14. kapitola: Rozhovor

24. ledna 2012 v 20:04 | Mima


Prvú chvíľu keď som vystúpila z auta som mala pocit, že snívam. Nie, to predsa nemohla byť skutočnosť. Ak by som si mala predstaviť ako by podľa mňa malo vyzerať nebo, predstavila by som si ho presne takto. Toto miesto v sebe ukrývalo zvláštne čaro. Priestranná lúka, ktorá do očí vbíjala svojou pestrou farbou, obrovské jazero, ktoré bolo krásne priezračné. Na jeho hladine sa odrážal odraz slnka, ktoré príjemne hrialo.

Mala som pocit ako by sa na tomto mieste zastavil čas. Žiadny stres z každodenného uponáhľaného života, žiadny hluk a v neposlednom rade žiaden rozruch.
Zhlboka som sa nadýchla a usmiala sa. Toto bude úžasný výlet. Popozerala som sa okolo seba. Kým ja som sa kochala krásou, ostatní už pomaly vyberali veci z auta. Teda okrem Mary a Iana, ktorí stáli pri jazere a mlčky ho sledovali.
Vzala som si foťák z predného sedadla, kde som ho mala položený a priblížila som sa k nim. Zaostrila som a cvakla. Obaja sa zľakli a pozreli na mňa.
"Musela som. Bol by hriech, nezdokumentovať to," zatvárila som sa nevinne a utiekla späť k chalanom.
"Dobre a teraz predveďte ako viete pózovať," ukázala som im foťak.
"Neviem neviem, či ti jedna pamäťovka na nás vydrží," zasmial sa Mike.
"Neboj sa, poistila som sa," usmiala som sa a z kapsičky som vytiahla ďalšie dve. Chalani sa zasmiali a začali pózovať. Tak na týchto fotkách by človek mohol naozaj poriadne zarobiť. Chalani so sekerami v rukách a v spotených tričkách, cez ktoré sa im vynímalo vypracované telo. Vravím, že toto miesto bolo ako raj.

Po chvíľke sa ku nám pridali aj naši novomanželia. Ian išiel pomáhať so stanmi a Mary mi pomohla všetko zdokumentovať.
"Mima, my sme v raji," šepla mi.
"Ja viem," dala som jej za pravdu a v tom si Steven začal vyzliekať tričko. Tak za tento pohľad by pár dievčat aj vraždilo. S Mary sme zapískali a pribehli sme k nemu.
"Tu, odfoť nás, prosím," podala som Mattovi foťák do ruky a naspäť pribehla k Stevenovi, ktorý už jednou rukou objímal Mary. Druhou si ma privinul tiež k sebe a všetci traja sme hodili po americkom úsmeve. Jediný, kto z toho nebol nadšený bol Ian, ktorý sa celý čas mračil. Mary neváhala a cvakla ho.
"Táto fotka sa bude volať Namosúrený manžel." Podrypla.
"Miláčik, neprovokuj ma," varoval ju.
"Tak chlapci, kto bude ďalší bez trička?" opýtala som sa natešene.
"Moja, nie si zasnúbená?" opýtala sa ma Mary po slovensky.
"Moja a ty nie si vydatá?" vrátila som jej a obe sme sa rozosmiali.
Pohľad na chalanov bol na nezaplatenie. Vyzerali naozaj božskí. Každý jeden z nich mal v sebe obrovskú charizmu.
Fotila som ako o život, keď v tom sa medzi Mary a Ianom strhla podrypovacia scéna, ktorá skončila hodením Mary do jazera.
"Ty idiot, čo keby som nevedela plávať?" skríkla na neho nahnevane Mary.
"Ou, Ian to pokašľal," zaúpel potichu Zach. Mary zatiaľ vyšla z vody a začala sa vyzliekať. Tento raz to boli chalani, čo zapískali.
"Čo robíš?" opýtal sa Ian a snažil sa rýchlo vyliezť z vody.
"Dávam si dole mokré veci, aby som neprechladla." Odvetila mu pokojne.
"Pred všetkými?"
"Na to si mal myslieť skôr, ako si ma hodil do jazera," odstavila ho.
"Otočte sa!" skríkol na chalanov, ktorí iba pretočili očami a pomaly sa otočili. S Mary som sa vybrala ku autu, kde sa išla prezliecť. V okamihu, keď sme zavreli dvere, Mary sa nahlas rozosmiala.
"Ty sa naňho nehneváš?" nechápavo som sa na ňu pozrela.
"Trochu, ale bolo to super." Smiala sa ďalej.
"Chúďa Ian," pobavene som poznamenala.

Potom ako sme sa vrátili späť k chalanom, rozdelili sme sa kto bude s kým v stane. Mary navrhla, že bude so mnou v jednom a chalani v druhom. No ani jeden z nás s tým nesúhlasil.
"Ja budem s chalanmi a ty si buď s manželom. Mimochodom treba ísť na drevo, čo keby ste poň zašli?" navrhla som a poháňala ich do lesa.
"Ty si ich normálne odtiaľto vyhodila," zasmial sa Paul.
"To sa ti iba zazdalo," nevinne som sa zatvárila.
Keďže sme nemali drevo, nemohli sme začať rozložiť ohnisko a tým pádom sme nemohli ani variť. A tak sme si zatiaľ zahrali futbal. Nápad to bol samozrejme chalanov, ktorý hrali naozaj zákerne. Medzi sebou sa potkýnali. Normálne som sa bála, keď som dostala loptu a tak som ju vždy rýchlo vykopla hocikde. Párkrát skončila aj v jazere. Vtedy som sa zatvárila, že ma to naozaj mrzí, aby som nemusela ísť po ňu. Našťastie Matt bol vždy taký milý, že išiel po ňu. Dokonca už sa potom aj prestal prezliekať. Skonštatoval, že by si už o chvíľu nemal čo obliecť, ak by to takto pokračovalo. Zápas skončil 7:1 pre súperov tým. Čím to asi bude? Síce sa Paul a Steven, ktorí boli so mnou v tíme tvárili, že to nebolo kvôli mne, ja som vedela, že opak je pravdou.

Nakoniec dorazili aj Mary s Ianom aj s pár kúskami dreva.
"Už sme si mysleli, že ste sa stratili a pôjdeme vás hľadať," podrypol Matt.
"To by som ti neradil," zasmial sa Ian.
Potom sa už začala hromadná zábava. Všetci sme spoločne bláznili v jazere. Potápali sme sa, naháňali, skákali zo stromov do vody a hrali rôzne hry. Bolo to skvelé. Nikto sa na nič nehral. Každý bol sám sebou a robil presne to, čo cítil. Chalani sa nemuseli držať na uzde kvôli novinárom a ja s Mary sme si užívali každú jednu sekundu s nimi.
Keď sme sa dobláznili, unavene sme sa zvalili na trávu. Chalani sa ponúkli, že urobia večeru. Samozrejme, že sme neboli proti. Musím uznať, že sa starali o nás ako o princezné.
Najprv nám Matt doniesol misu plnú čerstvého ovocia, potom Zach sa zasa pochválil jeho ručne vyrobenými sendvičmi. Nakoniec nám na večeru urobili ražniči, ktorá chutila naozaj skvelé.
Pri maškrtení sme si spievali pesničky do melódie gitary, na ktorej hral Steven. Ten chlapec má naozaj talent.
Vlastne ani neviem do kedy sme tam spolu všetci sedeli. Stihli sme však prebrať úplne všetko. Prekvapilo ma ako chalani boli k nám úprimní a zdôverili sa nám aj s osobnými vecami. Zach sa nám priznal, že niekedy pri scénkach s Candice mal pocit, že sa do nej skutočne zamiloval. No potom doplnil, že si uvedomuje, že by to nemalo budúcnosť, tak si to vždy rýchlo odhovoril. Mike sa nám zasa priznal, že s Jennou, jeho priateľkou sa často hádajú aj kvôli tým najmenším hlúpostiam. Steven zasa presvedčivo tvrdil, že on sa nikdy nechce zamilovať, pretože je to najväčšia hlúposť. Matt zasa spomínal na svoje staré lásky a zhodol sa sám so sebou, že iba dvakrát v živote bol naozaj zamilovaný. Paul ten zasa básnil o Torrey, aká je skvelá a dokonalá, preto si ju vybral aj za manželku.
"Chlape, to si asi jediný, ktorý ju tak vidí," zasmial sa Mike a Paul sa na neho zamračil.
"Mike má pravdu. Mal by si si dávať pozor na tú tvoju ženičku," pritakal Steven.
"Vy ju nepoznáte," pokrútil hlavou Paul.
"Fajn. Ale nehovor, že sme ťa potom nevarovali," pokrčil plecami Ian a pobozkal Mary do vlasov.

Potom v rozprávaní sme prišli na rad ja s Mary, ktorá spomenula svojho bývalého, s ktorým sa rozišla iba pred pár mesiacmi. Ian celý stuhol a mračil sa. Asi túto časť o svojich bývalých ešte nemali za sebou.
Potom som prišla na rad ja.
"No ja....čo by som vám asi tak povedala. Bola som raz zamilovaná," neisto som začala.
"A ďalej?" vyzvedal Steven.
"To nestojí za reč," odvetila som a pozrela som sa na Mary, ktorá na mňa nechápavo pozrela. Sama som si nerozumela, prečo som zatajila pravdu. Rýchlo som zmenila tému a Mary mi v tom pomohla, za čo som jej bola naozaj vďačná. Začali sme zasa spievať a potom sme sa zhodli, že by bolo na čase ísť aj kus zdriemnuť.
Zajtra nás čakal vyčerpávajúci deň v podobe túry. A keďže sme ju chceli zvládnuť, museli sme si aspoň kúsok zdriemnuť.

Ráno som sa prebrala na studené kvapky, ktoré dopadali na moju tvár. Vyskočila som zo spacáku a zbadala Mike a Zacha ako sa zabávajú na tom ako ma oblievajú vodou.
"Veď vy počkajte," pozrela som sa vážne na nich a vybehla von. Všetci z môjho stanu už boli na nohách. Matt so Stevenom práve robili rannú hygienu a Paul zakladal oheň. Rozutekala som sa za Mikeom a Zachom, ktorí si to nasmerovali rovno do jazera. Skočila som tam za nimi. Bolo to naozaj osviežujúce prebratie. Keďže slnko ešte poriadne nestihlo zahriať vodu v jazere.
Začali sme sa blázniť a po chvíli k nám dorazila aj Mary. Boli sme dve proti dvom, no popravde nemali sme proti nim žiadnu šancu. Vždy sme to boli my, čo sme skončili pod vodou.
Nakoniec som sa s Mary zničene doplazila na breh, kde sme si celé premočené sadli na trávu. Chalani vyliezli tiež, no začali skákať zo stromu do vody. Pozorovala som ich a smiala sa, keď sa ma v tom Mary opýtala.
"Chýba ti?"
Pozrela som sa nechápavo na ňu.
"Joe?" opýtala som sa neisto. Bol prvým človekom, ktorý mi v tej chvíli napadol.
"Myslela som Michala, ale práve si sa priznala."
"Nie, ja len, keď sme tu s castom, tak som myslela, že myslíš jeho." Snažila som sa z toho vykrútiť.
"Takže ti chýba." Skonštatovala.
"Nie," trvala som na svojom, hoci pravdou bolo, že s ním by to tu bolo naozaj oveľa krajšie. Ešte chvíľku sme sa o tom rozprávali, no nakoniec sme to radšej nechali tak. Bolo to zbytočné rozoberať, pretože tu nie je. Radšej ostal s ňou, takže riešiť čo ak bolo bezvýznamné.

Po raňajkách sme sa vybrali na túru. Kúsok ma mrzelo, že Mary s Ianom s nami nešli, no na druhej strane aspoň mali súkromie. Nech si tento výlet poriadne užijú.
Ja s chalanmi som sa vybrala na párhodinové šľapanie hore kopcom. Priznávam, že z počiatku som mala obavy. Myslela som si, že ja s mojou kondičkou budem zaostávať a brzdiť ich. No moje obavy pominuli po pár minútach. Chalani boli ohľaduplný a prispôsobili sa môjmu tempu.
Celú cestu sme si skoro spievali rôzne hitovky a smiali sa. Snažila som sa ich naučiť pár slovíčok po slovensky. Tvrdili, že chcú prekvapiť fanúšikov, keď k nám dorazia. Ako nápad sa mi to nezdalo zle. No naučiť ich iba slovné spojenie "Ste skvelí" bolo naozaj na zabitie. Síce stále tvrdili, že už ho vedia dobre vysloviť, vždy urobili nejakú chybu. Jediný Paul sa ako tak chytal. No to bolo iba za to, že pochádza z Poľska.
"Už sme tu," zahlásil Matt, ktorý išiel ako prvý. Vystúpila som z lesa na skalu a predo mnou sa rozprestrelo celé jazero a les. Všetko to ležalo pod nami. Jazero vyzeralo ako by splývalo s oblohou. Bolo to naozaj nádherne.
Zložili sme sa tam a urobili menší piknik. Pofotili sme, čo sme mohli a nakoniec s dobrým pocitom sme sa pomaly zberali. Dole sa už išlo omnoho lepšie. Dokonca sme mali toľko energií, že sme sa začali naháňať po lese. Párkrát sa niektorí z nás potkli a spadli, no našťastie to nebolo nič vážne. Najlepší pád mal však Paul, ktorý sa potkol o jediný kameň, ktorý bol na zemi, keď sme pomaly vychádzali z lesa. Podlomili sa mu nohy, zachytil sa rukou o Mike, ktorý však podskočil na bok a Paul urobil pár kotrmelcov dole. Najprv sme všetci zastali a šokovane sa na neho pozerali. Dopadol tvárou na ktorej mu dopadol aj jeho ruksak a nohy mal vyzdvihnuté vo vzduchu.
Prvú chvíľu sme si mysleli, že sa celý polámal. Boli sme v šoku a tak sme iba stali a pozerali na neho.
"Wesley žiješ?" opýtal sa neisto Mike. Po chvíľke však miesto odpovede, sme započuli tichý chichot, ktorý prepukol v hlasný smiech. Bol to Paul, ktorý sa udrbával sám na svojom páde. Zložil nohy na zem a postavil sa.
"Videli ste to?" opýtal sa a z chuti sa smial. Všetci sme na neho vyjavene pozerali.
"Asi sa udrel do hlavy," skonštatoval Matt.
"To bude určite tým," prikývla som.
"Ja som robil normálne kotrmelce," smial sa ďalej.
"Áno Paul videli sme," potľapkal ho po ramene Zach a prešiel okolo neho.
"To bola sila!" nadšene nám tam začal ukazovať spomaleným pohybom rekonštrukciu svojho pádu.
"Videli sme. Bolo to skvelé. A vieš o tom, že si v jednu chvíľku aj lietal? No teraz už by sme mali ísť," chytil ho za rameno Mike a štuchal ho, aby sa pohol už dopredu.
"Naozaj som lietal?" opýtal sa.
"Je z teba hotový spiderman," prikyvoval Steven a Paul zastal. Začal si prezerať zápästie.
"Myslíte, že mám aj tie super schopnosti?" opýtal sa a vystieral ruky akoby by z nich chcel vypustiť pavučinu.
"Dobre, naozaj začínam mať o neho strach," pošepla som.
"To nie si sama," pritakal Matt. Paul sa v tom ku nám otočil.
"Som nový superhrdina!" zvolal a ja som až podskočila.
"A vy ste mi naleteli!" dodal a znova sa nahlas rozosmial. Znova sme na neho nechápavo pozreli.
"Je mi fajn," povedal už pokojným hlasom a oprašil sa od zeme. Vtedy sme pochopili, že si z nás robil iba dobrý deň.
"Zabijem ťa Wesley!" zavrčal Steven a začal ho naháňať. Všetci sme sa k nemu pridali. Z lesa na lúčku sme sa vyrútili zadýchaný a vysmiaty.

No úsmev na mojej tvári zamrzol v okamihu, keď som tam zbadala Joeyho. Veď predsa on tu nemal byť. Mal ostať doma s jeho priateľkou.
Kým ja som sa spamätávala, chalani ho prišli nadšene privítať. Nie, že by ma to nepotešilo, že došiel. Práve naopak, moje srdce zaplesalo. No môj rozum si pilne uvedomoval, že to nie je vôbec dobre.
V tom ku mne pristúpila Mary a objala ma okolo pliec.
"Čo tu robí?" opýtala som sa jej kúsok vykoľajene.
"Spýtaj sa jeho." Pozrela na neho.
"Ale ja..." zakoktala som sa, no ona mi skočila do reči.
"Ja viem. Je to ťažké. A bolí to."
Pozrela som sa na ňu. Vedela som, že musím niečo urobiť. Takto to ďalej nepôjde. Musím sa už k tomu postaviť a nie si dávať iba sľuby, ktoré aj tak nikdy nesplním.

Musím sa s ním porozprávať, no potrebujem, aby bol sám. Hralo mi do karát, že sa Joe ponúkol, že pôjde po drevo. Vybrala som sa pomaly za ním. Moje srdce mi bilo ako o závod a moje kolená sa pri každom kroku podlamovali. Teda aspoň som mala taký pocit.
"Ani ma neprivítaš?" opýtala som sa a oprela sa o strom, keď sa Joe práve zohýnal po nejaké drevo. Asi netušil, že idem za ním, pretože vystrašene podskočil a pozrel na mňa.
"Prepáč, nechcela som ťa vystrašiť," zasmiala som sa.
"Myslel som si, že sa ti nepáči, že ma tu vidíš," povedal, pričom sa ani neusmial. Zamračila som sa.
"A na to si ako prišiel?"
"Tvoj výraz tváre, keď si ma tu zbadala hovoril za všetko. Asi som tu nemal chodiť," odvetil a ďalej začal zbierať drevo.
"Nie Joe, tak to nie je....dobre priznávam, bola som kúsok prekvapená a zaskočená.....ale to len kvôli tomu, že si mal byť so svojou priateľkou," posledné slová som povedala potichu. Bolo mi nepríjemné hovoriť toto slovné spojenie. Joe sa na mňa zasa pozrel a ja som rýchlo sklopila zrak.
"Takže nie je ti nepríjemné, že som tu?" opýtal sa.
"Ako ti to mohlo napadnúť. Práve naopak," neisto som sa usmiala a prikročila som k nemu. Konečne sa mu zmenil výraz tváre a on sa tiež usmial.
"Ukáž pomôžem ti," podišla som k nemu, zohla sa a začala som zbierať drevo.
"Počkaj," zrazu ma chytil za ruku a ja som sa vyrovnala.
"Pomýlil som si jej meno s tvojím," povedal a ja som na neho zoskočene pozrela.
"Nahnevala sa a odišla. Viem, že som mal ísť za ňou, no nemohol som. Nechcel som. Radšej som prišiel tu a...." chcel dopovedať, no skočila som mu do reči.
"Nepokračuj už," chcela som ho stopnúť.
"Prišiel som, pretože predstava, že tu budem s tebou bola väčšia ako čokoľvek iné," pokračoval a pristúpil o krok ku mne.
"Joe," upozornila som ho.
"Neviem čo sa to deje. Nechápem to. Jediné v čom som si istý je to, že chcem byť s tebou," zacítila som jeho ruku na mojej tvári. Zavrela som oči a snažila sa sústrediť na realitu. V duchu som si stále opakovala, že nemôžem. Predsa som zasnúbená a idem sa vydávať. Nemôžem nič viac cítiť k Joeymu. Michal je muž, ktorého milujem. Musí to tak byť.
Skôr ako som sa stihla spamätať, zacítila som teplý dych blízko mojej tváre a hneď na to letmý dotyk jeho pier na mojich.
"Nie!" vykríkla som v poslednej chvíli sa odtiahla sa. Neurobím takú chybu. Toto Michalovi neurobím, nemôžem.
"Joe prepáč, ale ja- ja nemôžem. Neviem síce, čo cítiš, ale ak je to viac ako kamarátstvo, tak prestaň s tým," začala som trepať prvé, čo mi napadlo.
"Myslel som si, že to cítiš rovnako," nechápavo na mňa hľadel.
"Tak si si myslel zle, pretože z mojej strany nikdy nič viac nebude. Mrzí ma, keď si si myslel niečo iné," možno som to kúsok prehnala, no nemala som na výber. Musela som to ukončiť. Joe mi nemôže prejavovať náklonnosť a ja v tomto bláznovstve už viac nemôžem pokračovať. Radšej nech si myslí, že mi na ňom záleží iba ako na kamarátovi. Nikdy nič viac.
Po týchto slovách som ho tam nechala a vrátila sa späť. Všetci na mňa pozreli.
"A kde je to drevo?" zasmial sa Steven.
"A kde je Joe?" opýtal sa Mike.
"Ešte v lese zbiera," odvetila som a podišla k nim. Celý čas som sa tvárila, že sa nič nestalo. Tak to bolo pre mňa najjednoduchšie.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | E-mail | Web | 24. ledna 2012 v 20:45 | Reagovat

<3

2 Anne Malfoy* Anne Malfoy* | Web | 24. ledna 2012 v 23:08 | Reagovat

Fňúú ten koniec :-( ale inak samozrejme dokonalosť :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama