15. kapitola: Krutý návrat do reality

27. ledna 2012 v 16:48 | Mary


Pozrela som sa vedľa na chlapcov. Smiali sa a na niečom sa doťahovali. S Ianom sme ich pozorovali.
"Tak, ako bolo na túre?" spýtala som sa. Začali rozprávať jeden cez druhého o tom, ako sa štverali hore na kopec, ako všetko fotili a ako im bolo super.
"A Paul spadol..." zakončil to Matt.
"Nie je ti nič?" prišla som k nemu bližšie a prezerala som si ho, či náhodou nemá niekde niečo oškreté.
"Aj my sme padali," ozval sa Steven a pribehol ku mne.

"Hej, preč od mojej ženy," upozornil ich Ian. "Ako to, že ste ten pád nenatočili?"
"To by som tiež rada vedela," pozrela som na nich a oni sa zatvárili previnilo.
"Mima to bude mať," zvolal Mike. "Mala vtedy foťák v ruke. Určite to zachytili."
"Keď sme pri Mime, už by mali aj s Josephom prísť," zamyslel sa Zach.
"Asi ste pozberali všetko drevo z okolia tak museli zájsť ďalej," mykla som plecom a oprela som sa o Iana, ktorý mi okamžite obmotal ruky okolo pása.
"Čo budeme robiť teraz?" spýtal sa Matt.
"Navrhujem baseball. Mám v kufri dve pálky a loptičku," postavil sa Paul a šiel k autu. Vyvalila som oči.
"To myslíš vážne Wesley?"
"Prečo nie?" pozrel na mňa.
"V živote som to nehrala."
"To nevadí, podstatné je, trafiť sa do loptičky a bežať," poradil mi Zach.
"Vau, ja som myslela, že keď ju odpálim, mám začať so striptízom."
"Nebolo by zlé," zasmial sa Mike a Ian po ňom hodil fľašu s vodou.
"Chlapci, máte tu tri autá. Ja nemám na to, aby som vám platila okná na tých vašich bavorákoch, lebo ak sa strafím do loptičky, určite ňou niekoho zabijem, alebo niečo rozbijem," hlesla som.
"Mary, dáme na teba pozor," prisľúbil Matt.
"Bude to na vaše triko."
Po pár minútach prišla Mima. Sama. Pozerala som striedavo na ňu a do lesa, kedy príde Joe a ako sa bude tváriť, lebo Mima vyzerala príliš nevinne.
"A kde je to drevo?" zasmial sa Steven.
"A kde je Joe?" opýtal sa Mike.
"Ešte v lese zbiera," odvetila.
"Ideme hrať baseball," nadšene zahlásil Paul. Mima pozrela na ich autá.
"Chcete, aby vám vyplatili poistku?" spýtala sa ich a vyzerala, že pochybuje o ich zdravom rozume. Otočila som sa k Ianovi a tlmila som smiech v jeho hrudi.
"Niečo podobné nám povedala aj Mary, ale dopadne to dobre. Aha, už je tu aj Joe," okamžite som dvihla hlavu. Joe prišiel s kopou dreva a keď sa pozrel na Mimu, vyzeral smutne. Okamžite som pozrela na Iana a on pokrčil ramenami.
"Super, môžeme začať."

Uznávam, že to bola tá najvtipnejšia hra baseballu v jeho histórii. Mima odpálila loptičku na prvýkrát a tak sa z toho tešila, že najprv skákala od radosti na mieste, vyobjímala všetkých, ktorí stáli blízko a potom, keď na ňu chalani kričali bež, tak sa rozbehla zlým smerom. Keď si to uvedomila, tak si to skrátila šikmo cez ihrisko a dobehla na métu skôr ako Zach stihol loptičku chytiť.
Ja som toľko šťastia nemala. Podarilo sa mi to až na štvrtý pokus. Najprv som sa zľakla a začala som pred ňou utekať, z čoho Matt dostal taký záchvat smiechu, až sme prerušili hru na päť minút. Druhýkrát som odhodila pálku a chytila loptičku do ruky, tretíkrát mi vyletela z ruky pálka a na štvrtýkrát som sa konečne strafila. Síce Paul musel uskočiť, ak nechcel prísť k úrazu, ale ja som dobehla na métu. Pretože Mike, ktorý ju mal chytať sa hodil o zem v záchvate smiechu, keď videl Paulov uskakovací manéver.
A tí, ktorí stáli bokom, lebo neboli na rade, to celý čas kamerovali a fotili, aby sme mali pamiatku. Keď sme dohrali, tak sme si to s Mimou bežali pozrieť a rehotali sme sa ako pominuté a chalani s nami.
"Mary, musím povedať, že ten volejbal ti išiel lepšie," odtrhol sa od videa Paul.
"No, to bude asi tým, že volejbal som hrávala."
"Zlatko, bola si skvelá," objal ma Ian.
"Aspoň niekto am tu ocení."
"Ja z toho fakt idem do kolien," rehotal sa Steven. "Mima, to si perfektne vyriešila, keď si si to skrátila šikmo."
"Snáď by som nebehala okolo celého," odfrkla si a my sme sa zasmiali.
"Ako budeme spať dnes?" zamyslel sa na chvíľu Matt. "Nenecháme predsa Josepha samého." Mima pozrela vyplašene naňho a potom na Joeyho.
"Ja s Mimou, Ian s Joeym a vy piati vo veľkom," vyhŕkla som. Mima na mňa vďačne pozrela. Ian chcel protestovať, ale stlačila som mu ruku. Všetci prikývli.
"Poďme variť," postavil sa Paul a ostatní sa pridali.

Ian ma vzal za ruku a šiel so mnou k jazeru. Sadli sme si na breh. Opierala som sa oňho chrbtom a pozerala som na jazero, na ktorom sa zrkadlili posledné slnečné lúče.
"Myslíš, že sa medzi nimi niečo stalo?" opýtal sa ma a pohladil ma po tvári.
"Myslím, že áno. A chalani boli v stave, keď by si zo srandy povedali, že by mohla ísť spať k nemu Mima. A to by jeden z nich nemusel prežiť. Alebo obaja."
"Budeš mi v noci chýbať," pobozkal ma na priehlbinku pod uchom.
"Prežiješ. Alebo objímeš Joeyho. Keď ti bude veľmi smutno. Možno si ťa aj pritúli."
Obzrela som sa naňho. Otvoril ústa, ale nič nepovedal.
"Chcel si niečo, zlatko?"

"Hej Somerhalder," zakričal Zach. "Kto nepracuje, neje!"
"Tak s čím pomôžem?" pribehla som k nim s Ianom v závese.
"Ty si pekne sadni, to platilo len preňho."
"Prečo je dnes na mňa každý zlý?" ohradil sa Ian a potom hodil smutné očká.
"Ach, ty môj chudáčik," objala som ho a poľutovala. Ian sa na nich škodoradostne usmial. "A teraz choď pracovať, aby sme mali čo jesť."
Ian sa postavil k Joeymu, ktorý čistil zemiaky. Všimla som si, že Mima ho zvláštne pozoruje, ale rozhodla som sa, že sa jej na to opýtam až večer, keď budú chalani spať.

Večer pri ohni Steven opäť vytiahol gitaru, spievali sme, potom sme tancovali, čo bolo úžasné, lebo sme sa s Mimou začali tváriť ako domorodé tanečnice a chalani nevychádzali z údivu. Potom sme si šli ľahnúť. S Mimou sme zaliezli do stanu.
"Chceš vedieť, čo sa stalo v lese, však?" pozrela sa na mňa.
"Ak mi to chceš povedať. Ale nech sa stalo čokoľvek, som s tebou."
"On ma pobozkal. Oslovil Emily mojím menom. A v lese ma pobozkal. Iba letmo, ale to nesmie. On ma nesmie bozkávať. "
"Si zmätená?"
"Nie. Áno. Trochu. Ja neviem. Ľúbim Michala. Tým som si istá. Úplne. Viem, že ho ľúbim, ale Joe bol tajný sen a teraz je skutočný. Lenže na ako dlho?"
Úplne som chápala, čo tým vravela. To, že ich poznáme, nič neznamená. To, že sme tu s nimi, tiež raz pominie, ostanú len fotky, videá a nádherné spomienky.
"Ako by som mohla zradiť Michala, ktorý je skutočný a bol tu vždy pre mňa. Neodpustila by som si to. Michal pre mňa znamená istotu, viem, že tu bude. Čo si myslíš ty? O celom tomto našom výlete? O tom, čo sa deje?"
"Viem, ako to myslíš, ale... občas proste musíš podstúpiť riziko, aby si zistila, či si sa rozhodla správne. Možno to bude trvať len tri mesiace. Ale na tie tri mesiace nikdy nezabudneš. Budeš na nich spomínať, keď budeš stáť pred oltárom, keď sa ti narodia deti, aj keď budeš mať sedemdesiat. Možno celý život prežiješ s iným mužom, pokojným životom, ale budeš vedieť, že tie tri mesiace si žila naplno. S ním."
"Preto ostávaš v Atlante?" spýtala sa ma.
"Možno. Neviem ako skončí toto leto. Viem len, že bude neopakovateľné. Nechcem, aby si si myslela, že ťa nahováram, aby si podviedla Michala. Chcem len, aby si si to rozmyslela. Lepšie je spraviť chybu, ako celý život ľutovať, že sme ju neurobili."
"Čo by si robila na mojom mieste?"
"Ja? Neviem. Asi by som šla za svojim snom a nepripúšťala si následky. A pozri na mňa, čo som urobila."
"Myslíš, že vzťah s Ianom je chyba?"
"Neviem. Poviem ti o desať rokov."
"Ja si myslím, že nie. Myslím, že vám to vydrží. Ale mám otázku, vydala by si sa ešte niekedy v budúcnosti, ak by ste to ukončili?"
"Nie, svadba už nie. Vždy som túžila byť vydatá iba za jedného muža. Manželstvo je pre mňa niečo výnimočné. Ako stužková. Tiež je len jedna."
"Neviem, čo mám robiť. On má tiež priateľku, nerozišiel sa s ňou. Je to také komplikované. Snažím sa mu vyhýbať, ale nie vždy to ide. Keď on je taký podmanivý. Vždy sme si predstavovali, aké by to bolo a teraz je to reálne a ja naozaj neviem, čo spraviť."
"Nezahodiť šancu. Si mladá. Teraz je čas na chyby. Keď budeš mať štyridsať a puberťáka na krku bude neskoro."
Ležali sme v tichosti a premýšľali sme. Napokon som vstala a vyšla som zo stanu. V rovnakej chvíli vyšiel aj Ian. Usmiala som sa naňho a počkala som, kým ku mne dôjde. Chytil ma za ruky a šli sme k autám. Ian ma vysadil na kapotu.
"Pobozkal ju."
"Viem, vravela mi."
"Prečo si to nepriznajú?" zasmiala som sa. Bolo my to trocha známe.
"Lebo to nie je ľahké. Joe má priateľku. A Mima. Ona má isté dôvody... nemôžem ti povedať, aké, ale nie je to rozmar."
"Sme manželia, tí si hovoria všetko."
"To je pravda, ale Mima bola moja kamoška skôr ako ty manžel. Som na jej strane. Navyše to nie je moje tajomstvo."
"Ja len chcem, aby boli šťastní. Tak ako my."
"My sme šťastní?" spýtala som sa so smiechom.
"Pravdaže," pobozkal ma. "Poď," šepol, vzal deku a ťahal ma preč.
"Kam ideme?" pýtala som sa so smiechom. Ian ma dotiahol na mýtinku, na ktorej sme boli včera. Rozprestrel deku a ľahli sme si. Hlavu som mala na jeho ramene a pozerala som na nebo. Počula som, ako mu bije srdce. A ten zvuk ma dokonale uspal.

Ráno som sa prebudila skôr ako on a pozorovala som ho, kým spal. Otvoril oči a hneď ich prižmúril, lebo naňho svietilo slnko. Zasmiala som sa a pritúlila som sa späť k nemu.
"Tu sú!" začula som Mikov hlas. Prirútil sa k nám spolu s Mimou, Josephom a Zachom. Hneď po nich prišli aj Matt, Paul a Steven.
"Zbláznili ste sa?" vyletel na nás Joe. "Takmer nás porazilo. Ráno sme vstali a vy nikde."
"Bála som sa," hlesla Mima. Postavila som sa a šla som ju objať.

Prišli sme do táboriska, najedli sme sa, zahrali sme si hry, plávali sme v jazere a o tretej sme začali baliť. Nikomu z nás sa nechcelo odísť. Bolo to vidieť na všetkých. Víkend bol skvelý a bolo nám smutno, lebo končil.
"Ale no ták, nezúfajte, ešte bude kopec takých víkendov, nabudúce pôjdeme na chatu," začal Matt.
"Presne a čaká nás ešte aj návšteva Slovenska," potešil sa Paul.
Pozrela som na Mimu. Zaumienila som si, že sa s ňou porozprávam doma, lebo som si všimla, že s Joeym sa bavia inak ako včera. Och, keby sa aspoň porozprávali. Aj to by bolo niečo.

Keď sme dobalili, nasadli sme do áut a vyštartovali sme späť do reálneho sveta. Opierala som sa na zadnom sedadle o Iana a prechádzala som si každý moment víkendu, aby som na nič nezabudla. Asi si budem písať denník. Samozrejme po slovensky.
Doma nás Paul vysadil, pomohol nám s taškami a šiel za manželkou, ktorá sa mala vrátiť od rodičov. Ian pokrútil hlavou a šli sme dnu. S Mimou sme práve premýšľali nad tým, čo navaríme na večeru, keď zrazu zazvonil zvonček.
Ian šiel otvoriť a my sme vykukli. Do vnútra vbehla blondína s kufrom, skočila naňho a objímala ho ako naposledy.
"Ian, som tak rada, že si doma. Som v Atlante na pár dní a vieš, ako neznášam hotely," mrkla naňho.
"Samozrejme, ostaň ako dlho budeš chcieť," usmial sa na ňu. Mima si nahlas odkašľala. Ja som sa nezmohla ani na to.
"Kto sú tieto slečny?" spýtala sa.
"Kamarátky. Mary, Mima, toto je Meghan. Meghan, to sú Mary a Mima."
"Takže kamarátky?" povedala som si v duchu, usmiala som sa na ňu, podala som jej ruku a zmizla som v kuchyni bez toho, aby som pozrela na Iana.
"On fakt povedal kamarátky? Alebo len ja som prepočula manželku?" spýtala sa Mima.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama