2. kapitola: Mám halucinácie, nemám halucinácie

7. ledna 2012 v 18:09 | Mary


Sedeli sme pri stole a nadšene sme Tine nielen rozprávali, ale dokonca aj názorne ukazovali, čo sme spravili na autogramiáde. Potom sme sa jej pochválili tým, že sa nám podarilo ukoristiť autogram aj pre ňu. Nakoniec Vann zavelila a my sme šli na parket.
Bláznili sme sa na hudbu šesťdesiatych rokov a smiali sme sa. Vyzeralo to na veľmi podarený večer. S babami sme robili rôzne točky a pri jednej takej som vletela rovno do mužského náručia.


"Sorry," zasmiala som sa a dúfala, že vie po anglicky, lebo moja nemčina je na úrovni Ich bin Mary a tam som skončila. Strápňovať sa ďalej by nemalo zmysel.
"To je v pohode, aspoň si zatancujeme," odvetil anglicky a usmial sa. mala som si priať, aby bol Čech, alebo Slovák, ale to by už bolo asi priveľa.
"Budem rada," usmiala som sa a nechala som sa vtiahnuť do jeho náručia, lebo šli pomalšie piesne.
"Super vlasy," pozrel na moje zelene mikádo.
"Ach, vďaka, zelená je moja prirodzená farba."
"Si odtiaľto?"
"Nie, zo Slovenska. Ty?"
"Španielsko."
"Habla español? Perfecto! Yo también," potešila som sa, lebo si aspoň precvičím svoju. Vyvalil na mňa oči.
"Nerozumel som ti ani slovo, nie som zo Španielska, ja som zo Spojených Štátov. Som tu s castom. Ochrankár," vysvetlil. Zasmiala som sa. Asi sa bál, že keď povie, že je z Belgicka vysypem tu naňho niečo po flámsky.
"Takže ty dávaš pozor na hviezdičky," zasmiala som sa a on prikývol. "Aspoň ti za to dobre platia?"
"Prečo?"
"Práca ochrankára je náročná, musíš predsa odháňať všetky vydajachtivé fanúšičky. Povedz, koľko žiadosti o ruku majú cez deň?"
"Cez deň tak tri štyri. V noci aj desať," tvrdil vážne a ja som sa smiala. "Koho máš najradšej?"
"Candie. A Caroline. V prvej sérii bola strašná. Namyslená. Teraz je super. Bojuje za priateľov a stále je pri nich. Nech sa deje čokoľvek."
"A z mužov?"
"Ja som team Klamon. Mám rada zloduchov, ale Damon v poslednom čase mäkne. Začína sa mi pod kožu dostávať Stefan."
"A čo si o nich myslíš ako o ľuďoch... nie ako o postavách?"
"Páči sa mi ako Joseph bojuje za práva žien. A páči sa mi Ianova organizácia. Aj keď on mi pripadá ako schizofrenik. Občas."
"Prečo?" vyvalil na mňa oči.
"Lebo, keď je na všetkých možných Awards tak sa správa nafúkane. Ako Damon. Arogantný úsmev, arogantný pohľad. A potom zrazu je niekde na pláži, natáča prvú cestu korytnačiek do mora a vraví, že je to najkrajšia vec, akú videl. Tohto Iana mám radšej."
"Čo ak je skutočný ten prvý?"
"Tak by som bola sklamaná, lebo by bolo o ďalšieho nafúkanca viac. A menej o človeka, ktorého úprimne trápi, kam tento svet speje."
"Myslím, že ak by si ho spoznala, tak by si sklamaná nebola."
"Lenže to sa nestane, ale keď vravíš, že by som nebola, tak ti verím, ďakujem za tanec," usmiala som sa a šla som k babám.

"Fešák," kývla naňho Majka, keď som došla.
"Veď sme mu nevideli do tváre," zasmiala sa Mima.
"Ale mněl hezký tělo," oponovala Vann.
"No to mal," potvrdila som.
Všimli sme si, že Tina stojí v strede parketu a rozpráva sa so skupinkou nejakých chalanov. Šli sme k nej, lebo vedľa nás nejaké holky vraveli, že vraj už by mali prísť.

,,Hviezidčkoooooooo." Vann si k nej predierala cestu a odhodila nejakého chudáka z cesty. Cupitala som hneď za ňou.
,,Musíš sa k nám pridať dosť, že si prišla o autogramiádu o toto nemôžeš prísť každú chvíľu by mali prísť." Nadšene som sa usmievala.
,,Ehm." Odkašľala si Tina a pozerala na nás významným pohľadom.
,,Uvidím Josepha... ZASE! A tentoraz mu to poviem a nič ma nezastaví." Mima sa snažila vyhecovať samu seba..
,,Tak mu to povedz." Pozrela na ňu Tina.
,,Veď poviem."
,,Stojí za tebou."
,,Haaaa fajn dobrý pokus." Mima pokrútila so smiechom hlavou a mne začalo dochádzať pri kom to vlastne stojí.
,,Toto sú ďalšie zaujímavé osoby páni a verím, že ak im dáte šancu, tak sa skvelo zabavíte." Povedala po anglicky a my sme na nich pozerali a vstrebávali sme to, že sú to naozaj oni.
,,IAN?" zašepkala som a vystrela ruku. Chlap, s ktorým som tancovala bol Ian?
,,RÁD BY SOM ŤA OSLOVIL, ALE NEPOZNÁM TVOJE MENO."
"Tak dúfam, že aspoň moje vlasy si pamätáš," postúpila som do svetla a on uvidel moju zelenú parochňu. Pozrel na mňa a pochopil. Kým sa stihol stať akýkoľvek romantický okamih, ktorý by spojil naše životy navždy a nerozlučne, prišiel Steven, takže žiadne padnutie do náručia, vrelý bozk v strede parketu, ani objatie sa nekonalo.
,,Chalani dokelu kde ste?" ťahal ich preč.
,,My sme neskončili ja chcem vedieť kto si." Matt prepaľoval Tinu pohľadom.
,,Možno sa ešte stretneme," mykla plecom.
,,Daj pomôcku," kvôli hluku som nerozumela, čo mu povedala a chalani nakoniec odišli.
"No verili by ste tomu?" potešila sa Euka.
"Tina, čo si s nimi riešila?" spýtala sa jej Suzi a my všetky sme sa na ňu pozreli s otáznikmi namiesto zreničiek.
"Nič dôležité," usmiala sa na nás. "Mary, netancovala si s Ianom?" zmenila tému.
"Hej a povedala som mu, že si o ňom myslím, že je schizofrenik a nemám rada jeho arogantnú nafúkanú časť." Baby sa rozosmiali.

Naše hviezdičky nám zmizli z dohľadu a my sme to roztočili na parkete samé. Dokonca sa nám podarila aj spoločná choreografia, ktorú sme si nenacvičovali. Improvizácia nadovšetko.
Bola som hrozne smädná, šla som sa napiť k baru a potom som sa predierala pomedzi tancujúcich ľudí až k babám. Keď som bola tesne pri nich, zastala som a vyvalila oči. Baby tancovali s chalanmi z castu. Otočila som sa, že si pôjdem sadnúť a vrazila som priamo do Iana. Opäť. Ešte raz a budem náchylná pokladať to za osud. Okamžite so mnou začal tancovať.
"Nemal by si sa venovať všetkým fanúšičkám?"
"Vidíš, koľko ich tu je? Nemôžem stihnúť všetky. A s tebou mám niečo nedokončené," usmial sa.
"Aj ja s tebou, ty bodyguard."
"Nemohol som ti povedať, kto som. Je to anonymný večer."
"Chcela som od teba meno, priezvisko, rodné číslo, číslo účtu, poistky, ŠPZ? Pýtala som sa odkiaľ si."
"Lenže povedať Spojené Štáty, bolo vlastne priznanie."
"Mohol si povedať zďaleka," usmiala som sa naňho.
"Aspoň som zistil, čo si o mne myslíš," usmial sa on.
"Myslíš, že by som to nepovedala, keby som vedela, že si to ty?" spýtala som sa. "Ian, myslím si, že si schizofrenik. A oveľa viac sa mi páči tá tvoja časť, ktorá zachraňuje planétu, ako tá ktorá odovzdáva ceny na Music Awards."
"Kto si? Mňa už poznáš."
"Zistíš o pol noci," vykrútila som sa z jeho náručia a odchytil si ma Paul.
"Ahoj aloe vera," pozrel na moju parochňu.
"Čau ženáč," usmiala som sa naňho, práve pustili jive.
"Vieš kroky?" spýtal sa ma.
"No nejaké si pamätám, tancovala som dva roky." Nemala som to povedať. Začal ma vytáčať, skrúcať, vyhadzovať do vzduchu... ale bolo to tak skvelý tanec, ako už dlho nie. nestihla som ani pozerať, kde sú ostatné dievčatá a čo robia. Keď ma pustil, bolo za tri minúty polnoc. Šla som k dievčatám a spoločne sme hľadali Tinu, ktorú sme nikde nevideli. Presne o pol noci sme prišli k nášmu stolu, kde bola ružová parochňa, škraboška a chalani s castu spolu s Candie. Dali sme si dole škrabošky, vzali sme Tininu parochňu a šli sme do hotela.

"Čo myslíte, kam Tina šla?" opýtala som sa dievčat.
"Možno si povedala, že toho má dosť a šla sa vyspať. Zajtra nás čaká ďalší dlhý super deň," odvetila mi Suzi.
Do hotela sme prišli polomrtvé, ale šťastné, lebo sa nám podarilo tancovať s nimi. Viem, že Ian nevie ani len moje meno a že pozajtra si už na niekoho so zelenou parochňou ani pamätať nebude, ale ja si to budem pamätať veľmi dlho. Nikdy som si nemyslela, že ho uvidím a dnes som s ním tancovala. Dokonca dvakrát.
Mima sa práve rozplývala nad tancom s Joeym a Euka nad tancom s Mattom. Pobavene sme ich sledovali, lebo každá hovorila o svojom, ale výborne si pri tom rozumeli. Po chvíľke sa k nim pridala aj Suzi so svojim zážitkom s Mikom. Ja som nemala silu niečo rozoberať. Zvalila som sa na posteľ a zaspala som ako dvojročná.

Ráno si nás vyzdvihla Tina. Všetky fotky z autogramiády a z párty som dala do notasa, aby som mala prázdnu pamäťovku na našu celodennú exkurziu po Viedni, ktorú zakončí Schonnbrun a Zoo. Nesmierne som sa tešila na celý deň s babami.
Najprv sme polietali centrum mesta. Obchody, Stephansdom, radnicu a potom sme zaliezli na obed. Nakoniec sme sa metrom presunuli do Schonnbrunu.
"Vau, naposledy som tu bola v zime, toto je krása," hlesla Euka len čo sme vošli dnu a ja som odušu prikyvovala.
"A to sme ešte neboli v Zoo," žmurkla Tina.

"Ja by som chcela takýto domček," povzdychla som si a pozerala som sa na zámok.
"No kto by takýto domček nechcel," zasmiala sa Majka. "Pár izbičiek, nič veľké. Také skromné to tu mali."
"Že? Takéto niečo by mi úplne stačilo," smiala som sa spolu s ňou.
"Kto ide do pavilónu šeliem?" spýtala sa Suzi, keď sme kráčali k Zoo. Dohadovali sme sa, ako pôjdeme a kam, ale keď sme prišli ku vchodu, povedali nám, že dnes už prehliadky v Zoo ukončili, je len jedna súkromná. Máme sa vrátiť zajtra, ale dnes si môžeme pozrieť zámok.
"Zajtra máme na pláne Prater," vzdychla som si smutne.
"Něco vymyslíme," povedala Vann a všetky sme sa pozreli na uja a začali sme ho prosiť a prehovárať. On sa zašiel opýtať tých vzácnych hostí - mala som pocit, že prišla Sissina vnučka - či im nebude vadiť, keď sa pridá ešte sedem ľudí. Našťastie súhlasili.
"Okej, takže pavilón šeliem?" spýtala sa Suzi. Prihlásili sa Majka s Vann.
"Ja chcem najprv slony," poskočila som si a Euka s Mimou sa ku mne pridali.
"Ja vás počkám na lavičke, ja som tu už bola," Tina si sadla aj so zmrzlinou.
"Okej, tak my ideme tu, vy idete tam, potom my pôjdeme tam a vy tu a nakoniec prídeme sem," vysypala Euka.
"Stratila som sa pri sem a tam, ale chápem ťa," smiala sa Majka.

Prechádzali sme práve cez pavilón vtáctva, keď sa mi zazdalo, že vidím Iana. Premýšľala som, kedy som sa dala na halucinogény.
"Mary, čo je?" spýtala sa ma Mima.
"Nenaliali ste mi do vody vodku?"
"My nie, či si si ju tam nenaliala ty, to nevieme," zasmiala sa Euka.
Asi o hodinu sme šli k Tine na lavičku, kde sme mali zraz. Natešene som pribehla a začala som jej vykladať o slonoch a nosorožcoch a všimla som si mužský chrbát, ktorý práve zabočil do nejakej uličky.

Po prehliadke Zoo sme si šli prezrieť zámok. Vošli sme dovnútra a každej z nás dali elektronického sprievodcu.
"Tohle je tak milý," pozrela Vann na svoju "vysielačku."
"Aspoň to máš v češtine," usmiala sa Suzi a my sme vykročili.
Prechádzali sme pomaly a z izby do izby, keďže sa tam nesmie fotiť, tak sme si to chceli poriadne obzrieť. Baby sa práve smiali na obrazoch rodiny. Postavila som sa k oknu a pozerala som sa do záhrady. Vytreštila som oči, lebo sa mi zdalo, že som zbadala Mika, ale stačilo, že som žmurkla a už tam nebol. Potriasla som hlavou.
"Čo robíš?" spýtala sa ma Tina, ktorá prišla po mňa, lebo baby už šli do ďalšej miestnosti.
"Snažím sa zbaviť halucinácii. Nič normálne," zasmiala som sa a šli sme k dievčatám do tanečnej sály.
"Tu mali spraviť včerajšiu párty," usmievala sa Mima.
"Súhlasím a na štýl roku 1864," pritakala Tina.

A/N: ďakujeme za komentáre :)
v ďalšej kapitolke si užijeme nielen zoo a zámok, ale aj záhradu :) a naša mini skupinka sa rozrastie o pár ľudí :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 NiNi NiNi | Web | 8. ledna 2012 v 19:51 | Reagovat

bože, vy ste boli na všetkých mojich obľúbených miestach! :D okrem dvoch! :DD haháááá, na parlament a hoffburg ste zabudli :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama