12. kapitola: Skazený výlet

18. ledna 2012 v 17:57 | Mima


Po tom ako sa Nina nasačkovala do domu, som s Mary radšej odišla. Ta malá mrcha asi ešte stále nepochopila, že Ian už nie je slobodný. A on miesto toho, aby ju ihneď vyhodil, nechal sa od nej objímať. Ja tých chlapov asi nikdy nepochopím.

S Mary sme sa vybrali do kina. Na moje prekvapenie tú nepríjemnosť s Ninou vzala až priveľmi dobre. Celú dobu sa bavila na komédií akoby sa nič nestalo. Dokonca vyzerala, že to všetko berie s nadhľadom. Ja som radšej túto tému celý večer ani nenačala, aby som jej nepokazila náladu.
Práve sme vychádzali z kina a dohadovali sa na náš ďalší program, keď do nás niekto vrazil. Bola to Candice, Sarah a Kat, ktoré si urobili takú menšiu babskú jazdu. Po menšom rozhovore sme sa zhodli na tom, že by bolo najlepšie ísť to roztočiť do nejakého baru. Najviac to asi potrebovala Mary, ktorá sa práve dozvedela, že jej manželík nikdy nemiloval Ninu.
Určite ju to vo vnútri potešilo, aj keď nedávalo najavo svoje pocity. Keď sme došli do baru, poobjednávali sme si panáky. Zo začiatku baby za nami nestíhali a snažili sa krotiť, no po pár kolách už sami objednávali a pili.
"Pamätáte si, keď Matt chodil s tou fotkou nahého Iana na tričku?" opýtala sa Sarah, Spomínali na zážitky z natáčania a my sme sa na nich dobre zabávali.
"Hej, všetci sme chceli jedno. Mary, mám tvojho nahého manžela v skrini," rozosmiala sa Candie.
"Kým je v skrini tak fajn, len si ho neber do postele. Riskovala by si pravý hák." Zasmiala som sa.
"Ja mlátim iba mrchy, Candie mám rada, všetky vás mám rada. Pripime si," Mary pozdvihla pohárik a po pripití sme ho do seba hodili. Ešte chvíľu nám rozprávali ich historky a potom sme už hovorili zväčša hlúposti. Náš rozhovor vyzeral asi tak, že každá mlela o svojom, no aj tak sme sa vcelku chápali. Mala som pocit, akoby sa so Sarah, Candice a Kath poznáme strašne dlho. Boli také prirodzené, spontánne. Človek by ani nepovedal, že sú to slávne celebrity.
Potom ako Sarah zalomila a tvrdila, že potrebuje výplach žalúdka, rozhodli sme sa, že na dnes to už stačilo. Zavolali sme taxík, ktorý nás zaviezol ku Kath, kde sme všetky prespali.

Ráno som sa prebrala na budík, ktorý mi zvonil pod hlavou. Síce sa mi nestavalo veľmi ľahko, musela som sa prekonať. Sľúbili sme babám, že ich včas zobudíme aby stihli do práce.
"Mary vstávaj," začala som ju budiť jemne, no ona spala ako zabitá.
"Mary!!!" pridala som na intenzite drgania a ona pootvorila oči.
"Vstávame," šepla som jej a vybrala sa do kuchyne. Mary došla hneď za mnou.
"Vyzeráš ako pre prehýrenej noci," zasmiala som sa, kým som rozbíjala vajíčka.
"Ty si sa ešte nevidela v zrkadle však?" vrátila mi a zalievala kávu. Po hotových raňajkách sme zobudili dievčatá, ktoré boli úplne vyriadené.
"Kevin nás zabije," povzdychla si Sarah, ktorá bola celá bledá.
"A Julie mu v tom rada pomôže," pritakala Candice.
"Ale no tak baby, zvládneme to. Veď je to iba pár hodín," povzbudzovala ich Kath, ktorá z chuti hádzala do seba tie vajíčka.
"No, keď si predstavím, aké kreácie mám dnes robiť, tak neviem neviem, či to môj žalúdok vydrží," chytila sa Candice za brucho.
"Vidíte, trebalo vám piť?" podrypla som.
"Veď počkajte, my vám to nabudúce zrátame," odvetila Sarah.
"No pri tej vašej výdrži pochybujem," zasmiala sa Mary.
"No veď uvidíme kto z koho," oponovala Kath a usmiala sa.

Potom ako baby odišli na natáčanie, my sme sa vrátili k Ianovi. Našťastie po Nine nebolo ani stopy, no takisto ani po ňom. Kto vie ako to včera s nimi dopadlo? Dúfam, že Ian mal dostatok rozumu, aby jej to vysvetlil polopate, že medzi nimi je koniec. Obe sme sa unavene zvalili do pohovky. Konečne po celom dni som našla mobil, ktorý som mala v kabáte. Záhadou však ostáva, že včera večer tam nebol. To by som aj odprisahala. Pozrela som sa na displej a zaskočilo ma, keď som na ňom zbadala zmeškané hovory.
"Volal mi Joe," pozrela som na Mary a doplnila: "Sedemdesiatkrát." Pričom som sa zamračila. Ešte nikdy som od nikoho nemala toľko zmeškaných.
"Mne Ian. Vyzerá to tak, že obvolal všetkých. Idem do sprchy a potom pôjdeme na výlet." Odvetila a zodvihla sa z pohovky.
"Dobre. Za mestom je nejaký lesík. Tak na ten kopec. Už dlho sme neboli v prírode a aj keď som mestský typ, trocha mi to chýba." Navrhla som.
"Totálne súhlasím. Aj mne." Súhlasila.
Keď sme sa vystriedali v kúpeľni, zavolali sme si taxík a vybrali sa náš výletík. Vcelku som sa tešila. Konečne relax v prírode. Nikde nepočuť rozruch veľkomesta, žiadne výfuky z áut. Iba štebotanie vtákov, brnčanie potoka a čerstvý vzduch. Niekedy treba zmenu aspoň na chvíľku.
Túto nádheru sme si však neužili dlho. Skôr ako sme sa stihli vybrať na našu "túru", Mary zavolal jej manžel a prekazil nám to. V telefóne vyzeral naozaj nahnevane. Radšej som sa Mary nič nepýtala, lebo bolo zrejme, že je vytočená. Sadla som si na trávu a čakala, kedy Ian dorazí. Mary sa zatiaľ prechádzala hore dole a niečo si stále hundrala popod nos. Síce som započula iba pár slovíčok, vydedukovala som z toho, že ak jej ešte niečo Ian povie, ona vybuchne.

"Nastúpte. Hneď," povedal Ian, keď dorazil.
"Nie." Protestovala Mary. Vedela som, že ak by sme mu teraz oponovali, dopadlo by to naozaj zle. A tak som ho radšej poslúchla.
"Mary, prosím, poď," pošepla som jej a nastúpila do auta.
"Nediskutujem o tom." Ian bol neoblomný. Mary si nahnevane sadla do auta. Ani jeden z nás nemal odvahu ozvať sa.
Hádka sa začala až, keď sme dorazili k Ianovi, ktorý si hneď od Mary žiadal vysvetlenie.
"Chcela som ísť do prírody! Čo je na tom zlé?" snažila sa mu vysvetliť, no vyzerala, že každú chvíľku vybuchne. Radšej som sa postavila vedľa nej pre prípad, keby ju trebalo zadržať.
"Nič, ale mala si mi to povedať. Nepoznáš to tam, bolo to nebezpečné! To nie je shopping v obchodnom centre!" zvýšil hlas.
"Mali sme mapu! Aj kompas!" oponovala mu rovnakým tónom.
"Chceš ma naštvať? To nestačí, že si sa včera strieskala a neprišla domov?" začal jej vyčítať. Prekvapilo ma jeho správanie. Ešte nikdy som ho nevidela tak nahnevaného. Vlastne ani by som neverila, že dokáže byť takýto.
"Ja som sa nestrieskala! Len sme sa s babami bavili! A ty si mal spoločnosť!"
"Nina odišla po pol hodine. Skôr sa odbiť nedala! A to nemení nič na tom, že si moja manželka a máš prísť v noci domov!" trval na svojom.
"To snáď nemyslíš vážne? Najprv mi zakážeš výlet a potom mi dáš večierku! Čo si to dovoľuješ? Nemáš žiadne právo riadiť môj život!" začala na neho kričať. Tipovala som dve možnosti ako sa to skončí. Už som naozaj čakala, kedy ho udrie a zase raz si precvičí ten svoj pravý hák.
"Ja nič také nerobím!" bránil sa.
"Ale robíš! Prišiel si dnes po mňa, akoby som mala päť!"
"Nenechal by som vás tam ísť samé! Už som ti povedal, že to bolo nebezpečné! Niekto musí byť rozumný, keď na to ty zabúdaš!"
"Trhni si! Nestaraj sa mi do života!" skríkla.
"Budem!" Oponoval.
Tak toto nedopadne vôbec dobre, preletelo mi hlavou.
"Prečo?!"
"Lebo mi na tebe záleží! Do riti už to pochop!" skríkol, čím ju úplne odstavil. Ja som sa spokojne usmiala. Konečne to povedal. Aspoň jeden z nich sa odhodlal na to, aby povedal to čo cíti.
Ian neisto pristúpil k Mary, ktorá však neuniesla situáciu a zavrela sa v izbe. Ian chcel ísť za ňou, no zadržala som ho.
"Nechaj ju, nech sa jej to uloží v hlave. Potrebuje vychladnúť," povedala som.
"Prečo sa takto nezodpovedne správa?" opýtal sa.
"Nezodpovedne? Iba si chce užiť život. Pochop ju, ešte pred pár týždňami nemala žiadne záväzky a robila si, čo sa jej zachcelo. A teraz? Je vydatá a to nie za hockoho," vysvetľovala som, kým sme kráčali dole schodmi do kuchyne.
"Asi som to prehnal," povzdychol.
"Máš šancu to napraviť," usmiala som sa. Vedela som, že pochopí kam tým mierim.
"Má ju rád," od radosti som podskočila a zašla do svojej izby, kde som si poriadne odpočinula.

Večer som sa prihlásila na Skype, kde som volala s Michalom. Našťastie nehneval sa na mňa a priznal si, že to s tým domom kúsok prehnal. Konečne po dlhej dobe sme neukončili náš rozhovor tým, aby sme sa pohádali.
Po ňom mi zavolala Euka, ktorá už bola zrejme oboznámená so situáciou.
"Len sa na ňu nehnevaj. Zbehlo sa to nečakane a k tomu boli sme všetci opitý, takže nikto z nás si poriadne neuvedomoval, čo práve robia," snažila som sa jej to vysvetliť.
"Myslíš si, že s ním môže byť šťastná?" opýtala sa ma.
"Určite. Síce sa vzali po pár hodinovej známosti, pričom neboli pri zmysloch, no aj tak som si istá, že s ním bude šťastná."
"Bojím sa o ňu. Nechcem, aby sa popálila."
"To sa nestane. Dozriem na ňu, sľubujem."
Večer som zaľahla s dobrou náladou. Ani neviem prečo som mala stále úsmev na tvári. No cítila som sa plná života.

Ráno som sa prebrala skoro. Nechápem ako je to možné, že tu stávam v skorých raných hodinách. Doma ma musia na obed ťahať z postele a tu ako odbije sedem hodín ráno, už som na nohách a k tomu svieža ako rybička.
"Už si aj v celku začínam zvykať, že prvé koho ráno vidím si ty," pricupitala som do kuchyne, kde Ian už znova pripravoval raňajky.
"Nebodaj sa ti to nepáči," pozrel sa na mňa.
"Nooo, viem si predstaviť aj niekoho lepšieho," zažartovala som a začala variť kávu.
"Ak chceš ja môžem povedať Joeymu, aby tu chodieval každé ráno," pobavene poznamenal.
"Hahaha vtipné," zasmiala som sa.
"Rozmýšľal som," prikročil ku mne a nahol sa na poličku po soľ.
"To mi je novinka, ty vieš aj rozmýšľať?"
"Dokedy si chceš zo mňa robiť srandu?" pozrel na mňa.
"Neviem. Dokedy ma to neprestane baviť?" neisto som odvetila a zasmiala som sa.
"Ale nie, veď vieš, že ťa mám rada," pobozkala som ho na líce a prešla k peci, kde som vybrala párky z hrnca. Medzitým ako sme to pripravovali na taniere mi Ian povedal o svojom nápade, ktorý sa mi úprimne naozaj páčil. Stanovačka môže byť v celku zábavnou. A k tomu aspoň zažijeme niečo iné ako natáčanie.
Práve sme sa dohadovali, kto by išiel na isto a kto nie, keď do kuchyne dorazila Mary.
"Kam pôjdu?" opýtala sa.
"Na stanovačku cez víkend," odvetila som.
"Na stanovačku?" zopakovala a vyznela kúsok prestrašene.
"Uhm, láska. Veď si chcela do prírody," Ian k nej podišiel a pobozkal ju. Usmiala som sa. Títo dvaja ma vždy nabijú pozitívnou energiou, hoci to ani sami netušia.
Ian išiel všetkých obvolať, aby zistil kto sa všetko zúčastní stanovačky. Teda všetkých okrem jednej osoby, Niny. Nikto z nás ju tam nechcel. Človek sa ani nemôže čudovať po tom čo stvára.
"Takže dokopy pôjdeme ôsmi," oznámil nám Ian, keď sa k nám vrátil z obývačky.
"Takže my traja, Joe a ďalej?" vyzvedala Mary a Ian sa poškrabal za vlasy.
"Menšia zmena," odvetil a doplnil: "Joe tento víkend nemôže. Má doraziť Emily a keďže sa nevideli už mesiac, tak..." nedopovedal iba sa zamračil a pozrel na mňa.
"Ou," zaúpela pri mne Mary a tiež pozrela na mňa.
"Prečo sa pozeráte na mňa?" ohradila som sa a snažila som sa predstierať, že mi je to jedno. Síce skutočnosť bola iná. Predstava, že bude so svojou priateľkou celý víkend ma štvala. No na druhej strane som vedela, že to takto bude najlepšie. Aspoň si budem istá, že ten môj sľub, že sa ho budem strániť, splním.
"Myslel som si, že ti to bude...." nestihol Ian dopovedať, pretože som mu skočila do reči.
"Je to jeho priateľka. Nevideli sa dlho je logické, že chce stráviť čas s ňou. Tak už toho nechajme a radšej nám povedz kto ďalší okrem nás troch pôjde," zmenila som tému.
"No to by som aj ja rada vedela," ozvala sa Mary.
"Paul, Steven, Mike, Matt a Zach," vymenoval a my sme na neho prekvapene pozreli.
"Dve baby proti šiestim chlapom?" opýtala sa ho Mary.
"Nie moja. Ty si už vydatá, nechaj si Iana," opravila som ju a obaja sa na mňa nechápavo pozreli.
"Tých ostatných nechaj mne," doplnila som a usmiala sa.
A tak aj bolo. Ešte večer sme sa stihli pobaliť. Už sa len stačilo vyspať a ráno hor sa na výlet.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tereza Tereza | 18. ledna 2012 v 19:15 | Reagovat

Kdy bude další díl? :).. Moc se mi to líbí :-D

2 Damonika Damonika | E-mail | Web | 18. ledna 2012 v 21:53 | Reagovat

Chcem ďalšiu! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama