela som, že ťa tam nemám púšťať! Od Viedne si čudný a ja som nevedela prečo! A ty si pri tom pretiahol túto malú fľandru!"
"Tak toto si vyprosím!" skríkla som na Torrey.
"Chceš to popierať?" zrúkla na mňa. Spomenula som si na Tinu a na to, ako ju to bolelo. Nemohla som ju do toho zatiahnuť znova. Vyzerala teraz tak šťastne. Nechcela som, aby sa trápila kvôli Torrey, keď už trpela, kvôli Paulovi.
"Nie, to nechcem," postavila som sa a hľadela som jej do oči. Paul vstal spolu so mnou. Ešte stále som ho držala za ruku a ani som si to neuvedomila. Prekvapene na mňa pozrel a ja som zúfalo pokrútila hlavou. Kvôli Tine to nesmie zistiť. Ja nemám, čo stratiť.
"Takže nepopieraš, že ste si to spolu rozdali!"
"To rozhodne nie. Bolo to skvelé. Tvoj manžel je vášnivý muž."
Zrazu k nám pribehli Tina a Ian, ktorých ten hluk asi privolal. Našťastie väčšina hostí bola niekde v meste, keďže sa na námestí konala nejaká akcia.
,,Ty suka. Spala si s mojím manželom!" zrúkla na mňa Torrey.
,,Prestaň." Snažil sa to ukončiť Paul.
,,Buď ticho, páčilo sa ti, keď ti roztiahla nôžky."
,,Čo si to o nej povedala?" pribehla k nej Tina a chcela ma brániť.
,,Teba sa to netýka tak zmizni!" Torrey sa dostávala do nejakého čudného amoku, keby mohla, prská jed.
,,To by som sa na to pozrela, koho sa to netýka!" skríkla Tina, Torrey do mňa chcela strčiť, ale len ma trocha posotila, lebo na ňu skočila Tina a obe sa zrútili do bazéna. Pred pádom ma zachytili Ian, ale hneď sa odo mňa odtiahol. Pozrela som naňho a chcela som mu to vysvetliť. Nepáčil sa mi jeho zlomený pohľad. A čo bolo horšie, bolo v ňom aj pohŕdanie.
"Bol si mi ako brat! Vedel si, čo k nej cítim!" reval Ian na Paula.
"Ian, braček..." Ian sa napriahol a vrazil mu.
"Už nikdy ma tak neoslov!"
Tina s Torrey sa mlátili v bazéne. Pri nás už boli všetci naši. Majka s Vann okamžite skočili do bazéna a pomáhali Tine.
"Ian správaš sa ako idiot!" reval naňho Paul.
"Tak ja sa správam ako idiot?! Ty si spal s mojou priateľkou a ja sa správam ako idiot?! Ako by tebe bolo, keby si zistil, že som pretiahol tvoju ženu?!"
"Ian," šepla som.
"Ty na mňa nehovor! Ako dlho si ma chcela ťahať za nos?"
"Prosím, počúvaj ma," pozerala som naňho zúfalo. Joe s Mikom stáli pre istotu blízko neho, lebo Ian zazeral na Paula, ako keby mu chcel prisušiť ešte aspoň dve.
"S takými ako ty sa nerozprávam!"
"S takými ako ja?"
"Áno, nepozeraj tak na mňa. Vliezla si do postele Paulovi, aj mne a možno aj tomu Welness pajácovi. Kto bude ďalší? Matt? Mike? Steven?"
Pristúpila som k nemu a mala som chuť mu vraziť, ale ovládla som sa.
"Nestojíš mi ani len za to, aby som ti vrazila," povedala som pokojne. Nebudem tu pred ním plakať.
"Nestál som ti ani za to, aby si ma brala chvíľu vážne! Aby si nás brala chvíľu vážne!"
"Nedovolím ti spochybňovať to, čo som cítila!"
"Pochybujem, že si niečo cítila!"
"Toto si o mne myslíš?" skríkla som naňho.
"To ani zďaleka nie je to, čo si o tebe myslím. Myslím si, že si prospechárska mrcha, ktorá využíva chlapov a to je najmilší spôsob, akým ti to dokážem povedať."
"Ešte niečo máš na srdci?" pýtala som sa s kľudom. Zapracoval môj obranný mechanizmus. Ak mi niekto ubližuje, tvárim sa v pohode a zložím sa sama v tichosti.
"Áno. Ľutujem, že som šiel do Viedne, že som ťa spoznal. Ľutujem, že som na teba vôbec pozrel a márnil s tebou čas!" skríkol a šiel preč.
Nevnímala som, čo sa dialo okolo. Každým slovom ma ničil. Každé jeho slovo vo mne ničilo môj svet. V živote som sa necítila tak hrozne. Chalani od seba odtrhli Tinu a Torrey. Tá na mňa zamračene sykla a odišla. Hľadela som na Paula a pokrútila som hlavou.
"Mary?" spýtala sa ma Suzi, ktorá to celé počula. Mima s Eukou ku mne spravili krok.
"Idem do izby," šepla som potichu, aby sa mi nezlomil hlas.

Len čo som prišla k nám, rozplakala som sa. Schúlila som sa do klbka, pritiahla som si nohy k sebe a plakala som. Za ním. Za nami. Za všetkým, čo som práve stratila. Sčasti to bola moja chyba. Nemala som predstierať, že som spala s Paulom. Ale on nemal tak ľahko uveriť. Cítila som vo vnútri veľkú prázdnu dieru. Bolesť, ktorá prechádzala do celého tela. Niekto klopal. Bolo mi to jedno.
Potom sa otvorili dvere a prišla Tina. Neviem, koľko času prešlo. Bolo mi to jedno. Tina uvidela, v akom som stave a objala ma.
,,Bol taký nepríjemný. Bolí to. To čo mi povedal..." dostala som zo seba po chvíli. Ani neviem, či by som mala silu jej to zopakovať. Ale od dievčat sa to možno dozvie.
,,Nemyslel tak, ale chápem je to tupec."
,,Prečo som to nevidela? Myslela som si, že on je ten pravý a teraz?"
,,Mary pokoj. Daj tomu čas. Teraz sa ti všetko zdá čierne, ale po pár dňoch sa na to pozrieme s odstupom a niektoré veci lepšie vyzerajú cez deň," usmiala som sa, ľahla som si a zaspala som.

Na druhý deň som šla k tete. Bratranca a sesternicu som ešte nevidela, hoci som tu už dva týždne. Prišla som k nim skoro ráno. Usmiala som sa na strýka, ktorý mi spravil palacinky s ovocím. Celý deň som sa hrala s deťmi. Malá Klárka sa asi trikrát zašpinila a musela som ju prezliecť, ale má tri, má to odpustené. A Miško je už veľký chlap. Vysvetľoval mi, čo robili v škôlke a že sa teší do školy. Na chvíľu som zabudla na to, čo sa stalo včera.
Večer strýko griloval kura a teta mi pripravila hosťovskú. Vedela, že sa niečo stalo, ale našťastie jej nikto nevedel povedať nič konkrétne a ja som jej povedala len, že je koniec. Dievčatá sa mi pokúšali dovolať celý deň. Večer som im napísala, že prídem ráno, lebo som u tety.
Na druhý deň sme prišli spolu do práce. Stála som za recepčným pultom a pozerala som do prázdna. Stále sa mi v mysli prehrávali jeho vety: "Ľutujem, že som ťa spoznal, že som na teba vôbec pozrel a márnil s tebou čas! Si prospechárska mrcha!"
Cez obed som zašla za tetou do kancelárie. Nemala som chuť ísť do jedálne. Nechcela som ho vidieť. Nedokázala by som tam sedieť, akoby sa nič nestalo. Na to potrebujem ešte pár dní. Zaklopala som a vošla.
"Čo je zlatko?"
"Zavaľ ma prácou. Daj mi robiť plány na budúci rok, účtovníctvo, pošli ma na nákupy, nechaj ma niečo organizovať, alebo ma pošli čistiť hajzle, len mi daj toľko práce, nech sa nezbláznim z tých myšlienok."
"Veľmi ti ublížili, však?" objala ma.
"Dostanem sa z toho. Dostala som sa z horších vecí. Len potrebujem čas. Daj mi ho."
"Dobre, tak v nasledujúcich dňoch môžeš zostaviť rozpočet na budúci trimester a takisto na každý mesiac zvlášť. Takisto môžeš vypracovať nejaké marketingové plány a skontrolovať účtovnú závierku."
"Ďakujem," šepla som a odišla.

"Niečo sme ti priniesli," Euka položila predo mňa plný tanier.
"Nebyla jsi na oběde, tak jsme si myslely, že bys mohla mít hlad," usmiala sa Vann.
"Nie som hladná, naozaj," posunula som ho k nim.
"Mala by si to zjesť," pozrela na mňa Suzi smutne.
"Netráp sa pre včerajšok," žmurkla Mima.
"My ho za to ešte zdrbeme," zákerne sa usmiala Majka.
"Nechajte to tak. Je to tak lepšie a ja som v pohode. Tak, čo dobré bolo na obed?" usmiala som sa a nabrala som zemiaky. Dievčatá sa spokojne usmiali a odišli. O pár minút šiel okolo Ryan.
"Hej, nie si hladný?" zakričala som za ním.
"Trochu hej."
"To je super, ja som si vzala dupľu a keď som sem došla, zistila som, že to do mňa už nejde, ber si to." Šťastne sa usmial a odišiel.

Večer som si všimla, ako sa Ian blíži k recepčnému pultu. Vzala som do ruky rozvrh posilňovne, vyšla som spoza pultu a obišla som ho. V telocvični som sa pri Maxovi zdržala trocha dlhšie. Nechcela som na ceste späť stretnúť Iana.
Keď som sa vrátila, pri pulte stáli Candie a Zach. Keď videli, že sa blížim, obaja sa usmiali a objali ma.
"Budeš s nami hrať zajtra cez deň volejbal, však?" prosila Candie.
"Prepáč, mám zmenu."
"Ako to? Veď máš mať voľno. Poznám tvoj rozvrh lepšie ako ty sama."
"Mám nový," podala som jej ho.
"Ale, ale... veď ty pracuješ osemnásť hodín denne!"
"Stáva sa."

Na druhý deň som pracovala, kým boli všetci vonku. A na tretí sme opäť pracovali všetky. Jesť mi nechutilo. V jedle som sa len piplala a občas som zjedla nejaké ovocie, keď som si všimla, že na mňa ostatné baby zazerajú. Popravde, mala som toho dosť. Ten rozpočet mi dal zabrať a organizovanie podujatí tiež. Spať som nemohla a jesť som nechcela. V noci som pozerala do stropu a zaspala som až po troch hodinách prevaľovania. A o dve hodiny som už vstávala.
Tina na mňa začala podozrievavo pozerať, ale ja som sa tvárila, že to zvládam. Hoci sa mi zatvárali oči a motala hlava.

Na tretí deň po obede, ktorý som opäť ignorovala sme stáli s Tinou za pultom. Skúšala som si práve svoj kostým. Bola som Jasmine. Ian mal stále kostým Aladina. Do oči sa mi nahrnuli slzy, ale rýchlo som zaklipkala, aby som neplakala.
Práve som sa jej predvádzala s úsmevom - snažila som sa totiž tváriť v pohode, aj keď ona mi to nezhltla, len čakala na príležitosť - a prišiel Paul so svojou harpyou. Fľochla na mňa aj na Tinu a vydupala si Tinin kostým. Krava sprostá, ako ja ju veľmi neznášam.
Torrey potom odišla niekam preč a Paul šiel na výťah. Tina sa rozbehla za ním. Zamotala sa mi hlava. Našťastie nám skončila služba, šla som do izby. Sadla som si na posteľ a hľadela som pred seba. Bola som totálne v stand by režime. Keď som sa spamätala, Tina bola v izbe a spala. Začudovane som sa pozrela na mobil a zistila som, že som civela do blba viac ako hodinu. Osprchovala som sa a šla som dole do pracovne.

Asi o siedmej som zaspala nad papiermi pri zapnutom notase. Teta ma prebudila o pol deviatej, keď prišla.
"Takto to ďalej nejde. Musíš prestať."
"Som v pohode, teta," usmiala som sa na ňu a vyšla som von. Narazila som priamo na Paula.
"Mary, musím ti niečo súrne povedať," okamžite zo seba sypal, ale jeho slová sa mi zlievali a pred očami sa mi zatmelo.

Prebudila som sa v izbe. Sedela pri mne Tina a statočne sa mračila. Vedela som, že mám problém.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mirka Mirka | 26. ledna 2012 v 17:11 | Reagovat

Pokračovanie..prosím

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama