13. kapitola: Stanovačka

21. ledna 2012 v 18:51 | Mary


S Mimou sme strávili deň v meste. Ian nás vysadil v centre a šiel na natáčanie. My sme fotili pamiatky, zašli sme si do cukrárne, do pizzérie, boli sme v parku a shoppingovali sme. Keď po nás prišiel Ian práve sme sedeli v nejakej roztomilej cukrárni a skúšali sme zákusky. Prišiel spolu s Mattom.
"Tak čo baby, tešíte sa na stanovačku?" Matt si prisadol k Mime a Ian si sadol vedľa mňa a objal ma okolo pása.
"Strašne," usmiala sa Mima a ja som prikyvovala. V podstate sa na ňu teším. Až na tie malé potvory, čo si všeobecne nadávajú hmyz.

Ian vzal moju lyžičku a začal mi ujedať z môjho koláča. Capla som ho po ruke a urazene som naňho pozrela. Potom ma začal kŕmiť. Prstom som mu zotrela krém z pery, pretože mu tam ostal. Ian sa ku mne sklonil a pobozkal ma.
"Tak, kedy zajtra vyrážame?" spýtala som sa.
"No zajtra je zraz u vás o ôsmej," začal Matt.
"O ôsmej?" zdesila som sa a pozrela som na Mimu, ktorá tiež nevyzerala trikrát nadšene. "Veď je piatok. Pracujete."
"Nie zlatko, máme voľno," preplietol naše prsty Ian. "O ôsmej k nám prídu chalani, pôjdeme nakúpiť a na výlet."
"A načo sa budú všetci trepať k nám?" spýtala sa Mima.
"Paul má terénne auto, takže ideme s ním a kvôli nákupu. Nech to rozdelíme do dvoch áut."
"To chceš nakupovať pre armádu? Ideme na víkend, zlatko," pozrela som naňho a on sa usmial. Prvýkrát som ho nežne oslovila a nebola to irónia.
"Budú tam šiesti chlapi," zasmial sa a vtisol mi bozk.
Ďalej sme rozoberali len už ich deň v práci a to, aké bolo natáčanie a nakoniec sme šli domov, aby sme sa zbalili.
Doma sme sa pobalili a zniesli sme tašky k dverám, aby sme ich nevláčili ráno. Ja som šla do spálne, vyzliekla som sa, zavrela v kúpeľni a vychutnávala som si pohodlie vane. Asi po hodine vošiel Ian a pozoroval ma od dverí. Opieral sa o zárubňu a visel na mne pohľadom.
"Poď ku mne," zašepkala som. Ian si sadol na okraj vane a nahol sa ku mne, aby ma pobozkal. Chytila som ho za pás a vtiahla som ho do vane. Trocha vody pretieklo na podlahu, Ian pokrútil hlavou a zasmial sa a ja som mu už vyzliekala tričko.

Prebudila som sa na to, ako ma Ian hladí po tvári. Pozrela som naňho, dala som mu pusu, otočila som sa a zababušila som sa ešte viac.
"Hej, vstávame," objal ma okolo pása a bozkával na krk.
Po piatich minútach presviedčania som vstala a šla som si dať sprchu. Ian šiel za mnou.
"Nie miláčik, máme časový plán, idem sama," pobozkala som ho, pohladila po tvári a zaliezla som do kúpeľne.
Mima zišla dole asi päť minút po mne a vyzerala sviežo. Nechápem, ako to robí, keď viem, že je rovnaký spachtoš ako ja. O pätnásť minút zišiel aj Ian a hneď na to zvonili chlapci. Naložili sme veci do kufra a sadli sme si do auta k Paulovi.
Myslela som si, že vpredu budú sedieť chlapi a my s Mimou si sadneme dozadu, ale Mima si sadla vedľa Paula.
"Venuj sa vzadu manželovi," vyplazila na mňa jazyk.
A tak som sa oprela o Iana a sledovala som cestu. Asi po desiatich minútach sme parkovali pri obchodnom dome. Chalani nakupovali, akoby sme tam mali ostať mesiac. S Mimou sme na to pozerali a nechápali sme, čo s tým chcú robiť, no nechali sme to tak.

Po ďalších dvoch hodinách cesty Paul zabočil na nejakú lesnú cestu. V aute panovala skvelá nálada. Chalani rozprávali o zážitkoch s fanúšikmi, o listoch a ponukách, čo dostávajú a my sme sa na tom smiali. Ian ma držal za ruku, bozkával do vlasov, na krk, do dlane, na pery a mne došlo, že mi je tak fajn, ako ešte nikdy.
"Braček, vieš, že teraz budeš musieť všetky žiadosti spáliť a vyhodiť, kým ich nájde tvoja manželka?" zasmial sa Paul.
"Nie, ja ich všetky prinesiem domov, aby ich videla," usmial sa Ian.
"No, aspoň ti ich budem môcť otĺcť o hlavu," zaškerila som sa naňho.
"Ian, daj na Paulove rady," poradila mu Mima.
"Tak, vystupovať, sme na mieste," zaparkoval Paul.
Vystúpila som z auta a chvíľu som nedýchala. Bolo tam nádherne. Jazero, pred ním lúka, na ktorej sme boli a vedľa lesík. A vyzeralo to ako z rozprávky. Pri jazere rástli stromy, z ktorých sa dalo skákať do vody a na lúke bolo ohnisko s pňami stromov.
Podišla som k brehu a zadívala som sa do diaľky. Nikde žiadne stopy po civilizácii až na autá, na ktorých sme prišli, ale inak to tam naozaj vyzeralo ako v inom svete. Okolo pása som pocítila Ianove ruky. Oprela som sa oňho chrbtom a svoje ruky som položila na jeho. Ian ma pobozkal do vlasov a zrazu sa vedľa nás zablyslo.
"Musela som," usmiala sa Mima a zamávala foťákom.
Ešte chvíľu sme tam stáli len my dvaja a potom sme sa vrátili k ostatným. Ian s chalanmi začali stavať stany. My s Mimou sme všetko fotili. To sa nevidí často. Paul s kladivom v ruke, na kolenách a zabíja klince do zeme.
"Mima, my sme v raji," šepla som jej a cvakali sme ako o život.
"Ja viem," prikývla a Steven si práve vyzliekol tričko.
S Mimou sme zapískali a obe sme sa s nim bežali sfotiť. Ian sa na mňa mračil, tak som mu vyplazila jazyk a cvakla som ho.
"Táto fotka sa bude volať Namosúrený manžel."
"Miláčik, neprovokuj ma," varoval ma. Poslala som mu vzdušný bozk.
"Tak chlapci, kto bude ďalší bez trička?" spýtala sa ma Mima.
"Moja, nie si zasnúbená?" spýtala som sa jej, hoci som nadšene prikyvovala.
"Moja a ty nie si vydatá?"
Obe sme sa zasmiali a ďalej sme pozorovali chlapcov. Zamerala som sa na Iana.
"Pán Somerhalder, hecnite sa, nezaháľajte."
"Pani Somerhalder, už som vás varoval," pozrel na mňa prísne.
"Takýmto tempom ten stan bude až zajtra."
Ian sa postavil, podal kladivo späť Paulovi, zákerne sa na mňa usmial a začal sa ku mne približovať.
"Miláčik, bež."
"Nič mi nespravíš," povedala som odhodlane a pre istotu som podala foťák Mime, ktorá ho dala Mikovi, aby sme mali viac záberov. Ian sa rozbehol a začal ma naháňať. Chvíľu som sa mu uhýbala, ale potom ma chytil a prehodil si ma cez rameno.
"Ian, pusti ma, hneď ma pusti," búchala som ho po chrbte a on so mnou šiel do jazera. Vošiel do pása do vody a vzal ma do náručia.
"Ešte stále ťa mám pustiť?" usmial sa. Na brehu to sledovali všetci.
Varovne som naňho pozrela a hneď na to som padla do vody. Bola som celá mokrá. Vstala som a nahnevane som naňho pozrela.
"Ty idiot, čo keby som nevedela plávať?" skríkla som naňho a on na mňa vydesene pozrel. Mierila som si to z vody. Bola príjemne studená a troška sa mi začali klepať zuby, tak som si vyzliekla tričko.
"Čo robíš?" spýtal sa ma Ian.
"Dávam si dole mokré veci, aby som neprechladla."
"Pred všetkými?" spýtal sa žiarlivo.
"Na to si mal myslieť skôr, ako si ma hodil do jazera," zaškerila som sa.
"Otočte sa!" skríkol na chalanov a Mima sa rozosmiala. Šli sme do kufra Paulovho auta, lebo som tam mala veci na prezlečenie. Len čo sme zaliezli, tak som sa rozosmiala.
"Ty sa naňho nehneváš?" spýtala sa Mima.
"Trochu, ale bolo to super."

Keď sme sa vrátili, stany už boli postavené. Ian na mňa pozeral, ale ja som sa naňho mračila, tak sa nepribližoval. Bol tam jeden stan pre dvoch a jeden veľký pre šiestich.
"Tak, ako sa rozdelíme?" spýtal sa Mike.
"Ja s Mimou v tom pre dvoch a vy šiesti vo veľkom," navrhla som a na Iana som ani nepozrela.
"Ani náhodou," ozval sa okamžite. A Mima sa postavila na jeho stranu.
"Ja budem s chalanmi a ty si buď s manželom. Mimochodom treba ísť na drevo, čo keby ste poň zašli?" navrhla a už nás posielala z táboriska.

Zašli sme mlčky do lesa. Pozerala som všade, len nie na Iana. Ten sa držal blízko pri mne. Niekde v diaľke, alebo možno blízko zapraskala vetvička. Okamžite som naňho pozrela.
"Možno to je len zajac. Nemusíš sa báť," usmial sa na mňa. "Ale mohol to byť aj medveď alebo vlk."
"Medveď?" pozrela som naňho.
"Hej, neboj sa, nepriblíži sa k nám."
Po pár krokoch ma chytil za ruku a pevne stlačil. Pritúlila som sa k nemu. Ian ma objal okolo pása a postavil sa predo mňa.
"Naozaj tu sú medvede?" spýtala som sa ho so smiechom a obmotala som mu ruky okolo krku.
"Nie," priznal.
"Ty klamár," buchla som ho po ramene. "Chcel si ma len nalákať k sebe." Ian sa na mňa usmial tým svojim úsmevom.
"A nehanbím sa za to," pobozkal ma a rukami začal blúdiť po mojom chrbte. Zašla som mu rukou pod tričko a pohladila som ho po hrudi. Ian spravil pár krokov a prinútil ma cúvať. Došli sme na nejakú mýtinku, kde ma položil do trávy.
"Ian, máme zberať drevo," namietla som z posledných síl, keď mi rukami blúdil pod tričkom.
"To počká, aj tak budeme zakladať oheň až večer," šepkal medzi bozkami. "Len chcem byť chvíľu s tebou sám, láska."
Nedokázala som namietať. Nechcela som namietať. Vyzliekla som mu tričko, pretočila som sa naňho a bozkávala som mu hruď.

Do tábora sme došli s kopou dreva. Teda dvoma. Jednu niesol Ian - tú väčšiu a druhú som niesla ja.
"Už sme si mysleli, že ste sa stratili a pôjdeme vás hľadať," zasmial sa Matt.
"To by som ti neradil," usmial sa Ian a zložil drevo vedľa ohniska. Položila som svoju kôpku vedľa jeho a šla som sa umyť k jazeru.
Sedela som na brehu a pozerala som do blba. Prisadla si ku mne Mima a usmievala sa. chalani zatiaľ pripravovali jedlo na obed.
"Myslím, že o chvíľu tu bude strašne horúco," zahlásila som.
"Pôjdeme do plaviek."
"Ty možno, okolo mňa Ian obmotá deku."
"No to je riziko manželstva," zasmiala sa Mima.
"Verila by si tomu? Sme na stanovačke s chalanmi z castu. Občas mám stále pocit, že sa mi to sníva a nie je to reálne."
"Hej, je to také zvláštne. Vždy sme po tom túžili a nevedeli sme, aké to bude a toto prekonáva predstavy. Oni sú fakt skvelý. Aj baby. Strašne som si ich obľúbila."
"Mima!" pribehol k nám Steven. "Sľúbila si, že si zaplávaš. Ideme?"
"Jasné," usmiala sa naňho a už behali do vody. Za nimi s krikom vbehol Mike. Smiala som sa na tom, ako sa bláznia.
"Mary, poď!" zakričala Mima. Tak som bežala za nimi.
Po pätnástich minútach sme sa už vo vode bláznili všetci. Potom si nás Paul a Ian vysadili na ramená a hrali sme volejbal. Asi pätnásťkrát sme padli do vody, tak sme sa rozhodli športovať na brehu.

Rozdelili sme sa na dva tímy. Hrala som s Ianom, Paulom a Mikom a Mima bola s Mattom, Zachom a Stevenom. Zápas bol vyrovnaný, stále to bolo na tesno. Nakoniec už bolo veľa hodín, tak sa chalani podujali na prípravu lahodnej večere. Kým sa stmievalo, tak zakladali oheň a pripravovali jedlo. Zvalila som sa do trávy a pozerala som na nebo. Mima sa zvalila vedľa mňa.
"Prosím, nebuď ma."
"Nebudem, aj mne sa ten sen páči," zasmiala som sa.
"Krásky, ale vy nesnívate," zasmial sa Matt a priniesol nám na tácke nakrájané ovocie. S Mimou sme sa na to vrhli ako na poslednú večeru. Na obed sme pri bláznení akosi zabudli, takže sme boli vyhladované.
"A nejaký sendvič by nebol?" spýtala sa Mima, keď sme spráskali všetko ovocie a ja som horlivo prikyvovala.
"Čo by nebol, už sa to nesie," pristúpil k nám Zach a položil pred nás dve obložené bagety.
"Starám sa o ich energiu," ohradil sa Matt, keď doňho Zach rýpal kvôli ovociu.
"Ovocie bolo vynikajúce," zamumlala som s plnou pusou.

Na večeru spravili ražniči. Sadla som si na "lavičku" k Ianovi a oprela som sa oňho. Ian naložil na tanier ražniči, chlieb a zeleninu a kŕmili sme sa navzájom. S Mimou sme chalanov chválili, aké to bolo skvelé a chutné a pohrozili sme im, že odteraz budú variť stále.
"Ta si si dal, Ian," zasmial sa Mike.
"Veď, čo by som pre ňu nespravil," zahľadel sa mi do očí. Dala som mu letmú pusu a pritúlila som sa k nemu.
Steven šiel po gitaru a začal hrať. Ostali sme ohromené. Šlo mu to skvele. S Mimou sme tlieskali. Chalani sa nás potom pýtali na Slovensko, na stanovačky u nás, na naše party, školy a akosi sme sa dostali k plánovaniu toho, čo spravíme, keď prídu k nám. Jasali sme od šťastia, lebo to znamená, že ich spoznajú aj baby zo skupiny.
Chalani rozprávali vtipy a my sme sa chytali za brucho a popíjali víno. Bolo už asi jedenásť a bolo chladno, tak som sa začala chvieť. Naskakovala mi husia koža. Ian sa postavil, zobral deku, zabalil ma do nej a šúchal mi ramená. Premýšľala som nad tým, kedy som sa definitívne zbláznila, lebo toto nemohlo byť reálne. A predsa bolo.
Potom sme sa nejako dostali k téme všetkých frajerov - čo nebola dobrá téma, lebo som cítila ako Ian zatína päste a to som nevidela ako sa tvári. Mima im akosi zatajila Michala a ja som odmietla rozoberať môj posledný vzťah, ktorý skončil pred troma mesiacmi, čo Iana nepotešilo už vôbec.
Po ďalšom kole hrania na gitare a smiechu a naplánovania, čo všetko im ukážeme na Slovensku a kam ich vezmeme, sme sa pobrali spať.

V stane som sa prezliekla a ľahla som si do spacáka. Ian si ľahol vedľa mňa a ani sa ma nepokúsil objať. Otočila som sa chrbtom k nemu. Moje motýliky to zabolelo. Akosi som si zvykla na pohodu medzi nami. Mala by som si dať facku a myslieť na rozvod. Začala som sa mierne chvieť, lebo noc bola chladná.
"Zima?" spýtal sa Ian.
"Trochu."
"Pritúľ sa ku mne."
Otočila som sa a škaredo som naňho pozrela. Ležal na chrbte, ruky mal založené pod hlavou a usmieval sa.
"Ani náhodou," šepla som. Potom som si povzdychla a ľahla som mu na hruď. Ian ma objal a hladil po chrbte.
"Ako to bolo s tvojím bývalým?" spýtal sa po chvíli.
"Nijako. Boli sme spolu dva mesiace a bol to hajzel. A nemilovala som ho, tak som to skončila. Nedokážem byť s niekým, ku komu niečo necítim." No do kelu. Teraz som sa vlastne priznala. Došlo mi.
"Ani ja neviem byť s niekým, keď niečo necítim. Preto som sa Nine vyhýbal ako to len šlo," priznal on a motýliky spustili oslavný polnočný tanec radosti.
Hlavu som mala zloženú na jeho hrudi a vdychovala som jeho vôňu. Potom som sa nadvihla a pozrela som sa mu do očí.
"Porozprávaj mi o sebe. Nie o hercovi, ale o Ianovi. Čo máš rád, čo nemáš rád, o tvojom detstve, hudbe, filmoch, jedlách, krajinách, vášňach. Chcem spoznať toho Iana, ktorý miluje zvieratá a robí všetko preto, aby bol tento svet lepším miestom pre život."
Pritiahol si k sebe moje pery, vzal moju tvár do dlaní a dal mi dlhý, nežný, naliehavý bozk.
"Ak mi sľúbiš, že mi povieš všetko o sebe," prikývla som a on začal hovoriť.
Rozprávali sme sa celú noc. Niekedy sme za seba dokončovali vety, niekedy sme sa strašne smiali a niekedy sme sa hádali, lebo sme mali úplne iné názory. Páčilo sa mi ako zanietene rozprával. Páčilo sa mi, keď prikyvoval na veci, ktoré som hovorila. Páčilo sa mi, keď s nimi nesúhlasil a hovoril svoj názor a to ako ho obhajoval.
"Svitá," šepla som po nekonečnom rozhovore.
"Mala by si spať, miláčik, čaká nás ďalší super deň," zvuk jeho hlasu ma uspal.

Vstala som na hluk zvonku. Pozrela som na mobil a bolo len osem, no vôbec som nebola unavená. Obliekla som sa a vyšla som vonku. Videla som Mimu vo vode s Mikom a Zachom. Pribehla som k Ianovi, ktorý s Paulom pripravovali raňajky, objala som ho a pobozkala som ho. Ian ma potom chvíľu nechcel pustiť z náručia. Držal ma pri sebe a bozkával.
"A ja nedostanem?" spýtal sa Paul.
"Ty si jej manžel?" ohradil sa Ian, objímal ma a ani naňho nepozrel. Dala som Ianovi rýchlu pusu a šla som ďalej. Paulovi som vtisla bozk na líce a vyplazila som Ianovi jazyk. Pokrútil hlavou a sledoval ako som vbehla do jazera. Chvíľu sme sa bláznili vo vode a potom sa chlapci vybrali po drevo. S Mimou sme si sadli na breh.
"Chýba ti?" spýtala som sa.
"Joe?"
"Myslela som Michala, ale práve si sa priznala."
"Nie, ja len, keď sme tu s castom, tak som myslela, že myslíš jeho."
"Takže ti chýba."
"Nie," tvrdohlavo tvrdila svoje.
"Ja viem, aké je to bojovať s niečím, čo si nechceš priznať. Videla som, ako si zosmutnela, keď si zistila, že nepríde. Aj to, ako ťa potešilo, keď ti sedemdesiatkrát volal. Záleží mu na tebe. Bál sa. Keď zistil, že Ian nevie, kde sme, snažil sa ti dovolať."
"Ja nemôžem," pokrútila hlavou.
"Ja viem," objala som ju okolo ramien.
"Aj tak tu nie je. Je s ňou."
"Dobre, tak to nebudeme riešiť. Budeme sa baviť," usmiala som sa.
"Okej idem po foťák. Pozri, akí sú chutní."

Po raňajkách sme sa dohadovali na túre. Lenže niekto musel ostať strážiť táborisko, keď sme to nechceli zbaliť a večer opäť rozkladať. Ponúkli sme sa my s Ianom, čo sa nezaobišlo bez podrývania.
"Tak si to užite hrdličky," zasmial sa Mike.
"A správajte sa slušne," doplnil ho Paul.
"Aj keď by si sa mohol pochlapiť," uzavrel to Steven.
"Bojím sa ju pustiť spolu s nimi," hlesla som a pozerala som sa za Mimou, ktorá išla spolu s chalanmi. Z nepochopiteľného dôvodu samozrejme.
"Neboj. Dajú na ňu pozor," chytil ma za ruku a ťahal do jazera.
Bláznili sme sa vo vode, plávali sme okolo seba, usmievali sme sa na seba a užívali sme si letmé dotyky. Ian potom priplával ku mne, objal ma a vrhol sa na moje pery. Obmotala som mu nohy okolo pása a pritlačila som sa k nemu. Kráčal so mnou na breh a položil ma na deku.
"Chcem ťa," šepol mi a ja som sa zachvela. Objala som ho okolo pása a natisla som sa k nemu. Ian ma hladil po stehnách a šepkal moje meno.

Sedela som na deke a čakala som na Iana, ktorý šiel po jedlo. Ostalo nám ešte z večere, tak sme jedli ražniči. Zrazu som začula zvuk auta. Pozrela som na Iana, chytil ma za ruku a obaja sme vstali. Z auta vystúpil Joe a vyťahoval z neho stan.
"Joe? Nemala prísť Emily?" spýtala som sa ho prekvapene.
"Veď prišla. Ale hneď v noci odišla."
"Čo sa stalo?" spýtal sa Ian. Chcela som sa vzdialiť, nech sa porozprávajú, ale Joe kývol, aby som ostala.
"Pomôžeš mi postaviť stan?" spýtal sa Iana a ja som vzala foťák a fotila som ich. Joe hádzal také pózy, že som zomierala od smiechu.
"Ja som jej hovoril o tom, že ste sa vzali," začal Joe. "Vravel som jej, že som bol váš svedok. A potom som jej hovoril o tom, ako sme vás spoznali a že teraz ste s nami v Atlante. Vravel som jej o Mime. Vyzerala trocha žiarlivo, ale nerobila scény. A potom, keď sme šli spať, som jej povedal Dobrú noc Mima. Tak sa zbalila a odišla. Nechápem, čo jej sadlo na nos. Povedal som si, že si nenechám pokaziť víkend a prídem za vami."
"Joe ty si oslovil priateľku iným dievčenským menom a povieš, že nechápeš, čo jej sadlo na nos? To je také isté, ako keď Ian povedal, že Nina vezme v pohode, že sa oženil. Vy chlapi ste hrozní."
"Miláčik, nezovšeobecňuj," upozornil ma Ian.
"Vie Emily o tom, že medzi tebou a Mimou nič nie je?" spýtala som sa a on sklonil hlavu.
"Nevie to?"
"Alebo medzi nimi niečo je," zasmial sa Ian.
"To by som vedela. Joe?"
"Nie je. Len mi je s ňou strašne fajn."
"A do hovna," šepla som po slovensky. Mima-Joseph-Michal. To je nádherný geometrický útvar.
"Takže namiesto toho, aby si šiel frajerke vysvetľovať, že s Mimou nič nemáš si prišiel sem... okej... to bude vtipné."
"To zvládneme," objal ma Ian.
"No, nie som si istá," vzdychla som si a zbadala som skupinku, ktorá sa k nám vyrehotane blížila. Keď chalani zbadali Joeyho, radostne sa s ním zvítali a Mima ostala zarazene stáť. Pristúpila som k nej a objala som ju okolo ramien.
"Čo tu robí?" spýtala sa ma Mima vyľakane.
"Spýtaj sa jeho."
"Ale ja..."
"Ja viem. Je to ťažké. A bolí to." Obe sme si povzdychli. Joe sa vybral do lesa na ďalšie drevo, lebo to, ktoré doniesli chalani sa spotrebuje pri varení obeda a Mima sa vybrala za ním. Prišla som k Ianovi a objala som ho.
"Čo sa deje láska?" pohladil ma a začesal mi vlasy za ucho.
"Nič. Len nemám ani poňatia, ako toto všetko dopadne," oprela som si hlavu o jeho hruď.
"Uvidíme," šepol a pobozkal ma do vlasov.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Damonika Damonika | E-mail | Web | 21. ledna 2012 v 20:30 | Reagovat

fajnová kapitola :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama